Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-373-2014.pdf
PDF · 89.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-12C/373/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou, v právnej veci navrhovateľa: E. J., X.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom X.É. H. X. Y., V. XXXX/XX proti odporkyni 1/ H. P., X.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom X. H. X. Y., F.. N. X a odporcovi 2/ H.. G. P., X.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, t. č. v ústavnej starostlivosti Detského domova Detské Mestečko, Na dolinách 27, Trenčín-Zlatovce, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Určuje sa, že navrhovateľ E. J., K.. J., X.. XX.XX.XXXX je otcom mal. G. P., K.. P., X.. XX.XX.XXXX v Trenčíne, r.č. XXXXXX/XXXX z matky H. P.F., K.. K., nar. XX.XX.XXXX, K..Č.. XXXXXX/XXXX.
II. Maloletý G. P. sa ponecháva v ústavnej starostlivosti Detského domova Detské Mestečko, Na dolinách 27, Trenčín-Zlatovce, nariadenej Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. XP/XX/ XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX.
III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. G. P. sumou 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do Detského domova Detské Mestečko, ktoré je povinný poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Detského domova Detské Mestečko, Na dolinách 27, Trenčín- Zlatovce.
IV. Styk otca s mal. G. P. sa neupravuje.
odôvodnenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci vzdali práva podať opravný prostriedok.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Poučenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2014 domáhal rozhodnutia súdu o určenie otcovstva k maloletému G. P.. Uviedol, že žil s matkou maloletého G. tri roky od jeho narodenia. V tom čase bola matka maloletého ešte vydatá. Keď sa maloletý narodil, matka podala návrh na zapretie otcovstva k maloletému, pretože jej manžel nebol biologickým otcom maloletého. Návrhu súd vyhovel a rozsudkom vydaným dňa 27.06.2013 č. k. XXC/XX/XXXX-XX určil, že Y. P., v tom čase manžel matky nie je otcom maloletého G.. Ďalej uviedol, že matka maloletého zhodne s ním sa vyjadrila, že biologickým otcom je navrhovateľ. Navrhovateľ si je vedomý, že je otcom maloletého a chcel by byť zapísaný ako otec aj v rodnom liste, avšak matka maloletého mu nechce umožniť zápis do rodného listu. Nežijú už v spoločnej domácnosti. Matka maloletého má už iného partnera. Maloletý G. sa nachádza v Detskom domove Detské Mestečku Trenčín Zlatovce. Matka ho nenavštevuje, nemá o neho záujem. Navrhovateľ maloletého navštevuje, chodieva za ním každý mesiac, pretože ho má rád a maloletý sa vždy teší, keď za ním príde. Keďže matka o neho neprejavuje záujem, hrozí, že maloletý bude osvojený. Mal záujem sa o maloletého starať, avšak jeho zdravotný stav mu to nedovoľuje, má zníženú kvalitu zraku.
Odporkyňa 1/ uviedla, že v súčasnosti za maloletým G. nechodí do detského domova, pretože mu nechce ubližovať a myslí si, že mu tam bude lepšie. Len trvá na tom, že ak bude určené otcovstvo, chce, aby maloletý mal priezvisko „P.Á.“ a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť tak, ako jej. Proti určeniu otcovstva nenamieta, ale myslí si, že lepšie by bolo maloletému v adopcii.
Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na postoj navrhovateľa, vyjadruje súhlas s určením otcovstva, výšku vyživovacej povinnosti žiada určiť v rozsahu minimálnom vzhľadom na príjem navrhovateľa. Úpravu styku žiada neupravovať a ponechať na vzájomnej dohode navrhovateľa s detským domovom.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ, odporkyňa 1/ a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku na pojednávaní konanom dňa 03.02.2015 vzdali práva podať odvolanie, súd v písomnom vyhotovení len doplnil výsledky správy detského domova, majetkové a osobné pomery navrhovateľa.
Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákona o rodine) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a/ sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b/ zastupovanie maloletého dieťaťa, c/ správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnou starostlivosťou je ústavná starostlivosť.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
Dohovor o ochrane práv dieťaťa priznáva dieťaťu právo poznať svojich rodičov. Záujem môže byť prípadne podložený zdravotnými dôvodmi z hľadiska diagnostikovania dedičných chorôb. Záujem dieťaťa môže spočívať aj v majetkových nárokoch (dedičských). Vo všeobecnosti by mal byť vždy zo zákona daný záujem dieťaťa poznať svojich biologických rodičov.
Osobné vzťahy medzi rodičmi a deťmi svojím charakterom patria medzi najvýznamnejšie vzťahy medzi ľuďmi, dotýkajú sa ich osobného, citového života (v porovnaní napr. so zmluvnými vzťahmi) bezprostredne a dlhodobo, predstavujú najužšiu oblasť ich každodenného života, vyjadrujú nadväznosť príbuzenských vzťahov, resp. ľudských generácií. V súlade so záujmami spoločnosti, ako aj jednotlivcov nadobúdajú aj charakter právnych vzťahov. Vyplývajú z nich viaceré práva a povinnosti, čím je odôvodnený záujem na tom, aby uvedené vzťahy boli včas zistené a evidované.
Dieťa má v zásade právo na určenie toho, kto sú jeho rodičia. Výslovne mu toto právo priznáva článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Možno teda vymedziť základné požiadavky, ktoré sa dajú vyčítať aj zo znenia zákona a ktoré spoluvytvárajú právny rámec určovania a zapretia otcovstva. Predovšetkým je to požiadavka, aby sa právny vzťah otcovstva v čo najväčšom počte prípadov stotožňoval so stavom biologickým. Táto požiadavka je potom do určitej miery korigovaná druhou požiadavkou, a to aby bol tento vzťah určený v čo najkratšom čase po narodení dieťaťa, t.j. požiadavkou včasnosti stabilizácie právneho vzťahu otca a dieťaťa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého G. P., X.. XX.XX.XXXX, a to z toho dôvodu, že v čase rozhodnom pre počatie sa intímne stýkal s odporkyňou 1/, matkou maloletého a žili v spoločnej domácnosti. Sám navrhovateľ sa považuje za biologického otca maloletého a vyjadril vôľu byť zapísaný v rodnom liste ako otec maloletého G.. Na základe preukázaných skutočností, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že navrhovateľ je biologickým otcom maloletého G. P., X.. XX.XX.XXXX.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 21.05.2013 bola nad maloletým G. P. nariadená ústavná starostlivosť a matke a v tom čase označenom otcovi maloletého Y. P., X.. XX.XX.XXXX bola uložená vyživovacia povinnosť, pričom rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XXC/XX/XXXX-XX B. G. XX.XX.XXXX bolo určené, že Y. P. nie je biologickým otcom maloletého G..
Zo správy detského domova vyplýva, že maloletý bol premiestnený do inej profesionálnej rodiny, začal navštevovať materskú škôlku. Na nové prostredie sa adaptoval veľmi rýchlo a je to zdravý a veľmi komunikatívny chlapec. V citovej oblasti upriamil pozornosť na osobu profesionálneho rodiča, dobre si vychádza i s manželkou profesionálneho rodiča ako i ostatnými členmi rodiny. V komunikácii sa občas pýta na „tatinov“, ako ich on nazýva. Prvý je bývalý manžel profesionálneho rodiča a druhý je navrhovateľ. Maloletý bol zaradený do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. V sledovanom období žiadny žiadateľ o pestúnsku starostlivosť nekontaktovali detský domov. Navrhovateľ maloletého navštevuje po dohode s detským domovom. Maloletý vždy vedel, že je to „tato Jožko“. Spolu sa pekne hrali, navrhovateľ sa maloletému prihováral, objímal ho a hovoril mu ako ho ľúbi. Biologická matka nebola maloletého v sledovanom období navštíviť. Súd nemal preukázané, že by došlo k zániku dôvodov, ktoré viedli k nariadeniu ústavnej starostlivosti nad maloletým G. a navrhovateľovi zdravotné postihnutie neumožňuje osobne sa starať o maloletého G., a preto súd ponechal maloletého G. v ústavnej starostlivosti Detského domova Detské Mestečko. Úpravu stretávania sa maloletého G. s navrhovateľom súd vzhľadom na špecifickú situáciu ponechal na vzájomnej dohode navrhovateľa s detským domovom.
Navrhovateľ, ako rodič, je povinný prispievať na výživu maloletého dieťa podľa svojich osobných a majetkových pomerov. Prispievať na výživu dieťaťa je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov sa určujú podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Vzhľadom ku skutočnosti, že vykonanými šetreniami boli zistené nedostatočné finančné prostriedky a majetkové pomery navrhovateľa, súd určil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Vyživovacia povinnosť bola určená s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku na účet Detského domova Detské Mestečko.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže si úspešný navrhovateľ neuplatnil náhradu trov konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal.