Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1077-2012.pdf
PDF · 89.58 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/1077/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnej: nesvojprávna D. N., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX . R., štátny občan SR, zastúpená opatrovníkom: Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých, Kátovská 21, 908 51 Holíč, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stano, Exekútorský úrad Trnava so sídlom Michalská 7, 917 01 Trnava, o vymoženie 489,61 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o námietkach povinnej proti exekúcii a o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Povinná je p o v i n n á zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 79,20 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 26.10.2012 bolo začaté exekučné konanie doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 4052131170 zo dňa 25.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.04.2011.
Poverením č. 5206 022127 zo dňa 02.11.2012 Okresný súd Skalica poveril podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter Stano, Exekútorský úrad Trnava so sídlom Michalská 7, 917 01 Trnava. Poverený súdny exekútor vydal dňa 20.12.2012 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo opatrovníkovi povinnej doručené dňa 27.12.2012, čo mal súd preukázané z fotokópie doručenky. Podľa poučenia k upovedomeniu o začatí exekúcie povinný je oprávnený vzniesť u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii a do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.
Podaním zo dňa 28.12.2012 (doručené súdnemu exekútorovi dňa 02.01.2013) povinná prostredníctvom opatrovníka vzniesla námietky proti exekúcii, v ktorých uviedla, že povinná je poberateľkou sociálneho dôchodku vo výške 208,70 €, ktorý jej je zasielaný hromadným poukazom na účet zariadenia na základe zoznamu výplaty dôchodkov zo Sociálnej poisťovne. Mesačná úhrada za poskytovanú sociálnu službu povinnej je vo výške 206,29 €. Nakoľko podľa § 73 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, musí prijímateľovi sociálnej služby, po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu, zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 20 % zo sumy životného minima, vzniká povinnej pohľadávka na úhrade za sociálnu službu mesačne vo výške 13,21 €. Povinná nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Nakoľko povinná nebola zo strany Sociálnej poisťovne informovaná o návrhu na vykonanie exekúcie a nemá finančné prostriedky na zaplatenie dlhu v celosti, dňa 20.12.2012 zaplatila na účet Sociálnej poisťovne prvú z troch splátok vo výške 250,- €. Taktiež dňa 20.12.2012 písomne informovala Sociálnu poisťovňu, že vzniknutý dlh zaplatí v troch splátkach a to k 20.12.2012 uvedenú sumu 250,- €, k 15.01.2013 sumu 180,- € a k 15.02.2013 sumu 59,61 €. Vzhľadom na uvedené povinná podáva námietky proti exekúcii aj proti trovám exekúcie.
Na základe výzvy súdu opatrovník povinnej dňa 12.03.2013 doručil listinné dôkazy preukazujúce úhradu všetkých troch vyššie uvedených splátok v prospech oprávneného.
Oprávnený podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2013 oznámil úhrady povinnou nasledovne: úhrada dňa 21.12.2012 v sume 250,- €, dňa 17.01.2013 v sume 180,- € a dňa 19.02.2013 v sume 59,61 €.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Súd posúdil dôvodnosť námietok proti exekúcii podaných v zákonom stanovenej lehote a zistil, že nie sú dôvodné. Súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene, teda či v čase začatia exekučného konania oprávnený mal voči povinnému neuhradenú pohľadávku vyplývajúcu z vykonateľného exekučného titulu a nie sú okolnosti, ktoré by bránili jej vymáhaniu. Podľa § 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína na návrh. Exekučné konania sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. V zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Zánik vymáhaného nároku je však dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Súd má preukázané, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 26.10.2012, pričom povinná prvú úhradu v sume 250,- eur vykonala až dňa 21.12.2012, z čoho jednoznačne vyplýva, že v celom rozsahu bol návrh na vykonanie exekúcie v čase jeho podania dôvodný. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že exekúcia bola začatá oprávnene, nakoľko ku dňu podania návrhu na začatie exekúcie oprávnený mal voči povinnej neuhradenú pohľadávku. Splnenie záväzku je síce okolnosťou, ktorá spôsobuje zánik vymáhaného nároku, avšak musí nastať do začatia exekučného konania, a preto súd námietky povinnej proti exekúcii zamietol. Súd pre poriadok uvádza, že súd nepreskúmaval výšku trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom v Upovedomení o začatí exekúcie, nakoľko povinná nespochybnila správnosť ich vyčíslenia, pričom z jej podania je zrejmé, že namietala skutočnosť, že by mala byť zaviazaná na úhradu akýchkoľvek trov exekúcie. Súd preto posúdil námietky povinnej proti „trovám exekúcie“ ako námietky proti exekúcii, nakoľko smerovali proti exekúcii ako takej.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd mal z dokladov predložených povinnou ako aj z vyjadrenia oprávneného preukázané, že pohľadávka povinnej voči oprávnenému zanikla v celom rozsahu plnením, a preto súd exekúciu voči povinnej v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. l Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 98,76 eur, trovy exekúcie vyčíslil v zmysle § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky, kde žiadal priznať 10 % z vymoženej pohľadávky v sume 49 € (10 % zo sumy 489,61 €) a v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 33,30 €, a to za poštovné vo výške 32,40 €, poplatok za elektronickú lustráciu bánk 0,70 €, poplatok za elektronickú lustráciu evidencie motorových vozidiel 0,20 € a DPH v sume 16,46 €. Súdny exekútor zároveň vo vyčíslení uviedol, že poštovné v sume 15,40 € vzniká súdnemu exekútorovi v prípade zastavenia exekúcie, a to za 8 x doručenie Príkazu na zrušenie Príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, 1 x doručenie vyúčtovania trov exekúcie na súd, 1 x vrátenie poverenia na súd, 1 x zaslanie ukončenia exekúcie oprávnenému.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 49 €, náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 17,- €, nakoľko vynaloženie poštovného v uvedenej sume bolo preukázané pripojenými fotokópiami doručeniek (12 x 1,30 €, 1 x 1,40 €) a DPH vo výške 20 % v sume 13,20 €; trovy exekúcie spolu vo výške 79,20 €.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli súdu dostatočne preukázané, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poplatok za elektronickú lustráciu bánk 0,70 € a poplatok za elektronickú lustráciu evidencie motorových vozidiel 0,20 € a k nim patriace DPH, nakoľko súdny exekútor síce súdu predložil fotokópie hromadných faktúr za uvedené služby, avšak z uvedených faktúr súd nemá preukázané vykonanie týchto lustrácii v predmetnom exekučnom konaní, keďže súdny exekútor zároveň nepredložil súdu i exekučný spis. Súd zároveň poznamenáva, že faktúra za elektronickú lustráciu evidencie motorových vozidiel je vystavená s dátumom 09.02.2012, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený až dňa 26.10.2012, a teda je zrejmé, že uvedenou faktúrou nemohol platiť za lustráciu vykonanú v tomto exekučnom konaní. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné v sume 15,40 €, ktoré vzniká súdnemu exekútorovi v prípade zastavenia exekúcie, a k nim patriace DPH, keďže nie je možné priznať náhradu nákladov, ktoré exekútorovi zatiaľ nevznikli (poštovné za vrátenie poverenia, zaslanie ukončenia exekúcie oprávnenému ...). Súd nerozhoduje o priznaní trov, ale len ich náhrady. Nahradiť možno len skutočne vynaložené trovy, nie tie, ktoré prípadne vzniknú v budúcnosti. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Aj keď uvedené výdavky na poštovné možno dôvodne predpokladať, ich výšku môže súd len prezumovať, pričom nie je jednoznačné, aké poštové služby súdny exekútor využije pri podaní zásielky na poštovú prepravu, či niektoré z nich nedoručí osobne alebo v hromadnom podaní v rámci jednej zásielky, ktoré skutočnosti majú vplyv na reálnu výšku hotových výdavkov na poštovné vynaložených v súvislosti s predmetným exekučným konaním. Hotové výdavky teda musia byť už exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať ich náhradu.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal povinnú. Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že povinná vymáhanú pohľadávku uhradila v plnej výške až po začatí exekučného konania. Návrh na vykonanie exekúcie bol teda oprávneným podaný dôvodne, exekučné konanie sa začalo v súlade s Exekučným poriadkom a súdnemu exekútorovi boli priznané trovy exekúcie, na úhradu ktorých bola z uvedených dôvodov zaviazaná povinná.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).