Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/969/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: L.. J. N., M.. X.X.XXXX, Q. F. B., W. XX, zastúpenej: JUDr. Jana Závodská, advokátka so sídlom v Košiciach, Alžbetina 3 proti odporcovi: I.. T. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. B., W. XX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

Bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu, ktoré zaniklo dňa X.XX.XXXX, vyporiadava nasledovne:

Do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje hnuteľné veci uvedené v tabuľke č. 2 znaleckého posudku I.. L. A. č. 1/2014 pod položkami 1.-38. a v znaleckom posudku I.. L. W. č. 7/2014 pod položkami 1.-18.:

1. kuchynská linka I, na W. E..Č..XX F. B., bez spotrebičov, v hodnote 2.254,716 EUR 2. kuchynská linka II, na P. E..X F. B., bez spotrebičov, v hodnote 576,245 EUR 3. svietidlo v kuchyni - sklenené, sťahovacie, v hodnote 54,321 EUR 4. žehlička a doska na žehlenie, v hodnote 44,43 EUR 5. termoska, umelá hmota, sklenené termo vnútro, v hodnote 24,698 EUR 6. garniže drevené 3 ks, v hodnote 38,99 EUR 7. poschodová posteľ v detskej izbe - smrek, v hodnote 401,811 EUR 8. súprava nerezových riadov - 4 hrnce s pokrievkou, 1 panvica, v hodnote 133,97 EUR 9. vešiaková stena - úprava lieska, 1 skrinka so zásuvkami a zrkadlom, 1 šatník, v hodnote 267,874 EUR 10. koberec - behúň - hnedobéžový, 7m x 1m, v hodnote 105,871 EUR 11. koberec v jedálni - béžový oválny, v hodnote 105,871 EUR 12. luster v jedálni - 8 ramenný, kov so zlatým leskom, v hodnote 90,536 EUR 13. jedálenský stôl oválny a 6 stoličiek - zn.Triant, drevo-orech, v hodnote 803,624 EUR 14. príborník - zn.Triant, drevo-orech, v hodnote 535,749 EUR 15. zrkadlo - zn.Triant, obdĺžnik zasadený v drevenom ráme, v hodnote 267,874 EUR 16. vitrína sklenená - zn.Triant , v hodnote 482,174 EUR 17. sedacia súprava v obývačke- kožená, hnedá, 3+2+1, v hodnote 1.145,429 EUR 18. koberec v obývačke- béžový, 2,5 m x 3,5 m, v hodnote 211,743 EUR 19. luster v obývačke 2 ks - 8 ramenné, kovové s čiernou povrch.úpravou, v hodnote 181,072 EUR 20. žalúzie v obývačke 3 ks - textilné vertikálne béžové, 2 ks 1,5 m x 1,5 m, 1 ks 2m x 1 m, v hodnote 69,019 EUR 21. nábytok v obývačke - 3 skrinky o výške 1m, dĺžke 2m, na jednej presklená knihovnička, v hodnote 2.482,63 EUR 22. písací stôl a stolička v pracovni I - zn.Triant, celodrevené, stolička s koženým hnedým poťahom, v hodnote 803,624 EUR 23. luster v pracovni - 8 ramenný sklenený, v hodnote 92,718 EUR 24. stolová lampa v pracovni I - kovový spodok, zelené sklenené tienidlo, v hodnote 18,106 EUR 25. knižnica v pracovni - zn.Triant, celodrevená, v hodnote 669,686 EUR 26. koberec v pracovni - biely oválny, v hodnote 211,743 EUR

27. kartový stolík Triant a stolička - zn.Triant, stolička s koženým hnedým poťahom, v hodnote 267,874 EUR 28. telefón v pracovni - drevený, v hodnote 35,062 EUR 29. žalúzie v pracovni 2 ks - textilné vertikálne béžové, 1,5 m x 1 m, v hodnote EUR 30. manželská posteľ a spálňový nábytok - zostava drevo a drevotrieska, svetlej prírodnej farby, posteľ spolu s matracom, skriňa so 4 posuvnými krídlami a 2 ks nočných stolíkov, v hodnote 1.071,499 EUR 31. Rolldor - posuvná vstavaná skriňa bez zrkadiel, 2,5 m x 4 m, v hodnote 723,261 EUR 32. svietidlá v spálni - 2 nočné lampy a 1 luster z prútia, v hodnote 54,321 EUR 33. koberec v spálni - bielej farby 2 m x 3 m, v hodnote 74,098 EUR 34. sauna s elektrickým ohrevom - pec + drevený obklad, v hodnote 1.433,312 EUR 35. kúpeľňový nábytok - biely, drevotrieska, 2 ks závesných skriniek 50 cm x 80 cm, skrinka na zem 55 cm x 200 cm, v hodnote 279,714 EUR 36. sanita - bidet, 2 ks WC, 3 ks umývadlá - všetko biele, v hodnote 802,613 EUR 37. posilňovací stroj Kettler - multifunkčný - lavička na vzpieranie a kladka, v hodnote 494,124 EUR 38. lustre 2 ks v pracovni II - 3 ramenné so sklenenými tienidlami, v hodnote 72,428 EUR

39. chladnička Gorenje 150 l, v hodnote 35 EUR 40. chladnička Calex 120 l, v hodnote 165,97 EUR 41. umývačka riadu Gorenje, v hodnote 290,45 EUR 42. kuchynský robot Braun, v hodnote 14 EUR 43. kávovar Rowenta, v hodnote 20 EUR 44. odšťavovač Moulinex, v hodnote 9 EUR 45. fritéza Moulinex, v hodnote 58,09 EUR 46. elektrický sporák Gorenje, v hodnote 24 EUR 48. šijací stroj Pfaff, v hodnote 48 EUR 49. vysávač ETA v hodnote 41,49 EUR 50. vysávač Rowenta, v hodnote 207,46 EUR 51. hriankovač Rowenta, v hodnote 4 EUR 52. varná kanvica, v hodnote 16,60 EUR 53. mikrovlnná rúra Moulinex, v hodnote 8 EUR 54. mikrovlnná rúra WHIRPOOL, v hodnote 8 EUR 55. zostava elektrospotrebičov zn.Philips: videorekordér, reproduktorová súprava 2 ks, televízor, v hodnote 18 EUR 56. práčka zn.Whirpool, napĺňanie spredu , v hodnote 41 EUR 57. televízor OTF, v hodnote 248,95 EUR,

spolu hnuteľné veci v hodnote 19.015,01 EUR.

Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje hnuteľnú vec steper (pol.58) v hodnote 50,- EUR.

Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje nehnuteľnosť - garáž súp.č. XXXX stojacu na parcele č. XXXX/XXX katastrálne územie T. L. (parcela zapísaná na liste vlastníctva č. XXX) v hodnote 6.400,- EUR.

Odporcovi prikazuje obchodný podiel v spoločnosti Drevovýroba s.r.o., so sídlom v B., J. XX, I.: XX XXX XXX k 1.12.1999 v hodnote 730,- EUR.

Odporcovi prikazuje hodnotu finančných prostriedkov na účte č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX vedenom v Istrobanke a.s., pobočka Košice k 1.12.1999 vo výške 5.350,74 EUR, ako aj na účte č. XXXXX- XXXXXXXXX/XXXX vedenom v Istrobanke a.s., pobočka Košice k 1.12.1999 vo výške 5.637,16 EUR, spolu vo výške 10.987,90 EUR.

Celková hodnota BSM (aktíva) predstavuje 37.182,91 EUR.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 12.141,50 EUR v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka ako aj odporca sú povinní zaplatiť súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, každý vo výške 371,83 EUR, na účet Okresného súdu Košice I v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka ako aj odporca sú povinní nahradiť štátu trovy, ktoré štát platil, každý vo výške 683,82 EUR, na účet Okresného súdu Košice I v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2002 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa 9.12.1989 a zaniklo rozvodom dňa 1.12.1999, s odôvodnením, že účastníci konania sa o vyporiadaní BSM nedohodli. Navrhovala, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu garáž, ako aj všetky hnuteľné veci, ktoré odporca po rozvode užíva a žiadala o vyplatenie podielu vo výške 1.200.000,- Sk.

Odporca navrhoval, aby všetky hnuteľné veci ako aj garáž boli prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Neskôr žiadal navrhovateľku, aby si vybrala, ktoré z hnuteľných vecí chce prikázať do svojho výlučného vlastníctva, z dôvodu, že nedisponuje finančnými prostriedkami v takej výške, aby bol schopný vyplatiť navrhovateľku navrhovanou sumou. Navrhoval, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky obývaciu stenu, konferenčný stolík, koberec do obývačky, koberec behúň, koženú sedaciu súpravu, televízor, CD prehrávač so zosilňovačom, kuchynskú linku, sporák, chladničku, mikrovlnu rúru, kávovar, kuchynský robot, rolldor, manželskú posteľ, nočné stolíky, jedálenský stôl, 6 stoličiek, komodu a presklenú skriňu. Ostatný hnuteľný majetok navrhoval prikázať do jeho vlastníctva.

Na pojednávaní konanom dňa 12.3.2007 navrhovateľka navrhla, aby garáž bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva. Zároveň súhlasila s tým, aby súd do jej výlučného vlastníctva prikázal aj hnuteľné veci uvedené v jej podaní na č.l. 144 pod položkami 28 až 36, 38, 40 a 45.

Odporca s týmto návrhom nesúhlasil, s odôvodnením, že okrem spálne mu neostane v domácnosti žiadne zariadenie. Navrhoval, aby navrhovateľke boli prikázané veci, ktoré má duplicitne, napr. vysávač, kuchynskú linku, vstavanú skriňu Rolldor, pretože ich nepotrebuje.

Podaním zo dňa 24.10.2013 navrhovateľka navrhovala, aby súd všetky hnuteľné veci okrem steppera, ako aj garáž, prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, vzhľadom k tomu, že ich má dlhodobo v užívaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, znaleckým dokazovaním, oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.XX.XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. zo dňa 21.10.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.1999. Citovaným rozsudkom bol maloletý syn účastníkov konania, L. Š., nar.XX.X.XXXX, na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1.200,- Sk mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po troch rokoch od uzavretia manželstva odporca vstúpil do politiky, pracoval v U. po dobu jedného roka, neskôr v Q. a počas tohto obdobia sa zdržiaval v B. len cez víkendy. V tomto čase účastníci stavali rodinný dom mimo B., čo si tiež vyžadovalo čas odporcu a preto sa doma zdržiaval len sporadicky. Častá neprítomnosť odporcu v rodine viedla k postupnému citovému odcudzeniu zo strany navrhovateľky, ako aj k nezhodám vo všetkých oblastiach rodinného a manželského spolužitia. Odporca vytýkal navrhovateľke jej nezáujem o vedenie domácnosti, časté návštevy u priateliek, čo viedlo k odcudzeniu a prerušeniu spolužitia. Navrhovateľka sa v lete 1998 odsťahovala zo spoločnej domácnosti, následne obaja účastníci nadviazali nové známosti, z ktorých pochádzajú aj mal. deti. Ani jeden z nich nemal záujem o obnovenie manželského spolužitia.

Účastníci konania zhodne tvrdili, že byt na W. E.. Č.. XX F. B. je (resp.v čase rozhodovania súdu bol) v ich spoločnom nájme. Pôvodne išlo o nebytové priestory, ktoré počas trvania manželstva pretvorili na byt.

Z listu starostu Mestskej časti B. - P. L. zo dňa 15.11.1994 (Stavebno-technické posúdenie nebytových priestorov ul. W. XX) súd zistil, že posudzovaný priestor slúžil ako nebytový priestor bez WC, kuchyne a kúpeľne. Pre vytvorenie bytovej jednotky bolo potrebné vytvoriť priestory tak, aby bola zriadená kuchyňa, kúpeľňa a WC, dodať kuchynskú linku, sporák, vaňu, umývadlo, WC misu s nádržkou, vodovodné batérie a ostatné zariaďovacie predmety potrebné pre chod domácnosti.

Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej dňa 28.2.1996 medzi Mestskou časťou B. - P. L. ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom súd zistil, že predmetom nájmu bol byt na ul. W. Č.. XX F. B. na X. poschodí, pozostávajúci zo 6 izieb a príslušenstva. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

Z oznámenia Magistrátu mesta B. zo dňa 27.1.2004 na dotaz navrhovateľky o odkúpenie bytu na W. E.. XX F. B. súd zistil, že predmetný byt je v spoločnom nájme účastníkov konania. V prípade jeho odkúpenia počas trvania manželstva byt nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva a v prípade, že sú rozvedení a zatiaľ nedošlo k rozdeleniu BSM, je možné byt odpredať ako celok obom do BSM.

Z listu odporcu adresovaného navrhovateľke zo dňa 12.12.2005 označeného ako návrh na vysporiadanie práva na užívanie obecného bytu súd zistil, že odporca navrhovateľke navrhol, aby písomne odstúpila od nájomnej zmluvy, pričom odstúpenie by jej spolu so svojou terajšou manželkou kompenzoval trojizbovým družstevným bytom v B., ktorý už navrhovateľka mala možnosť si obhliadnuť. Odporca uviedol, že na jeho návrh sa začalo na tunajšom súde konanie o zrušenie spoločného nájmu bytu, v ktorom navrhoval, aby bol určený za výlučného nájomcu vyššie špecifikovaného bytu, s tým, že je pripravený poskytnúť navrhovateľke bytovú náhradu vo forme 3-izbového družstevného bytu na sídlisku N., ktorého nájomcom je jeho súčasná manželka L..M. Š., ktorá by previedla na navrhovateľku členské práva a povinnosti k bytu.

Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. -29 zo dňa 26.10.2006 súd zistil, že odporca dňa 18.9.2006 vzal späť návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu účastníkov konania, z dôvodu, že došlo k mimosúdnej dohode o predmete sporu, v zmysle ktorej sa výlučným nájomcom bytu stal odporca, s tým, že navrhovateľke zabezpečil náhradné bývanie v trojizbovom družstevnom byte na F. E.. Č.. X F. B.. Konanie o zrušení práva spoločného nájmu bolo citovaným uznesením zastavené.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu súd zistil, že odporca a jeho súčasná manželka L..M. Š. uzavreli s Mestom B. dňa 5.12.2006 zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo k bytu č. X na I.. poschodí bytového domu súp. č. XXX na W. E.. XX F. B., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku vo veľkosti 2593/10000. Byt pozostáva zo 6 obytných miestností a príslušenstva (kuchyňa, predsieň, kúpeľňa, WC, chodba, komora v byte, 2x šatník, balkón). Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie, okrem iného vstavané skrine, kuchynská linka, ohrievač, vodovodné batérie, vaňa, odsávač, radiátory, merače vody, plynový kotol. Podlahová plocha bytu je 234,92 m2 (bez plochy balkónov). Kúpna cena bola dojednaná vo výške 68.000,- Sk. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu a jeho súčasnej manželky bol povolený Správou katastra Košice dňa 3.1.2007.

Z Dohody o pridelení garáže v radovej zástavbe na T. E.. F. B., uzavretej medzi Mestskou časťou B. - T. a odporcom ako budúcim majiteľom garáže č. XXXX/XXX, súd zistil, že predmetom zmluvy bolo riešenie svojpomocne vykonávaných prác pri výstavbe garáže.

Z rozhodnutia Mestskej časti B. - T. zo dňa 27.5.1997 súd zistil, že pre stavbu - garáž na T. E. F. B. bolo určené súpisné číslo XXXX.

Zo znaleckého posudku č. 23/2012 zo dňa 10.12.2012 vypracovaného súdnym znalcom Ing.P. P., znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti - garáže na T. E.. F. B. súp. č. XXXX, stojacej na parc. č. XXXX/ XXX, kat. úz. T. L. v Mestskej časti B. - T., okres B. I., nezapísanej na liste vlastníctva, bola ku dňu zániku manželstva účastníkov konania 192.806,40 Sk, t.j. 6.400,- EUR. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že garáž je po kolaudácií. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.1997.

Účastníci konania voči záverom znaleckého posudku Ing.P..P. nemali námietky.

Pôvodne účastníci konania navrhovali, aby súd v rámci BSM vyporiadal aj nehnuteľnosť - stavbu rodinného domu súp.č. XXX stojaceho na parcele registra C č. XXX/X o výmere 134 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v kat. území Divín, zapísanej na liste vlastníctva č.XXX (Správa katastra C.). V priebehu konania sa účastníci dohodli, že túto nehnuteľnosť darujú svojmu synovi L. Š.. Z rozhodnutia Správy katastra C. zo dňa 17.6.2013 súd zistil, že Katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech L. Š., nar. 27.1.1992 na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 7.12.2012. Vklad vlastníckeho práva v jeho prospech bol povolený pod č. V 229/13 dňa 17.6.2013. Na základe uvedenej skutočnosti účastníci konania vyňali uvedenú nehnuteľnosť z vyporiadania BSM.

Z oznámenia VÚB a.s. so sídlom v Bratislave súd zistil, že táto banka neviedla žiadne účty na meno účastníkov konania. Z oznámenia Tatrabanky a.s. so sídlom v Bratislave súd zistil, že účastníci konania neboli klientmi tejto banky.

Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave súd zistil, že na meno odporcu boli vedené termínované vklady. Jeden bol založený dňa 20.11.2001 a zrušený dňa 20.11.2002, druhý bol založený dňa 31.12.2001 a zrušený 31.12.2003 ( t.j. oba boli založené po rozvode manželstva).

