Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-197-2020.pdf
PDF · 125.44 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/197/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2019/051357/ MIH zo dňa 23.05.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP1-2019/051357/MIH zo dňa 23.05.2019 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
1. Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Malackách, obvodné oddelenie v D., rozhodnutím č. E.:F./D. zo dňa 06.02.2018, ktoré v spojení s rozhodnutím Okresnej prokuratúry Malacky č. XXX XXX/XX/XXXX- XX zo dňa 04.04.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2018, podľa § 214 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení účinnom v rozhodnom čase, postúpilo vec vedenú pre podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom v rozhodnom čase príslušnému odboru Okresného úradu Malacky, pretože skutok, pre ktorý sa viedlo šetrenie, by mohol byť príslušným správnym orgánom posúdený ako priestupok. 2. Okresný úrad Malacky, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej „prvostupňový orgán“) prevzal spisový materiál vo veci dňa 17.04.2018 a následne začal konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o priestupkoch“) na tom skutkovom základe, že ďalšia účastníčka konania - fyzická osoba A. B. (ďalej „obvinená“) mala dňa 17.05.2017 v čase okolo 19.33 hod. zo záhrady svojho rodinného domu hodiť cez plot kameň do svojho suseda D. G. (ďalej „poškodený“) a trafiť ho do hlavy, čím mu mala spôsobiť tržnú ranu vo vlasovej časti hlavy o rozmere 2 cm, ktorá si mala vyžiadať lekárske ošetrenie (šitie) s dobou liečenia 10-12 dní, čím mala úmyselne narušiť občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. 3. Vo veci vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. F./XXXXXX-XX/H. zo dňa 31.12.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým obvinenú uznal vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, konkrétne úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, za ktorý priestupok jej podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 predmetného zákona uložil pokutu vo výške XX,XX eur. Obvinenú zároveň s poukazom
na § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch zaviazal k povinnosti úhrady trov štátu spojených s prejednaním priestupku vo výške XX,XX eur a poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na adhézne konanie pred civilným súdom. 4. Správny orgán v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal zisťovanie skutkového stavu a dokazovanie, keď sa oboznámil s obsahom predloženého vyšetrovacieho spisu vrátane relevantných lekárskych správ, s obsahom znaleckého posudku zo dňa 30.11.2017, s obsahom odborného vyjadrenia zo dňa 27.06.2017, s fotodokumentáciou predloženou poškodeným ako aj so zaistenou vecou (kameň bledej farby s čiernymi bodkami o rozmeroch približne 9 cm x 7 cm) a ďalej vykonal vo veci výsluch svedkov - obvinenej, poškodeného, svedkyne I. G. (manželka poškodeného, ďalej „manželka“) a svedka D. G. ml. (syn poškodeného, ďalej „syn“). Po vykonanom dokazovaní dospel prvostupňový orgán k záveru, že konanie obvinenej naplnilo skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. 5. Skutkovú situáciu prvostupňový orgán v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia popísal tak, že poškodený spolu s manželkou dňa 17.05.2017 v podvečerných hodinách pracovali na záhrade v bezprostrednej blízkosti a manželka videla, ako došlo k zraneniu poškodeného. Manželka zároveň potvrdila prítomnosť obvinenej v daný deň na záhrade, v bezprostrednej blízkosti spoločného plota. Syn poškodeného, ktorého považoval správny orgán za nepriameho svedka, nebol očitým svedkom toho ako obvinená hodila kameň po poškodenom a ani svedkom vzniku poranenia poškodeného, bol však v rozhodnom čase prítomný v „dolnej časti záhrady pri skleníku“ a tesne predtým ako spozoroval rodičov kráčať dole záhradou videl obvinenú rýchlym krokom schádzať k svojmu domu. Obvinená podľa prvostupňového orgánu musela predpokladať, že pri hádzaní kameňov priamo na poškodeného dôjde k jeho zásahu a môže mu spôsobiť zranenie, teda konala s úmyslom zraniť ho. Poškodený vo veci uviedol, že skutok bol spáchaný a tento spáchala obvinená, pričom poukázal aj na dlhodobo narušené vzťahy medzi rodinami obvinenej a poškodeného, následkom ktorých bolo vedených viacero súdnych konaní (trestných, civilných) či priestupkových konaní. Tvrdenia poškodeného o tom, že do neho obvinená hádzala kamene svojou výpoveďou podľa záveru prvostupňového orgánu potvrdila aj manželka, ktorá sa pred správnym orgánom vyjadrila, že danú situáciu videla na vlastné oči a následne videla ako sa poškodený chytil za hlavu, z ktorej mu začala tiecť krv. Zranenia poškodeného boli potvrdené lekárskymi správami a súdny znalec sa k mechanizmu vzniku zranenia vyjadril tak, že neodporuje popisu uvádzanom poškodeným. V súvislosti s hodnotením dôkazných prostriedkov prvostupňový orgán uviedol, že nemá právo spochybňovať lekárske správy a výpovede svedkov (3. odsek na strane 12 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia). V rámci priestupkového konania nebolo možné preukázať, ktorým konkrétnym kameňom bol poškodený zranený a zo znaleckého posudku vyplynulo, že v konaní zaistený kameň to nebol, pričom krv nachádzajúca sa na jeho povrchu je krvou „stečenou“. Pokiaľ aj poškodený zatajil užívanie lieku na riedenie krvi, prvostupňový orgán danú okolnosť nepovažoval za relevantnú vo vzťahu k zisteniu, že k poraneniu došlo a zatajenie uvedenej skutočnosti správny orgán považoval za snahu poškodeného zveličiť svoje zranenie pred orgánmi činnými v trestnom konaní (ďalej „OČTK“), k čomu bol „zjavne dohnaný bezmocnosťou a dlhodobo neriešenou situáciou“. Aj keď obvinená spáchanie skutku poprela, zo zistení prvostupňového orgánu vyplynul nepochybný záver o tom, že sa skutku dopustila a zároveň, že sa jedná o protiprávne konanie napĺňajúce skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. 6. Pri určovaní druhu a výmery sankcie prvostupňový orgán postupoval podľa § 12 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala obvinená odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-BA- OOP1-2019/051357/MIH zo dňa 23.05.2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákon o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 8. Žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že v zistenom skutkovom stave prvostupňového orgánu nenašiel žiadne pochybenia a jedná sa o logický záver vykonaného dokazovania a zhodnotenia vykonaných dôkazov. Prvostupňový orgán podľa žalovaného následne správne zistený skutkový stav subsumoval pod skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uviedol svoje úvahy vo vzťahu k určovaniu druhu a výmery sankcie. 9. Ku konkrétnym odvolacím námietkam obvinenej žalovaný uviedol časové hľadisko vzniknutej situácie v súvislosti so svetelnými podmienkami na mieste incidentu a možnosti svedkov identifikovať osobu obvinenej aj v podvečerných hodinách ako aj na následnú nemožnosť vykonania obhliadky miesta činu privolanými príslušníkmi policajného zboru v čase o cca 40 minút neskôr z dôvodu nepriaznivých svetelných podmienok. Ďalej sa žalovaný nestotožnil s námietkami obvinenej týkajúcimi sa konkretizácie kameňa, ktorým malo k poraneniu poškodeného dôjsť, kedy by zistenie presného kameňa (na mieste
incidentu sa ich malo nachádzať viac) nemalo žiadny vplyv na naplnenie objektívnej stránky priestupku, keďže bolo preukázané, že poškodený bol zasiahnutý kameňom, aj keď pravdepodobne iným a menším, než bol kameň zaistený v konaní. Skutočnosti, že poškodený bol zasiahnutý práve kameňom a nie iným predmetom nasvedčuje to, že na mieste skutku nebol zdokumentovaný žiadny iný predmet, ktorým by bolo možné spôsobiť zranenia poškodeného a podľa znaleckého posudku popis spôsobu zranenia uvádzaný poškodeným a jeho manželkou neodporuje reálne zistenému zraneniu poškodeného. 10. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2019. 11. Proti rozhodnutiu žalovaného podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava (ďalej „žalobca“, „prokurátor“) dňa 13.02.2020 protest prokurátora podľa § 23 ods. 1 v spojení s § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o prokuratúre“) z dôvodu namietanej nezákonnosti spočívajúcej v nedostatočne zistenom skutkovom stave. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. SVS-OVS2-2020/012695-004 zo dňa 17.04.2020 podanému protestu prokurátora podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre nevyhovelo. Žalobca podal proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu dňa 05.05.2020 rozklad podľa § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre, ktorý minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. D./XXXXXX-XXX zo dňa 14.08.2020 na základe návrhu osobitnej komisie zamietol. 12. Rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. D./XXXXXX-XXX zo dňa 14.08.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2020.
II.
Správna žaloba (žalobné body)
13. Žalobca sa správnou žalobou vo veci správneho trestania zo dňa 19.10.2020 (ďalej „žaloba“) domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/ (napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a písm. e/ (nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“). Konaním správnych orgánov vo vedenom priestupkovom konaní podľa žalobcu došlo k zjavnému nerešpektovaniu zásady „in dubio pro reo“, pretože obvinenej nebolo spáchanie priestupku preukázané. Tvrdenia uvedené v rozhodnutí žalovaného vo vzťahu k otázke preukázania spáchania skutku obvinenou boli podľa žalobcu spochybnené alebo žiadnym spôsobom nepreukazujú, že by sa prípadného protiprávneho konania mala dopustiť práve obvinená. V rámci priestupkového konania bola spochybnená dôveryhodnosť svedkov (rodinných príslušníkov poškodeného), a to nie pre ich príbuzenský pomer k poškodenému, ale z dôvodu, že ich nedôveryhodnosť bola preukázaná v trestnom konaní vedenom proti synom obvinenej. Spochybnenie dôveryhodnosti môže byť v danom prípade spôsobené aj konštatovanými dlhoročnými spormi medzi rodinami obvinenej a poškodeného, ktorými okolnosťami sa však žalovaný vôbec nezaoberal.
14. Žalobca ďalej namietal, že v konaní nebolo nepochybne preukázané, že zranenie poškodenému spôsobila obvinená. Zo znaleckého posudku vyhotoveného vo veci síce vyplýva, že zranenie poškodeného mohlo vzniknúť mechanizmom popísaným poškodeným, znalec však nevylúčil, že mohlo vzniknúť aj iným mechanizmom a znaleckým posudkom tak v konečnom dôsledku nebolo potvrdené (ale ani vylúčené), že ku skutku došlo spôsobom popísaným správnymi orgánmi. Bez odozvy zo strany správnych orgánov zostalo aj tvrdenie obvinenej o tom, že všetci susedia majú pletivové ploty a je priam vylúčené, aby niektorý z nich incident nevidel. Námietky žalobcu k vykonanému dokazovaniu spočívali aj v tom, že správne orgány nemali potrebu dokazovanie doplniť, napríklad o výsluch ďalších svedkov (susedov). Žalobca sa nestotožnil s tvrdením ministra vnútra Slovenskej republiky uvedenom v rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora o tom, že obvinená skutok spáchala, avšak pre nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví bola vec postúpená prvostupňovému správnemu orgánu, keď sa k danej stránke skutkovej podstaty poverený príslušník policajného zboru nevyjadroval a vzhľadom na zásadu prezumpcie neviny sa v uvádzanom štádiu trestného konania ani vyjadrovať nemohol.
15. Pochybenia v zisťovaní skutkového stavu vnímal žalobca v konaní orgánov činných v trestnom konaní a následne aj správnych orgánov v priestupkovom konaní aj v tom, že obvinená sa o skutku, ktorý sa mal stať dňa 17.05.2017, prvýkrát dozvedela až dňa 05.09.2017 pri svojom výsluchu a do tohto času nebola k veci žiadnym spôsobom vyťažovaná. Súhrnom podaných žalobných námietok bol žalobca toho názoru, že v priestupkovom konaní nebolo bez pochybností preukázané, že skutku sa dopustila
obvinená a skutkový stav zistený v priestupkovom konaní správnymi orgánmi neobstojí ako podklad pre vydanie prvostupňového a naň nadväzujúceho napadnutého rozhodnutia žalovaného.
III.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.12.2020 (ďalej len „vyjadrenie“) uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a podanú žalobu navrhol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Podľa žalovaného vychádzalo napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého správne orgány dospeli k vecne správnemu záveru o vine obvinenej. Pri dokazovaní a následne pri odôvodňovaní prvostupňového a napadnutého rozhodnutia sa správne orgány dôsledne riadili právnou úpravou obsiahnutou v § 34 správneho poriadku.
IV.
Ďalšie vyjadrenia
17. K podanej žalobe sa vyjadrila obvinená v postavení ďalšej účastníčky súdneho konania. Uviedla, že skutku ktorý sa jej podľa napadnutého a prvostupňového rozhodnutia prikladá za vinu sa nedopustila, hoci má s rodinou poškodeného nielen ona, ale celá jej rodina, rôzne spory. K zisťovaniu skutkového stavu správnymi orgánmi v rámci priestupkového konania uviedla, že nedošlo k jeho dôslednému preverovaniu (napr. výsluchom susedov).
18. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania obsahujúce skutkovú alebo právnu argumentáciu neboli správnemu súdu doručené.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/197/2020.
20. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).
21. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.07.2024 (§137 ods. 4 SSP).
22. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
23. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
24. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
25. Podľa § 178 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
26. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
27. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
28. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
29. Úvodom správny súd uvádza, že z predloženého administratívneho spisu ako aj z obsahu a príloh podanej správnej žaloby mal preukázané splnenie zákonnej podmienky aktívnej vecnej legitimácie prokurátora na podanie správnej žaloby podľa § 177 ods. 2 SSP v spojení s § 45 ods. 1 SSP, keď podaniu správnej žaloby predchádzalo prvoinštančné rozhodnutie ministerstva vnútra Slovenskej republiky o nevyhovení protestu prokurátora proti meritórnemu rozhodnutiu vo veci a následne aj druhostupňové rozhodnutie ministra o zamietnutí rozkladu prokurátora proti tomuto rozhodnutiu (bližšie odsek 11 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Splnená bola v danom prípade aj zákonom stanovená podmienka včasnosti podania správnej žaloby prokurátorom podľa § 181 ods. 2 SSP, keď sa lehota počíta odo dňa právoplatnosti orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora, hoci napadnutým rozhodnutím, ktorého zákonnosť správny súd na podklade podanej správnej žaloby preskúmava, je meritórne rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej (v tomto prípade rozhodnutie žalovaného vydané v priestupkovom konaní).
30. Administratívne konanie, ktorého meritórnym výsledkom sú prvostupňové a žalobou napadnuté rozhodnutie, spadá pod okruh konaní vo veciach správneho trestania a okrem ustanovení Správneho súdneho poriadku týkajúcich sa všeobecnej správnej žaloby (§ 177 a nasl. SSP) sa daný typ súdneho konania spravuje aj osobitnými ustanoveniami podľa § 194 a nasl. predmetného zákona.
31. Účelom priestupkového konania je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku, vrátane pochybností ohľade subjektu, sa vykladajú v prospech obvineného. Za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu správny orgán zhromažďuje dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o tom, či bude obvinený z priestupku uznaný vinným, hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť správneho orgánu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či je ich možné v danej situácii použiť.
32. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že skutkový stav zistený správnymi orgánmi nemožno považovať za dostatočný. Žalobca v podanej žalobe jasne pomenoval nedostatky vo vykonanom zisťovaní skutkového stavu zo strany správnych orgánov, pričom vznesené námietky považoval správny súd za dôvodné.
33. Pri vyhodnocovaní subjektu ako obligatórneho znaku skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch stáli v prejednávanom prípade proti sebe skutkové tvrdenia svedkov (poškodeného, jeho manželky a syna) o protiprávnom konaní obvinenej na strane jednej a skutkové tvrdenia obvinenej, ktorá pripisované protiprávne konanie výslovne negovala. Zároveň mali správne orgány zo zhodných vyjadrení uvádzaných osôb vedomosť o tom, že medzi rodinami poškodeného a obvinenej panujú dlhoročné nezhody, prejavujúce sa v riešení vzájomných sporov pred relevantnými orgánmi v konaniach civilnoprávnych, administratívnych (správnych), ako aj v konaniach trestných.
34. Okrem výslovne protichodných tvrdení vo vzťahu k spáchaniu skutku pripisovaného obvinenej a zhodných tvrdení v súvislosti s pretrvávajúcimi konfliktmi medzi rodinami poškodeného a obvinenej mali správne orgány k dispozícii tvrdenia obvinenej konkretizujúce okolnosti, ktoré podľa názoru správneho súdu mohli (a mali) u konajúcich správnych orgánov, vzhľadom na potrebu presného a úplného zistenia skutočného stavu veci (§ 32 ods. 1 správneho poriadku), vyvolať potrebu vyhodnocovania možných motívov a úroveň hodnovernosti výpovedí jednotlivých svedkov. Konkrétne obvinená pri svojom výsluchu dňa 05.09.2017 uviedla, že vo viacerých konaniach začatých na základe podnetu poškodeného a jeho rodiny voči obvinenej a jej rodine bolo v priestupkových ako aj trestných konaniach preukázané, že tieto tvrdenia boli nepravdivé. Obvinená zároveň už v rámci objasňovania vo fáze vedeného konania pred OČTK predložila listinné vyhotovenia súdnych rozhodnutí, pričom v niektorých bola konštatovaná tendenčnosť, zavádzanie a skresľovanie svedeckých výpovedí poškodeného a jeho rodinných príslušníkov (bližšie napr. odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 06.12.2011, str. 8 a 11). Na uvádzané okolnosti však správne orgány v rámci fázy dokazovania nijakým spôsobom nereagovali.
35. Správny súd sa v okolnostiach prejednávaného priestupku stotožnil s úvahou správneho orgánu uvedenou v prvostupňovom rozhodnutí o tom, že zatajenie užívania lieku na riedenie krvi zo strany poškodeného nebolo relevantné vo vzťahu k preukázaniu existencie jeho zranenia. Do pozornosti však dáva správny súd tú časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorej správny orgán uviedol, že danú okolnosť (zatajenie užívania lieku a „začiernenie“ údaja v predloženej lekárskej správe) vyhodnotil ako snahu poškodeného o zveličenie svojho zranenia, k čomu mal byť „zjavne dohnaný bezmocnosťou a dlhodobo neriešenou situáciou“. Uvedené len potvrdzuje závery správneho súdu o potrebe vyhodnocovania svedeckých výpovedí poškodeného, jeho manželky a syna v rámci priestupkového konania aj z pohľadu ich možného motívu a úrovne hodnovernosti. 36. K problematike posudzovania svedeckých výpovedí v priestupkových konaniach správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/4/2021 zo dňa 28.04.2023 aplikovateľné aj na danú vec, v zmysle ktorých blízky (rodinný, kolegiálny či iný) vzťah svedkov automaticky nevyvracia hodnovernosť ich výpovedí. Pri hodnotení výpovede svedkov je však na mieste brať do úvahy aj skutočnosť, že svedkovia sú rodinní príslušníci (manželia, rodič – dieťa), a teda zohľadniť napríklad ich možné motívy svedčiť zhodne. Úlohou správnych orgánov by malo byť pri hodnotení svedeckých výpovedí aj zohľadnenie existencie vážne narušených vzťahov medzi svedkami na jednej strane a obvinenou osobou na strane druhej. Hoci tieto okolnosti automaticky nezakladajú nehodnovernosť výpovedí svedkov, môžu mať istú relevanciu pri hodnotení ich vierohodnosti, s ktorou sa správny orgán musí pri hodnotení dôkazov vysporiadať. 37. Správne orgány sa v danom prípade dôsledne nevenovali nielen tomu, či okolnosti rodinného vzťahu svedkov a rodinných konfliktov môžu zohrávať rolu pri hodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí, ale bližšiu pozornosť nevenovali ani rozporom a nezrovnalostiam v svedeckých výpovediach obvinenej, poškodeného, manželky poškodeného ako priamej svedkyne a syna poškodeného ako nepriameho svedka, hoci v rámci vydaných rozhodnutí predkladali popis skutku ako jednoznačný. Správny súd sa oboznámil s popisom okolností dotknutého incidentu zo strany svedkov pred OČTK a následne aj pred správnym orgánom, pričom dospel k záveru, že skutkové zistenia vo vzťahu k obvinenej neboli zo strany správnych orgánov vyhodnotené bez odstránenia akýchkoľvek logických pochybností o takomto skutočnom stave.
38. Poškodený v rámci výsluchu pred OČTK konanom dňa 11.09.2017 uviedol, že spozoroval, ako pri pletivovom plote kráča obvinená a keď sa (poškodený) sklonil ku práci, začala po ňom hádzať kamene; v rámci výsluchu pred správnym orgánom dňa 06.11.2018 uviedol, že pracoval na záhrade, bol zohnutý a spozoroval, ako obvinená začala hádzať kamene. Skutkové okolnosti po údajnom náraze kameňa do hlavy popísal poškodený pred OČTK dňa 11.09.2017 tak, že pritom, ako sa pri práci pozeral smerom dole „na motyku“ a periférne pritom pozoroval ako po ňom obvinená začala hádzať kamene, zacítil
na hlave ranu, nevedel čo sa stalo, zatmelo sa mu pred očami, zatočila sa mu hlava a začal silno krvácať. Nahmatal si rukou krv vo vlasoch, krv mu tiekla aj po tvári až na plecia a s rukou položenou na hlave začal schádzať dole záhradou. Zísť z hornej časti záhrady mu pomohla manželka so synom, ktorý bol tiež v dolnej časti záhrady a „musel vidieť, ako (obvinená) hádže kamene“. Vo výpovedi vykonanej pred správnym orgánom dňa 06.11.2018 poškodený výslovne uviedol, že manželka videla, ako ide (zakrvavený a s rukou na hlave) dole záhradou a pribehla mu na pomoc „spolu so synom“.
