Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4Csp-37-2022.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti žalovanej: T. X., N..: XX.XX.XXXX, A. N. M. XX, o zaplatenie 52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 05.10.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 11.03.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.10.2020 do zaplatenia. Náhradu trov konania nežiadal.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanej bola dňa 24.09.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 52 Eur, splatná do 24.10.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení X. za obdobie od 16.03.2020 do 20.03.2020. Žalovaná pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradila. Žalobca zaslal žalovanej výzvy na úhradu pohľadávky štátu zo dňa 04.12.2020 ako aj zo dňa 31.01.2022 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná je v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, a preto žalobca požaduje, aby bola žalovaná zaviazaná okrem náhrady istiny zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania. Úroky z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa 25.10.2020 až do ich úplného zaplatenia, t.j. odo dňa ktorý nasleduje po dni splatnosti faktúry (24.10.2020), ktorou bola vyúčtovaná suma za poskytnutú stravu. Žalovaná do dnešného dňa neuhradila žalobcovi žalovanú istinu, a preto sa odo dňa 24.10.2020 dostala do omeškania so zaplatením istiny. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 355/2007 Z. z.“) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (Nález Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanej zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaná by si potrebovala zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení, a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanej zabezpečil.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 17. marca 2022, sp.zn.: 4Up/220/2022. Tento sa žalovanej nepodarilo doručiť, čím došlo k jeho zrušeniu.
4. Žalovanej boli žaloba, prílohy i procesné poučenie doručené dňa 04.10.2022, k týmto sa nevyjadrila.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) C.s.p., nakoľko mal za to, že v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 Eur a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
6. Na verejné vyhlásenie rozsudku sa strany nedostavili. Bolo konštatované, že oznam o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania podľa § 219 odsek 3 bol na úradnej tabuli Okresného súdu Bardejov vyvesený a na webovom sídle zverejnený dňa 13.12.2022.
7. Súd vykonal dokazovanie faktúrou č. XXXXXXXXXX D. XX.XX.XXXX s doručenkou (čl. 8), výzvou na zaplatenie z 04.12.2020 (čl. 9), 31.01.2022 s doručenkou (čl. 10) a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako dodávateľ vystavil žalovanej dňa 24.09.2020 faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 52 Eur, splatnú dňa 24.10.2020, ktorou boli žalovanej fakturované náklady na stravu počas nariadenej karantény v zariadení X. za obdobie od 16.03.2020 do 20.03.2020. Žalobca doručoval faktúru žalovanej prostredníctvom obce, kde má trvalý pobyt. Výzvou zo dňa 04.12.2020 žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky po lehote splatnosti. Zásielka s výzvou sa vrátila žalobcovi späť s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote. Opätovnou výzvou zo dňa 31.01.2022 vyzval žalobca na úhradu dlžnej sumy. Zásielka s výzvou sa vrátila žalobcovi späť znova s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote.
9. Podľa § 2 ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nariadenej karantény žalovanej, na účely tohto zákona izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia, a karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
10. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) cit. zákona, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú: izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.
11. Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
12. V súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 boli od roku 2020 štátom prijaté rôzne opatrenia, medzi ani aj nariadená izolácia vo vymedzenom karanténnom zariadení. Predmetné opatrenie bolo predmetom aj ústavného prieskumu, pričom Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8.12.2021 vyjadril právny názor, že síce nariadenie izolácie v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, nie je v súlade s Ústavou SR, no samotné znenie § 58 ods. 2 zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa znášania nákladov súvisiacich s plnením povinností podľa cit. zákona, a to bez náhrady, je v súlade s Ústavou SR. V zmysle bodu 167. dotknutého nálezu totiž: „V štáte rešpektujúcom slobodu jednotlivca je zároveň vecou každej osoby, aby pri užívaní slobody dbala i na (ochranu zdravia) ostatných, a to aj voľbou alternatív svojho konania v najširšom zmysle tejto možnosti. So slobodou jednotlivca je spojená i jeho zodpovednosť. Vo svetle týchto úvah je potrebné vnímať v situácii ohrozenia verejného zdravia širšie aj zavinenie jednotlivca a jeho správanie pri riešení otázky, či si jednotlivec svojím konaním zavinil
nariadenie opatrenia (na ochranu verejného zdravia) alebo nie. Tu totiž nejde iba o právny význam pojmu zavinenia. Prevencia konaní jednotlivca spôsobilých ohroziť verejné zdravie je nepochybne jedným z najvyšších záujmov chránených zákonom o ochrane verejného zdravia. Z tohto dôvodu nepovažuje ústavný súd argumentáciu navrhovateľky tým, že uloženie povinnosti znášať náklady opatrení nie je schopné prispieť k ochrane verejného zdravia, za zásadnú. V situáciách ohrozenia verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných nákladov konkrétneho opatrenia s tým spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj každého jej člena.“
13. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní neboli sporné skutočnosti vzhľadom na pasivitu žalovanej. Keďže vo veci je nesporné, že žalovaná bola v období od 16.03.2020 do 20.03.2020 v nariadenej karanténe v zariadení Gabčíkovo a v tomto období jej bola poskytnutá aj strava, súd podľa citovaného § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy 52 Eur ako nákladov za stravu poskytnutú počas nariadenej karantény.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel, avšak len sčasti.
15. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Zb. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalobca doručoval žalovanej výzvu na zaplatenie dvakrát, v oboch prípadoch sa zásielku žalovanej nepodarilo doručiť. Žalovaná sa preukázateľne dozvedela o tom komu a koľko je dlžná až dňom doručenia žaloby a príloh dňa 04.10.2022. Keďže čas plnenia nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, žalovaná sa do omeškania dostala dňom nasledujúcim po tom, čo ju žalobca vyzval na zaplatenie a túto výzvu si prevzala. Súd s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. z. priznal žalobcovi v zmysle žaloby aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, počnúc dňom 05.10.2022, kedy už bola žalovaná preukázateľne v omeškaní so splnením dlhu a je v intenciách ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Zb. z, kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 0 %.
19. Vo zvyšku žiadaného úroku z omeškania za obdobie od 16.03.2020 do 20.03.2020 preto súd žalobu zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v spore plný úspech, preto by mal voči žalovanej právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobca právo na náhradu trov konania neuplatnil, pričom podľa obsahu spisu mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
23. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanej týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.