Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-146-2022.pdf
PDF · 98.13 KB
Case nature
Subarea
5Co/146/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobkyne: G. F., nar. X.X.XXXX, bytom Q., N. XXX/ XX, t. č. X., T. XXX, zastúpená: Mgr. Zuzana Gáliková, advokátka, so sídlom Nitra, Farská 33, proti žalovanému: N. X., nar. X.X.XXXX, bytom Q., N. XXX/XX, zastúpený: Jóža a partneri, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Nitra, Sládkovičova 7, IČO: 53 815 963, v menej ktorej koná JUDr. Ing. Dušan Jóža, advokát, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 30. novembra 2022, č. k. 12C/112/2022-24, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 30. novembra 2022, č. k. 12C/112/2022-24 nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Súd ukladá žalovanému N. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XXXXX, XXX XX Q., aby dočasne nevstupoval do domu súp. č. XXX, na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaný v LV č. XXX, kat. úz. X., na adrese T. ulica č. XXX v X. (I. výrok). Súd ukladá žalovanému N. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XXXXX, XXX XX Q. zákaz priblížiť sa k žalobkyni a k maloletému dieťaťu: W. X., nar. X.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejedávajúcimi priestupky (II. výrok). Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (III. výrok).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e/, h/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 262 CSP.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa písomne podaným návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2022 domáhala, aby súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému zakázal vstupovať do domu súp. č. XXX, na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaný v LV č. XXX, kat. úz. X., na adrese T. ulica č. XXX v X. a aby žalovanému zakázal približovať sa k žalobkyni a k maloletému dieťaťu: W. X., nar. X.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky.
4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným boli partneri, z ich vzťahu pochádza mal. Dieťa, spolu žili v prenajatom dome, nájomný vzťah bol založený nájomnou zmluvou zo dňa 1.11.2018, na dobu určitú do 15.10.2021, bývajú tu so súhlasom vlastníka naďalej. Dlhodobo so synom čelili problémom s chovaním žalovaného, ktorý požíva alkoholické nápoje, správa
sa agresívne, vyhráža sa, fyzicky ju napadol. Opakovane volala policajnú hliadku. Podávala na neho trestné oznámenie za domáce násilie, riešilo sa to ako priestupok. Posledný incident sa udial 17.11.2022, žalovaný od rána požíval alkoholické nápoje, vyhrážal sa im, báli sa ho, odišli z miesta spoločného bydliska. Žalovaný ich sledoval, z obavy o zdravie syn privolal policajnú hliadku. Podala oznámenie, žalovaný bol vykázaný zo spoločného bydliska. So synom navštevuje psychologičku a psychiatričku, pociťuje zo strany žalovaného nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
5. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila listinné dôkazy a to rodný list maloletého W. X., nar. X.XX.XXXX, nájomnú zmluvu zo dňa 1.11.2018 uzatvorenú na dobu určitú do 15.10.2021, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 17.11.2022, záznam o podaní oznámenia o priestupkoch zo dňa 17.11.2022, potvrdenie o podaní trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie.
6. Súd v danej veci mal za preukázané, že sú splnené zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Potreba dočasnej úpravy vyplýva zo skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňa dostatočným spôsobom - listinnými dôkazmi preukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že žalovaný je podozrivý z násilia voči žalobkyni, nie je to len subjektívne presvedčenie žalobkyne, ale je aj objektívne preukázané potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia a potvrdením o podaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch ako aj podaním trestného oznámenia. Preto súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Súd mal teda za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni. Nariadením neodkladného opatrenia je možné dosiahnuť ochranu žalobkyne, okrem toho účinky nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko žalovaný nemá k obydliu žiaden právny vzťah, nie je vlastníkom nehnuteľností a nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, pričom už uplynula a iné dôkazy ohľadne prípadného predĺženia nájmu sa v podanom návrhu nenachádzali. Ďalej súd nariadením neodkladného opatrenia chcel zabrániť akejkoľvek forme násilia v blízkych vzťahoch a žalobkyni poskytol okamžitú a efektívnu súdnu ochranu tým, že uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a to z dôvodu, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, zdravie, osobná sloboda, bezpečnosť, telesná a duševná integrita. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010). V danom prípade ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi sporovými stranami z dôvodu ochrany žalobkyne. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tomto sa účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP a neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ktorým možno uložiť dočasný zákaz vstupu do domu alebo bytu, v určitej miere aj prekrýva. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženie sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, súd uviedol vzdialenosť 20 metrov, čo súd považuje za dostatočnú vzdialenosť na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie žalobkyne a žalovaného, ale taktiež z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie žalobkyne a žalovaného za účelom vyhnutia sa priblíženiu na vzdialenosť kratšiu ako 20 metrov. S poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1 CSP súd neuložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej, nakoľko nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami práve s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný nemá žiaden právny vzťah k nehnuteľnosti, z ktorej bol vykázaný. Vyššie uvádzané argumenty vo vzťahu k žalobkyni sa rovnako týkajú aj maloletého dieťaťa.
7. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
8. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP zmeniť tak, že zamietne návrh a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1010 %. Dôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Má za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie je neodôvodnené, arbitrárne a nezákonné.
9. Uviedol, že z uznesenia nie je možné zistiť akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri hodnotení dôkazov, a to hlavne ako mal súd prvej inštancie preukázané, resp. osvedčené, že predložené listinné dôkazy žalobkyňou (potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, potvrdenie o podaní oznámenia podľa zákona o priestupkoch a podanie trestného oznámenia), tak ako tvrdí súd, nie sú len tvrdenia žalobkyne na základe subjektívnych pocitov. Nie je zrejmé, ako žalobkyňou predložené listinné dôkazy súd vyhodnotil. Odôvodnenie súdu považuje za nedostatočné, keď len skonštatoval, že žalobkyňa preukázala potrebu na nariadenie neodkladného opatrenia predloženými listinnými dôkazmi na základe toho dospel k záveru, že je nutné vydať neodkladné opatrenie v záujme ochrany žalobkyne a maloletého syna, pretože mal za to, že v danom prípade existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, zdravie, osobná sloboda, bezpečnosť, telesná a duševná integrita. Pokiaľ sa súd domnieval, že uvedené skutočnosti osvedčila žalobkyňa najmä podaním trestného oznámenia, podaním oznámenia o priestupku, mali by sa tieto listiny v spise nachádzať a nie len dôkaz o tom, že takéto návrhy žalobkyňa podala, nakoľko nie je zrejmé, na akom skutkovom základe, teda z akého dôvodu boli podané. Aj ďalšia listina - potvrdenie o vykázaní z obydlia je sporná, nakoľko ako nezúčastnená osoba v potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia je osoba R., ktorý je otcom žalobkyne, a teda je pochybnosť o jeho nezaujatosti vo veci.
10. Rovnako podané trestné oznámenie, resp. podanie oznámenia podľa zákona o priestupkoch podľa názoru žalovaného nepreukazuje jeho konanie, ale len zatiaľ nepreukázané tvrdenia žalobkyne, ktoré môžu byť aj účelové, najmä s ohľadom na dosiahnutie sledovaného cieľa. Poukázal na konanie žalobkyne, ktorá sa sústavne vyhrážala žalovanému, že ho dostane do basy a tak tieto kroky považuje za systematické a premyslené voči žalovanému, a preto by mal podľa jeho názoru súd osvedčovať takéto tvrdenia aj inými dôkazmi a nie len potvrdením o podaní oznámenia. V tejto súvislosti poukázal na ústavný princíp prezumpcie neviny zakotvený v čl. 50 Ústavy SR.
11. K tvrdeniu žalobkyne, že volávala políciu uviedol, že žalobkyňa mohla preukázať akým spôsobom boli vyriešené jej skôr podané oznámenia, či bol žalovaný postihnutý za konania, ktoré by mohli aspoň v hrubých rysoch ohrozovať život, zdravie, osobnú slobodu, bezpečnosť, či telesnú a duševnú integritu jej alebo ich maloletého syna. Má za to, že nič z uvedeného nebolo preukázané a celé uznesenie je postavené len na základe tvrdeniach žalobkyne bez osvedčenia ich hodnovernosti, či podporenia relevantným dôkazom.