39. Manželka poškodeného ako svedkyňa na výsluchu pred OČTK konanom dňa 11.09.2017 uviedla, že obvinená po komunikácii so svojím manželom, pri ktorej mu mala povedať „ty choď ja tu mám ešte nejakú robotu“, prišla k blízkosti pletivového plotu a cez plot sledovala poškodeného, pričom z ničoho nič začala hádzať kamene. Z výpovede manželky pred správnym orgánom dňa 06.11.2018 vyplýva, že sa v čase incidentu nachádzala cca 8 metrov od manžela a mala vidieť, ako obvinená po poškodenom „hodila 2-3 kamene, z čoho jedným ho trafila do hlavy“, pričom vo svedeckej výpovedi vykonanej pred OČTK dňa 11.09.2017 manželka uviedla, že „koľko (obvinená) presne hodila kameňov uviesť nevie“.
40. Syn poškodeného ako svedok v rámci výsluchu pred OČTK dňa 03.10.2017 uviedol, že sa nachádzal v spodnej časti záhrady pri skleníku a „mama (manželka poškodeného) bola neďaleko odo mňa...otec pracoval od nás vo vzdialenosti cca 20 metrov“. Ďalej uviedol, že zrazu uvidel obvinenú rýchlym krokom schádzať zo záhrady a následne zbadal poškodeného, ako si drží hlavu a pomalým krokom schádza zakrvavený zo záhrady, pričom „mama už bola pár krokov predo mnou (syn) a išla mu oproti“. Vo výpovedi pred správnym orgánom vykonanej dňa 06.11.2018 syn uviedol, že po tom, ako videl obvinenú schádzať dole záhradou k domu, si všimol schádzať dolu záhradou otca s mamou, ktorá k nemu pristúpila.
41. Správny súd už len na základe demonštratívneho výpočtu niektorých svedkami popísaných skutkových okolností, zakladajúcich nezrovnalosti v otázkach skutkového deja (pohyb obvinenej pred incidentom, pozícia syna a manželky vo vzťahu k poškodenému, reakcia manželky na priamo vnímaný incident a pod.) dospel k záveru, že pokiaľ správne orgány skutkový dej incidentu na základe uvedených výpovedí vzali za nepochybný vo vzťahu k jeho spáchaniu obvinenou, s týmto záverom sa nemožno stotožniť.
42. Za podstatné pochybenie považuje správny súd v tejto súvislosti konštatovanie správneho orgánu o tom, že nemá právo spochybňovať výpovede svedkov (uvedená úvaha je uvedená na strane 12 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia). Naopak, pokiaľ sa vo svedeckých výpovediach poškodeného, manželky a syna navzájom, ako aj v porovnaní s výpoveďou obvinenej vyskytli nezrovnalosti, bolo úlohou správneho orgánu tieto nezrovnalosti, napr. formou procesného inštitútu konfrontácie, riadnym spôsobom odstrániť tak, aby bolo vo vedenom konaní o prejednaní priestupku plne rešpektované zisťovanie stavu veci v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku.
43. Súčasťou vyšetrovacieho spisu (tvoriaceho súčasť administratívneho spisu) je aj záznam o nevykonaní ohliadky spísaný príslušníkom policajného zboru vyslaným na miesto incidentu dňa 17.05.2017, pričom aj z tohto záznamu vyplývajú určité nezrovnalosti v porovnaní so skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi zo svedeckých výpovedí svedkov. Pre príklad, syn poškodeného vo výpovedi pred OČTK dňa 03.10.2017 uviedol, že zobral príslušníka policajného zboru na „miesto, kde sa odohral útok na otca“, kde našli viacero kameňov nepochádzajúcich zo záhrady, asi tak 3-4 kusy. V zázname sa však uvádza, že „syn nevedel s presnosťou určiť hliadke miesto ani predmet, s ktorým bol poškodený do hlavy zasiahnutý.....na údajnom mieste skutku sa nachádzalo toho času veľké množstvo kameňa, približne 20-30 kusov“.
