Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/130/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov Mgr. Jany Janics Bajánkovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci navrhovateľa: O.. S. G., D.. XX.XX.XXXX, D. Z. Z. F. XX, G. proti odporcovi: Notárska komora Slovenskej republiky, IČO: 30 811 236, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, právne zastúpený Krechňák & Associates, s.r.o., IČO: 36 861 286, so sídlom Panenská 8, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14.11.2022, č. k. -95 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odporcovi sa priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti umožniť mu minimálne pasívny prístup do Centrálneho informačného systému prevádzkovaného Notárskou komorou Slovenskej republiky (ďalej len „CIS“) a pre prípad, že túto povinnosť po jej uložení súdom nesplní uloženia náhradnej uhradiť mu sumu 1.000 eur za každý deň až do dňa jej splnenia.

2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie návrhu, podľa ktorého navrhovateľ pôsobí od roku 2009 ako notár v Košiciach, kedy na účet odporcu zložil peňažnú zábezpeku na zabezpečenie pripojenia do notárskeho úradu do Centrálneho informačného systému. Od 30.04.2021 navrhovateľ v dôsledku vydieračského únosu, ktorého bol obeťou, ako aj následnej pracovnej neschopnosti spôsobenej akútnou stresovou reakciou, nevyplácal notárske úschovy splatné po 29.04.2021, nakoľko mu zdravotný stav neumožňoval udeliť oprávnenie pre notárskeho kandidáta v banke. Navrhovateľovi bola opatrením odporcu č. k. 018/2021/A zo dňa 14.06.2021 ustanovená zástupkyňa notárka M.. O. L. N., A.., so začiatkom zastupovania od 15. júna 2021, čím mala byť paralyzovaná činnosť notárskeho úradu navrhovateľa. Zástupkyňa mala podľa navrhovateľa dostávať jeho zamestnancov do časového stresu a postupne rozširovať požiadavky o odovzdanie úradných a poverovacích pečiatok, ktoré konanie spolu so skutočnosťou, že zamestnala bývalého notárskeho kandidáta navrhovateľa - M.. F. G., ktorý bol a je podozrivý, že podieľal na spáchaní vydieračského únosu, viedlo navrhovateľa a jeho zamestnancov k dôvodnej obave, že by už bývalý notársky kandidát navrhovateľa mal možnosť antidatovať akékoľvek listiny navrhovateľovho notárskeho úradu. Z uvedených dôvodov nakoniec nedošlo k odovzdaniu agendy zamestnancami navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 23.07.2021 vtedajšej notárskej kandidátke - M.. M.D. V., udelil

splnomocnenie v banke za účelom vyplácania notárskych úschov, o čom opakovane informoval odporcu, ktorý mu vyplácať notárske úschovy neumožnil, čo viedlo k jeho nezákonnému väzobnému stíhaniu od 04.08.2021 do 27.05.2022. Počas trvania väzobného stíhania rozhodnutím Ministerky spravodlivosti SR č. zo dňa 6.10.2021 v spojení s rozhodnutím Ministerky spravodlivosti SR č. /RK zo dňa 29.11.2021 došlo k pozastaveniu výkonu notárskeho úradu navrhovateľa a následne dňa 02.12.2021 došlo zo strany odporcu k deaktivácií prístupu navrhovateľa do CIS. Z dôvodu pozastavenia výkonu notárskeho úradu bola opatrením odporcu č. k. 006/2022/E-122 zo dňa 16.06.2022 ustanovená navrhovateľovi nová zástupkyňa notárka - M.F.. L.. V. G., so začiatkom zastupovania od 01. augusta 2022, ktorej bola riadne odovzdaná agenda a ich spolupráca riadne prebieha. Ohľadom prístupu do CIS sa navrhovateľ dňa 22.09.2022 obrátil na odporcu, ktorý mu vo svojej odpovedi zo dňa 17.10.2022 uviedol, že prístup do CIS je viazaný na výkon notárskej činnosti a preto nie je možné žiadosti vyhovieť. Dôvodnosť nároku navrhovateľ vidí v tom, že z ustanovenia § 29 ods. 4 Notárskeho poriadku vyplýva, že do CIS má prístup každý notár a odporcov reštriktívny výklad, že prístup do CIS má len notár, ktorý môže vykonávať notársku činnosť vníma ako rozporný s doslovným významom, tiež ust. § 29 ods. 2 Notárskeho poriadku z ktorého vyplýva, že členstvo v Notárskej komore SR nezaniká pozastavením činnosti a súčasne z ustanovenia § 2 písm. g) Organizačného poriadku Notárskej komory SR vyplýva, že právom člena komory je najmä prístup do CIS. Doslovný výklad v tomto prípade podľa navrhovateľa spĺňa požiadavku ústavne konformného výkladu, nakoľko doslovným výkladom dochádza k minimálnym zásahom do ľudských práv notára. O potrebe neodkladnej úpravy pomerov podľa navrhovateľa svedčí to, že je stále vedené trestné konanie vo veci vydieračského únosu, kde vystupuje ako poškodený, súčasne je vedené trestné stíhanie voči jeho osobe, ktoré súvisí s výkonom notárskej činnosti a tiež to, že prezident odporcu podal dňa 13.06.2022 na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na disciplinárne konania navrhovateľa. Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, že úmyselným konaním odporcu je mu bránené uplatňovať právo na riadnu obhajobu, keďže nemá prístup k dôkazom nachádzajúcim sa v CIS svedčiacich v jeho prospech (pozn. či už ide o obhajobu v trestnom konaní, alebo disciplinárnom konaní). Navrhovateľ bol zároveň rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. zo dňa 05.10.2022 zbavený mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone notárskej činnosti, týkajúcich sa v rozhodnutí uvedenej veci, pre ktorú je vedené trestné konanie. V uvedenej veci mu boli zároveň doručené Okresným riaditeľstvo policajného zboru v Košiciach žiadosti o informácie zo dňa 05.10.2022 a zo dňa 19.09.2022, ktoré bez prístupu do CIS nevie riadne ozrejmiť. V návrhu tiež uviedol, že v CIS sa nachádzajú listiny, ktoré vyhotovil a bez prístupu do CIS nevie využívať, ďalej údaje o jeho zamestnancoch a tiež faktúry notára, ktoré neboli uhradené. Navrhovateľ z uvedených dôvodov, uvedomujúc si, že má pozastavený výkon notárskej činnosti požiadal o to, aby sa mohol prihlásiť do CIS s tým, že mu nebude umožnené vykonávať aktívne operácie, t.j. žiada o tzv. pasívny prístup.

3/ Právne odkazujúc na , , , , , , , dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Ozrejmil, že pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase jeho vydania, z ktorého dôvodu sa musí vysporiadať len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase. Z pripojených listinných dôkazov skutkovo zistil, že navrhovateľ je notárom so sídlom v Košiciach, proti ktorému je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa , , v období od 04.08.2021 do 27.05.2022 bol väzobne stíhaný a v súčasnosti na základe rozhodnutí Ministerky spravodlivosti SR zo dňa 06.10.2021 a 29.11.2021, má pozastavený výkon notárskeho úradu, v nadväznosti na čo mu bola opatrením odporcu zo dňa 16.06.2022 ustanovená zástupkyňa. Vzhľadom na pozastavenie výkonu notárskeho úradu bol navrhovateľovi deaktivovaný prístup do CIS, tak ako to vyplýva z kópie e-mailu zo dňa 02.12.2021 a odpovede odporcu na žiadosť o aktiváciu prístupu zo dňa 12.10.2022. Súd prvej inštancie mal tiež z listinných dôkazov za preukázané, že v súčasnosti prebieha trestné konanie vo veci vydieračského únosu, kde navrhovateľ vystupuje ako poškodený a tiež disciplinárne konanie, kde navrhovateľ vystupuje ako disciplinárne obvinený. Z rozhodnutia Ministra spravodlivosti SR zo dňa 05.10.2022 ďalej súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľ bol zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone notárskej činnosti, týkajúcich sa v rozhodnutí bližšie označenej veci, pre ktorú je vedené trestné konanie, v nadväznosti na čo bol navrhovateľ Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach dňa 05.10.2022 a dňa 19.09.2022 požiadaný o poskytnutie informácií a predloženie listín.

4/ Za tohto skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že nebola splnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia formulovaného navrhovateľom v bode 1. petitu, t. j. uložiť

odporcovi povinnosť zabezpečiť (umožniť) navrhovateľovi minimálne pasívny prístup do CIS, konkrétne potreba neodkladnej úpravy pomerov. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal bezodkladnú potrebu úpravy vzťahov strán sporu, pretože skutočnosť, že nemá aktivovaný prístup do CIS mu nebráni vo výkone jeho práva na obhajobu, či už v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe pre obzvlášť závažný zločin sprenevery, alebo v disciplinárnom konaní, kde vystupuje ako disciplinárne obvinený a pretože aj napriek tomu, že nemá prístup do CIS, môže navrhovať dôkazy v ňom sa nachádzajúce, svedčiace v jeho prospech. Uvedené platí aj pre navrhovanie dôkazov v trestnom konaní vedenom pre vydieračský únos, kde navrhovateľ vystupuje v procesnom postavení poškodeného a v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, v ktorom bol navrhovateľ ako notár zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone notárskej činnosti. Za skutočnosť preukazujúcu bezodkladnú potrebu úpravy vzťahov strán sporu taktiež nemožno podľa súdu prvej inštancie považovať ani to, že v CIS sa nachádzajú vzory podaní, zmlúv, informácie o zamestnancoch prípadne faktúry navrhovateľovho úradu a to z dôvodu, že navrhovateľ v dôsledku pozastavenia výkonu notárskeho úradu má ustanoveného zástupcu, pričom zastupovanie notára v intenciách § 17 Notárskeho poriadku je zastupovaním v plnom rozsahu, vo všetkých činnostiach spojených s notárskym úradom zastupovaného notára, pričom zastupovaný notár počas tohto obdobia nemôže vykonávať žiaden z úkonov výkonu svojho notárskeho úradu. Uvedené vymedzenie inštitútu zastupujúceho notára má podľa názoru súdu prvej inštancie za následok, že zastupujúci notár je taktiež oprávnený namiesto navrhovateľa ako zastupovaného notára, v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, v ktorej bol navrhovateľ ako zastupovaný notár zbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosti, poskytnúť požadované kópie listín. Pokiaľ išlo o bod 2. petitu, súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v prvom rade osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K tomu dodal, že navrhovateľ sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia formulovaným v 2. bode petitu domáhal, aby uložil odporcovi povinnosť uhradiť mu sumu 1.000 eur za každý deň až do dňa splnenia povinnosti podľa bodu 1. petitu. V tomto prípade súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľ neosvedčili ani len dôvodnosť a trvania primárneho nároku, ktorému žiadal poskytnúť ochrana. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, nakoľko neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrh na jeho nariadenie podľa zamietol.

5/ O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s Ozrejmil, že odporca síce v konaní dosiahol plný úspech, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol priamo tak, že mu ich náhradu nepriznal.

6/ Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa a Navrhol odvolaciemu súdu, aby ho zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. Konkrétne argumentoval tým, že Notárska komora SR vedie 5 notárskych centrálnych registrov, 10 notárskych evidenčných registrov a 4 evidenčné pomôcky, teda obsahuje značný rozsah informácii a uchováva aj množstvo súkromných informácií, ktoré nesúvisia bezprostredne s notárskou činnosťou a prakticky všetko čo sa týka notárskeho úradu je evidované v CIS. Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolateľ toho názoru, že vzhľadom na množstvo informácii v notárskych registroch vedených prostredníctvom CIS je nemožné navrhovať dôkazy tam sa nachádzajúce bez akéhokoľvek prístupu k nim, zohľadniac, že právo na obhajobu je jedno z najzakladanejších práv obvinených. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov vidí navrhovateľ práve v tom, že je obvinený pre obzvlášť závažný zločin sprenevery, ktorý súvisí s výkonom jeho notárskej činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že nejako nebola spochybnená dôvodnosť a trvanie nároku na jeho prístup do CIS, pričom práve pre jeho právo ako obvineného obstarávať a predkladať dôkazy od samotného momentu vznesenia obvinenia, tu existuje potreba navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov. Okamžitý zásah súdu teda vyžaduje protizákonné zneprístupnenie CIS, ktoré neoprávnene zasahuje do jeho základných práv, teda obmedzuje jeho právo na obhajobu, konkrétne v možnosti zaobstarať a predkladať dôkazy a aj dôkazy navrhovať, zohľadniac veľký rozsah informácií nachádzajúcich sa v notárskych registroch vedených v CIS. Nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne ochrana jeho práv a zároveň sa neobmedzí odporca, nevznikne mu žiadna ujma, ani sa a nevytvorí nezvratný stav. Práve naopak, bez nariadenia neodkladného opatrenia môže navrhovateľovi vzniknúť vážna ujma v podobe neúspechu v trestnom konaní (odsúdením za trestný čin, ktorý nespáchal, prípadne nespravodlivé odsúdenie čo do rozsahu trestnej činnosti a spôsobnej škody). Odvolateľ ďalej namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal s bezprostredne hroziacou škodou pri bezodkladnom nevymáhaní faktúr (hrozba premlčania), evidencia ktorých sa nachádza v CIS zohľadniac, že notár prostredníctvom registrov

