Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-509-2010.pdf
PDF · 89.48 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/509/2010
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, proti povinnému: LABOND s.r.o., so sídlom 908 65 Mokrý Háj č. 102, IČO: 36 569 372, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, pre vymoženie 503,78 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 41,39 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 009506 zo dňa 29.04.2010 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava 214 poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 1C/194/2008 - 70 zo dňa 26.06.2008. Exekučné konanie sa začalo dňa 28.10.2009 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Dňa 22.10.2012 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 18569/T zistil, že povinný bol dňa 12.04.2011 zrušený a dňa 30.04.2011 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3 M Cdo 5/2012 vyslovil právny názor, že v prípade ak v priebehu exekučného konania bol povinný vymazaný z Obchodného registra, musí sa vo veci konajúci exekučný súd oboznámiť so skutočnosťami (vyplývajúcimi napríklad zo spisu registrového súdu), ktoré v konečnom dôsledku viedli k vymazaniu povinného z Obchodného registra. Ide pritom o okolnosť významnú nielen z hľadiska aplikácie toho - ktorého ustanovenia Exekučného poriadku upravujúceho dôvod zastavenia exekúcie, ale tiež z hľadiska rozhodnutia exekučného súdu o trovách exekúcie.
Súd zistil, že výmazu povinného z Obchodného registra predchádzalo uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 01.02.2011 č.k. 38CbR 107/09 - 29, ktorým súd rozhodol o zrušení spoločnosti (povinného) bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok.
Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.10.2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011), v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu, pričom výmazu predchádzalo rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti (povinného) bez likvidácie z dôvodu, že spoločnosť nemá žiaden majetok, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle citovaného ustanovenia súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 256,33 eur, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
1) v zmysle § 14 a § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 € a súčasne žiadal priznať paušálnu odmenu za 36 úkonov exekučnej činnosti vo výške 119,52 €, a to za úkony: získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie (oprávnený, povinný) 2 úkony, doručenie príkazu na začatie exekúcie 15 úkonov, doručenie príkazu na odblokovanie účtu 15 úkonov, doručenie súčinností - SP miestne príslušná 1 úkon, doručenie súčinností - SP ústredie 1 úkon, doručenie súčinností - ODI miestne príslušné 1 úkon. V zmysle vyhlášky nie je možné priznať súčasne obe odmeny, nakoľko minimálna odmena sa priznáva v prípade, ak súčet paušálnej odmeny za jednotlivé úkony nie je vyšší ako minimálna odmena za výkon exekučnej činnosti. Súd skúmal výšku možnej priznanej paušálnej odmeny pre súdneho exekútora. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 15 úkonov „doručenie príkazu na odblokovanie účtu“, nakoľko predmetné úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani sa nenachádzajú v § 15 ods. 1 vyhlášky ako úkony exekučnej činnosti, ktoré možno odmeňovať paušálnou sumou a preto odmenu za ich vykonanie súdnemu exekútorovi nemožno priznať. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 2 úkony „doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie“ a za 15 úkonov „doručenie príkazu na začatie exekúcie“, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b) a c) vyhlášky patrí exekútorovi odmena len 3,32 eura, bez ohľadu na to koľko upovedomení o začatí exekúcie a koľko príkazov na začatie exekúcie doručí alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a každé doručenie príkazu na začatie exekúcie patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j), preto súd priznal v tejto časti odmenu súdnemu exekútorovi za jeden úkon doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie a za jeden úkon doručenie príkazu na začatie exekúcie. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon, doručenie súčinnosti SP miestne príslušnej 1 úkon, doručenie súčinnosti SP ústredie 1 úkon, doručenie súčinnosti ODI miestne príslušnému 1 úkon. Nakoľko súčet paušálnej odmeny za priznané vykonané úkony exekučnej činnosti je nižší ako minimálna možná odmena súdneho exekútora, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške v sume 33,19 €.
2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál, xeroxovanie, toner vo výške 6,30 € a za poštovné vo výške 54,60 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Po preskúmaní obsahu spisu súdneho exekútora súd posúdil exekútorom uplatnenú výšku náhrady hotových výdavkov a s poukazom na citované príslušné ustanovenia vyhlášky dospel k záveru, že takto vyčíslenú náhradu hotových výdavkov nie je možné súdnemu exekútorovi priznať. Súdny exekútor v spise súdneho exekútora nijako nepreukázal vynaloženie hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál, xeroxovanie, toner vo výške 6,30 €, a preto mu ich súd nepriznal. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 1,30 €, nakoľko sa v spise súdneho exekútora nachádzala jedna nedoručená zásielka v uvedenej sume a poštovné vo zvyšnej časti nepriznal, nakoľko sa v spise žiadne ďalšie doklady preukazujúce vynaloženie poštovného a jeho výšku nenachádzali, a preto ho súd považuje za nepreukázané a nepreskúmateľné.
3) súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 6,90 €.
Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 41,39 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).