Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/136/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. februára 2015 prejednal odvolanie obžalovaného

E. P.

nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom P., A. XXXX/XX, prechodne bytom V. G.., U. XXX/XX, adresa na doručovanie V. XXX, W.,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -134 zo dňa 27.06.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok o treste, ako aj výrok o zrušení výroku o treste uloženého obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.04.2012 sp. zn. , právoplatného dňa 01.06.2012.

Pri nezmenenom výroku o vine sa podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. _4 a § 37 písm. m) Tr. zák. v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák., § 54 Tr. zák. o d s u d z u j e k trestu povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je odsúdený povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.04.2012 sp. zn. , právoplatný dňa 01.06.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -134 zo dňa 27.06.2014 bol obžalovaný E. P. uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 20.05.2012 v čase po 12,30 hod po tom ako J. P. vyložila detský kočík z chodby bytu na spoločnú chodbu obytného domu č. XXX/XX na ul. U. ulici v V. G. Z., tak ku dverám bytu Y., prišiel obžalovaný E. P., ktorý vošiel do chodby bytu a niekoľko krát ju päsťou udrel do hlavy a hodil do kuchynských dverí, do ktorých J. P. narazila hlavou a odišiel z bytu preč, poškodená J. P. pri uvedenom útoku vrátane predchádzajúceho

útoku toho času právoplatne odsúdeného M. P. utrpela otras mozgu, zlomeninu nosových kostičiek bez posunu a po vyšetrení hospitalizáciu vo Fakultnej nemocnici Trenčín odmietla.

Bol za to odsúdený podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a s prihliadnutím na § 38 ods. 4 a § 37 písm. m) Tr. zákona v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.4.2012 sp. zn. , ktorým bol obžalovanému uložený trest povinnej práve v trvaní 200 hodín, ktorý bol uznesením Okresného súdu zo dňa 29.10.2013 sp. zn. v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.12.2013 sp. zn. premenený na trest odňatia slobody v trvaní 100 dní, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine, ako aj treste. Obžalovaný namietal, že skutku, pre ktorý bol uznaný vinným sa nedopustil, že všetko je to vykonštruované voči nemu zo strany poškodenej J. P.. Poukazoval na rozpory v jej výpovediach, na ktoré súd prvého stupňa neprihliadal. Priznal, že ku konfliktu s poškodenou došlo, ale z jeho strany sa odohrával len vo verbálnej rovine. Zároveň oľutoval, že sa vôbec dal zatiahnuť do konfliktu, ktorý vznikol medzi poškodenou a jeho bratom. Pokiaľ sa týka výroku o treste, tu poukazoval na to, že od roku 2004, kedy vykonal trest odňatia slobody a osvedčil sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, sa snažil žiť riadnym životom. V roku 2012 sa síce dopustil drobnej krádeže, za čo mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 200 hodín, ktoré nevykonal a musel ísť do výkonu trestu odňatia slobody na 100 dní. Ako dôvod nevykonania uloženého trestu povinných prác uvádzal, že jeho družka bola zamestnaná na smeny v obchodnom reťazci Lidl a on sa musel starať o chorého syna, ktorého stav vyžadoval neustálu opateru a jeho prítomnosť. V súčasnej dobe je riadne zamestnaný a stará sa o družku aj dve deti. Výkonom trestu odňatia slobody by prišli o živiteľa a bola by postihnutá najmä jeho rodina. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a jeho spod obžaloby oslobodil.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolaniu obžalovaného je možné vyhovieť. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ sa týka skutkového stavu, tento mal súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne preukázaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a aj odvolací súd sa s takto zisteným skutkovým stavom v celom rozsahu stotožnil. Ani odvolací súd nemal dôvod neveriť poškodenej J., že to bol nielen brat obžalovaného M. P., ale aj samotný obžalovaný E. P., ktorý vošiel k nej do bytu a tu ju mal fyzicky napadnúť. Pokiaľ sa teda týka výroku o vine, v tomto smere odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné.

Odvolací súd však pri svojom rozhodovaní o odvolaní obžalovaného musel prihliadať na okolnosti prípadu, týkajúce sa najmä osoby obžalovaného a jeho súčasnej sociálnej situácie, ktoré ho následne viedli k tomu, že považoval za potrebné uložený trest súdom prvého stupňa obžalovanému zmierniť. Tak predovšetkým od skutku, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť, uplynuli takmer 3 roky. Skutok vyprovokoval brat obžalovaného M. P. a tento sa aj v podstatnej miere podieľal na fyzickom násilí voči poškodenej, za čo bol napokon aj právoplatne odsúdený. Obžalovaný si našiel zamestnanie a riadne sa stará o svoju rodinu, pričom počas tohto obdobia sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Odvolací súd pochopil aj okolnosti, pre ktoré obžalovaný v minulosti nevykonal uložený mu trest povinnej práce a je len chybou obžalovaného, že v uvedenom období sa nedomáhal postupu podľa § 55 ods. 5 Tr. zák., teda vzhľadom na rodinné pomery nepožiadal súd o upustenie od výkonu tohto trestu

z iných závažných dôvodov a tento jednoducho bez ďalšieho nevykonal. Vychádzajúc z uvedeného vzhľadom na kritický postoj obžalovaného k spáchanému skutku, k svojmu predchádzajúcemu životu a svojim pochybeniam, dospel odvolací súd k presvedčeniu, že v rámci prevýchovy obžalovaného a k splneniu účelu trestu bude postačovať u tohto páchateľa uloženie trestu povinnej práce. Keďže ide o trest súhrnný vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.04.2012 sp. zn. , právoplatného dňa 01.06.2012, ktorým mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, odvolací súd dospel k záveru, že účel trestu u obžalovaného môže byť splnený uložením trestu povinnej práce na hornej hranici zákonom dovolenej sadzby, a to vo výmere 300 hodín.

Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že uložil obžalovanému trest povinných prác na hornej hranici trestnej sadzby u tohto trestu vo výmere 300 hodín. Uložený trest je súhrnný k trestu uloženému obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 25.04.2012, právoplatného dňa 01.06.2012.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.