Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-330-2014.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/477/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47243368, zastúpený Mgr. Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanému: Z. A., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXX, v konaní o zaplatenie XXX,XX eura s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200,- eura spolu s 5,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 200,- eura od 19.05.2013 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 5,90 eura na účet žalobcu č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo U. C., a.s. a trovy právneho zastúpenia v sume 19,96 eura na účet právneho zástupcu žalobcu č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, N. N. V. C. L. Q. B. K., všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenie sumy 299,17 eura a to titulom dlžoby na úvere (ktorá pozostávala z úveru v sume 200,- eura a z nákladov za poskytnutie úveru v sume 44,17 eura a zo skutočne vynaložených nákladov v sume 55,- eura), to všetko spolu so zákonným úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor, a že je možné rozhodnúť o veci aj na základe predložených listín, nakoľko o skutkovom stave súd nemal pochybnosti, súd rozhodol aj bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 03.02.2015. Oznam bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a zverejnený tiež na domovskej stránke MS SR.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 3.5.2013 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“). Žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy sumu 200,- eura a dňa 18.05.2013 mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 244,17 eura (ktorá pozostávala z poskytnutej sumy 200,- eura a poplatkom za poskytnutie úveru v sume 44,17 eura). Žalovaný neuhradil ani časť sumy. Žalobca predložil súdu aj rámcovú zmluvu, v ktorej sú obsiahnuté náležitosti zmluvy.
Podľa časti IV. bodu 5 v prípade omeškania má žalobca nárok na úhradu nákladov od žalovaného za náklady za každú urgenciu v sume 15,10,10 a 30 eura. Žalobca predložil štyri listy adresované
žalovanému (upomienka, urgencia, porušenie dohody o splátkovom kalendári, výpoveď dohody o splátkovom kalendári, posledná výzva), za ktoré si uplatňoval sumu 55,- eura. Doručenie listov žalovanému nedokladoval.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone 129/2010 Z.z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku i Obchodnému zákonníku v pomere špeciality.
Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah síce podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník, 3. Obchodný zákonník) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka.
To znamená, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích predpisoch k nemu.
Podľa §2 písm. b) zákona 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho vzťahu: Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa §2 písm. a) cit. zákona : spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. d) cit. zákona: zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Žalovaný cenu za úver, ktorý mu bol poskytnutý v sume 200,- eura nezaplatil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s cit. úpravou zákona č. 129/2010 Z.z. a Občianskeho zákonníka uznal nárok na zaplatenie sumy 200,- eura titulom poskytnutého úveru za dôvodný.
Podľa § 517 Obč. zákonníka:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase 19.5.2013 bola základná sadzba ECB 0,50% takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 5,50% ročne.
Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty, a ktorý peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou preto odporujúcou dobrým mravom je výška poplatku za poskytnutie úveru v sume 44,17 eura, pretože je viac ako 22% (poskytnutá suma bola 200,- eura), ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru určenú najmä s prihliadnutím k sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek, ktoré boli v čase uzatvorenie zmluvy vo výške 1%-3%.
Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov (žalobcom nazvaných poplatkov za poskytnutie úveru) je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.
Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky poplatkov za poskytnutie úveru treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný poplatok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti v zmysle cit. zák. ust. súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 200,- eura žalobcovi. V konaní vzhľadom na listinné dôkazy, bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný využíval finančné prostriedky žalobcu, za ktoré podľa dohody nezaplatil. Žalobca sa tak dôvodne domáhal náhrady za poskytnuté finančné prostriedky. Žalobca detailne špecifikoval výšku dlhu žalovaného z úveru pozostávajúcu z poskytnutej istiny v sume 200,- eura. Čo sa týka samotného znenia zmluvy, išlo o ustanovenie, ktoré nie je možné ovplyvniť. Žalovaný mal do 15 dní vrátiť poskytnutú sumu 200,- eura. V danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa podľa Občianskeho zákonníka, keď zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov neupravuje, či ide o obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah. Súd posudzoval vec v zmysle Občianskeho zákonníka a nezistiac v priznanom rozsahu rozpor so zákonom zaviazal žalovaného na príslušný úrok z omeškania tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v zmysle § 517 O.z. a nariadenia vlády 87/1995 Z.z..
Súd však neakceptoval nárok žalobcu na náklady za urgencie, ktoré žalobca označil ako skutočne vynaložené náklady. Konanie žalobcu nedôvodne v rozpore s dobrými mravmi navyšovalo dlh žalovaného. Navyše žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy o doručení predmetných výziev žalovanému a v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru nie je výška poplatkov dohodnutá. Z tohto dôvodu súd návrh v sume 55,- eura zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. tak, úspešnému žalobcovi priznal pomerné právo na náhradu trov konania v sume za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Súdny poplatok bol zaplatený v sume 17,50 eura. Trovy právneho zastúpenia zo žalovanej sumy pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci (prevzatie zastupovania, podanie návrhu) v 43,16 sume za úkon á 21,58
eura, dvoch režijných paušálov po 8,04 eura v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004 Z.z.. Spolu predstavovali trovy právneho zastúpenia sumu 59,24 eura. Žalobca bol úspešný v sume 200,- eura - 66,85 % a žalovaná v sume 99,17 eura - 33,15 %. Súd priznal žalobcovi náhradu trov v rozsahu 33,70 % ( 66,85-33,15) správne uplatnených trov, čo predstavuje sumu 25,86 eura ( z toho za zaplatený súdny poplatok v sume 5,90 eura a za trovy právneho zastúpenia v sume 19,96 eura).
Poučenie:
: proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.