12. Poprel požívanie alkoholických nápojov a taktiež to, že sa voči žalobkyni správal agresívne, že ju fyzicky napadol. Takéto tvrdenia žalobkyne považuje za účelové, bez dodatočného osvedčenia pravdivosti. Pracoval ako šofér, čiže požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere bolo vylúčené, pretože bol v práci kontrolovaný na požívanie alkoholu. Zdôraznil, že nikdy syna fyzicky nenapádal. Uviedol, že práve žalobkyňa nadmerne kričala, ponižovala ho a vyvolávala hádky.
13. Ďalej žalovaný považoval za dôležité vyjadriť sa k okolnostiam, ktoré nastali dňa 17.11.2022, kedy bol vykázaný z obydlia. V ten deň varil a žalobkyňa sa obliekla aj so synom a chystala sa odísť z domu preč, tak sa jej pýtal kam ide. Ona mu na to odpovedala agresívne, že čo sa stará a odišla aj so synom preč. Obliekol sa a išiel za ňou (nesledoval ju ako tvrdí), aby mu povedala kam berie syna. Nato začala robiť na autobusovej zastávke krik a tak odišiel naspäť domov. Potom prišla aj s policajtami a otcom (R. D.) a policajti ho vykázali z domu, bez akéhokoľvek preverovania skutočností, len na základe jej tvrdenia. Jemu len povedali, že musia lebo keby sa niečo stalo oni by boli zodpovední a tak radšej takýto úkon vykonajú. Žalobkyňa sa takýmto spôsobom snaží zabrániť mu styku so synom a úplne ho vyčleniť zo života ich syna. Jej konanie je plánovité a účelové avšak jej tvrdenia nie sú podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobkyňa v podanom návrhu uvádza účelové klamstvá a polopravdy, ktoré podáva spôsobom aby ho vykreslila ako agresora a alkoholika. Na jednej strane tvrdí, že má strach a podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia a na druhej strane ho neustále kontaktuje a chce vyvolať stretnutie, či už kvôli peniazom, alebo kvôli synovi. Takéto jej konanie je nepochopiteľné, najmä ak vie, že je vydané neodkladné opatrenie a za jeho porušenie by mohol byť postihnutý, alebo koná úmyselne a účelovo ho navádza na porušenie povinnosti, aby dosiahla svoj cieľ, jeho postih. Ako príklad uviedol, že na Mikuláša mu volala aby malému priniesol balíček a aby sa stretli, chcela sa stretnúť na
verejnom mieste, aby mohla spraviť scénu, avšak on poslal s balíčkom brata a potom mu volala, že prečo neprišiel, či sa jej bojí a podobne.
14. Zákaz dočasného vstupu do domu súp. č. XXX, na pozemku parc. č. XXX/XX, zapísaný v LV č. XXX, kat. úz. X., na adrese T. ulica č. XXX v X. považuje za nezákonný, pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd konštatuje, že nemá preukázaný žiadny právny vzťah k nehnuteľnosti stranami konania, a preto je pre žalovaného nepochopiteľné, ako môže súd len na základe návrhu žalobkyne, ktorá nepreukázala žiadnym spôsobom (okrem jej tvrdení) akýkoľvek právny vzťah k nehnuteľnosti, zakázať inej osobe vstup do tejto nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v danej časti podaného návrhu.
15. Podľa názoru žalovaného v danom prípade nie je nevyhnutná bezodkladná úprava pomerov medzi stranami a súd prvej inštancie hodnoverným spôsobom neosvedčil skutočnosti tvrdené žalobkyňou a napriek tomu prijal záver o ohrození telesnej a duševnej integrity žalobkyne. Zo strany žalobkyne nebola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či k psychickému ubližovaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie alebo vyvolať obavu o jej život, prípadne o život ich maloletého syna.
16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané žalovaným ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pričom rozhodol o ňom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18. Odvolací súd v danom odvolacom konaní viazaný svojou zákonnou povinnosťou skúmať, či odvolaním žalovaného napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie ani jednou z tam uvádzaných procesných vád netrpí, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia o nariadenom neodkladnom opatrení odvolací súd poznamenáva, že prvoinštančný súd správne vychádzal z akútnosti dočasnej úpravy pomerov medzi
žalobkyňou a žalovaným a takisto aj medzi žalovaným a jeho mal. synom W., ktorá sa prejavila jednak v uložení povinnosti žalovanému nevstupovať do rodinného domu súp. č. XXX zapísaného na LV č. XXX v kat. úz. X., nachádzajúceho sa na adrese T. ul. č. XXX, X., postaveného na pozemku parc. č. XXX/XX a jednak v uložení zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni a k mal. W. na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaniach pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a prípadne orgánmi prejednávajúcimi priestupky. Tieto dve obmedzenia podstatného charakteru uložil súd žalovanému na základe výsledku dostatočne vykonaného osvedčenia základných atribútov potrebných k nariadeniu požadovaného neodkladného opatrenia matkou. Tento druh občianskoprávneho konania je potrebné vnímať za osobitný, v rámci ktorého dokazovanie má charakter osvedčovania skutočností tvrdených navrhovateľom majúceho sa nariadiť neodkladného opatrenia. Osvedčovanie dôležitých skutočností v tomto druhu osobitného konania nie je viazané takými striktnými zásadami, ako je to v prípade dokazovania v rámci občianskoprávneho konania.
20. Aj podľa názoru odvolacieho súdu matka predložením listinných dôkazov, na ktoré správne poukázal prvoinštančný súd, t. j. rodného listu mal. W. X., nájomnou zmluvou zo dňa 1.12.2018, potvrdením o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia zo dňa 17.11.2022, záznamu o podaní oznámenia o priestupkoch zo dňa 17.11.2022 a potvrdenia o podaní trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania osvedčila existenciu dôvodov závažného charakteru, na základe ktorých je možné domnievať sa ohrozenia telesnej a duševnej integrity žalobkyne, jej osobnej slobody, bezpečnosti a v krajnom prípade aj života. V súvislosti s dôvodmi nariadeného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie správne uviedol, že nariadením požadovaného neodkladného opatrenia sa rýchlym a najmú efektívnym spôsobom podarilo eliminovať kontakt medzi žalobkyňou a žalovaným, prihliadnuc najmä na ochranu žalobkyne. Takisto ako správny je potrebné vyhodnotiť postup prvoinštančného súdu v tom smere, že výrok II. napadnutého uznesenia sa z hľadiska vysloveného zákazu žalovaného približovať sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov okrem žalobkyne vzťahuje aj na mal. N. X..
21. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, ktorou tento poukazuje na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vo vzťahu k výroku I. nariadeného neodkladného opatrenia, pretože táto nie je vlastníčkou a ani prenajímateľkou predmetnej domovej nehnuteľnosti, t. j. že k nej nemá žiaden právny vzťah. Podľa názoru odvolacieho súdu z dikcie samotného obsahu ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP nevyplýva povinnosť osoby domáhajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia podľa tohto ustanovenia, aby bola vlastníčkou, resp. prenajímateľkou nehnuteľnosti (bytu alebo domu), pretože k založeniu právneho vzťahu k nehnuteľnosti špecifikovanej v rámci výroku I. napadnutého uznesenia postačuje to, že predmetnú nehnuteľnosť obýva, čo bolo v danom prípade splnené.
22. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu ust. § 336 ods. 1 CSP právne relevantným spôsobom odôvodnil aj to, prečo žalobkyni neuložil povinnosť v určitej lehote podať žalobu vo veci samej, pretože ním nariadené neodkladné opatrenie považoval za také, ktoré konzumuje vec samú, pričom prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným.
23. Ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok III. napadnutého uznesenia o trovách konania.
24. V kontexte uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté prvoinštančné uznesenie o nariadení predmetného neodkladného opatrenia v jeho výrokoch I. až III. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní voči žalovanému. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník na súde prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
26. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).