44. Zisťovanie skutkového stavu v rámci priestupkového konania podľa názoru správneho súdu neprebehlo v takom rozsahu a v kvalite takých vydedukovaných skutočností, na základe ktorých by správne orgány mohli jednoznačne a nepochybne konštatovať vinu obvinenej. Hoci obvinená do zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 29.11.2018 uviedla, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania vo veci, správny súd mal z predloženého administratívneho spisu preukázané, že v priebehu konania poukázala aj na pravdepodobnosť zahliadnutia incidentu niektorým zo susedov, keďže všetci susedia v okolí majú „priehľadné“ pletivové ploty. Podľa názoru správneho súdu bolo v danom prípade vhodné, vzhľadom na procesné povinnosti riadneho zisťovania skutkového stavu aj mimo procesné návrhy účastníkov konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku), aktívne zisťovať (napr.
zisťovaním na mieste), či by prípadné výsluchy ďalších svedkov dopomohli k riadnemu objasneniu veci. Z obsahu predloženého administratívneho spisu (súčasťou ktorého je aj vyšetrovací spis) však nevyplýva žiadna aktivita správnych orgánov (resp. orgánov činných v trestnom konaní), ktorá by nasvedčovala vykonaniu akýchkoľvek procesných úkonov v tejto súvislosti.
45. Žalobná argumentácia žalobcu v danom prípade nesmerovala voči záverom správnych orgánov k skutočnostiam popísaným vo vykonanom znaleckom posudku, odbornom vyjadrení či lekárskych správach. Možno však dať za pravdu úvahe žalobcu o tom, že aj napriek uvedeným dôkazným prostriedkom a skutočnostiam v nich uvedeným nebolo v rámci priestupkového konania riadnym spôsobom preukázané, že skutku sa mala dopustiť obvinená. Pokiaľ aj znalec v rámci vykonaného znaleckého posudku č. 300/17 zo dňa 30.11.2017 uviedol, že zistené a zdokumentované zranenie zásadným spôsobom neodporuje mechanizmu vzniku popísanom poškodeným (zásahom letiacim predmetom – kameňom), uvedené automaticky neznamená, že daným mechanizmom k vzniku zranenia došlo a zároveň, že dané zranenie spôsobila práve obvinená.
46. Všetky popísané nedostatky súvisiace so zisťovaním skutkového stavu sú v prípade vedeného administratívneho konania o to intenzívnejšie, keďže sa jedná o priestupkové konanie, v rámci ktorého je potrebné prihliadať na princíp „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného).
47. Súhrnom uvedeného tak správny súd dospel k záveru, že správne orgány v rámci vedeného priestupkového konania vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu nevyhnutného na riadne posúdenie veci (§ 32 ods. 1 správneho poriadku a contrario), následkom čoho dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Keďže rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho orgánu v rámci administratívneho konania tvoria jeden celok, uvádzanými vadami trpí nielen prvostupňové rozhodnutie, ale aj napadnuté rozhodnutie žalovaného.
48. Procesným následkom zistenej dôvodnosti podanej správnej žaloby je zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa ods. 4 predmetného zákonného ustanovenia. Správny súd pristúpil k zrušeniu výlučne druhostupňového rozhodnutia žalovaného, a to z dôvodu viazanosti súdu rozsahom podanej žaloby (§ 134 ods. 1, ods. 2 a contrario, § 195 a contrario SSP), v rámci ktorej žalobca smeroval žalobný návrh výlučne voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného.
49. Úlohou správnych orgánov vo vedenom priestupkovom konaní bude zabezpečiť riadne zisťovanie skutkového stavu doplnením dokazovania tak, aby mal správny orgán k dispozícii dostatok skutkových podkladov pre vyhodnotenie (ne)naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku, pre ktorý je dané konanie vedené. Vhodný spôsob doplnenia dokazovania správny súd načrtol v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozhodnutia. Následne bude úlohou správnych orgánov získané dôkazy posúdiť v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov a na komplexne zistenom stave ustáliť správne právne posúdenie veci, majúc na zreteli dodržanie základných zásad vzťahujúcich sa na konanie vo veciach administratívneho trestania.
50. O trovách súdneho konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.
51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. c) SSP/.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).