Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_22Cb-9-2014.pdf
PDF · 77.9 KB
No categories available
22Cb/9/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa: A. F., X.. XX.XX.XXXX, X. XX C., L., zast. LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, Bratislava, proti odporcovi: Agentúra ALK spol. s r.o., IČO: 35 820 080, Nezvalova 39 A, Bratislava, o zrušenie účasti účastníka v spoločnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e účasť spoločníka A. F., X.. XX.XX.XXXX, X. XX C., L., v spoločnosti Agentúra ALK spol. s r.o., IČO: 35 820 080, Nezvalova 39 A, Bratislava.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 16.01.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil jeho účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným Agentúra ALK spol. s r.o., IČO: 35 820 080, Nezvalova 39 A, Bratislava, pretože od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v uvedenej spoločnosti zotrval.
Právny zástupca odporcu v podaní zo dňa 12.06.2014 uviedol, že dňa 05.06.2014 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie odporcu, ktorého sa zúčastnil navrhovateľ a A.. C. F. za účasti notára. Na zhromaždení bolo prijaté uznesenie, ktorým MVZ schválilo zrušenie spoločnosti bez právneho nástupcu a vstup spoločnosti do likvidácie ku dňu 01.07.2014. Na základe uvedeného právny zástupca odporcu konštatoval, že pokračovanie v predmetnom konaní je bezpredmetné.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ je podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I jedným zo spoločníkov odporcu, ktorý ako obchodná spoločnosť vznikol zápisom do obchodného registra dňa 10.09.2001. Druhým spoločníkom a konateľom je jeho bývalá manželka A.. C. F.. Prevažnú časť činností spoločnosti vykonáva A.. C. F., ktorá zároveň vedie účtovníctvo spoločnosti a ako jediná má prístup k všetkým dokumentom a informáciám týkajúcim sa spoločnosti. Po narušení súkromných vzťahov s A.. C. F., táto prestala s navrhovateľom komunikovať, a to aj ohľadom záležitostí spoločnosti, napriek tomu, že navrhovateľ viackrát žiadal poskytnutie aktuálnych informácií a dokumentov v súvislosti s chodom spoločnosti. O aktivitách spoločnosti sa navrhovateľ dozvedal sprostredkovane, najmä od veriteľov spoločnosti, ktorí ho kontaktovali. Podľa jeho informácií spoločnosť už nevykonáva podnikateľskú činnosť, nezamestnáva žiadnych zamestnancov a teda dlhodobo nespĺňa svoj podnikateľský zámer. Z
uvedeného dôvodu začali spoločnosti vznikať dlhy. Podiely oboch spoločníkov na základnom imaní a hlasovacích právach spoločnosti sú rovnaké, a preto z dôvodu neochoty a absolútneho nezáujmu zo strany druhého spoločníka nemôže byť valné zhromaždenie spoločnosti uznášaniaschopné. Zo strany odporcu dochádza k hrubému porušovaniu práv navrhovateľa, a to najmä práv na informácie v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, rovnako ako aj jeho práv podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Podľa § 122 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
Podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
Podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
Rozhodnutie o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným je v zmysle § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka viazané výlučne na úvahu súdu o tom, či od spoločníka navrhujúceho zrušenie účasti v spoločnosti možno ďalej spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. V predmetnom prípade bolo súdu preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom je nedostatočná komunikácia, konateľka odporcu A.. C. F. odmieta s navrhovateľom spolupracovať, resp. pravidelne ho informovať o obchodných záležitostiach spoločnosti, odmieta mu sprístupniť dokumenty a účtovníctvo spoločnosti, a tým porušuje práva navrhovateľa ako spoločníka, čo má negatívny dopad na jeho majetkové a osobné pomery. Navrhovateľ sa na chode spoločnosti odporcu nijak nezúčastňuje, spoločnosť dlhodobo nespĺňa svoj podnikateľský zámer, nezamestnáva zamestnancov, preto súd dospel k záveru, že od navrhovateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti odporcu zotrval. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že dňa 05.06.2014 na mimoriadnom valnom zhromaždení odporcu bolo schválené zrušenie spoločnosti bez právneho nástupcu a vstup spoločnosti do likvidácie ku dňu 01.07.2014, nakoľko spoločnosť do dnešného dňa nebola vymazaná z obchodného registra.
Pojmovým znakom podnikania je vykonávanie podnikateľskej činnosti za účelom dosahovania zisku. V rámci podnikania vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným je cieľom obchodnej spoločnosti ako podnikateľa taktiež dosahovanie zisku, pričom spoločník spoločnosti sa v takomto prípade zúčastňuje na podnikaní najmä majetkovou účasťou a konatelia spoločnosti zabezpečujú jej obchodné vedenie. Riadny chod spoločnosti vedúci k naplneniu účelu jej založenia nie je možné dosiahnuť bez vzájomnej dôvery a spolupráce medzi spoločníkmi a konateľmi spoločnosti ako aj medzi spoločníkmi navzájom. Ak teda dôjde k situácii, keď jeden zo spoločníkov spoločností stratí dôveru vo svojich obchodných partneroch, s ktorými sa majetkovo zúčastňuje na podnikaní a pokus o urovnanie narušených vzťahov z jeho strany ostane bezvýsledný, ide o situáciu, v ktorej od neho nemožno ďalej spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania je v danom prípade dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Keďže právny zástupca navrhovateľa v mene navrhovateľa trovy konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil, súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu rozhodnutia (s výnimkou trov právneho zastúpenia). Trovy konania predstavuje súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.