Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_38Cb-36-2014.pdf
PDF · 119.21 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/36/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Hanou Hubinákovou v právnej veci žalobcu BTC GROUP s.r.o. so sídlom Bratislavská 553/76, 91105 Trenčín, IČO 36 346 560, pr. zástupca JUDr. Jana Štefáneková, advokátka, so sídlom kancelárie Vážska 308/45, 91105 Trenčín, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO 31 595 454, o zaplatenie 679,72 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 566,43 eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 18.4.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti istiny a úroku z omeškania sa žaloba z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 40,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 153,34 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 679,72 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 2.4.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania a to titulom náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle HONDA CR-V EČV Y (ďalej len HONDA) motorovým vozidlom Citroen C3 Picasso, EČV Y (ďalej len Citroen), ktorého prevádzateľom je F.. X. J., ktorý ma so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou uvedeného motorového vozidla, spod kolesa ktorého dňa 4.3.2013 mal odfrknúť kameň, ktorý rozbil čelné sklo vozidla HONDA., nakoľko toto išlo pred vozidlom HONDA, ktoré v čase vzniku škody viedol konateľ žalobcu Ing. Štefánek. V dôsledku odfrknutia kamienka spod kolesa Citroen došlo k vytvoreniu praskliny o veľkosti cca30 cm na čelnom skle vozidla HONDA. Žalobca s F.. J. spísali záznam o dopravnej nehode a predložili žalovanému. Následne podľa pokynov žalovaného žalobca zabezpečil obhliadku vozidla, kde mu bol vydaný zápis o poškodení skiel vozidla a technická správa. Žalobca následne uplatnil u žalovaného nárok na poskytnutie poistného plnenia, pričom žalovaný mu listom zo dňa 2.4.2013 oznámil, že uplatnený nárok považuje za nepreukázaný, v dôsledku čoho ho vybavil bez poskytnutia poistného plnenia. Žalobca sa opätovne obrátil na žalovaného s výzvou na poskytnutie plnenia dňa 9.4.2013 a 16.8.2013. Žalobca poukázal na ust. §§ 4 ods. 2 písm. b/, § 5 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. ako aj na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska v zmysle ktorého je vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke.
Súdny poplatok vo výške 40,50 eur zaplatil žalobca na účet tunajšieho súdu dňa 25.2.2014.
V zmysle návrhu a predložených listín vydal tunajší súd dňa 12.3.2014 Platobný rozkaz č.k. 37Rob/17/2014-14, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom tvrdil, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola údajne spôsobená škoda, si počas jeho prevádzky v danom čase na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového vozidla, a teda nie je túto skutočnosť možné objektívne preukázať. Túto skutočnosť nemôže preukázať ani súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného uvedené v zázname o dopravnej nehode. Vodič sa predovšetkým venuje situácii v cestnej premávke, ktorá sa odohráva pred ním a len sekundárne sleduje situáciu za sebou. Poistený, ako vodič motorového vozidla, zodpovedá v zmysle § 420 O. z., kedy sa vyžaduje preukázanie zavinenia. Ich poistený bol vodičom motorového vozidla a keďže neporušil žiadnu povinnosť uloženú všeobecne záväznými právnymi predpismi, neexistuje ani základný predpoklad nároku na náhradu škody, ktorý predpokladá: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. príčinnú súvislosť medzi týmito dvomi bodmi a zavinenie vodiča. Prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá podľa § 427 O. z. Aj v takom prípade je však na poškodenom, aby preukázal existenciu podmienok pre vznik zodpovednosti v zmysle citovaného ustanovenia. Z týchto dôvodov žiadali návrh zamietnuť ako nepreukázaný. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že aj v prípade, že by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody, je potrebné návrh zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov v zmysle § 428 O. z., kedy sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Nejedná sa o náhradu škody bez možnosti liberácie, keďže sa nejedná o škodu spôsobenú okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (napr. zlý technický stav motorového vozidla, zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a podobne). V danom prípade sa jedná o škodu vyvolanú vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Skalka ležiaca na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou a možnosť zabránenia vzniku škody v danom prípade nevychádza zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Tento nemá vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou faktickú možnosť rozpoznať prekážku na vozovke a zabrániť takémuto druhu nehody.
Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie na deň 2.2.2015, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka F.. X. J. (ktorého navrhli vypočuť obaja účastníci konania) a oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom a žalovaným a to - návrh, výzva na plnenie škodovej udalosti zo dňa 9.4.2013, opätovná výzva na plnenie škodovej udalosti zo dňa 16.8.2013, dodací list č. 00422013, odpoveď na opätovnú výzvu na plnenie škodovej udalosti zo dňa 11.9.2013, škodová udalosť zo dňa 2.4.2013, audaglass technická správa k poistnej udalosti č. 8011660107, audaglass zápis o poškodení čelného skla vozidla, záznam o dopravnej nehode podpísaný žalobcom a škodcom F.. X. J., odpor žalovaného, poistka č. 6809656167, všeobecné poistné podmienky, zmluvné dojednania pre poistenie zodpovednosti za škodu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou VPP 705, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 6.3.2013, nahlásenie škodovej udalosti - druhá strana tlačiva záznamu o dopravnej nehode podpísaná škodcom F.. J., technický preukaz od vozidla EČ TN XXX DI - Honda CRV, ktoré vlastníkom je žalobca, fotodokumentácia vyhotovená z obhliadky, faktúra č. 00422013, vodičský preukaz konateľa - žalobcu.
Žalobca na pojednávaní vypovedal, že dňa 4.3.2013 viedol vozidlo HONDA po Zlatovskej ulici smerom na diaľničný privádzač, keď išiel z obeda, na ktorom bol so svojim kolegom F.. X. J.. Na ceste boli kamienky a jamy a zrazu počul a videl náraz kamienka do čelného skla ako aj trhlinu v okne, v dôsledku čoho začal blikať na vozidlo pred ním, ktoré viedol jeho kolega z práce, ktorému po zastavení vysvetlil, čo sa stalo. F.. X. J. z auta vystúpil a išiel sa pozrieť na čelné sklo žalobcu. J. išli do práce, kde vypísali záznam o dopravnej nehode, telefonicky kolegyňa z práce nahlásila žalovanému poistnú udalosť, kde žalovaný dal inštrukcie ako ďalej postupovať, teda že je potrebné sa dostaviť na obhliadku. I. pred ním išlo rýchlosťou max. do XXkm/hod., žalobca si držal odstup cca XX metrov, pričom na ceste sa vo chvíli vymrštenia kamienka nenachádzalo žiadne iné vozidlo, teda žalobcu žiadne neobiehalo, ani nešlo žiadne v protismere žalobcu v druhom pruhu a ani pred vozidlom škodcu nešlo žiadne vozidlo. L. nezisťoval, či vozidlo idúce pred ním má zásterky. Na obed chodievajú žalobca s F.. J. samostatnými autami len vtedy, ak idú z rôznych miest zákaziek, pričom tak tomu bolo aj v inkriminovaný deň. Faktúra za výmenu čelného skla bola uhradená v hotovosti, čo je uvedené i na faktúre ako spôsob úhrady, bez jej úhrady by auto nebolo odovzdané. Čo sa týka DPH, má nárok na jeho odpočet.
Žalovaná sa vo svojej výpovedi odkázala na písomne podané vyjadrenie v odpore ako aj na ústne vyjadrenie na začiatku pojednávania, kde rozporovala výšku uplatnenej škody žalobcom s poukazom na čl. IX. Bod. 10 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), teda že žalobca nesprávne uplatňuje výšku škody, keď žiada od žalovaného priznať túto i vrátane DPH.