Z oznámenia Istrobanky, a.s. súd zistil, že na meno odporcu bol založený dňa 29.1.1999 účet č. XXXXX- XXXXXXXXX/XXXX. Z histórie tohto účtu súd zistil, že dňa 29.1.1999 odporca vložil na účet sumu 150.000,- Sk. Dňa 1.3.1999 bol uskutočnený výber vo výške 30.000,- Sk. Zostávajúca suma 120.000,- Sk do 30.8.1999 narástla titulom úrokov na sumu 130.953,60 Sk. Dňa 30.8.1999 bol uskutočnený výber vo výške 120.000,- Sk. Na účte ostala suma 10.953,60 Sk, ktorá ku dňu rozvodu manželstva účastníkov „narástla“ na sumu 11.196,30 Sk.

Z oznámenia Istrobanky, a.s. súd zistil, že na meno odporcu bol založený dňa 7.4.1999 účet č. XXXXX- XXXXXXXXX/XXXX. Z histórie tohto účtu súd zistil, že dňa 7.4.1999 odporca vložil na účet sumu 300.000,- Sk. Dňa 7.6.1999 vybral z účtu sumu 295.000,- Sk; na účte zostala suma 12.093,40 Sk. Dňa 7.7.1999 odporca vložil sumu 150.000,- Sk a teda, v uvedený deň bola na účte suma 162.093,40 Sk. Uvedená suma narástla až do dňa rozvodu manželstva na sumu 169.825,10 Sk.

Navrhovateľka tvrdila, že peňažné prostriedky na účtoch vedených v Istrobanke tvoria BSM.

Odporca voči vyššie uvedenému tvrdeniu namietal, že suma 300.000,- Sk, ktorú vložil na účet v Istrobanke v apríli 1999, predstavuje finančné prostriedky patriace výlučne jeho súčasnej manželke L.. M. Š.; dostala ich v septembri 1998 ako dar od svojich rodičov, na zariadenie domácnosti. V tomto čase ešte odporca so súčasnou manželkou neboli zosobášení, ale už žili v spoločnej domácnosti. Peniaze mali uložené doma; takúto hotovosť však nechceli prechovávať v byte, preto peniaze v apríli 1999 odporca vložil na účet v Istrobanke. V spoločnej domácnosti so súčasnou manželkou žije odporca od júna 1998.

Odporca voči vyššie uvedenému tvrdeniu navrhovateľky ďalej namietal, že finančné prostriedky ukladané na vyššie uvedené účty v Istrobanke (150.000 Sk vložených v januári 1999 a 150.000,- Sk vložených 7.7.1999), nadobudol titulom zisku z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú mal vo výlučnom vlastníctve. Nehnuteľnosť prenajímal od februára 1998. Vzhľadom k tomu, že v júli 1998 navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a účastníci konania už spolu nehospodárili, mal za to, že príjem z prenájmu nehnuteľnosti už netvorí BSM, ale jeho výlučné finančné prostriedky. Z prenájmu mal príjem vo výške cca 15.000,- Sk mesačne.

Vo vzťahu k finančným prostriedkom vybratým z účtov v Istrobanke a to sumy 30.000,- Sk dňa 1.3.1999 a sumy 120.000,- Sk dňa 30.8.1999 odporca uviedol, že tieto finančné prostriedky boli použité na leasingové platby jeho terajšej manželky.

Z výsluchu svedkyne L..M. Š., D..Ď., súčasnej manželky odporcu, súd zistil, že od svojej matky dostala ako dar sumu 500.000,- Sk v čase, kedy sa osamostatnila a odišla od rodičov. Jej matka mala finančné prostriedky uložené v UniBanke a peniaze jej odovzdala na jeseň roku 1998. Nejaký čas ich mala uložené

doma na Hlavnej ul. č. 35 a o nejaký čas ich odporca uložil v Istrobanke na najvýhodnejší úrok. Svedkyňa nevedela uviesť, či odporca uložil celú finančnú čiastku 500.000,- Sk alebo len časť z nej. Všetky finančné záležitosti totiž ponechala na neho. Spoločnú domácnosť s odporcom začala viesť pred letom 1998.

Z výsluchu svedkyne I.. M. Ď., matky súčasnej manželky odporcu, súd zistil, že svedkyňa vybrala sumu 500.000,- Sk v septembri 1998 zo svojho účtu vedeného v UniBanke a túto darovala svojej dcére L..M. Š. v čase, kedy sa táto rozhodla, že sa osamostatní a že bude žiť s odporcom. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, akým spôsobom jej dcéra finančné prostriedky použila, na aký účel a v akom rozsahu.

Z potvrdenia Poľnobanky (č.l.80) súd zistil, že I.. M. Ď. vybrala dňa 28.9.1998 z účtu č. XXXXXXX sumu 500.000,- Sk.

Zo zmluvy o prenájme uzavretej medzi odporcom ako prenajímateľom a spoločnosťou ORIN s.r.o. so sídlom v Trebišove ako nájomcom zo dňa 1.3.1998 súd zistil, že odporca prenajal nehnuteľnosť vo svojom výlučnom vlastníctve - rodinný dom a záhradu na P. E.. X F. B.. Výška nájomného bola dohodnutá na 15.000,- Sk mesačne. Z Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 15.4.1999 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na úprave výšky nájomného na 16.050,- Sk mesačne za obdobie od 1.3.1999 do 29.2.2000. Z Dodatku č. 2 k zmluve zo dňa 15.3.2000 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na úprave výšky nájomného na 17.655,- Sk mesačne od 1.3.2000 do 28.2.2001. Z Dodatku č. 3 k zmluve zo dňa 3.4.2001 súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na úprave výšky nájomného na 19.774,- Sk mesačne od 1.3.2001 do 28.2.2002. Z Dodatku č. 5 k zmluve o prenájme súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na úprave výšky nájomného na 21.218,- Sk mesačne za obdobie od 1.3.2002 do 28.2.2003.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť Drevovýroba, spol. s r.o. so sídlom v Košiciach, Alžbetina 1, IČO: 31698603 súd zistil, že táto obchodná spoločnosť bola založená 28.10.1994, pričom odporca bol spoločníkom a konateľom spoločnosti v období od 27.10.1998 do 16.10.2001. Súd ďalej zistil, že spoločnosť Drevovýroba s.r.o. zmenila obchodný názov počnúc od 14.2.2008 na SAVAN s.r.o.. V čase, kedy bol odporca spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti, mala spoločnosť ešte ďalšieho spoločníka - P. P.. Základné imanie zapísané do obchodného registra od 4.6.1998 predstavovalo hodnotu 205.000,- Sk, z toho výška splateného vkladu bola u odporcu 102.000,- Sk a u P. P. 103.000,- Sk.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo a uložil súdnemu znalcovi určiť reálnu hodnotu obchodného podielu odporcu v obchodnej spoločnosti Drevovýroba, s.r.o. ku dňu zániku manželstva účastníkov konania. Zo znaleckého posudku č. 4/2011 vypracovaného súdnym znalcom Ing. L.Á. R. zo dňa 10.8.2011 súd zistil, že obchodný podiel odporcu predstavoval 49,7561 % a obchodný podiel P. P. 50,2439 %. Účtovná hodnota obchodného podielu odporcu v čase rozvodu manželstva predstavovala 22.000,- Sk, t.j. 730,- EUR.

Účastníci konania voči záverom znaleckého posudku Ing. L.. R. nemali námietky.

Účastníci konania zhodne uviedli, že počas trvania manželstva vznikol spoločný dlh z úverovej zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s.. Poskytnutý úver v rozsahu 300.000,-Sk účastníci konania použili na rekonštrukciu nebytových priestorov (premena nebytových priestorov na byt) nachádzajúcich sa na W. E..Č..XX F. B., vrátane nákupu hnuteľných vecí, ktorých umiestnenie v týchto priestoroch bolo podmienkou zmeny charakteru užívania týchto priestorov z nebytového na bytový, ako kuchynská linka, ohrievač, vaňa, WC, batérie.

Odporca uviedol, že počas trvania manželstva si účastníci konania vzali aj mladomanželskú pôžičku; táto bola ku dňu rozvodu manželstva splatená.

Z úverovej zmluvy č. 9110409 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom v Bratislave a účastníkmi konania ako dlžníkmi zo dňa 18.10.1995 súd zistil, že účastníkom konania bol poskytnutý bezhotovostný úver vo výške 300.000,- Sk, s úrokovou sadzbou 12,5 % ročne, na dohodnutý účel: výstavba, kúpa, modernizácia bytu, členský podiel na byte. Účastníci konania sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5.000,- Sk, s prvou splátkou splatnou v januári 1996 a poslednou splátkou splatnou v januári 2011.

Z výpisu z úverového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni č. XXXXXXXXXX, ako aj zo zhodných prednesov účastníkov súd zistil, že počas trvania manželstva bolo na úvere zaplatených 240.000 Sk (za roky 1996, 1997, 1998 a 1999, t.j. 48 mesiacov x 5.000,-Sk) a po rozvode manželstva odporca z výlučných finančných prostriedkov zaplatil 240.000 Sk (za roky 2000, 2001, 2002 a 2003, t.j. 48 mesiacov x 5.000,-Sk). Dňa 11.12.2003 (predčasne) bol splatený celý úver.

Navrhovateľka uviedla, že nepovažuje za spravodlivé, aby sa v zmysle návrhu odporcu podieľala na splatení polovice výšky dlhu zo stavebného úveru, pretože tento úver bol použitý na rekonštrukciu bytu na W. E.. F. B., ktorý byt odkúpil od Mesta B. do svojho výlučného vlastníctva a preto je zrejmé, že finančné prostriedky z poskytnutej pôžičky boli použité výlučne na vec, ktorá sa stala výlučným vlastníctvom odporcu.

Odporca vo vzťahu k tejto otázke namietal, že uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k bytu na W. E.. Č.. XX F. B. nadobudol dňa 3.1.2007 vlastnícke právo nielen k predmetnému bytu, ale aj k hnuteľným veciam, ktoré tvoria súčasť tohto bytu v zmysle predmetnej zmluvy; ide o kuchynskú linku, ohrievač, vaňu, batérie a WC. Mal za to, že tieto veci preto nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM, hoci boli nadobudnuté zo spoločného úveru. Zakúpenie a umiestnenie týchto hnuteľných vecí bolo totiž podmienkou premeny pôvodne nebytových priestorov na byt v rámci povolenej rekonštrukcie a takto sa stali súčasťou bytu.

Účastníci konania zhodne uviedli, že všetky hnuteľné veci, ktoré boli prejednané na pojednávaniach konaných dňa 3.4.2006 a dňa 11.9.2006 (okrem HIFI veže zn.JVC čiernej farby) patria do BSM, existovali ku dňu zániku manželstva a nachádzajú sa v užívaní odporcu v byte na W. E.. XX F. B.; stepper sa nachádza u navrhovateľky.

Spornou bola hnuteľná vec HIFI veža zn.JVC čiernej farby (v pracovni č.2), o ktorej odporca tvrdil, že je jeho výlučným vlastníctvom, pretože ju nadobudol darom od starých rodičov ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou.

Z výpovede svedkyne V. Š., matky odporcu, súd zistil, že asi mesiac pred svadbou s navrhovateľkou odporca vybral finančné prostriedky na vkladnej knižke, na ktorú mu vkladali peniaze oni, ako aj starí rodičia, v celkovej hodnote asi 100.000 až 105.000 Sk. Za 35.000,- Sk si kúpili s navrhovateľkou ešte pred svadbou obývaciu stenu tmavej farby, magnetofón, CD prehrávač s reproduktormi, klavír za 15.000,- Sk, ako aj spálňu v rovnakej hodnote a práčku, ktorá stála okolo 10.000,- Sk.

Navrhovateľka po výsluchu svedkyne V. Š. vo vzťahu k HIFI zostave pripustila, že skutočne mohla byť zakúpená z finančných prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva odporcu.

Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Bytové zariadenie, odvetvie Nábytok (sektorový a kancelársky) a uložil znalcovi stanoviť trhovú hodnotu hnuteľných vecí ku dňu 1.12.1999 podľa cenových predpisov platných ku dňu ohodnotenia. Predmetom ohodnotenia boli:

1. kuchynská linka I, na W. E..Č..XX F. B., bez spotrebičov, rok nadobudnutia 1997 2. kuchynská linka II, na P. E..X F. B., bez spotrebičov, 1994 3. svietidlo v kuchyni - sklenené, sťahovacie 1997 4. žehlička a doska na žehlenie 1995 5. termoska, umelá hmota, sklenené termo vnútro 1997 6. garniže drevené 3 ks 1997 7. záclona v kuchyni 1997 8. súprava nerezových riadov - 4 hrnce s pokrievkou, 1 panvica 1997 9. vešiaková stena - úprava lieska, 1 skrinka so zásuvkami a zrkadlom, 1 šatník 1996 10. koberec - behúň - hnedobéžový, 7m x 1m 1996 11. koberec v jedálni - béžový oválny 1996 12. luster v jedálni - 8 ramenný, kov so zlatým leskom 1996 13. jedálenský stôl oválny a 6 stoličiek - zn.Triant, drevo-orech 1996 14. príborník - zn.Triant, drevo-orech 1996 15. zrkadlo - zn.Triant, obdĺžnik zasadený v drevenom ráme 1996 16. vitrína sklenená - zn.Triant 1996

17. sedacia súprava v obývačke- kožená, hnedá, 3+2+1 1996 18. koberec v obývačke- béžový, 2,5 m x 3,5 m 1996 19. luster v obývačke 2 ks - 8 ramenné, kovové s čiernou povrch.úpravou 1996 20. žalúzie v obývačke 3 ks - textilné vertikálne béžové, 2 ks 1,5 m x 1,5 m, 1 ks 2m x 1 m 1996 21. nábytok v obývačke - 3 skrinky o výške 1m, dĺžke 2m, na jednej presklená knihovnička 1996 22. písací stôl a stolička v pracovni I - zn.Triant celodrevené, stolička s koženým hnedým poťahom 1996 23. luster v pracovni - 8 ramenný sklenený 1996 24. stolová lampa v pracovni I - kovový spodok, zelené sklenené tienidlo 1996 25. knižnica v pracovni - zn.Triant, celodrevená 1996 26. koberec v pracovni - biely oválny 1996 27. kartový stolík Triant a stolička - zn.Triant, stolička s koženým hnedým poťahom 1996 28. telefón v pracovni - drevený 1996 29. žalúzie v pracovni 2 ks - textilné vertikálne béžové, 1,5 m x 1 m 1996 30. manželská posteľ a spálňový nábytok - zostava drevo a drevotrieska, svetlej prírodnej farby, posteľ spolu s matracom, skriňa so 4 posuvnými krídlami a 2 ks nočných stolíkov 1996 31. Rolldor - posuvná vstavaná skriňa bez zrkadiel, 2,5 m x 4 m 1996 32. svietidlá v spálni - 2 nočné lampy a 1 luster z prútia 1996 33. koberec v spálni - bielej farby 2 m x 3 m 1996 34. elektrická sauna - pec + drevený obklad 1997 35. kúpeľňový nábytok - biely, drevotrieska, 2 ks závesných skriniek 50 cm x 80 cm, skrinka na zem 55 cm x 200 cm 1996 36. sanita - bidet, 2 ks WC, 3 ks umývadlá - všetko biele 1996 37. posilňovací stroj Kettler - multifunkčný - lavička na vzpieranie a kladka 1996 38. lustre 2 ks v pracovni II - 3 ramenné so sklenenými tienidlami 1996 39. poschodová posteľ v detskej izbe - smrek, spolu s matracmi.

Súd zároveň znalcovi uložil uviesť, či veci uvedené pod položkami 31 a 34, t.j. elektrická sauna a Rolldor, môžu byť oddelené od bytu ako takého bez toho, aby došlo k ich znehodnoteniu.

Súdny znalec Ing. L. A. poverený vypracovaním znaleckého posudku súdu oznámil, že odporca nereaguje na jeho výzvy, nedá sa s ním dohodnúť ohliadka veci. Odporca bol vyzvaný na poskytnutie súčinnosti so súdnym znalcom.

Právna zástupkyňa navrhovateľky súdu oznámila, že na základe výzvy súdneho znalca sa spolu s navrhovateľkou dostavili na miesto ohliadky - do bytu odporcu na W. XX v Košiciach dňa 27.5.2014, pričom odporca ich odmietol vpustiť do priestorov bytu, kde sa mala uskutočniť ohliadka vecí patriacich do BSM.

Súdny znalec Ing. L. A. potvrdil, že dňa 27.5.2014 uskutočnil v byte odporcu ohliadku hnuteľných vecí, pričom odporca do bytu vpustil len znalca. Nevpustil k ohliadke navrhovateľku s jej právnou zástupkyňou. Na základe uvedeného súd požiadal právnu zástupkyňu navrhovateľky, aby navrhovateľka potvrdila súdnym znalcom zaznamenané hnuteľné veci pri ohliadke, či skutočne zodpovedajú veciam, ktoré patria do BSM. Na základe uvedeného súdny znalec sprístupnil navrhovateľke fotografický materiál pre účely identifikácie hnuteľných vecí. Odporca potvrdil, že neumožnil navrhovateľke prístup do bytu pri ohliadke hnuteľných vecí, čo odôvodňoval tým, že navrhovateľka nemienila uznať úver ako spoločný dlh manželov a preto nevidel dôvod, aby takýmto spôsobom vyšiel navrhovateľke v ústrety.

Zo záverov znaleckého posudku Ing. L. A. č. 1/2014 zo dňa 9.8.2014 súd zistil, že všeobecná hodnota všetkých hnuteľných vecí je 17.757,092 EUR. Pri ohliadke súdny znalec vyhotovil fotodokumentáciu tých hnuteľných vecí, pri ktorých bol pri vykonávaní dokazovania účastníkmi konania uvedený rozdiel v obstarávacích cenách. Čo sa týka hnuteľných vecí - Rolldor skriňa s posuvnými dverami a elektrická sauna, znalec uviedol, že ide o demontovateľné výrobky, ktoré po demontáži môžu byť osadené na inom mieste, so zachovanými pôvodnými úžitkovými hodnotami.

Súd nariadil znalecké dokazovanie aj z odboru Elektrotechnika, odvetvia Elektronika, Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, pričom úlohou znalca bolstanoviť trhovú hodnotu hnuteľných vecí uvedených pod položkami 1 až 19 ku dňu 1.12.1999 podľa cenových predpisov platných ku dňu

ohodnotenia. Predmetom ohodnotenia boli: chladnička Gorenje 150 l, chladnička Calex 120 l, umývačka riadu Gorenje , kuchynský robot Braun, kávovar, odšťavovač , fritéza Moulinex , elektrický sporák Gorenje, kombinovaný sporák Mora, šijací stroj Pfaff, vysávač ETA, vysávač Rowenta, hriankovač, varná kanvica, mikrovlnná rúra Moulinex, mikrovlnná rúra WHIRPOOL, elektrospotrebiče v obývačke - zn.Philips, TV a video+ veža s reproduktorom a CD prehrávač, práčka - zn.Whirpool, napĺňanie spredu a televízor OTF.

Zo znaleckého posudku Ing.L. W. č. 7/2014 zo dňa 18.10.2014 súd zistil, že chladnička Calex 120 l, umývačka riadu Gorenje, kávovar Rowenta, fritéza Moulinex, kombinovaný sporák Mora, vysávač ETA, vysávač Rowenta, varná kanvica a televízor OTF neboli sprístupnené pre ohodnocovanie. Identifikácia hnuteľných vecí, ktoré boli sprístupnené, bola zdokumentovaná fotografiami. Kávovar Rowenta a odšťavovač Moulinex síce neboli odporcom fyzicky predložené, avšak boli identifikované na základe ním predložených návodov na použitie. Ostatné položky neboli identifikované z dôvodu, že odporca uviedol, že tieto nie sú v jeho držbe, ani nemá nejaké identifikačné podklady. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že všeobecná hodnota ohodnocovaných hnuteľných vecí (okrem nesprístupnených) bola ku dňu zániku manželstva 6.970,- Sk, t.j. 229,- EUR.

Účastníci konania po vypracovaní znaleckého posudku zhodne uviedli, že sporák Mora nebude predmetom vyporiadania; tento bol umiestnený v rodinnom dome v R., ktorý bol darovaný synovi účastníkov konania. Účastníci konania sa taktiež dohodli na výške zostatkovej hodnoty tých hnuteľných vecí, ktoré neboli ohodnotené v znaleckom posudku Ing. L. W. a to tak, že pri určení zostatkovej hodnoty ku dňu rozvodu manželstva sa má vychádzať z nadobúdacích hodnôt, na ktorých sa v priebehu konania zhodli, resp. ak sa nezhodli, nadobúdacia hodnota bude vo výške priemeru; zostatková hodnota týchto hnuteľných vecí bude vo výške 50 % z takto určenej nadobúdacej hodnoty. Pri použití uvedeného postupu súd ustálil hodnoty týchto vecí nasledovne: hodnota chladničky Calex 120 litr. 165,97 EUR, hodnota umývačky riadu Gorenje 290,45 EUR, hodnota fritézy Moulinex 58,09 EUR, hodnota vysávača ETA 41,49 EUR, hodnota vysávača Rowenta 207,46 EUR, hodnota varnej kanvice 16,60 EUR a hodnota televízora OTF 248,95 EUR, spolu 1.029,01 EUR.

Spolu hodnota elektroniky predstavovala 1.258,01 EUR ( 229 + 1.029,01).

Právna zástupkyňa navrhovateľky sa stotožnila so závermi všetkých znaleckých posudkov. Odporca namietal, že pokiaľ navrhovateľka žiada o vyplatenie vyrovnacieho podielu v lehote 3 dní, vzhľadom na to, že je štátnym zamestnancom, v takejto lehote túto povinnosť splniť nemôže. Žiadal, aby garáž bola prikázaná do výlučného vlastníctva navrhovateľky s tým, že túto nikdy po rozvode manželstva ani počas trvania manželstva neužíval, resp. neužívali. Odporca taktiež žiadal, aby súd pri rozhodovaní prihliadol aj na príčiny rozvratu manželstva; mal za to, že rozvod bol zapríčinený výlučne navrhovateľkou.

Podľa ustanovenia , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa ustanovenia , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ustanovenia , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

Podľa ustanovenia , ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

Podľa ustanovenia , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Predmetom tohto konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. V konaní bolo nepochybne preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že uzavreli manželstvo dňa 9.12.1989 a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. zo dňa 21.10.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.1999. Citovaným rozsudkom bol maloletý syn účastníkov konania, L. Š., nar.XX.X.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo, že po rozvode manželstva, ktorého následkom je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia i zánik BSM, k vyporiadaniu BSM dohodou medzi účastníkmi konania nedošlo.

Súd pri vyporiadaní BSM vychádzal z nižšie uvedených zásad a princípov ustálených súdnou praxou a súdnou judikatúrou.

Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu byť len veci, ktoré účastníci urobili predmetom konania, a teda len tie veci, ktoré niektorý z účastníkov v konaní označil za veci patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva a navrhol, aby takáto vec bola v konaní o vyporiadanie prikázaná niektorému z nich za náhradu. To isté logicky platí aj pre pohľadávky každého z manželov z titulu úhrady toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok. Uvedená zásada je dôsledkom prehĺbenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo. Účastníkom konania nemožno teda vnucovať určitý spôsob vyporiadania. Pokiaľ teda označia za predmet vyporiadania len určité časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný a nemusí a vlastne ani nemôže sám zisťovať, čo všetko do bezpodielového spoluvlastníctva patrí a má byť vyporiadané.

Ak v konaní o vyporiadanie niektorých z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov, do BSM patria a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku, alebo ak tvrdí, že na oddelený majetok sa vynaložilo niečo zo spoločného majetku. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov. Pri určení ceny vecí na účely vyporiadania BSM sa vychádza z ceny vecí v čase vyporiadania, avšak z ich stavu v čase zániku BSM.

V danom prípade sa účastníci konania zhodli na tom, že predmetom vyporiadania majú byť hnuteľné veci, nehnuteľnosť - garáž a obchodný podiel odporcu v obchodnej spoločnosti. Okrem uvedeného navrhovateľka tvrdila, že predmetom vyporiadania majú byť aj finančné prostriedky uložené na účtoch v Istrobanke a.s.. Naostatok, predmetom vyporiadania účastníci konania učinili aj spoločný záväzok - dlh účastníkov voči Slovenskej sporiteľni, a.s.. Odporca žiadal, aby bolo zohľadnené, že dlh splácal počas manželstva, ako aj po rozvode. Navrhovateľka žiadala, aby bolo zohľadnené, že počas trvania manželstva bol dlh splácaný zo spoločných finančných prostriedkov účastníkov, pričom úver bol použitý na rekonštrukciu bytu, ktorý sa stal výlučným vlastníctvom odporcu.

Medzi aktíva, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, patrili nehnuteľnosť - garáž a hodnota obchodného podielu odporcu. Vo vzťahu k nehnuteľnosti súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku I.. P. P., podľa ktorého všeobecná hodnota garáže je 6.400,- EUR. Vo vzťahu k hodnote obchodného podielu súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku Ing. L. R., podľa ktorého hodnota obchodného podielu odporcu v spoločnosti R., P.. P. D..G.. P. P. F. B., J. X, I.: XXXXXXXX v čase rozvodu manželstva predstavovala 22.000,- Sk, t.j. 730,- EUR.

Čo sa týka ďalších aktív, na základe zhodných výpovedí účastníkov konania súd ustálil, že predmet BSM tvoria hnuteľné veci, uvedené vo výroku tohto rozsudku pod položkami 1, 3-35, 37-58. Spornými položkami, t.j. položkami, o ktorých účastníci konania tvrdili rozdielne, či patria alebo nepatria do BSM, boli hnuteľné veci, uvedené vo výroku tohto rozsudku pod položkami 2 (kuchynská linka v byte na W. E..) a 36 (sanita v byte na W. E.., pozostávajúca z bidetu, 2 ks WC, 3 ks umývadiel).

Hnuteľnú vec - HIFI zostavu zn.JVC súd do vyporiadania nezahrnul; odporca preukázal, že uvedená vec tvorí jeho výlučné vlastníctvo a navrhovateľka sa s týmto záverom stotožnila.

Súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že vyššie uvedené hnuteľné veci - kuchynskú linku a sanitu, nadobudol kúpou bytu do svojho výlučného vlastníctva a preto nemôžu byť vyporiadané ako BSM. Odporca uvedený názor odvíjal z obsahu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, v ktorej je definované vnútorné vybavenie bytu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že počas trvania manželstva im vzniklo právo spoločného nájmu k bytu na W. E..Č..XX F. B., na 1. poschodí, pozostávajúcemu zo 6 izieb a príslušenstva. Predmetný byt vznikol rekonštrukciou - premenou nebytových priestorov na bytové. Rekonštrukciu, vrátane zadováženia kuchynskej linky, sporáku, vane, umývadla, WC misy s nádržkou a vodovodných batérií, realizovali účastníci konania na vlastné náklady z finančných prostriedkov získaných z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s., na základe zmluvy o budúcej zmluve (nájom bytu). Po rozvode manželstva sa účastníci konania dohodli o zrušení práva spoločného nájmu bytu s tým, že výlučným nájomcom bytu sa stal odporca. Odporca sa následne, na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretej dňa 5.12.2006 s Mestom B., stal vlastníkom predmetného bytu. Hnuteľné veci, umiestnené do bytu pri jeho rekonštrukcii, ostali v predmetnom byte.

Z článku II bodu 3 zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretej medzi Mestom B. vyplýva, že súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie, okrem iného vstavané skrine, poštová schránka, zvonček, kuchynská linka, ohrievač, vodovodné batérie, vaňa, odsávač, radiátory, merače vody, plynový kotol. Sanita, pozostávajúca z bidetu, 2 ks WC a 3 ks umývadiel, ktoré navrhovateľka navrhovala vyporiadať ako BSM, v zmluve definované nie sú.

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že navrhovateľka z vecí, vymedzených zmluvou o prevode vlastníctva, žiadala vyporiadať ako BSM len kuchynskú linku. Ohrievač, vodovodné batérie, vaňu, odsávač, radiátory, merače vody a plynový kotol, do vyporiadania nezahrnula.

V druhom rade je k uvedenej otázke potrebné uviesť, že predmetné hnuteľné veci (kuchynská linka, sanita a ostatné, definované v zmluve o prevode vlastníctva) účastníci konania nadobudli za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov získaných z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s.. Uvedenú skutočnosť nespochybňoval ani odporca. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, z listu starostu Mestskej časti B. - P. L. zo dňa 15.11.1994 (Stavebno-technické posúdenie nebytových priestorov ul. W. XX), zadováženie týchto hnuteľných vecí a ich umiestnenie do nebytových priestorov, bolo podmienkou pretvorenia nebytových priestorov na bytové.

Súd je presvedčený o tom, že uvedená skutočnosť, t.j. zmena charakteru resp. účelu užívania nehnuteľnosti neznamená, že tieto hnuteľné veci sa automaticky stali vlastníctvom mesta B.. Je pravdou, že v prípade nájmu obecných bytov kuchynská linka, vaňa, umývadlo a WC tvoria obvyklé vybavenie bytu, pričom nájom bytu zahŕňa aj nájom týchto zariaďovacích predmetov; byt aj uvedené vybavenie vlastnícky patria prenajímateľovi. Prípad účastníkov konania je však iný; uvedené hnuteľné veci boli zadovážené z finančných prostriedkov účastníkov konania, nie z finančných prostriedkov prenajímateľa. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že ani v zmluve o nájme predmetného bytu, uzavretej s odporcom po ukončení rekonštrukcie, prenajímateľ neurčil uvedené hnuteľné veci za súčasť bytu. Zhrnúc uvedené, súd mal za to, že predmetné veci aj v čase prevodu vlastníctva bytu na odporcu tvorili BSM účastníkov a teda, nemohli byť ani predmetom prevodu z vlastníctva mesta B. do výlučného vlastníctva odporcu. Na tento záver nemá vplyv ani fakt, že v zmluve o prevode vlastníctva bytu, uzavretej medzi odporcom a Mestom B. dňa 5.12.2006, je už ako súčasť bytu uvedené jeho vnútorné vybavenie, okrem iného aj kuchynská linka.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd do vyporiadania BSM zahrnul aj vyššie uvedené sporné položky.

Súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. L. A. č. 1/2014 zo dňa 9.8.2014, podľa ktorého je všeobecná hodnota hnuteľných vecí (okrem elektroniky) 17.807,09 EUR.

Čo sa týka ďalších hnuteľných vecí - elektroniky, súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku I..L. W. č. 7/2014 zo dňa 18.10.2014, v spojení so zhodnými vyjadreniami účastníkov vo vzťahu k položkám, ktoré v posudku neboli ohodnotené. Celková hodnota elektroniky predstavuje 1.258,01 EUR.

Spolu hodnota hnuteľných vecí predstavuje 19.065,10 EUR ( 17.807,09 + 1.258,01 EUR).

Čo sa týka ďalších aktív - finančných prostriedkov na účtoch v Istrobanke a.s., vykonaným dokazovaním (zo správy banky a histórie účtov) súd zistil, že na meno odporcu boli počas trvania manželstva založené dva účty; dňa 29.1.1999 účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX a dňa 7.4.1999 účet č. XXXXX- XXXXXXXXX/XXXX. Oba účty ku dňu zániku manželstva existovali a boli na nich uložené finančné prostriedky. Na prvom účte bol ku dňu zániku manželstva zostatok vo výške 11.196,30 Sk (371,65 EUR) a na druhom zostatok vo výške 169.825,10 Sk (5.637,16 EUR).

Účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX: Z histórie tohto účtu súd zistil, že odporca 7.4.1999 vložil na účet sumu 300.000,-Sk. Odporca tvrdil, že uvedená suma predstavuje finančné prostriedky patriace výlučne jeho súčasnej manželke L.. M. Š.. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporca uvedené tvrdenie preukázal. Zo svedeckých výpovedí manželky odporcu L..M. Š.I., ako aj jej matky I..M. Ď., ktoré sa zhodovali aj v konkrétnych skutkových okolnostiach s výpoveďou odporcu, jednoznačne vyplynulo, že manželka odporcu dostala od svojich rodičov ako dar finančné prostriedky vo výške 500.000,-Sk na jeseň v roku 1998, t.j. v čase, kedy už žila v spoločnej domácnosti s odporcom a odporca následne, v apríli 1999 peniaze vložil na uvedený účet. Skutočnosti, vyplývajúce zo svedeckých výpovedí podporuje aj potvrdenie Poľnobanky a.s., z ktorého súd zistil, že matka L..M. Š. vybrala dňa 28.9.1998 zo svojho účtu sumu 500.000,- Sk.

Z histórie uvedeného účtu však ďalej vyplynulo, že suma 300.000 Sk bola o dva mesiace po vložení (7.6.1999) vybratá a dňa 7.7.1999 odporca vložil na tento účet sumu 150.000 Sk, ktorá „narástla“ titulom úrokov do dňa rozvodu manželstva na sumu 169.825,10 Sk. Odporca tvrdil, že suma 150.000 Sk, ktorú vložil na účet, predstavuje príjem z prenájmu nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve; mal za to, že uvedené finančné prostriedky nepatria do BSM z dôvodu, že v júli 1998 navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a účastníci konania už spolu nehospodárili.

Vykonaným dokazovaním, na základe zmluvy o prenájme uzavretej dňa 1.3.1998 so spoločnosťou G. P..D..G.. P. P. F. A. (vrátane dodatkov k zmluve), mal súd za preukázané tvrdenie odporcu, že mal príjem z prenájmu nehnuteľnosti rodinného domu a záhrady na P. E.. X F. B.. Počnúc od 1.3.1998 do 28.2.1999 išlo o sumu vo výške 15.000,-Sk mesačne a počnúc od 1.3.1999 o sumu vo výške 16.050 Sk mesačne.

S názorom odporcu, že uvedený príjem z prenájmu nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve nepatrí do BSM, sa však súd nestotožnil. V posudzovaní uvedenej otázky je súdna prax a judikatúra jednoznačná. Z ust. nemožno vyvodiť, že by z bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli okrem majetku, ktorý je v tomto ustanovení výslovne uvedený, vylúčené aj výnosy z tohto majetku. Výnosy, úžitky a prírastky k veci patria do BSM bez ohľadu na to, či je vec v BSM alebo vo vlastníctve jedného z manželov. Čo sa týka skutočnosti, že účastníci konania od júna 1998 už neviedli spoločnú domácnosť, súd má za to, že uvedená okolnosť nemá vplyv na posúdenie otázky, či výnosy z výlučného majetku patria alebo nepatria do BSM. Uvedená okolnosť môže mať vplyv len na posúdenie podielov pri vyporiadaní BSM (tzv.disparita), avšak nielen sama osebe; musia tu byť ďalšie spoľahlivo preukázané okolnosti, odôvodňujúce zvýhodnenie jedného z manželov oproti druhému.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že zostatok na účte, ktorý bol založený v apríli 1999, ku dňu rozvodu manželstva vo výške 169.825,10 Sk (5.637,16 EUR), patrí do BSM.

Účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX: Z histórie tohto účtu vyplynulo, že dňa 29.1.1999 odporca vložil na tento účet sumu 150.000,- Sk. Dňa 1.3.1999 odporca vybral sumu 30.000,- Sk. Zostávajúca suma 120.000,- Sk do 30.8.1999 narástla titulom úrokov na sumu 130.953,60 Sk. Dňa 30.8.1999 odporca vybral sumu 120.000,- Sk. Na účte ostala suma 10.953,60 Sk, ktorá ku dňu rozvodu manželstva účastníkov „narástla“ na sumu 11.196,30 Sk.

Odporca rovnako tvrdil, že suma 150.000 Sk, ktorú vložil na uvedený účet, predstavuje príjem z prenájmu nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve; mal za to, že uvedené finančné prostriedky nepatria do BSM z dôvodu, že v júli 1998 navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a účastníci konania už spolu nehospodárili. Vo vzťahu k finančným prostriedkom vybratým z účtu vo výške 30.000,- Sk a vo výške 120.000,- Sk odporca uviedol, že tieto finančné prostriedky boli použité na leasingové platby jeho terajšej manželky L..M. Š..

Súd sa s otázkou, či výnos z prenájmu nehnuteľností patrí do BSM vyporiadal v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku; uvedené potom znamená, že finančné prostriedky vložené na účet pri jeho založení, patria do BSM. Vzhľadom k tomu, že odporca za trvania manželstva vybral z účtu spolu sumu 150.000,-Sk, patriacu do BSM a použil ju na potreby tretej osoby, platí, že tieto peniaze nepoužil v súlade s ust. a nasl. napr. na bežnú spotrebu alebo náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM, alebo na potreby maloletých detí, pochádzajúcich z manželstva, ale v rozpore s ust. . Na takýto právny úkon potom nemožno prihliadať a vybraté prostriedky je potrebné zaradiť do masy BSM a vyporiadať.

Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že zostatok na účte, ktorý bol založený v januári 1999, ku dňu rozvodu manželstva vo výške 11.196,30 Sk (371,65 EUR), ako aj suma, ktorá bola do rozvodu manželstva z účtu vybratá vo výške 150.000 Sk (4.979,09 EUR), spolu suma 5.350,74 EUR, patria do BSM.

Spolu suma na účtoch v banke, patriaca do BSM, predstavuje 10.987,90 EUR (5.637,16 EUR + 5.350,74 EUR).

V danom prípade je zrejmé, že aktíva, tvoriace BSM účastníkov konania, predstavujú hodnotu spolu 37.183 EUR (hnuteľné veci 19.065,10 EUR, obchodný podiel 730 EUR, garáž 6.400 EUR, finančné prostriedky v banke 10.987,90 EUR).

Čo sa týka rozhodnutia súdu o spôsobe vyporiadania BSM, v súdnej praxi sa v konaniach o vyporiadanie BSM uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno, najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii.

V danej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané a ani medzi účastníkmi nebolo sporené, že hnuteľné veci (okrem stepera) mal od rozvodu manželstva až do času, kedy súd vo veci rozhodol, t.j. po dobu viac ako 14 rokov, vo výlučnej držbe odporca. Vychádzajúc z vyššie uvedenej zásady súd rozhodol tak, že všetky hnuteľné veci (okrem stepera) prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Odporca síce trval na tom, že časť hnuteľných vecí nepotrebuje, pretože ich má duplicitne, súd však na uvedené tvrdenie nereflektoval, pretože 14 rokov je skutočne dlhá doba, vzhľadom na ktorú je prirodzené, že navrhovateľka už ani nemôže mať záujem začať veci užívať, ďalej, že svoju domácnosť už zariadila predmetmi obdobnej úžitkovej hodnoty, potrebnými pre chod domácnosti. Naviac, ako uviedla, byt na Varšavskej ulici, ktorý jej zabezpečil odporca v rámci dohody o zrušení práva spoločného nájmu, bol vybavený kuchynskou linkou, ako aj kompletným zariadením kúpeľne. Tvrdenie odporcu, že veci nepotrebuje a v skutočnosti neužíva, vyznieva rozporuplne v súvislosti s tým, že to boli účastníci konania (a teda, aj sám odporca), ktorí si tieto hnuteľné veci počas trvania manželstva zadovážili v rozsahu, v akom to pokladali za potrebné pre uspokojenie svojich potrieb a chod svojej domácnosti.

Rovnako (prikázaním do výlučného vlastníctva) súd rozhodol aj vo vzťahu k obchodnému podielu, čo vyplýva z podstaty veci, pretože odporca bol spoločníkom obchodnej spoločnosti. Rovnako súd musel rozhodnúť aj vo vzťahu k finančným prostriedkom na účtoch v Istrobanke, pretože tieto boli v čase rozhodovania súdu odporcom už spotrebované.

Vo vzťahu k nehnuteľnosti - garáž, súd rozhodol, že túto prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Ani jeden z účastníkov o prikázanie tejto nehnuteľnosti nemal záujem a v čase rozhodovania túto žiaden z nich reálne neužíval. Pri rozhodovaní teda súd nemohol vychádzať z jedného z najvýznamnejších hľadísk pre prikázanie veci jednému z bývalých manželov do jeho výlučného vlastníctva, ktorým je hľadisko účelného využitia veci, resp. prikázanie veci tomu z účastníkov, ktorý mal vec naposledy v držaní a u ktorého došlo k jej amortizácii. Súd preto pri rozhodovaní o tejto otázke vychádzal zo zásady, ktorá sa obvykle, v zmysle ustálenej súdnej praxe, používa pri vyporiadaní BSM a teda, aby veci zo zaniknutého BSM boli rozdelené tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia. Vzhľadom k tomu, že hodnotovo podstatnú časť aktív súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, súd v zmysle uvedenej zásady, v záujme rovnomernejšieho rozdelenia rozhodol tak, že garáž prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky.

Po porovnaní aktív, ktoré podľa rozhodnutia súdu dostal každý z účastníkov konania, súd zistil, že táto hodnota je rozdielna; navrhovateľka dostala aktíva v hodnote 6.450,-EUR (garáž, steper) a odporca dostal aktíva v hodnote 30.733,-EUR (hnuteľné veci, obchodný podiel, finančné prostriedky na účtoch v banke). Povinnosťou súdu bolo preto samostatným výrokom rozhodnúť o tzv. vyporiadacom podiele a teda o sume, ktorú je jeden z účastníkov konania povinný zaplatiť druhému tak, aby každý z nich (za predpokladu rovnakej veľkosti ich podielov) dostal súhrnne rovnakú hodnotu. Vychádzajúc z celkovej hodnoty aktív (37.183 EUR) polovica tejto hodnoty predstavuje sumu 18.591,50 EUR. Túto hodnotu mal dostať každý z účastníkov konania.

Ako už bolo vyššie uvedené, pri vyporiadaní BSM vychádza z toho, že podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké ( veta prvá). Je pravdou, že zákon nevylučuje, aby výška podielov bola určená aj v inom pomere (disparita podielov). Musí však ísť o tak významné okolnosti, ktoré odôvodňujú prelomenie princípu, že podiely sú zásadne rovnaké. Odporca vo vzťahu k uvedenej otázke prízvukoval, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na príčiny rozvratu manželstva; mal za to, že rozvrat zapríčinila výlučne navrhovateľka, ktorá v júni 1998 opustila spoločnú domácnosť. Bez toho, aby súd posudzoval pravdivosť tohto tvrdenia, uvedenú okolnosť nepokladal za takú, ktorá by mohla mať vplyv na výšku podielov tak, že by tieto podiely na spoločnom majetku neboli rovnaké. Zákon súdu neukladá, aby pri vyporiadaní BSM modifikoval výšku podielov manželov podľa miery účasti na rozvrate manželstva. Podľa ust. má súd pri vyporiadaní prihliadať na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, pričom pri určení miery pričinenia má vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Z konštantnej judikatúry je zrejmé, že na zavinenie rozvratu manželstva sa neprihliada. Platné právo neumožňuje vysloviť vinu manžela na rozvode, aj keď súdu ukladá prihliadnuť na príčiny rozvratu. Neraz totiž ide o ťažko definovateľné a komplikované príčiny, ktoré môžu mať pôvod napr. v intímnej sfére. Aj zdanlivo navonok jasná príčina rozvratu (napr.nadviazanie mimomanželského vzťahu), môže mať svoje navonok skryté dôvody a príčiny. Napokon, vo vzťahu k predmetnej veci sa žiada dodať, že tvrdenie odporcu, že rozvrat manželstva zapríčinila výlučne navrhovateľka, sa javí ako subjektívne. Súd, rozhodujúci o rozvode, takýto záver na základe vykonaného dokazovania v rozsudku nevyslovil. V súvislosti s uvedeným, pokiaľ odporca vytýkal navrhovateľke, že v júni 1998 opustila spoločnú domácnosť, pričom nadviazala mimomanželský vzťah, je potrebné uviesť, že aj sám odporca bezprostredne po jej odchode, v lete 1998 začal žiť s inou ženou - svojou terajšou manželkou. Súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili pre záver, že by sa niektorý z manželov nestaral o rodinu alebo sa výraznejšie zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že podiely účastníkov konania na spoločnom majetku sú rovnaké a teda, každý z nich by mal dostať hodnotu vo výške 18.591,50 EUR. Keďže navrhovateľke boli prikázané aktíva v hodnote 6.450,-EUR, na vyrovnanie jej podielu je odporca povinný zaplatiť jej sumu 12.141,50 EUR ( 6.450 + 12.141,50 = 18.591,50 ). Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania BSM v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že počas trvania manželstva, dňa 18.10.1995, účastníkom vznikol spoločný dlh z úverovej zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a.s.. Poskytnutý úver v rozsahu 300.000,-Sk účastníci konania použili na rekonštrukciu nebytových priestorov (premena nebytových priestorov na byt) nachádzajúcich sa na W. E..Č..XX F. B., vrátane nákupu hnuteľných vecí, ktorých umiestnenie v týchto priestoroch bolo podmienkou zmeny charakteru užívania týchto priestorov z nebytového na bytový, ako kuchynská linka, ohrievač, vaňa, WC, batérie. Účastníci konania sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 5.000,- Sk, s prvou splátkou splatnou v januári 1996 a poslednou splátkou splatnou v januári 2011.

Z výpisu z úverového účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni č. XXXXXXXXXX, ako aj zo zhodných prednesov účastníkov súd zistil, že počas trvania manželstva bolo na úvere zaplatených 240.000 Sk (za roky 1996, 1997, 1998 a 1999, t.j. 48 mesiacov x 5.000,-Sk) a po rozvode manželstva odporca z výlučných finančných prostriedkov zaplatil 240.000 Sk (roky 2000, 2001, 2002 a 2003, t.j. 48 mesiacov x 5.000 Sk).

V danom prípade bolo nesporné a ani účastníci nenamietali, že v čase rozhodovania súdu o vyporiadaní BSM už predmetný dlh neexistoval (bol splatený) a teda, súd už nerozhodoval o prikázaní zostatku dlhu voči Slovenskej sporiteľni a.s. niektorému z účastníkov konania.

Podľa ustanovenia , je pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a tiež, aby sa uhradilo, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok niektorého z manželov. Aby vyporiadanie zodpovedalo uvedenému zákonnému ustanoveniu, do hodnoty, ktorá sa má medzi účastníkmi vyporiadať a z ktorej sa vypočítava hodnota podielov pripadajúcich každému z účastníkov, treba zahrnúť aj to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť.

Vzhľadom na dispozičný návrh oboch účastníkov, v súlade s vyššie cit.ust. , súd pri rozhodovaní zohľadnil jednak na skutočnosť, že odporca po rozvode manželstva vynaložil na zaplatenie spoločného dlhu účastníkov vlastné finančné prostriedky a jednak na skutočnosť, že zo spoločných finančných prostriedkov počas trvania manželstva bol uhrádzaný úver, z ktorého účastníci konania rekonštruovali byt, ktorý následne odporca nadobudol do svojho výlučného vlastníctva.

Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že odporca má nárok na zohľadnenie polovice vlastných finančných prostriedkov, ktoré vynaložil na zaplatenie spoločného dlhu po zániku manželstva a teda, na zaplatenie sumy 120.000 Sk, t.j. 3.983,27 EUR. Rovnako aj navrhovateľka má nárok na zohľadnenie polovice finančných prostriedkov, vynaložených na zaplatenie spoločného dlhu počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM a teda, rovnako na zaplatenie sumy 120.000 Sk, t.j. 3.983,27 EUR. Vzhľadom na to, že nárok oboch účastníkov sa vzájomne v plnom rozsahu kryje, hodnota aktív, pasív a výška sumy, ktorú je jeden z účastníkov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie titulom vyporiadania BSM, ostala v nezmenenom rozsahu tak, ako to súd definoval vyššie.

Podľa ustanovenia písmena c/ o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení účinnom v čase rozhodovania súdu, poplatníkom sú obaja účastníci v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia súdu.

Podľa ustanovenia § 5 ods.1 písmena h/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 7 ods.7 citovaného zákona, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

Podľa ustanovenia § 17 ods.1 a § 18c/ ods.6 citovaného zákona, z poplatkových úkonov navrhnutých alebo za konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je uvedené inak.

Podľa položky 6 Sadzobníka tvoriaceho prílohu citovaného , v znení účinnom v čase začatia tohto konania, súdny poplatok za konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, je 2% z ceny predmetu konania.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že poplatková povinnosť vznikla v danom prípade v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej a to za konanie o vyporiadanie BSM, pričom poplatníkmi sú obaja účastníci konania. Cenou predmetu konania je cena všetkých aktív tvoriacich BSM, ktoré boli v danom prípade vyporiadané, t.j. 37.183 EUR. V zmysle Sadzobníka tvoriaceho prílohu citovaného , bol súdny poplatok v čase podania návrhu na začatia konania o vyporiadanie BSM stanovený vo výške 2% z ceny predmetu konania, čo v danom prípade činí 743,66 EUR. Zhrnúc vyššie uvedené, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že z výsledku konania vo veci samej je zrejmé, že podiely oboch účastníkov na vyporiadaní majetku sú rovnaké, obaja účastníci konania sú povinní zaplatiť po jednej polovici takto stanoveného súdneho poplatku, t.j. sumu vo výške 371,83 EUR.

Podľa ustanovenia , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Z obsahu spisu vyplýva, že z rozpočtových prostriedkov štátu bolo zaplatené:

- náhrada vecných nákladov peňažným za podanie správy o účtoch; Tatrabanke a.s. 357 Sk (11,85 EUR), Slovenskej sporiteľni 1.011,50 Sk + 773,50 Sk (59,25 EUR) a Istrobanke 595 Sk (19,75 EUR), spolu 90,85 EUR

- znalečné (odmena a náhrada hotových výdavkov) súdnemu znalcovi I..R. vo výške 288,31 EUR a 170,21 EUR (spolu 458,52 EUR), súdnemu znalcovi Ing. P.E. vo výške 144,19 EUR, súdnemu znalcovi I..A. vo výške 488,13 EUR a súdnemu znalcovi I..W. vo výške 285,52 EUR.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že trovy spolu predstavujú 1.467,21 EUR. Súd považoval za spravodlivé, aby sa účastníci konania podieľali na náhrade trov štátu v rovnakom pomere, t.j. vo výške 733,61 EUR vzhľadom na charakter konania o vyporiadanie BSM, ktoré sa začalo z dôvodu, že medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva a zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a bolo preto v záujme oboch účastníkov konania, aby vyporiadanie ich spoločného majetku vykonal súd. Odporca na základe uznesenia č.k.24 C 969/2002-187 zo dňa 30.10.2007 zaplatil na účet súdu preddavkovo sumu 1.500 Sk (49,79 EUR). Navrhovateľka uvedenú sumu nezaplatila a štát ju bude vymáhať. Zhrnúc uvedené súd zaviazal oboch účastníkov nahradiť štátu trovy, každého v rozsahu jednej polovice z celkovej sumy trov, po odrátaní toho, čo už zaplatili resp. čo má byť vymožené, t.j. vo výške 683,82 EUR (733,61 mínus 49,79 EUR).

Podľa ustanovenia , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia veta prvá , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

V danom prípade je z výsledku konania a z rozhodnutia vo veci samej zrejmé, že súd návrhu navrhovateľky na vyporiadanie BSM vyhovel. Z uvedeného dôvodu by mala v zmysle zásady úspechu v spore právo na náhradu trov konania podľa . Súd však mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia veta prvá , ktoré umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd v danom prípade považoval charakter predmetného konania; konanie sa začalo z dôvodu, že medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou a preto bolo v záujme oboch účastníkov konania, aby vyporiadanie spoločného majetku vykonal súd. Napokon, ako to vyplýva z rozhodnutia súdu vo veci samej, obom účastníkom konania pripadli rovnaké podiely zo spoločného majetku. Z uvedeného dôvodu súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu proti rozhodnutiu odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.