Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/117/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zast. JUDr. Marek Hrouda, advokát, Krmanová 16, Košice proti žalovanému: U. U., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M. XXX/XX, X. O. Z., t.č. na neznámom mieste, zast. D. U. V., F. Z. D. F. B. o zaplatenie 1333,56 eur s prísl. takto

rozhodol:

Konanie o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 1333,56 eur z a s t a v u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 568 eur od 01.09.2012 do 20.05.2014 a zo sumy 756,56 eur od 06.02.2013 do 20.05.2014 a iné trovy konania v sume 79,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 285,32 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1333,56 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 568 eur od 01.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 756,56 eur od 06.02.2013 až do zaplatenia. Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosti č. 434851 zo dňa 17.05.2002, na základe ktorej žalovaný ako odberateľ odoberal elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste 398529, M. XXX, XXX XX B., elektromer č. 34708063. Žalovaný ako odoberateľ sa zaviazal za odobratú elektrinu uhrádzať odplatu vo forme mesačných preddavkových platieb a na základe ročného periodického vyúčtovania spotreby elektriny. Za obdobie od 02.07.2011 do 02.07.2012 bola žalovanému vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. 7200096096 zo dňa 11.07.2012 na sumy 714,96 eur s lehotou splatnosti do 31.08.2012 ( z toho žalobca žaluje iba sumu 568 eur. Za obdobie od 03.07.2012 do 04.01.2013 bola žalovanému vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. 7200112054 zo dňa 23.01.2013 na sumu 765,56 eur s lehotou splatnosti do 05.02.2013. Pohľadávka žalobcu ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1333,56 eur. Žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu pohľadávky predžalobnou upomienkou, pohľadávka bola rovnako vymáhaná prostredníctvom mimosúdneho inkasa, napriek tomu doposiaľ uhradená nebola.

Podaním zo dňa 16.01.2015 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu čiastočne v časti o zaplatenie istiny vo výške 1333,56 eur späť a žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil, nakoľko žalovaný dňa 20.05.2014 uhradil istinu v uvedenej výške.

Opatrovníčka ponechala vec na zvážení súdu na základe predložených listinných dôkazov. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania tohto nároku.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o dodávke elektriny, faktúrami, písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.07.2002 zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosť v súlade so zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike, vyhlášky MHSR č. 267/1999 Z.z. a dojednanými technickými, obchodnými a platobnými podmienkami. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Mesačné zálohové platby boli dohodnuté vo výške 500 Sk.

Podľa bodu 4 písm. a) Obchodno- technických podmienok dodávky- Podmienky platobného styku Dodávka elektriny bude účtovaná podľa sadzby dohodnutej v zmluve. Cena elektriny je stanovená podľa platného cenového predpisu (výmer) MF SR. Zmeny cien alebo podmienok pre priznanie sadzieb sú uverejnené vo Finančnom spravodajcovi MF SR.

Podľa bodu 4 písm. c) Obchodno- technických podmienok dodávky- Podmienky platobného styku odberateľ platí za dodanú elektrinu mesačné zálohy vo výške, na ktorej sa spolu s dodávateľom dohodne pri uzatvorení zmluvy. Výška zálohy závisí od druhu sadzby, spotreby v predchádzajúcom fakturačnom období alebo alikvotnej spotreby, vychádzajúcej z používaných elektrických spotrebičov v domácnosti a od predpokladaného cenového vývoja. Dodávateľ má právo upraviť výšku zálohovej platby. Záloha je splatná do konca bežného mesiaca prostredníctvom sústredeného inkasa platieb obyvateľstva cez organizáciu pôšt (SIPO).

Podľa bodu 4 písm. d) Obchodno- technických podmienok dodávky- Podmienky platobného styku na základe odpočtu uskutočneného podľa bodu 3 písm. g) vystaví dodávateľ faktúru za spotrebovanú elektrinu. Faktúra musí byť vystavená minimálne raz za 12 mesiacov.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru za elektrinu č. 7200112054 s dátumom splatnosti 05.02.2013 na sumu nedoplatku 765,56 eur, č. 7200096096 s dátumom splatnosti 31.08.2012 na sumu 714,96 eur.

