Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-98-2022.pdf
PDF · 86.16 KB
Case nature
Subarea
6S/98/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Ján Tkáč, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov konania: X./Vratko J., H. XXXX/X, XXX XX X., 2./ G. J. J., O. XXXX/X, XXX XX X., 3./ H. X., M. XXX/XX, XXX XX X., 4./ G. X., M. XXX/XX, XXX XX X., 6./ NUFIA, o.z., so sídlom Bankov 4089, 040 21 Košice, IČO : 51 254 859, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2022/030592-002 zo dňa 03.08.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 03.10.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 03.10.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č OU- KE-OOP3-2022/030592-002 zo dňa 03.08.2022, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie č. OU-KS-OSZP-2022/000581-015 zo dňa 14.02.2022, ktorým podľa § 68 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vydal súhlas na výrub drevín rastúcich na parcele KN-C č. XXX/XX, XXX/X, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX G. XXX/XXX v k. ú. F. - druh pozemku: XXX/XX - K. R. a XXX/X - M. R. G. Q., nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce žiadateľovi: T. J.X., v rozsahu 123 kusov drevín s obvodom od 42 cm do 172 cm, ktoré rastú na vyššie uvedených pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žiadateľa.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), keďže okamžitým výkonom alebo právnymi následkami, najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu hrozí závažná ujma na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. V tejto súvislosti žalobca citoval ust. § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej len ako „Zákon o životnom prostredí“) a uviedol, že dôvodnosť odkladného účinku zakladá najmä na tom, že s ohľadom na neaplikovanie eurokonformného výkladu zákona neboli zistené všetky relevantné vplyvy na životné prostredie, ako aj to, že neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Ďalšia projektová príprava a najmä prípadná realizácia zámeru s takýmito nedostatkami môže spôsobiť taký zásah do životného prostredia, ktorý sa ukáže ako „príliš veľký“ a súčasne nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami. Žalovaný vo svojom rozhodnutí rozhodol natoľko nekonkrétne, že nie je reálne možné skontrolovať dodržiavanie ochrany životného prostredia zo strany navrhovateľa. Ďalším dôvodom je podľa žalobcu právo verejnosti podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru spolurozhodovať o projekte zasahujúcom do životného prostredia v čase, keď sú otvorené všetky možnosti. Práve uložením odkladného účinku sa zabezpečuje otvorenosť všetkým možnostiam; ak sa totiž odkladný účinok žalobe neprizná, prípadnou realizáciou sa poprie toto právo verejnosti. Už zo samotnej podstaty
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že nie je poskytovaná taká ochrana životného prostredia, aká mala byť poskytovaná. V práve životného prostredia sa uplatňuje zásada preventívnej opatrnosti podľa § 13 Zákona o životnom prostredí. Iným slovom, pochybnosť o tom, či je zámer príliš zasahujúci do životného prostredia podľa uvedeného ustanovenia nesmie byť prekážkou v účinnej ochrane životného prostredia aj tým, že sa prizná odkladný účinok správnej žalobe. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach Zákona o životnom prostredí, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy sú v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 184 a nasl. SSP, resp. s inštitútom dočasného pozastavenia činnosti všeobecne záväzného nariadenia v zmysle ust. § 362 a nasl. SSP. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí „závažná ujma na životnom prostredí“. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Právo na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia v takýchto prípadoch je potrebná aplikácia odkladného účinku. Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia totiž často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. V prípade žalovaného možno konštatovať, že takýto postup je bežná prax, že bez priznanie odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný, ani prvostupňový orgán neposúdili kumulatívne a synergické vplyvy navrhovanej zmeny, napriek tomu, že skládkovanie odpadov má viaceré dopady a všetky časti životného prostredia je v súlade s princípom prevencie predbežnej opatrnosti odôvodnené priznať správnej žalobe odkladný účinok. Tak, ako sme to už uviedli vyššie v správnej žalobe, rozdiel medzi spoločenskou hodnotou vypočítanou správnym orgánom a medzi spoločenskou hodnotou vypočítanou žalobcom je viac ako 60.000 €, pričom toto je spoločenská hodnota drevín, ktorá sa nevráti vo forme ani náhradnej výsadby, ani finančných prostriedkov, ktoré by mohli slúžiť na obnovu vyrúbaných stromov na území, kde má prebehnúť výrub. Takýto značný rozdiel medzi sumami predstavuje v celosti neoprávnene nadmerný zásah do životného prostredia bez akejkoľvek náhrady, a teda žalobca má za to, že sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k správnej žalobe doručenej Krajskému súdu v Košiciach dňa 30.11.2022. V podanom vyjadrení poukázal na text správnej žaloby v časti č. 5 označenej ako „Odkladný účinok správnej žaloby“, konkrétne bodu č. 6 tejto časti, ktorý evidentne nesúvisí s vecou výrubu drevín a svedčí o kopírovaní argumentov z inej žaloby, čo žalovaný dáva do kontextu s väčším počtom správnych konaní, kde je žalobca účastníkom konania, ako aj správnych žalôb žalobcu, ktoré boli správnymi súdmi odmietnuté ako správne žaloby šikanózneho charakteru. Samotný návrh žalovaný navrhol zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ani neuviedol, ako konkrétne by výkon rozhodnutia mal spôsobiť závažnú ujmu na životnom prostredí.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,
alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.
10. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.
11. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť štyri kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
12. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
13. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len samotné tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku, pretože hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním označenými, prípadne predloženými dôkazmi, s ktorými by sa správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe mohol oboznámiť a pre potreby takéhoto rozhodnutia aj vyhodnotiť.
14. Správny súd zdôrazňuje, že základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení Správneho súdneho poriadku upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.
15. Z obsahu žalobcom odôvodneného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva, že žaloba predovšetkým argumentuje všeobecnými tvrdeniami o neaplikovaní eurokonformného výkladu zákona, nezistením všetkých relevantných vplyvov na životné prostredie, existenciou hrozby príliš veľkého zásahu do životného prostredia, nekonkrétnosťou rozhodnutia žalovaného, ako aj nemožnosťou skontrolovať dodržiavanie ochrany životného prostredia zo strany žalobcu a vo všeobecnej rovine poukazuje aj na princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, ktoré je potrebné uplatňovať najmä v konaniach v súvislosti s ochranou životného prostredia. V závere ním podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poukázal na rozdiel medzi spoločenskou hodnotou vypočítanou správnym orgánom a medzi spoločenskou hodnotou vypočítanou žalobcom (cca 60.000 EUR), pričom spoločenská hodnota drevín sa nevráti vo forme ani náhradnej výsadby a ani finančných prostriedkov, ktoré by mohli slúžiť na obnovu vyrúbaných stromov na území, kde má prebehnúť výrub.
16. Správny súd konštatuje, že z vyššie uvedených tvrdení žalobcu, ako aj ním označených dôkazov nevyplýva záver, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím žalovaného hrozila závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný nenapraviteľný následok, ako aj záver, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Súd zdôrazňuje, že administratívny orgán v preskúmavanom rozhodnutí, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vydal súhlas (podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov) na výrub 123 ks drevín v druhovom a kvalitatívnom zložení uvedenom v rozhodnutí, ako aj určil bližšie podmienky vykonania výrubu zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny vo forme uloženia náhradnej výsadby stromov a uloženia finančnej náhrady za vyrúbané dreviny. Tvrdenie žalobcu o nutnosti priznať správnej žalobe odkladný účinok na základe dôvodov, ktoré boli žalovaným vyhodnotené v preskúmavanom rozhodnutí v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako nedôvodné nepredstavujú relevantný dôvod na preukázanie hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí. Ak žalobca v žalobe tvrdil, že ním určená spoločenská hodnota drevín, u ktorých bol vydaný súhlas s ich výrubom, na základe príslušných ustanovení vyhl. č. 170/2021 Z.z. je po zaokrúhlení cca 140.000 EUR, tak žalobca takýto výpočet žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani ho súdu nepredložil, preto sa ním súd ani nemohol zaoberať, a prípadne ho aj pre potreby rozhodovania o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe verifikovať a následne aj z neho vychádzať.
17. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.
18. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.
19. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).