Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-164-2014.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/164/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 792 752 zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 47 233 516 proti odporcovi V. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z., J.Kráľa č. 7 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, J. Kráľa č. 7 Banská Bystrica o zaplatenie 55,27 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 12,49 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť žalovanú sumu titulom uzavretej úverovej zmluvy, ktorú uzavrel s navrhovateľom dňa 26. 10. 2009. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v plnom rozsahu. Poukázal jednak na to, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a ďalej poukázal na to, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky v súvislosti s úrokovou sadzbou. Zmluvu o úvere považoval za absolútne neplatný právny úkon, a preto vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, úverovou zmluvou zo dňa 26. 10. 2009, oznámením o zosplatnení zo dňa 08. 07. 2012, kartou klienta, zmluvnými dojednaniami, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 14. 01. 2015, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 19. 01. 2015 a zistil nasledovný skutkový stav. Odporca uzavrel s navrhovateľom úverovú zmluvu v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka dňa 26. 10. 2009, v zmysle ktorej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver, ktorý v zmluve je špecifikovaný ako poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1128,59 eur. Splatnosť úveru, počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci 30/24. Mesačná splátka 68,98 eur. Zmluvná odmena 940,72 eur predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. RPMNza úver 69,32 %. Ročná úroková sadzba 68,86 %. Priemerná RPMN za úver 37,93 %. Poskytnutá čiastka revolvingu 558,72 eur. Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 682,87 eur. Predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu 55,40 %. Ročná úroková sadzba revolvingu 67,55 %.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy zmluva o úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu. V prvom rade zmluvu o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom, súd považuje za neplatný právny úkon z toho dôvodu, že nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže nie je vôbec jasné, aká je výška úveru, ktorý bol poskytnutý, keďže je uvedená jednak poskytnutá čiastka úveru vo výške 1128,59 eur so zmluvnou odmenou 940,72 eur a zároveň je poskytnutý revolving 558,72 eur so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu 682,87 eur, nie je teda zrejmé, aká bola dohoda o výške poskytnutého úveru, či išlo o dva samostatné úvery, úver vo výške 1128,59 eur s dohodnutou splatnosťou 30-tich splátok s mesačnou splátkou 68,98 eur a ďalší úver revolving vo výške 558,72 eur, či prípadne revolving vo výške 558,72 eur bol dohodnutý v rámci poskytnutého úveru 1128,59 eur. Tieto pochybnosti ešte znásobuje tá skutočnosť, že navrhovateľ predložil kartu klienta, z ktorej vyplýva, že na účet odporcu bolo zaslaných 1015,86 eur, čo je suma, ktorá nekorešponduje ani s jedným z údajov uvedených v zmluve, a to ani s dohodnutou výškou úveru, ani s dohodnutou výškou revolvingu. Z toho dôvodu možno konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola platne dohodnutá písomnou formou, keďže na účet odporcu bola zaslaná suma, ktorá nebola dohodnutá v písomne uzavretej zmluve, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Ďalším dôvodom, ktorý spôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere, je neurčitosť a nejasnosť zmluvy o úvere, keďže nie je vôbec jasné, aká bola dohoda o výške úveru vzhľadom na nejasné zmluvné podmienky a rôzny výklad zmluvy s poukazom na množstvo údajov, ktoré sú uvedené v zmluve, ktoré skutočnosti spôsobujú neplatnosť právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže právny úkon nebol urobený určite a je teda neplatný. V prípade neplatnosti zmluvy s poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Takto navrhovateľ má právo len na vrátenie toho, čo poskytol odporcovi, po odpočítaní platieb odporcu. Navrhovateľ poskytol odporcovi celkovo podľa karty klienta 1015,86 eur, kde do splatnosti úveru odporca uhradil podľa karty klienta 2014,13 eur, a teda odporcovi nesvedčí žiadna povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, keďže zaplatil viac ako dostal od navrhovateľa.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť, ktorá spôsobuje taktiež neplatnosť úverovej zmluvy, a to údaj o úrokoch , ktoré boli dohodnuté pri úvere vo výške 68,86 % a revolvingu 67,55 %, a údaj o RPMN pri úvere 69,32 % a revolvingu 55,40 %, čo vyjadruje ročné náklady odporcu na poskytnutý úver, čo predstavuje v ročnom vyjadrení viac ako 3-iny poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť predstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tento úver je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka. Aj z tohto dôvodu navrhovateľ by mal právo len na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia. Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. V prípade neplatnosti právneho úkonu, kde navrhovateľ má právo len na vydanie bezdôvodného obohatenia sa toto právo v zmysle § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote a objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Splatnosť úveru v danom prípade nastala na základe oznámenia o zosplatnení zo dňa 08. 07. 2012 v lehote 15 dní od doručenia oznámenia. Odporcovi bolo doručené oznámenie o zosplatnení 12. 07. 2012. V danom prípade však ide o neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o úvere s poukazom na ustanovenie § 37 a 39 Obč. zákonníka, teda ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda právny úkon je neplatný od počiatku. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu. V danom prípade finančné prostriedky odporcovi boli vyplatené 26. 10. 2009, kedy sa navrhovateľ dozvedel, kto získal bezdôvodné obohatenie a v akej výške a návrh na súd bol podaný 10. 02. 2014, teda po uplynutí, tak subjektívnej dvojročnej ako aj objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, kde vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník nebolo by možné premlčané právo navrhovateľovi priznať s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zákonníka aj v prípade keby navrhovateľovi svedčalo nejaké právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o okolnosť či len samotný vedľajší účastník môže vzniesť námietku premlčania súd uvádza, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník a koná sám za seba ( § 93 ods. 4 O.s.p.). V rámci realizácie svojich práv v konaní môže vedľajší účastník na obranu proti návrhu vzniesť aj námietku premlčania (rozsudok NS ČR 21Cdo/2313/2004 zo dňa 07. 07. 2005 a 25Cdo/539/2008 zo dňa 19. 02. 2009). Napriek tej skutočnosti, že hlavný účastník nepodal námietku premlčania tento rozpor sám o sebe neznamená, že na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom nemôže súd prihliadnuť po zvážení všetkých okolností s prihliadnutím hlavne na to, že ide o spotrebiteľskú vec a vznesenie námietky premlčania je v záujme hlavného účastníka. V takýchto prípadoch zohľadní súd úkon aj vedľajšieho účastníka, aj keď odporuje úkonu spotrebiteľa ( § 93 ods. 4 O.s.p.), je neakceptovateľné aby súd bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík voči neinformovaným spotrebiteľom (uznesenie súdneho dvora Európskej únie C76/10 POHOTOVOSŤ bod 50 a tiež rozsudok súdneho dvora Európskej únie C429/05 bod 61 a bod 26 vo veci Oceano Grupo). V zmysle týchto rozsudkov súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť ak je na spotrebiteľovi aby sám poukázal na nekalý charakter z týchto podmienok. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol. Keďže odporca, ktorý mal úspech v konaní, si trovy konania neuplatnil, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., keďže vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý mal v konaní úspech má právo na náhradu trov konania, keďže vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník samotný mimo práva disponovania s konaním, má právo aj na zastupovanie advokátom. Vedľajší účastník si vyúčtoval trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po 16,60 eur (prevzatie veci, podanie vyjadrenia) a 2 x režijný paušál po 8,39 eur, spolu vo výške 49,98 eur. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na 1-inu týchto trov vo výške 12,49 eur vychádzajúc z účelnosti trov vedľajšieho účastníka, keďže vedľajší účastník na ten istý pojednávací deň zastupoval hlavných účastníkov - odporcov vo ôsmich obdobných veciach, kde podal vo veci totožné vyjadrenia, len s obmenou číselných údajov, keďže išlo o podobné úverové vzťahy toho istého navrhovateľa a z tohto dôvodu súd krátil vedľajšiemu účastníkovi uplatnené trovy konania na 1/4 -inu, s prihliadnutím aj na to , že vedľajší účastník vstúpil do konaní hromadne bez predchádzajúcej znalosti veci a bez predchádzajúceho súhlasu a vedomosti hlavného účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p. Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.