Svedok F.. X. J. na pojednávaní vypovedal, že v inkriminovaný deň bol so žalobcom, ktorého je kolegom, na obede, na ktorý chodievajú spolu, ak sa to dá. Z obeda išli na firmu po Zlatovskej ulici smerom k diaľničnému privádzaču, ktorá bola v tom čase plná výmolov po zime, ktoré boli len provizórne zasypané kamienkami, pričom počul, ako mu kamienky odskakovali a narážali o podblatníky. Išiel rýchlosťou cca 30-40km/hod., nakoľko rýchlejšie sa po tej ceste ísť ani nedalo. Následne videl, ako kolega za ním na neho bliká, pričom si svedok myslel, že asi nemá zapnuté svetlá alebo niečo podobné. Keďže žalobca neprestával blikať, tak zastavil a žalobca mu oznámil, že svedok mu rozbil čelné sklo. Vystúpil z auta, pozrel sa na čelné sklo žalobcu, kde videl bodku rozbitého skla od kamienka. Išlo o zjavné rozbitie kamienkom. Čo potvrdil aj technik na obhliadke. Následne išli na firmu, kde spísali záznam o nehode a kolegyňa nahlásila škodovú udalosť. Nemal pochybnosť o tom, že kamienok odfrkol od jeho vozidla a to vzhľadom na to, ako vyzerala cesta, na to, čo počul ako aj na to, že v tom čase sa na ceste nenachádzalo iné vozidlo. Zásterky na kolesách nemá. Žalobca išiel za nim vo vzdialenosti cca 15 metrov. Nevidel odskočenie kameňa od jeho vozidla ani rozbitie skla. Čo sa týka poškodenia skla, prasknutie bolo z pozície vodiča po pravej ruke, ťahalo sa k spolujazdcovi. Bolo to jedno miesto akoby taký ihlan zarezaný do skla smerom dovnútra.
Zo záznamu o dopravnej nehode podpísanej žalobcom a škodcom F.. X. J. vyplýva, že dňa 4.3.2013 o 13.05 hod. na Zlatovskej ulici, Trenčín smerom na priemyselný park došlo k škodovej udalosti tak, že od vozidla Citroen odfrkol kameň do čelného skla vozidla HONDA, ktorá išla za vozidlom Citroen, v dôsledku čoho bolo čelné sklo vozidla žalobcu poškodené. Nehodu zavinil vodič vozidla Citroen F.. X. J..
Zo zápisu o poškodení skiel vozidla zo dňa 5.3.2013 vyplýva, že na čelnom skle vozidla HONDA sa nachádzala prasklina asi 30 cm, pričom zamestnanec žalovaného vykonávajúci obhliadku odporučil poškodené sklo na výmenu.
Z uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 6.3.2013 vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za čelné sklo na vozidle HONDA poškodené škodcom F.. J. u žalovaného a takisto z neho vyplýva popis škodovej udalosti tak, že od auta B odletel kameň od zadného kolesa a dopadol na auto A - následné prasknutie čelného skla.
Z nahlásenia škodovej udalosti - druhej strany tlačiva záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že škodca F.. X. J. nahlásil škodovú udalosť žalovanému, kde uviedol, že škoda bola spôsobená vozidlom Citroen vozidlu HONDA s rozsahom poškodenia - predné čelné sklo.
Z poistky č. 6809656167 vyplýva, že škodca F.. X. J. má uzatvorenú so žalovaným zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV Y na dobu neurčitú so začiatkom poistenia 7.5.2011. Uvcedené nebolo medzi účastníkmi sporné.
Z technického preukazu vozidla HONDA vyplýva, že jeho vlastníkom je žalobca. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.
Z fotodokumentácie vyhotovenej na obhliadke vozidla HONDA dňa 5.3.2013 vyplýva poškodenie čelného skla tak, ako je zakreslené na zápise o poškodení skiel vozidla zo dňa 5.3.2013.
Z faktúry č. 00422013 a dodacieho listu č. 00422013 vyplýva, že za výmenu čelného skla na vozidle HONDA zaplatil v hotovosti žalobca sumu 679,72 eur s DPH, t.j. 566,43 eur bez DPH. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.
Listom zo dňa 4.2.2013 označeným „Škodová udalosť č. 8011660107 zo dňa 4.3.2013 poistná zmluva č. 6809656167/1070502432“ žalovaný oznámil žalobcovi, že uplatnený nárok žalobcu považuje za nepreukázaný a preto vybavil jeho uplatnený nárok bez poskytnutia poistného plnenia. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.
Z výziev žalobcu zo dňa 9.4.2013 a 16.8.2013 adresovaným žalovanému vyplýva, že žalobca žalovaného vyzýval na poskytnutie poistného plnenia. Uvedené nebolo medzi účastníkmi sporné.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 472 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Ďalej len zák. č. 381/2001 Z.z.), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 768k ods. 2,3 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním na pojednávaní dňa 2.2.2015 má súd za jednoznačne preukázané, že dňa 4.3.2013 bola žalobcovi spôsobená škoda - rozbitie čelného skla na vozidle HONDA škodcom F.. X. J. a to tak, že spod kolesa vozidla Citroen, ktorého prevádzateľom je F.. X. J., vyletel kamienok, ktorý rozbil čelné sklo žalobcu, ktorý viedol motorové vozidlo HONDA za motorovým vozidlom škodcu F.. J.. Priebeh škodovej udalosti ako aj to, kto škodu spôsobil, bol preukázaný zhodnými výpoveďami žalobcu a svedka F.. J. (škodcu), ktorí zhodne popísali skutočnosti ohľadne škodového deja (stav vozovky, rýchlosť akou škodca išiel, vzdialenosť žalobcu od škodcu, blikanie žalobcu na škodcu, vylúčenie spôsobenia uvedenej škody iným vozidlom, nakoľko podľa oboch sa v danom čase na inkriminovanom úseku cesty žiadne iné vozidlo nenachádzalo, vymrštenie kamienka spod kolesa vozidla U., ktorého prevádzateľom je F.. J.) ako aj okolnosti im predchádzajúce (spoločný obed, cesta z obeda do firmy) ako aj okolnosti po škodovej udalosti nasledujúce (odobratie sa do firmy žalobcu, následné vypísanie záznamu o dopravnej nehode, telefonické nahlásenie škodovej udalosti kolegyňou). Uvedené výpovede sú takisto v úplnej zhode s vykonanými listinnými dôkazmi a to záznamom o dopravnej nehode, uplatnením nároku na náhradu škody a z nahlásenia škodovej udalosti - druhej strany tlačiva záznamu o dopravnej nehode, kde je popis škodového deja opísaný v zhode s tým, ako tento popísali na pojednávaní žalobca a svedok. Takisto súd poukazuje, že v zázname o dopravnej nehode je uvedený čas vzniku škodovej udalosti 13.05. hod., čo je rozhodne čas obeda a teda výpoveď svedka i žalobcu zodpovedá v plnom rozsahu údajom uvedeným v zázname o dopravnej nehode. Svedok popísal poškodenie čelného skla tak, že toto sa nachádzalo z pozície vodiča po jeho pravej ruke a ťahalo sa ku spolujazdcovi, čo takisto zodpovedá popisu poškodenia skla tak ako je toto zakreslené v nákrese obsiahnutom v zápise o poškodení skiel vozidla ako aj z predloženej fotodokumentácie. Preto tvrdenie žalovaného, že svedok poškodenie skla nepopísal zhodne s tým, ako vyplýva z uvedeného nákresu a fotodokumentácie, súd vyhodnotil len ako zavádzajúce. Svedok totiž základ poškodenia popísal zhodne s listinnými dôkazmi a čo sa týka podrobností popisu poškodenia, nie je možné požadovať ani očakávať od svedka, ktorý nie je znalcom z odboru vyhodnocovania poškodenia motorových vozidiel či likvidátorom poisťovne a teda sa denne nestretáva a nevidí takéto poškodenia, aby vedel presne dopodrobna popísať poškodenie skla a to aj vzhľadom na časový odstup (od škodovej udalosti v čase pojednávania uplynuli takmer 2 roky). Svedok poškodenie popísal tak ako vedel a ako je možné od neho očakávať a takýto popis je v zhode s tým, ako vyplýva poškodenie skla z fotodokumentácie i z nákresu z obhliadky. Žalobca v konaní preukázal, že mu vznikla škoda pri prevádzke jeho vozidla a to odfrknutím kameňa spod kolesa vozidla Citroen (ktorého prevádzateľom je F.. X. J.) do čelného skla na vozidle žalobcu HONDA, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu čelného skla, ktoré bolo nutné dať vymeniť (čo potvrdil samotný zamestnanec žalovaného pri obhliadke poškodeného čelného skla). Takisto žalobca preukázal výšku škody bez DPH 566,43 eur, teda že spolu s DPH zaplatil v hotovosti za výmenu skla sumu 679,72 eur. Všetky vykonané dôkazy sa vzájomne zhodujú, nie sú vo vzájomnom rozpore, práve