Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/125/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: mBank SPOLKA AKCYJNA, a.s. so sídlom Senatorská 18, Varšava, Poľská republika, identifikačné číslo KRS 0000025237, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO 36 819 638, zast. advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO 36 715 662 proti odporcovi: M. O., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, O., toho času bytom K., M. 4, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu J. - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS" so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO 423 438 28, odporca i vedľ. účastník zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 635,10 eur s prísl., takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 383,06 eur, a to na účet zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 24.7.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia pôvodne 635,10 eur s prísl., a to s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne od 3.10.2011 do zaplatenia, zmluvnými úrokmi vo výške 25% ročne zo sumy 635,10 eur od 3.10.2011 do zaplatenia, s vyčíslenými zmluvnými úrokmi vo výške 172,83 eur a s vyčíslenými úrokmi z omeškania vo výške 314,31 eur s odôvodnením, že dňa 23.2.2009 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená zmluva o poskytnutí hotovostného úveru s názvom M-pôžička č. 4201291789, na základe ktorej poskytol odporcovi hotovostný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou 25% ročne. Keďže odporca porušil zmluvu tým spôsobom, že nezaplatil viac ako dve splátky, navrhovateľ písomne 3.10.2011 odstúpil od zmluvy, ponúkol odporcovi možnosť zaplatiť dlh v splátkach. Keďže odporca dlžnú sumu neuhradil, navrhol podanému návrhu vyhovieť ako i priznať náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku vo výške 38,- eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 118,90 eur. Písomným podaním z 13.10.2014 doručeným súdu 15.10.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcu Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO 423 438 28. Písomným podaním doručeným súdu 12.12.2014 navrhovateľ vzal podaný návrh v časti, a to o zaplatenie istiny vo výške 70,- eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 70,- eur od 3.10.2011 do 11.7.2013 a v časti zmluvných úrokov vo výške 25% ročne zo sumy 635,10 eur od 3.10.2011 do zaplatenia späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil a zároveň rozšíril žalobu v

časti úrokov z omeškania zo sumy 314,31 eur na sumu 410,47 eur, pričom navrhol, aby súd teda uložil zaplatiť odporcovi sumu vo výške 565,10 eur, zmluvné úroky vo výške 172,83 eur, úroky z omeškania vo výške 410,47 eur, úroky z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 565,10 eur od 12.7.2013 do zaplatenia. Písomným podaním z 16.12.2014 navrhovateľ namietol vstup vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník sa prostredníctvom zástupcu vyjadril k návrhu v podaní z 17.12.2014. Uviedol, že v predmetnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Poukázal na to, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil 3.10.2011, na základe čoho sa zmluva v zmysle § 48 Obč. zákonníka od začiatku zrušila, na základe čoho vznikol navrhovateľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 Obč. zákonníka, ktoré právo sa však premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka, a keďže žaloba bola doručená súdu až 24.7.2014, vzniesol námietku premlčania a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako i priznať náhradu trov konania spolu vo výške s DPH 118,90 eur. Tunajší súd uznesením -51 z 18.12.2014 pripustil vedľajšie účastníctvo na strane odporcu vedľ. účastníka Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“. V priebehu konania zástupca vedľ. účastníka prevzal zastupovanie i samotného odporcu. Odporca sa na pojednávaní 2.2.2015 pripojil k vznesenej námietke premlčania, uviedol, že z dôvodu, že pohľadávka je premlčaná, nie je ochotný zaplatiť žiadnu sumu. Na pojednávaní konanom dňa 2.2.2015 súd uznesením konanie sčasti, a to o zaplatenie 70,- eur, úrokov z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 70,- eur od 3.10.2011 do 11.7.2013 a v časti zmluvných úrokov vo výške 25% ročne z istiny vo výške 635,10 eur od 3.10.2011 do zaplatenia, zastavil a zmenu návrhu v zmysle písomného podania zástupcu navrhovateľa z 10.12.2014 v celom rozsahu pripustil . Odporca pri výsluchu pred súdom potvrdil, že predmetnú pôžičku si bral ako spotrebiteľ, teda súkromná osoba. Potvrdil, že odstúpenie od zmluvy z októbra 2011 mu bolo doručené do Bratislavy 12.10.2011. Zástupca vedľ. účastníka i odporcu si na pojednávaní uplatnil náhradu trov konania s tým, že ich vyčísli v lehote 3 dní. Trovy konania si vyčíslil v písomnom podaní z 5.2.2015, a to z titulu zastupovania odporcu vo výške 191,95 eur a z titulu zastupovania vedľ. účastníka vo výške 250,98 eur. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise , výsluchom odporcu a zistil nasledovný skutkový stav: Na základe žiadosti o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička z 23.2.2009, č.l. 15 spisu, uzatvorili účastníci dňa 23.2.2009 zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru (navrhovateľ mal v tom čase pôvodný obchodný názov BRE BANK, s.a. pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike) pod číslom HMP 070670330. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1300,- eur na obdobie 60 mesiacov s tým, že konečná splatnosť úveru je 21.2.2014, RPMN bola dohodnutá vo výške 28,07 % s tým, že celkové náklady spojené s úverom predstavujú spolu 989,08 eur, priemerná hodnota RPMN je 34,49%. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli dohodnuté v prílohe s názvom: Harmonogram splátok - Mpôžička, ktorá sa nachádza na č.l. 13 spisu, ktorá bola podpísaná riadne oboma zmluvnými stranami, výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 38,16 eur s tým, že prvá splátka bola splatná 23.3.2009 a posledná 21.2.2014. V zmluve o poskytnutí hotovostného úveru si v článku 9 bod 9.3 účastníci dohodli, že mBank môže odstúpiť od zmluvy s okamžitou účinnosťou a/ alebo vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru spolu s úrokmi, poplatkami a iným príslušenstvom, vyplývajúcim z tejto zmluvy alebo prijať akékoľvek ďalšie opatrenie podľa tejto zmluvy, smerujúce k úhrade svojich splatných pohľadávok voči dlžníkovi v prípade podľa písm. f/ ak dlžník poruší ktorúkoľvek povinnosť uvedenú v článku 7 tejto zmluvy. Podľa článku 7 bod 7.2 dlžník sa zaviazal mať na účte pre mPôžičku v každý Deň splátky čiastku, ktorá umožňuje mBank vykonať úhradu splátky, úrokov a poplatkov a nákladov vyplývajúcich z tejto zmluvy s tým, že dlžník týmto oprávňuje mBank na vykonanie úhrady zrážanej čiastky formou bezhotovostného prevodu zrážanej čiastky na akýkoľvek účet mBank. V článku 9 bod 9.5 sa dohodlo, že nasledujúci deň po účinnosti odstúpenia dlžníka od zmluvy sa všetky záväzky dlžníka vyplývajúce z tejto zmluvy stávajú splatné a dlžník je povinný v tento deň uhradiť celý úver spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim z tejto zmluvy.

Z listu z 4.10.2011 (č.l. 21 strana druhá spisu ) mal súd preukázané, že v uvedenom liste navrhovateľ odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička z dôvodu, že odporca bol v omeškaní so splácaním viac ako 2 splátok úveru s tým, že zmluva zanikne v deň doručenia tohto odstúpenia. Listom z 4.10.2011 (č.l. 21 spisu) zaslal navrhovateľ odporcovi i návrh úhrady dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od zmluvy s tým, že celkový dlh k dátumu vyhotovenia tohto návrhu bol 1712,97 eur, ktorý mu navrhol splácať formou mesačných splátok v počte splátok 16 pri minimálnej výške každej mesačnej splátky 110,- eur s tým, že prvá splátka bude uhradená najneskôr do 15.11.2011 s tým, že

inak navrhovateľ pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávok. Uvedené listy boli doručené odporcovi dňa 12.10.2011 o čom svedčí doručenka na č.l. 22 spisu.

Z výpisu z účtu odporcu vedeného u navrhovateľa z titulu poskytnutej mPôžičky ( č.l. 10-12 spisu) za obdobie od 23.2.2009 do 12.6.2012 mal súd preukázané, že odporca vyčerpal poskytnutú pôžičku zo strany navrhovateľa tým spôsobom, že pôžička mu bola poukázaná na jeho účet, vnútrobankovým prevodom 23.2.2009 v sume 1300,- eur, následne v roku 2009 splácal odporca predmetnú pôžičku nepravidelne, v roku 2010 zaplatil len 3 splátky pôžičky vo výške 7,16 eur, dňa 26.1.2010, 164,08 eur dňa 15.3.2010 a 35,89 eur dňa 22.6.2010 a v roku 2011 zaplatil len jednu úhradu, a to dňa 28.12.2011 vo výške 110,- eur a následne v roku 2012 úhrady päť krát po sume 110,- eur s tým, že ku dňu 12.6.2012 navrhovateľ evidoval dlh voči odporcovi z titulu uvedenej pôžičky vo výške 855,10 eur.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č.. 258/2001 z. z.“),v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 5 zákona č. 258/2001 Z. z., ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ je právnická osoba so sídlom v Poľskej republike, bolo potrebné posúdiť právomoc slovenských justičných orgánov a použitie právneho poriadku na daný právny vzťah. Podľa čl. 16 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach môže druhý účastník zmluvy žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Odporca ako spotrebiteľ má bydlisko na území Slovenskej republika, z uvedeného teda vyplýva, že vo veci je daná právomoc slovenských justičných

orgánov. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. V danom prípade si účastníci vo Všeobecných podmienkach, ktoré súd súčasťou zmluvy, dohodli, že ich právny vzťah sa riadi predpismi slovenského právneho poriadku / bod 4.9.3/ č.l. 9 spisu.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu a zmene návrhu sa navrhovateľ domáhal v tomto konaní proti odporcovi zaplatenia neuhradenej istiny vo výške 565,10 eur, zmluvných úrokov vo výške 172,83 eur, úrokov z omeškania vo výške 410,47 eur ako i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 565,10 eur od 12.7.2013 do zaplatenia .

Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený Zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička zo dňa 23.2.2009 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň konštatoval, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je nepochybné, že navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy veriteľom a odporca bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania vo veci jednoznačne vyplýva, že listom zo dňa 4.10.2011 navrhovateľ odstúpil od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička v súlade s ustanovením 2.3.5 Obchodných podmienok z dôvodu porušenia povinností riadneho a včasného splácania úveru zo strany odporcu. Zároveň vyzval odporcu k zaplateniu aktuálneho dlhu vo výške 1.712,97 eur.

Na základe vykonaného dokazovania a v zmysle § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že ak navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, doručením uvedeného odstúpenia odporcovi dňa 12.10.2011, došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť si všetko, čo podľa nej dostali. V zmysle § 54 ods. 1, § 48 a § 457 je nutné konštatovať, že zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc (§ 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade vzniká právo navrhovateľa domáhať sa od odporcu vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovenia Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa na plnenia nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa o vrátenie plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Ustanovenie článku 9 bod. 9.5. obchodných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Za daného stavu majú teda prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v rámci spotrebiteľského práva (tento názor vyplýva napr. z rozhodnutia KS v Trenčíne č.k. ). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13/PHS. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života.

Vzhľadom na uvedené majú v prejednávanej veci prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pokiaľ teda navrhovateľ v predmetnej veci presadzuje obchodno-právnu úpravu odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenie § 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd poukazuje na to, že toto ustanovenie presne odkazuje v súvislosti s odstúpením zmluvy nie na , ale na § 48 Občianskeho zákonníka.

Ak teda navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 1300,- eur, od ktorej zmluvy navrhovateľ s účinnosťou od 12.10.2011 / listom zo dňa 4.10.2011/ odstúpil, je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi len prípadný rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou, ktorú mu odporca zaplatil, pričom sa jedná o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Ďalej je potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že odporca i vedľajší účastník na strane odporcu vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku, pričom zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby na základe zmluvy uzavretej na diaľku bol v článku VIII tohto zákona , novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a pod bodom 12 bolo prijaté znenie ustanovenia § 5b tohto zákona, v zmysle ktorého orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, ktoré znenie uvedeného ustanovenia nadobudlo účinnosť v zmysle článku XIV dňa 1.5.2014 a v zmysle ktorého súd potom premlčanie musí skúmať v spotrebiteľských veciach s účinnosťou od 1.5.2014 ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, súd sa v danom prípade zaoberal otázkou, či navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie je premlčaný resp. nie.

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu navrhovateľom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka je v zmysle § 107 Obč. zákonníka ( dvojročná premlčacia doba) premlčaný, keďže navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a doručením uvedeného odstúpenia odporcovi dňa 12.10.2011, došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy sú si povinní v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť si všetko, čo podľa nej dostali, pričom žaloba bola na súd podaná až 24.7.2014 , a keďže v danom prípade platí dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zákonníka, preto súd s poukazom na všetko uvedené návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako premlčaný zamietol.

Čo sa týka uplatnených úrokov a úrokov z omeškania, počnúc októbrom 2011 si potom navrhovateľ mohol vo vzťahu k odporcovi uplatniť na súde i vyčíslené dlžné / do dňa odstúpenia/ i bežné úroky a úroky z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a keďže v prípade úrokov a úrokov z omeškania platí trojročná premlčacia lehota, a to v zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nárok navrhovateľa i na zaplatenie úrokov i úrokov z omeškania je v celom rozsahu premlčaný, preto súd i v tejto časti podaný návrh zamietol. V tej súvislosti je potrebné dodať, že podľa názoru súdu účinnosťou odstúpenia od zmluvy nárok navrhovateľa na zaplatenie dohodnutých úrokov i zanikol, keďže sa zmluva odstúpením od nej od počiatku zrušila.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľ. účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi pôvodne zaplatenia 635,10 eur, z čoho odmena za jeden úkon podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje 41,50 eur, pričom zástupcovi vedľ. účastníka priznal odmenu za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie veci vedľ. účastníka, vyjadrenie vo veci, t.j. 2x á 41,50 eur plus 2x režij. paušál á 8,04 eur, plus 1x účasť na pojednávaní konanom 2.2.2015 á 41,50 eur, plus rež. paušál á 8,39 eur, čo predstavuje spolu 148,97 eur plus 20% DPH 29,79 eur a teda spolu 178,76 eur. Za opodstatnene uplatnenú považoval súd i náhradu cestovného za účasť na pojednávaní 2.2.2015 za cestu Lučenec - Prievidza a späť, čo predstavuje 238 km, základná náhrada za 1km 0,183, spotreba 6,5 l, cena za liter paliva 1,26 eur, na základe čoho náhrada cestovného predstavuje 63,05 eur plus 20% DPH 12,61 eur plus náhrada za stratu času za 8 polhodín á 13,40 eur, čo predstavuje 107,20 eur plus 20% DPH 21,44 eur a celková

odmena z titulu trov právneho zastúpenia potom predstavuje 383,06 eur, ktoré trovy je povinný nahradiť vedľ. účastníkovi na strane odporcu navrhovateľ, keďže bol v konaní v celom rozsahu neúspešný.

Za neopodstatnené súd považoval uplatnené trovy z titulu prevzatia právneho zastúpenia odporcu uplatnené vo výške 59,87 eur, keďže ide o prevzatie zastúpenia účastníka na tej istej sporovej strane a použitie tej istej právnej obrany. V predmetnej veci do konania v danej spotrebiteľskej veci vstúpilo združenie spotrebiteľov ako subjekt, ktorý zo zákona môže vystupovať ako vedľajší účastník v týchto konaniach, pričom sa prezumuje jeho hmotno-právny záujem na výsledku konania. Ako vedľajší účastník má povinnosť predkladať také vyjadrenia a návrhy, aby napomohol úspechu účastníka, t.j. v danom prípade odporcu v konaní. Je potom nadbytočné, aby zástupca vedľajšieho účastníka zastupoval v konaní aj odporcu, t.j. samotného spotrebiteľa, a pokiaľ sa tak rozhodne, nie sú účelne vynaložené trovy spočívajúce v odmene za ich právne zastúpenie tak, ako ich predpokladá ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., preto súd odporcovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia ako neúčelné v celom rozsahu nepriznal. Uvedený právny názor zaujal vo svojom rozhodnutí i Krajský súd v Trenčíne, č.k. -208 z 17.12 2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.