vedených v CIS uchováva evidenciu celého notárskeho úradu, ako aj vecí s tým súvisiacich. Navrhovateľ vyslovil v odvolaní nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie pokiaľ išlo o rozsah zastupovania podľa § 17 Notárskeho poriadku. Citáciou ust. § 17 ods. 1, 7, § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 18 ods. 1, Notárskeho poriadku v odvolaní rozviedol, že zákon špecifikuje, čo je notárskou a ďalšou činnosťou, ako aj to, že tieto činnosti môže vykonávať výlučne notár. Má za to, že zastúpenie sa týka len tých úkonov, ktoré môže vykonávať výlučne notár. V žiadnom prípade nemožno zaraďovať napr. pracovnoprávne úkony pod úkony notárskej činnosti. Uvedené znamená, že pri výklade § 17 Notárskeho poriadku v jeho doslovnom znení zástupca notára nemôže vykonávať úkony za zastupovaného notára vyplývajúce z iných právnych predpisov, hoci aj spojených s notárskym úradom zastupovaného notára, ale za zastupovaného notára môže vykonávať výlučne úkony notárskej činnosti a ďalšej činnosti v zmysle Notárskeho poriadku. Notár aj pri výkone a aktivovaní režimu jeho zastúpenia naďalej zostáva notárom, no nie je oprávnený vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa § 3 ods. 2 Notárskeho poriadku. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil, ako dospel k definovaniu rozsahu zastúpenia podľa § 17 Notárskeho poriadku, neuviedol akú výkladovú metódu použil a prečo sa odchýlil od doslovného jazykového výkladu právnej normy, akými úvahami sa riadil, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Namietal tiež, že súd prvej inštancie v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nesprávne definoval rozsah zastúpenia na všetky činnosti spojené s notárskym úradom , čo je definícia širšia ako zastúpenie výlučne v notárskej činnosti a ďalšej činnosti notára. Podľa názoru súdu prvej inštancie pri výklade ad absurdum by sa tak zástupca notára mal podieľať aj na pracovnoprávnych vzťahoch, vrátane vyplácania miezd zamestnancom zastupovaného notára a pod. Rovnako ani komunikáciu notára s orgánmi činnými v trestnom konaní nemožno považovať za notársku činnosť, ani za ďalšiu činnosť notára. Namietal tiež, že sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s otázkou postavenia navrhovateľa ako svedka v trestných konaniach, v ktorých je a prípadne bude zbavený mlčanlivosti.

7/ Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Namietal nedostatok právneho vzťahu, ktorému navrhovateľ žiadal poskytnúť právnu ochranu, v tejto súvislosti konkretizoval, že navrhovateľ dôvodí ust. § 29 ods. 4 Notárskeho poriadku, podľa ktorého „Do centrálneho informačného systému má prístup každý notár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis“, keď v tomto kontexte tvrdí, že napriek pozastaveniu výkonu notárskeho úradu je naďalej notárom a podľa gramatického výkladu ustanovenia Notárskeho poriadku má mať aj naďalej prístup k CIS. Uvedený záver považuje odporca za nesprávny. Ozrejmil, že k pozastaveniu výkonu notárskeho úradu ministrom spravodlivosti dochádza len v závažných prípadoch, v posudzovanom prípade to bolo z dôvodu trestného konania za úmyselný trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou (§ 94 ods. 1 písm. a/ Notárskeho poriadku). Aj s prihliadnutím na zásadu prezumpcie neviny existuje verejný záujem na tom, aby osoby dôvodne podozrivé z trestnej činnosti súvisiacej s notárskou činnosťou nemohli vykonávať do rozhodnutia súdu notársku činnosť, a okrem iného nemali neobmedzený prístup k početným citlivým údajom obsiahnutým v neverejných častiach CIS. Podľa § 94 ods. 2 Notárskeho poriadku, ak pozastavenie výkonu notárskeho úradu trvá, nesmie notár vykonávať notársku činnosť. Podľa odporcu, by navrhovateľov výklad namietaného ustanovenia právneho predpisu viedol k absurdným dôsledkom, že pozastavenie výkonu notárskeho úradu by nemalo žiadny praktický dopad, pretože notár s pozastaveným výkonom úradu by naďalej mohol bez obmedzenia vykonávať úkony, ktoré Notársky poriadok vyhradzuje notárom. Aj s prihliadnutím na prezumpciu vnútornej nerozpornosti právnych noriem je potrebné výklad navrhovateľa odmietnuť. Odporca ďalej vo vyjadrení namietal nedostatok bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu. K argumentu navrhovateľa, že CIS obsahuje dokumenty, ktoré sú potrebné pre jeho obhajobu v prebiehajúcich trestných a disciplinárnych konaniach uviedol, že navrhovateľ ich existenciu len všeobecne v návrhu tvrdil, ale neosvedčil; ďalej namietal, že navrhovateľ v odvolaní neoznačil jediný dokument alebo druh dokumentu, ktorý by mal byť uložený výlučne v CIS, nebol prístupný vo zverejnených častiach CIS, a ktorý by zároveň mal zlepšiť možnosti jeho obhajoby. Zhrnul, že argumentáciu navrhovateľa uvedenú v odvolaní považuje za účelovú. Dodal, že navrhovateľ nemá prístup do neverejnej časti CIS viac ako rok a viac ako rok trvajú aj všetky ďalšie okolnosti, ktorým odôvodňuje potrebu úpravy pomerov strán (pozastavenie výkonu notárskeho úradu navrhovateľa, jeho zastúpenie zástupcom, trestné stíhanie navrhovateľa a pod.), z čoho je zrejmé, že navrhované neodkladné opatrenie nie je aktuálne, naviac je materiálne nevykonateľné pre neurčitosť jeho prvého navrhovaného výroku, keď z neho nie je zrejmé, v akom rozsahu a akým spôsobom a cez aké rozhranie má zabezpečiť (umožniť) minimálne pasívny prístupu navrhovateľa do CIS. Časti CIS sú verejnosti prístupné na webovom sídle odporcu, ak navrhovateľovi nepostačuje verejne prístupná časť CIS. Z

navrhovaného výroku neodkladného opatrenia nemožno zistiť, aký rozsah prístupu požaduje, nakoľko tento nevymedzuje žiadny normatívny právny akt, tiež žiaden akt nerozlišuje „pasívny“, „aktívny“, minimálne pasívny“, ani iný druh prístupu. Naviac, nad rámec verejne dostupných údajov sú s CIS prepojené notárske úrady osobitným technickým a programovým vybavením (§ 12 ods. 3 Notárskeho poriadku), pričom navrhovateľ v súčasnosti takým technickým a programovým vybavením nedisponuje. Výrok navrhovaného neodkladného opatrenia je z týchto dôvodov materiálne nevykonateľný. Pokiaľ išlo o druhý navrhovaný petit neodkladného opatrenia odporca poukázal na skutočnosť, že tento je vecne a procesne neprípustný, aj v kontexte s demonštratívnym výpočtom neodkladných opatrení podľa , ktorý nepripúšťa ani solučnú úschovu. Uloženie povinnosti odporcovi „nevratne“ platiť navrhovateľovi sumu 1.000 eur vytvorí nenávratný stav, čo je okolnosť vylučujúca možnosť nariadenia neodkladného opatrenia v takomto znení. Naviac, táto povinnosť nemá hmotnoprávny základ v žiadnom právnom predpise alebo právnom vzťahu medzi stranami sporu a nemá žiaden súvis s údajne hroziacimi ujmami, ktorým je zdôvodnený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Odporca vo vyjadrení namietal aj nedôvodnosť ostatnej argumentácie navrhovateľa, najmä tú časť, v ktorej dôvodí, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou vlastníckeho práva alebo autorského práva k dokumentom, ktoré sa v CIS nachádzajú a boli ním vytvorené alebo mu patria. Uviedol, že nie je v stave posúdiť, či predmetná otázka bola obsiahnutá v návrhu, bez ohľadu na túto okolnosť má za to, že prípadné porušenie vlastníckeho alebo autorského práva navrhovateľ neosvedčil existenciou ďalších podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy. Za neosvedčené považuje aj samotné tvrdenie, že v CIS sa majú nachádzať predmety navrhovateľovho autorského alebo vlastníckeho práva. Navrhovateľ namieta aj to, že v dôsledku zamedzenia prístupu do CIS mu bezprostredne hrozí škoda v dôsledku premlčania nevymáhaných faktúr, ktoré majú byť v predmetnom systéme evidované, existenciu takýchto faktúr (ktoré boli vystavené ale neboli uhradené a sú evidované výlučne v CIS) v konaní však neosvedčil. Naviac CIS nie je fakturačný program, a ak aj navrhovateľ v CIS nejaké faktúry eviduje, museli byť vytvorené v inom programovom rozhraní, kde zrejme môžu/majú byť tiež evidované. Rovnako neosvedčil, že by k takýmto faktúram nemal prístup jeho ustanovený zástupca, naviac faktúra nie je sama o sebe právnym dôvodom pre vznik záväzku, ak navrhovateľ poskytol tretej osobe plnenie, za ktoré mu patrí odplata, má právne možnosti túto odplatu vymáhať aj v prípade nedostupne pôvodne vystavenej faktúry. Argument, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho právnym postavením svedka v trestných veciach, považuje odporca za nezrozumiteľný, nakoľko nie je zrejmé, ako má postavenie navrhovateľa ako svedka súvisieť s podmienkami na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keď orgány činné v trestnom konaní disponujú procesnými možnosťami prístupu k informáciam relevantným pre trestné konanie.

8/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľa bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že mu nie je možné priznať úspech.

9/ Odvolací súd sa, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a listín, ktoré sú jeho obsahom, stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť navrhovanej dočasnej úpravy pomerov, predovšetkým pre absenciu osvedčenia právneho nároku, vo vzťahu ku ktorému žiada priznať dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným opatrením.

10/ Podľa o notároch a notárskej činnosti v platnom znení (ďalej len „“) „Notár na výkon svojej činnosti musí mať technické a programové vybavenie na prepojenie notárskeho úradu, do ktorého bol vymenovaný, s Centrálnym informačným systémom komory. Notár je povinný vykonávať zápisy do notárskych centrálnych registrov a viesť iné notárske registre prostredníctvom Centrálneho informačného systému“.

11/ Podľa § 17 ods. 1 Notárskeho poriadku „Ak notár nevykonáva alebo nebude môcť vykonávať notársky úrad viac ako 30 dní z dôvodu choroby, čerpania dovolenky alebo z iných vážnych dôvodov a nie je zastúpený alebo nebude zastúpený spoločníkom alebo notárskym koncipientom, komora ustanoví notárovi zástupcu a zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného notára“. Podľa ods. 4 „Komora ustanoví notárovi zástupcu aj vtedy, ak ide o pozastavenie alebo prerušenie výkonu notárskeho úradu“. Podľa ods. 5 „Odmena zastupovanému notárovi nepatrí, ak má prerušený výkon notárskeho úradu z dôvodu výkonu verejnej funkcie alebo pozastavený výkon notárskeho úradu“. Podľa ods. 7 „Ak zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný notár vykonávať notársku činnosť“.

12/ Podľa § 29 ods. 4 Notárskeho poriadku „Komora vedie Centrálny informačný systém a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. Centrálny informačný systém pozostáva z technického vybavenia a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracovávanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s notárskou činnosťou. Súčasťou Centrálneho informačného systému sú notárske centrálne registre, ktorých vedenie je komore zverené týmto zákonom alebo osobitným predpisom a iné notárske registre zriadené so súhlasom ministerstva interným predpisom komory. Do Centrálneho informačného systému má prístup každý notár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis“.

13/ Podľa § 94 ods. 1 písm. a/ Notárskeho poriadku „Minister môže po prerokovaní s komorou pozastaviť výkon notárskeho úradu, ak bolo proti notárovi začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s notárskou činnosťou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia“. Podľa ods. 3/ „Ak pozastavenie výkonu notárskeho úradu trvá, nesmie notár vykonávať notársku činnosť“.

14/ Dôvodnosť svojho nároku na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia navrhovateľ vidí v tom, že z ustanovenia § 29 ods. 4 Notárskeho poriadku vyplýva, že do CIS má prístup každý notár, keď má za to, že odporcov reštriktívny výklad, podľa ktorého prístup do CIS má len notár, ktorý môže vykonávať notársku činnosť vníma ako rozporný. Sumarizujúc vyššie citované ustanovenia Notárskeho poriadku je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že navrhovateľ, ktorý má rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR č. zo dňa 6.10.2021 pozastavený výkon notárskeho úradu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v trestnom konaní vedenom Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach pod ČVS: KRP-84/2-VYS-KE-2021 z dôvodu, že voči jeho osobe bolo vznesené obvinenie (aktuálne už obžaloba, poznámka odvolacieho súdu) v zmysle za pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa ust. , , nesmie vykonávať notársku činnosť (, Notárskeho poriadku). Keďže navrhovateľ nevykonáva činnosť notárskeho úradu, neosvedčil dôvodnosť jeho prístupu do Centrálneho informačného systému. Z gramatického a logického výkladu príslušných ustanovení Notárskeho poriadku je zrejmé, že prístup do Centrálneho informačného systému je viazaný na výkon notárskej činnosti, nie na status notára ako taký ( Notárskeho poriadku). Postup odporcu, ktorý deaktivoval navrhovateľovi prístup do CIS považuje aj odvolací súd za súladný so zákonom, zohľadniac aj okolnosť, že navrhovateľ je dôvodne podozrivý zo spáchania obzvlášť závažného zločinu sprenevery, keď len za obdobie od 01.01.2021 do 18.04.2021 na účet stávkovej spoločnosti TIPSPORT SK, a.s. zaslal celkovo 651.000 eur z finančných prostriedkov zverených mu do notárskych úschov (viď Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. -2229 zo dňa 27.05.2022, č.l. 45 a nasl.). Pokiaľ navrhovateľ dôvodí znením ust. Notárskeho poriadku, odvolací súd dodáva, že Notárskou komorou ustanovenou zástupkyňou M.. O. L. N., A.. bol vyzvaný listom za dňa 17.06.2021 a zo dňa 21.06.2021 na odovzdanie všetkých dedičských spisov, všetkých neukončených spisov týkajúcich sa notárskych úschov a prístupu k účtom notárskych úschov, k odovzdaniu zbierky nevyhlásených notárskych závetov a všetkých úradných a poverovacích pečiatok notára, pričom podiel zástupkyne na odmene navrhovateľa ako zastupovaného notára bol určený vo výške 100% (viď „Ustanovenie zástupcu notára“ na č.l. 10). Aj z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ činnosť notárskeho úradu nevykonáva vôbec. Na margo ostatnej odvolacej argumentácie odvolací súd dodáva, že navrhovateľ má v súvislosti s jeho trestným stíhaním pozastavený výkon činnosti notárskeho úradu viac ako 1,5 roka, napriek tomu nevedel v návrhu a napokon ani v odvolaní špecifikovať, aký konkrétny údaj, z akého konkrétneho centrálneho registra Centrálneho informačného systému odporcu pre účely svojej obhajoby v trestnom konaní, resp. v súvislosti s jeho procesným postavením poškodeného/ svedka v inej trestnej veci bezodkladne potrebuje, rovnako neosvedčil ani tvrdenia o hroziacej škode v dôsledku premlčania nevymáhaných faktúr, ani to, aká konkrétna „činnosť spojená s notárskym úradom“, si vyžaduje jeho prístup do CIS. A napokon k odvolacej námietke navrhovateľa, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou vlastníckeho alebo autorského práva k dokumentom, ktoré boli ním vytvorené a mu patria, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ nešpecifikoval, o aké dokumenty sa konkrétne jedná. Vychádzajúc zo znenia Notárskeho poriadku, podľa ktorého vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci ( Notárskeho poriadku) a ktorý zároveň hovorí, že listiny a osvedčovacie doložky vyhotovené v rámci notárskej činnosti, ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listín vyhotovených pri činnosti podľa ods. 2 sú verejnými listinami ( Notárskeho poriadku), akékoľvek vlastnícke alebo autorské právo notára k nim je vylúčené.

15/ Odvolací súd vo vzťahu k druhému navrhovanému petitu k dôvodom uvedeným v prvoinštačnom rozhodnutí len dopĺňa, že takýto petit je neprípustný s ohľadom na základné princípy dočasnej úpravy pomerov strán sporu, naviac nemá ani základ v platnom práve. Preto jeho dôvodnosť navrhovateľ nemohol ani len osvedčiť.

16/ Nakoľko odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

17/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a tak, že plne procesne úspešnému odporcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

18/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).