Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-514-2009.pdf
PDF · 77.06 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/514/2009
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: LART, s.r.o., so sídlom Chovateľská 2, 917 01 Trnava, IČO: 36 257 150 (právny nástupca spoločnosti J+D+M Transport, s.r.o., so sídlom Bratislavská 7, 908 51 Holíč, IČO: 36 249 777), vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Viera Kučerová, v zastúpení JUDr. Jana Dobiašová, Exekútorský úrad Holíč so sídlom Námestie Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, pre vymoženie 4.673,86 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 45,59 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 016009 zo dňa 22.07.2009 bola súdna exekútorka JUDr. Viera Kučerová, v zastúpení JUDr. Jana Dobiašová, Exekútorský úrad Holíč so sídlom Námestie Sv. Martina 9, 908 51 Holíč poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobného výmeru vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava č.k. PV 201/03474/2008 zo dňa 16.10.2008. Exekučné konanie sa začalo dňa 14.04.2009 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
Uznesením č.k. 1Er/514/2009 - 26 zo dňa 28.11.2013 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že namiesto pôvodného oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Senica vstúpil do konania nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s.
Súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu dňa 19.12.2014 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko v rámci vykonávania exekúcie a prešetrovania majetkových pomerov povinného bola zistená nemajetnosť povinného. Súdna exekútorka uviedla, že povinný J+D+M Transport, s.r.o. nevlastnil žiadny nehnuteľný majetok, nevykonával reálnu obchodnú činnosť. Blokované účty boli bez obratov. Povinný mal v držbe motorové vozidlá, avšak ich vlastníkom bola VÚB Leasing, a.s. a VB LEASING SK, spol. s r.o. Povinný vlastnil príves nákladný PONGRATZ a Volkswagen Variant r.v. 1997, avšak tieto boli blokované súdnym exekútorom so skorším poradím a počas viacerých návštev neboli nájdené. Povinný J+D+M Transport, s.r.o. bol dňa 07.02.2013 dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra a jeho právnym nástupcom sa stal LART, s.r.o. Povinný LART, s.r.o. nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Nie je vlastníkom motorového ani prípojného vozidla. Má v držbe vozidlo DAF a Ford Focus, ktorých vlastníkom je leasingová spoločnosť. Blokované účty sú bez obratov. V registri sociálnej poisťovne bol ako zamestnávateľ vedený do 30.11.2010. Voči povinnému sú na exekútorkom úrade súdnej exekútorky vedené aj iné exekučné
konanie, v ktorých doposiaľ neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. Súdna exekútorka žiadala zároveň rozhodnúť o trovách exekúcie v sume 56,14 eur.
Oprávnený sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.01.2015 vyjadril k podnetu súdnej exekútorky tak, že súhlasí so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. EX 1043/2009 došiel k záveru, že súdna exekútorka tak ako deklarovala vo svojom podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 12.12.2014 majetkové pomery povinného dostatočne zisťovala a nemajetnosť povinného súdu preukázala. Súd bral zreteľ aj na vyjadrenie oprávneného, ktorý so zastavením exekúcie súhlasil. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že aj iné exekučné konania vedené na tunajšom súde proti povinnému boli zastavené práve z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke.
Podľa § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekúcie v súlade s § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 56,14 €, trovy exekúcie vyčíslila nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 €. Súd priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 33,19 €. 2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadala súdna exekútorka priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 13,60 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods.
1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdnej exekútorky. Súd priznal súdnej exekútorke náhradu za poštovné vo výške 4,80 €, nakoľko sa v spise súdnej exekútorky nachádzala len jedna nedoručená zásielka a dve doručenky (3 x 1,60 €), a poštovné vo zvyšnej sume nepriznal, nakoľko sa v spise žiadne ďalšie doklady preukazujúce vynaloženie poštovného a jeho výšku nenachádzali, a preto ho súd považuje za nepreukázané a za nepreskúmateľné. Z ustanovenia § 30 Výnosu Ministerstva spravodlivosti SR č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, vyplýva, že všetky písomnosti týkajúce sa konkrétnej exekučnej veci, tvoria exekučný spis. Platí to rovnako pre listiny zachytávajúce priebeh vykonávanej exekúcie ale aj pre všetky doklady o výdavkov, ktorých náhradu si súdny exekútor mieni uplatňovať. Tieto listiny a doklady o výdavkoch by sa do spisu mali zakladať neodkladne po ich vzniku, inak exekučný spis nemôže poskytnúť reálny prehľad o exekúcii. 3) súdna exekútorka si zvýšila svoju odmenu a náhrady hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnej exekútorke zvýšenie jej odmeny a náhrady hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 7,60 €. Súd na základe uvedeného priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej sume 45,59 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).