naopak, všetky obsahovo korešpondujú a zo všetkých jednotlivo i vo svojom súhrne vyplýva, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako tvrdí žalobca. Žalovaný v konaní len tvrdil objektívnu nepreukázateľnosť popísanej škodovej udalosti žalobcom, pričom svoje tvrdenia žalovaný v konaní nepreukázal, teda neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Len tvrdením nie je možné spochybniť dôkazy, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne zhodne popisujú škodovú udalosť i osobu škodcu. Právny zástupca žalobcu záverom navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne M. O., ktorá mala byť vypočutá k nahlasovaniu škodovej udalosti žalovanému. Dokazovanie výsluchom uvedenej osoby súd nevykonal, nakoľko vykonanie tohto dôkazu považoval za nadbytočné, keďže nahlásenie škodovej udalosti nebolo medzi účastníkmi sporné, pričom nahlásenie škodovej udalosti bolo súdu preukázané už v rámci vykonaného dokazovania (výpoveď žalobcu, svedka, listinné dôkazy).
Keďže súd mal v konaní preukázané, že škoda bola spôsobená pri prevádzke motorového vozidla, tak zodpovednosť za škodu bolo potrebné posudzovať podľa § 427 až 431 OZ. Táto zodpovednosť je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená avšak zavinenie nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok. Za stret prevádzok súdy považujú predovšetkým vlastný stret dopravných prostriedkov ( ich zrážku) , ale aj stret dopravných prostriedkov so zariadením inej prevádzky, ako aj vzájomné škodlivé pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.). Za stret prevádzok sa považuje aj prípad, keď idúce vozidlo narazí do už stojaceho vozidla , ktoré neprestalo byť účastníkom premávky. K vyporiadaniu medzi prevádzateľmi navzájom má dôjsť podľa miery účasti každého z nich na spôsobení škody v zmysle § 431 O. z. Keďže v danom prípade došlo
k stretu dvoch prevádzok, tak zodpovednosť za škodu nie je možné posudzovať len podľa ust.§ 427 OZ, ale aj podľa ust.§ 431 OZ. Pre posúdenie miery účasti na vzniku škody jednotlivých prevádzok je potrebné spoľahlivo zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli hlavnými príčinami škody. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že hlavnou príčinou spôsobenej škody v danom prípade bolo vymrštenie kameňa spod kolesa vozidla poistenca žalovaného, ktorý za spôsobenú škodu zodpovedá objektívne. Nebolo tvrdené ani preukázané , že by sa žalobca nejakým spôsobom podieľal na spôsobení vzniknutej škody a preto súd ustálil, že výlučná zodpovednosť za túto škodu spočívala na prevádzkovateľovi Ing. Nemcovi, ktorý je poistencom žalovaného. Mieru jeho účasti na spôsobení predmetnej škody tak súd vyhodnotil ako 100%-nú. Keďže škodca F.. X. J. má svoje motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, zákonne poistené u žalovaného (čo v konaní nebolo medzi účastníkmi sporné), je žalovaný pasívne legitimovaný k tomu, aby si žalobca u neho priamo uplatnil svoj nárok na náhradu škody, pričom žalobca bol povinný tento nárok preukázať. Z vykonaného dokazovania (výpoveď žalobcu a svedka F.. J. ako aj ostatné listinné dôkazy uvedené vyššie) mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobcovi bola spôsobená škoda pri prevádzke motorových vozidiel, pričom došlo k stretu dvoch prevádzok a za túto škodu zodpovedal výlučne prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u žalovaného a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 566,43 eur, teda sumu, ktorú žalobca uhradil za výmenu skla po odpočítaní DPH a to z toho dôvodu, že žalovaný sa so svojim poistencom F.. J. v rámci uzatvoreného poisteného vzťahu dohodol, že v prípade, ak poškodený bude platiteľom DPH a bude mať zo zákona nárok na odpočet DPH (čo žalobca ako poškodený v danom prípade má, čo uviedol vo svojej výpovedi), poskytne žalovaný za poisteného poškodenému plnenie bez DPH (čl. IX. Bod. 10 VPP).
V zmysle poistných podmienok (čl. IX. Bod. 4 VPP), ktorým zodpovedá aj ustanovenie § 11 ods. 7 vety prvej zák. č. 381/2001 Z.z., bol žalovaný povinný do 15 dní od skončenia šetrenia o škodovej udalosti poskytnúť poistné plnenie. Potrebné šetrenie žalovaný skončil najneskôr dňa 02.04.2013, kedy je datované jeho písomné stanovisko ku škodovej udalosti, v zmysle ktorého uzavrel uplatnený nárok tak, že odmietol poskytnúť poistné plnenie. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný odoprel poskytnúť poistné plnenie neoprávnene, je nutné jeho omeškanie s plnením posudzovať od doby plynúcej od momentu, kedy najneskôr možno považovať z jeho strany za skončené vyšetrenie škodovej udalosti, teda po uplynutí lehoty 15 dní od 04.02.2013, zodpovedajúcej ustanoveniu § 11 ods. 7 vety prvej zák. č. 381/2001 Z.z., ako aj poistným podmienkam uzatvoreného povinného zmluvného poistenia, t.j. 18.04.2013, od kedy súd aj priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy priznanej istiny a to vo výške, ako vyčíslil žalobca, t.j. 5,5% ročne, čo nepresahuje zákonnú výšku úrokov z omeškania (obdobne Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 14Coe/5/2012 z 11.9.2012).
Pokiaľ sa žalovaný dovolával aplikácie ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, umožňujúce liberáciu
- zbavenie sa zodpovednosti za spôsobenú škodu a to argumentáciou, že ku škodovej udalosti nedošlo v dôsledku okolnosti majúcej pôvod v prevádzke, súd konštatuje, že okolnosť majúcu pôvod v prevádzke dopravného prostriedku je nutné vnímať v kontexte prejavov typických vlastností prevádzky dopravného prostriedku, vzhľadom na rýchlosť, silu, pôsobenie prevádzky na okolie a technické okolnosti, ktoré majú súvis s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a môžu tak potenciálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok. Pokiaľ je zrejmé, že k poškodeniu čelného skla žalobcu došlo v priamej príčinnej súvislosti s odmrštenou skalkou vyletenej spod pohybujúcich sa kolies pred ním idúceho motorového vozidla, teda za nespornej prevádzky oboch motorových vozidiel a v priamom dôsledku kinetickej energie ktorú nadobudla vymrštená skalka v priamej príčinnej súvislosti s pohybom kolies idúceho motorového vozidla, nie je možné spochybňovať, že škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s osobitnou prevádzkou motorového vozidla a liberačný dôvod eventuálne vyplývajúci z dikcie ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka tak neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti súd poukazuje i na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014, podľa ktorého:“ Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť“.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 566,43 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti s príslušenstvom zamietol. Žalobca bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 566,43 eur s príslušenstvom a v zamietajúcej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý
úspech žalobcu v rozsahu 83,33% (566,43eur :679,72 eur x100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 16,67% (100%-83,33%) a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 66,66% (83,33%-16,67%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.. Trovy právneho zastúpenia boli v zákonnej lehote vyčíslené vo výške 230,04 eur za úkony právnej služby: prevzatie a príprava veci v r. 2013=-51,42 eur+7,81 eur r.p., podanie žaloby na súd v r. 2014=51,45 eur+8,04 eur a účasť na pojednávaní v trvaní 2 a pol hodiny v r. 2015=102,90 eur+8,39 eur. Vzhľadom na vyššie uvedený čistý úspech žalobcu (66,66%) súd priznal žalobcovi z vyčíslených trov právneho zastúpenia v celkovej sume 230,04 eur len 66,66%, teda sumu 153,34 eur.
Lehota na plnenie je určená podľa § 160 ods. 1 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)