Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5Er/448/2008

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava proti povinnému: W. M., A. XXXX/X, XXX XX C. pre vymoženie XXXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Beatrix Vargová, Exekútorský úrad Nitra, Štefánikova 49, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom č.k. EK zo dňa 25.1.2008 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie sumy 1089,39 eur so 6% ročným úrokom od 4.11.2007 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 109,00 eur, trov predchádzajúceho konania 33,19 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo udelené dňa 2.7.2008

Z rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tejto exekučnej veci vyplýva, že žalobca

- oprávnený a žalovaný - povinný si zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (Dohodu o uznaní dlhu č. 3004116067) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 17.7.2007, kde žalovaný - oprávnený vystupuje ako vystaviteľ a žalobca - povinný ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil a bol v omeškaní so splácaním dlhu oprávnený vyplnil zmenku, pričom zmenková istina pozostáva zo záväzku z Dohody o uznaní dlhu č. 3004116067, ktorý je tvorený nesplatenými splátkami dlhu vo výške vo výške 727,74 eur, neuhradenými sankciami podľa čl. 6.3. dohody vo výške 291,10 zo zmluvnej pokuty pod čl. 6.2 dohody v sume 19,80 eur a mimoriadnej splátky na úhradu Konečného záväzku podľa zmluvných ustanovení dohody vo výške 50,73 eur. Povinný si záväzok zo zmenky nesplnil, z čoho vyplýva že mu zostáva uhradiť okrem sumy 1089,39 eur 6% úrok od 4.11.2007 do zaplatenia, odmenu v 1/3% zmenkovej sumy 3,62 eur a náhrady trov rozhodcovského konania 33,19 eur.

Súdny exekútor dňa 30.9.2014 predložil súdu vec podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nakoľko nadobudol pochybnosti o materiálnej správnosti exekučného titulu vzhľadom a čl. II zák. č. 150/204 Zz. ktorým sa novelizoval a bola prebratá smernica Rady č. 93/13 /EHS z 2.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 57 ods. 4 EP Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 4 EP Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či exekučný titul je v súlade so zákonom a zistil, tento čiastočne zaväzuje povinného na plnenia ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti ktoré vyžaduje § 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Zmenku na zabezpečenie pohľadávky z dohody o uznaní dlhu č. 3004116067 zo dňa 17.7.2007 oprávnený napriek výzve súdu nepredložil, uviedol, že nedisponuje zmenkou ani iným dokladmi k pohľadávke vymáhanej v tomto konaní. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva že pohľadávka má základ v zmluve o pripojení, ktorú povinný uzavrel so spoločnosťou Slovak Telecom a.s. ako poskytovateľom a predstavuje dlžnú sumu odplaty za poskytovanie telekomunikačných služieb. Povinný sa dlžnú sumu zaviazal v zmysle článku 3 dohody splatiť oprávnenému do 3 dní od podpisu dohody povinným. Z toho vyplýva, že povinným priznaná pohľadávka má základ v spotrebiteľskej zmluve - v zmluve o pripojení kde služby poskytol oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti povinnému ako fyzickej osobe nepodnikateľovi. Vzhľadom na uvedenú povahu účastníkov bol ich právny vzťah spotrebiteľskou zmluvou, na právne posúdenie ktorej sa prednostne aplikujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 Občianskeho zákonníka).

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(§ 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov)

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).( § 45 ods. 2 o rozhodcovskom konaní)

Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

( § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku)

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku), ktoré je tak exekučným titulom. Takýmto exekučným titulom je aj rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je súd povinný preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, má súd povinnosť skúmať aj obsah rozhodcovského rozsudku (podľa hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní), napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje, nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučným titulom v tejto veci je rozhodcovský rozsudok, preto súd, aby ho mohol preskúmať podľa uvedených hľadísk, vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej vznikol medzi účastníkmi záväzkovo-právny vzťah a ďalších dokladov potrebných na preskúmanie rozsudku.

Pre posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu súd sa musel oboznámiť s listinami, o ktoré sa opiera exekučný titul a to hlavne: o Dohoda o uznaní dlhu 3004116067, a Zmluvné podmienky. Podľa predloženej dohody sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 727,76 eur (21 924,46 Sk) po 34,65 eur (1044, Sk) mesačne v 21 splátkach, vždy v 16. deň v mesiaci, počnúc dňom 16.8.2007.

Exekučným titulom- rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu 1089,39 eur (32818,99 Sk) so 6% úrokom ročne od 4.11.2007 do zaplatenia zmenkovú odmenu 3,62 eur (109,- Sk) a náhradu trov rozhodcovského konania 33,19 eur (1000,- Sk).