Podľa § 69 ods. 13 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike účinnom od 1.5.2004 ustanovenia zmlúv o dodávke elektriny, o dodávke plynu, o prenose elektriny, o preprave plynu, o distribúcii elektriny, o distribúcii plynu a o uskladňovaní plynu, ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, zostávajú v platnosti, ak nie sú v rozpore s týmto zákonom; ustanovenia týchto zmlúv, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2005, inak strácajú platnosť.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dodávateľ elektriny je povinný pripojiť na verejný rozvod elektriny odberné zariadenie odberateľa elektriny, ak tento

a) uzavrel zmluvu o dodávke elektriny,

b) má súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti,

c) má zriadenú elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie, ktoré zodpovedá predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.

Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona písomná zmluva na dodávku elektriny medzi dodávateľom elektriny a odberateľom elektriny sa uzaviera na každé odberné miesto; zmluva o dodávke elektriny obsahuje najmä

a) výkon, množstvo a časový priebeh odberu elektriny (ďalej len "odberový diagram"), a to aj pre stav núdze,

b) cenu podľa cenových predpisov /11/ a spôsob platby za odoberanú elektrinu vrátane preddavkových platieb,

c) spôsob merania odoberanej elektriny vrátane prístupu dodávateľa elektriny k určenému meradlu

Podľa § 14 ods. 4 cit. zákona dodávateľ elektriny je povinný zabezpečiť odberateľom pripojeným na verejný rozvod dodávku elektriny v dohodnutom množstve a zodpovedajúcej kvalite.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.1.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 definoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Na uvedený právny vzťah je potrebné tiež aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorý výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a preto zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o

8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz

Podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podaním doručeným súdu dňa 20.01.2015 žalobca zobral späť žalobu v časti istiny vo výške 1333,56 eur späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 568 eur od 01.09.2012 do 20.05.2014 a zo sumy 765,56 eur od 06.02.2013 do 20.05.2014.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého právny predchodca žalobcu zabezpečoval pre žalovaného dodávku elektrickej energie, pričom žalovaný túto odoberal z distribučnej sústavy na odbernom mieste M.É. XX. V danom prípade súd uvedený vzťah posudzoval podľa príslušných ustanovení Zákona o energetike, ako aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. V zásade ide o záväzkový vzťah, na základe ktorého právny predchodca žalobca poskytol žalovanému dodávku elektriny, ako tovar. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný prevzal tovar v podobe dodanej elektriny, je povinný po odbere predmetu dodávky, zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Cena bola riadne vyfakturovaná predloženými faktúrami. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bol v celom rozsahu dôvodný a potom čo žalovaný uhradil žalovanú istinu, za dôvodný považoval nárok na zaplatenie príslušenstva predstavujúceho úrok z omeškania.

Keďže žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa s plnením do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 568 eur od 01.09.2012 do 20.05.2012 a zo sumy 765, 56 eur od 06.02.2013 do 20.05.2014.

Opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania nároku. Žalovaný porušil platobnú povinnosť z faktúry č. 7200096096 splatnej dňa 31.08.2012 a č. 7200112054 splatnej dňa 05.02.2013, žaloba bola podaná na súd dňa 03.12.2013, teda v zákonom stanovenej 3-ročnej premlčacej lehote podľa Občianskeho zákonníka, keďže v danej vec sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú ako súd uviedol vyššie a preto námietka premlčania nebola vznesená dôvodne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol úspešný v časti v ktorej súd žalobe vyhovel. V časti späťvzatia žaloby bol návrh bol podaný dôvodne, keďže žalovaný si svoju povinnosť splnil až po začatí konania, preto aj v tejto časti sa jedná o úspech žalobcu.

Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu iných trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v sume 285,32 eur za 3 hlavné úkony (príprava a prevzatie, návrh na vydanie platobného rozkazu, čiastočné späťvzatie žaloby) á 71,37 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a 2 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony v roku 2013 a 1 x režijný paušál á 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a k tomu DPH vo výške 20% v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 237,77 eur, t.j. 47,55 eur, teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 285,32 eur, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu