Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-306-2014.pdf
PDF · 93.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10C/306/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, proti odporcovi: O. D. , nar. XX.XX.XXXX, posledne bytom D. XX, D., zastúpená opatrovníkom A. N., pracovníčkou V. súdu D. V, o zaplatenie 888,13 € s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 872,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 794,12 € od 27.02.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 53 € a trovy právneho zastúpenia v sume 325,13 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 03.03.2014 sa navrhovateľ domáhal aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 888,13 € a úrokov z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 794,12 € od 27.02.2014 do zaplatenia a trov konania titulom nedoplatku zo Zmluvy o úvere zo dňa 06.10.2009, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 1 585,94 €.
Odporca porušil platobnú disciplínu v zmysle úverovej zmluvy, na výzvu k zaplateniu dlhu nereagoval.
Odporca k návrhu nepredniesol písomnú ani ústnu obranu, v mieste posledného trvalého bydliska je neznámy, preto mu súd v zmysle § 29 O.s.p. v konaní ustanovil opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, listinnými dôkazmi, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.10.2009, výzvou k zaplateniu celého úveru zo dňa 27.12.2012, špecifikáciou splátok a úhrad zo zmluvy, úverovými zmluvnými podmienkami navrhovateľa, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.10.2009 bol odporcovi ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 1 585,94 € /schválená výška úveru/, ktorý bol splatný v 48. mesačných splátkach vo výške 51,92 €. Celkom tak mal zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 492,16 € ( 48 x 51,92 €). Odporca zaplatil celkom sumu 1 677,44 €.
Navrhovateľ listom zo dňa 27.12.2012 vyzval odporcu k splateniu celého úveru a vyzval ho na splatenie dlhu v sume 810,68 € do 15 dní od odoslania výzvy. Túto zásielku mu doručoval poštou dňa 28.12.2012.Doručenie výzvy nepreukázal.
Dlh odporcu si navrhovateľ uplatňuje v sume 888,13 €, a tá pozostáva zo sumy istiny 232,99 € do času zosplatnenia, úroku z úveru v sume 56,57 € do času zosplatnenia, zosplatnenej istiny v sume 442,16 €,
ušlého úroku v sume 40,44 €, poistenia 21,96 €, poplatku za upomienky v sume 16 €, úroku z omeškania v sume 74,79 € odo dňa zosplatnenia a dopočítaného úroku v sume 2,66 € vypočítaného ku dňu podania návrhu (12.01.2013-26.02.2014), úroku z omeškania do zosplatnenia v sume 0,56 €. Splátka úveru predstavuje sumu 51,92 €, pričom v tejto sume je v každej splátke inou sumou vyčísľovaná splátka istiny, je v nej zahrnutá splátka poistného mesačne v sume 3,66 €.
Po posúdení veci súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo a to z týchto dôvodov:
Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere (§ 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ ), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra ) a považuje sa teda za dodávateľa a odporca je jednoznačne spotrebiteľom a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 ZSÚ, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSÚ ).
Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.
Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. a 269 ods. 2/ Obchodného zákonníka a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadne na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 544 Občianskeho zákonníka - (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku z úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 06.10.2009 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 585,94 €, s výškou mesačnej splátky 51,92 €, ročnou úrokovou sadzbou 19,74 %, priemernou hodnotou RPMN 21,90 %.
Podľa Hlavy 4) § 2 Úverových zmluvných podmienok( ďalej UZP) klient ako dlžník sa zaväzuje spoločnosti platiť úroky od doby poskytnutia úveru až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom.
Podľa Hlavy 5 § 7 UZP, zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávku v tomto poradí: na záväzky klienta, ktoré vznikli voči spoločnosti z iného titulu ako úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ.
Podľa Hlavy 7 § 6 ÚZP v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenami a, b, c § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledok vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že k zosplatneniu úveru a teda k strate výhody splátok došlo u odporcu odoslaním listu navrhovateľa o zosplatnení úveru. List bol doručovaný odporcovi dňa 28.12.2012. Doručenie listu odporcovi navrhovateľ nepreukázal ani v zmysle zmluvných podmienok podľa Hlavy 17 § 6 UZP. Týmto dňom teda odporca stratil výhodu splátok a podľa vyššie citovanej Hlavy 7 § 3 ÚZP bol povinný celý čerpaný úver splatiť do 15 dní počítaných odo dňa odoslania listu o predčasnej splatnosti úveru dňa 28.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi nesplatené splátky vo výške 675,09 €. Odporca zaplatil 32 splátok po 51,92 € poslednú splátku uhradil dňa 18.07.2012, čiže ide o poslednú splátku splatnú pred zosplatnením úveru.
Súd teda postup navrhovateľa, ktorý požaduje zaplatenie celých splátok úveru považuje za správny, pretože forma splatenia úrokov bola v úverovej zmluve pre prípad predčasnej splatnosti úveru pretavená do formy zmluvnej pokuty, tak ako to vyplýva z Hlavy 7 § 6 ÚZP. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky /dlžnú sumu/ vyplýva priamo zo zmluvy o úvere. Tieto nároky boli vyčíslené a uplatnené v súlade so zmluvnými podmienkami.
Súd preto navrhovateľovi priznal zaplatenie sumy vo výške dlžnej istiny úveru v sume 675,09 € (232,99 € + 442,16 €), úrok z úveru v sume 56,57 €, v sume 40,44 €, dlžné poistné v sume 21,96 €, úrok z meškania v sume 0,56 €, v sume 74,79 € + 2,66 €, keď v tejto časti mal uplatnený nárok riadne preukázaný a dôvodný. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal sadzobník poplatkov ako ani doručenie upomienok, v tejto časti, teda v sume 16 € súd návrh zamietol.
Občiansky zákonník upravuje v ust. § 517 a nasledujúcich omeškanie dlžníka. Ustanovenie § 517 ods. 1 prvá veta OZ určuje, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Odsek 2 §-u 517 OZ stanovuje, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (§ 3 vyhl. č. 87/1995 Zb. z.)
Dlžník sa teda dostane do omeškania, ak veriteľovi neposkytne plnenie, ktoré je predmetom jeho záväzku riadne a včas. Do omeškania sa dlžník dostáva dňom nasledujúcim po dni splatnosti svojho záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku v lehote splatnosti, má veriteľ právo požadovať okrem samotného peňažného plnenia (istiny) aj úroky z omeškania, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky.
Právo veriteľa požadovať úroky z omeškania je zákonným následkom omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu veriteľovi, pričom z teoretického hľadiska omeškaním dlžníka dochádza k zmene v obsahu práv a povinností záväzkovo právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. To znamená,
že k naďalej trvajúcej povinnosti dlžníka poskytnúť veriteľovi plnenie, ktoré je predmetom záväzku, pristupujú aj ďalšie povinnosti ako zákonné následky omeškania dlžníka, okrem iného aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. K hlavnému záväzkovému vzťahu pristupuje ako jeho súčasť vedľajší (akcesorický) úrokový vzťah, z ktorého je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka úroky z omeškania, čomu zodpovedá povinnosť dlžníka úroky z omeškania plniť. Omeškaním dlžníka teda nevzniká medzi veriteľom a dlžníkom nový záväzkovo právny vzťah, dochádza iba k zmene v právach a povinnostiach jeho subjektov.
Z uvedeného vyplýva, že právo veriteľa požadovať úroky z omeškania nevzniká samostatne každým dňom omeškania dlžníka, ale iba tým okamihom (dňom), ktorým sa dlžník do omeškania dostal. Tým, že je dlžník v omeškaní táto povinnosť naďalej trvá, nevzniká opätovne každým jedným dňom a jej trvanie je obmedzené do času zaplatenia dlžnej istiny.
V danom prípade sa dostal odporca od 28.12.2012 do omeškania so zaplatením uplatňovaného dlhu, kedy uplynula 15 dňová lehota na zaplatenie v zmysle výzvy zo dňa 27.12.2012 a zaviazal odporcu k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 8,75 %, čo je 0,024 % denne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd preto priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 53 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 325,13 € vrátane 20 % DPH, podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení a to tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby - 1/prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, 2/ podanie návrhu (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), 3/ účasť na pojednávaní dňa 2.2.2015 po 51,45€, režijný paušál k 2 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2014 po 8,04 € (§16 ods. 3 citovanej vyhlášky), a za 1 úkon v roku 2015 v sume 8,39 € čo je spolu 178,82 €. Nakoľko advokát preukázal, že je platcom DPH súd mu priznal zvýšenie odmeny o 20 %, o sumu 35,76 € na sumu 214,58 €.
Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil náhradu cestovného na pojednávanie z Trnavy do Bratislavy a späť osobným motorovým vozidlom Subaru Legacy- (120 km x 0,183 €) + 8,8 x 120/100 x 1,35 €) = 21,96 € + 14,25 €, teda spolu v sume 36,21 € a 20 % DPH v sume 7,24 €, ide spolu o sumu 43,45 €. Súd túto náhradu priznal podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004Zb. v spojení so zák. č. 283/2002 Zb. o cestovných náhradách. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny zástupca si v iných konaniach uplatňuje náklady za cestu 120 km Bratislava-Trnava a v tomto konaní už za 130 km. Súd preto náhradu upravil za vzdialenosť 120 km, ktorá je správna. Súd podľa vyhl. č. 655/2004Zb § 17 ods.1 súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu za stratu času na pojednávanie z Trnavy do Bratislavy a späť v sume 67,10 € vrátane 20 % DPH (4 polhodiny x 13,98 €).
Nakoľko navrhovateľ bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu navrhovateľa podľa § 149 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
§ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/
§ musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované,
§ musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je nevyhnutné odôvodniť dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 OSP.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh a to pod následkom zastavenia konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.