Po posúdení veci súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo a to z týchto dôvodov :

Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU) lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinný (ďalej len dlžník - povinný) je jednoznačne spotrebiteľom a to v súlade s § 52, odsek 3, 4 a § 3, odsek 1, 2 ZSU ), pričom veriteľ poskytol dlžníkovi služby ( podľa § 2 písm. a ZSU ).

Povinný svoj záväzok voči oprávnenému zo spotrebiteľskej zmluvy uznal v Dohode o uznaní dlhu 3004116067 a zaviazal sa ho splácať mesačne po 34,65 eur. Zo zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Dohody o uznaní dlhu v bod 6.2 a/. sa účastníci dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou Konečného záväzku podľa splátkového kalendára v dĺžke 10 a viac pracovných dní že veriteľ oprávnený zrušiť všetky záväzky voči dlžníkovi a podľa bodu 6.2 b/ sa stáva splatnou zmluvná pokuta 0,2% z neuhradenej sumy za každý deň omeškania.

Podľa rozhodcovskej doložky akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené a s končenou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedeným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, Mgr. Michal Krnáč a JUDr. Erik Končok, ak nastane situácia, že ani jeden z rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto doložky určí náhradného rozhodcu veriteľ.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.( § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008)

Podľa ods. 2 cit. ust., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (§ 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka)

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd je povinný aj bez návrhu rozhodnúť o zastavení exekúcie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK, napr. či plnenie, na ktoré zaväzuje, nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo či odporuje dobrým mravom. Rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Účinky právoplatného rozsudku v Občianskom súdnom poriadku nie sú upravené, teória však rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti - tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie je, napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, z materiálnej právoplatnosti existujú výnimky. Jenou z nich je aj materiálna právoplatnosť rozhodcovských rozsudkov. Prejavom takejto výnimky je aj ustanovenie § 45 ZoRK, ktoré v sebe zakotvuje prieskumný inštitút

- prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu, ktorý rozhoduje vo veci výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád v tomto ustanovení uvedenú. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku, môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie uvedené v § 57 EP, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, napr. či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, ale je oprávnený posúdiť aj obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Aby bolo možné preskúmať rozhodcovský rozsudok podľa uvedených hľadísk, bolo potrebné preskúmať aj listiny, na základe ktorých vznikol medzi oprávneným a povinným záväzkovo právny vzťah, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku.

V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, Mgr Erikom Končekom. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému plnenie v sume 1089,39 eur ktorého výška je nepreskúmateľná, nakoľko oprávnený nepredložil súdu žiadne doklady ohľadne výšky pohľadávky, iba Dohodu o uznaní dlhu z ktorej nie je zrejmé z čoho dlh pozostáva. Z dohody vyplýva, že výška postúpenej pohľadávka predstavovala sumu 471,19 eur (14 195,00 Sk). Záväzok povinného 582,21 eur (21 924,46 Sk) zmluvná pokuta 145,55 eur (4384,89 Sk), spolu k úhrade 727,24 eur (21 924,46 Sk). Tiež priznal aj zmenkovú odmenu v sume 109,00 eur, pričom zmenka ani nebola vystavená, resp. oprávnený nepreukázal, že bola vystavená.

V odôvodnení rozhodnutia sp. zn. UD-696/07-EK zo dňa 25.1.2008 je uvedené, že nárok oprávneného, ktorý vznikol právnemu predchodcovi - Slovak Telecom, a.s., predstavoval ku dňu 17.7.2007, kedy oprávnený uzatvoril s povinným Dohodu o uznaní dlhu č.3987222072 v celkovej výške 727,24 eur. Rozhodcovský súd ďalej konštatuje v odôvodnení citovaného rozsudku, že právomoc rozhodcov uvedených zmluvných ustanoveniach Dohody o uznaní dlhu je daná na základe rozhodcovskej zmluvy v podobe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Zmluvných ustanoveniach v bode 9,2 podľa ktorých sa veriteľ a dlžník dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z predmetnej Dohody budú predložené na rozhodnutie jednému z dvoch rozhodcov, ktorých ustanovil veriteľ.

Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinnosti účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,

že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenia ktorých výška je nepreskúmateľná, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Nároky, ktoré aj keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v rámci exekúcie, pretože takýto výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať § 53 ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať rozhodcovský rozsudok.

Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súd zistil dôvody pre zastavenie exekúcie, preto ju zastavil, pričom tak postupoval aj v súlade so záverom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -37 z 13.4.2011, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Okrem uvedeného ústavný súd považoval za potrebné reagovať aj na vyjadrenie okresného súdu, že v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. júna 2010) je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, a v tejto súvislosti odkázať na svoju konštantnú judikatúru (napr. , , a iné), z ktorej vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 ).