Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/98/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Ľubomír Čechovič AGROTECH, s miestom podnikania 95201 Vráble, Sídl. Lúky 1225/71, IČO: 32742665 proti žalovanému: Igor Hargaš, narodený 6.6.1971, trvale bytom Koperníkova 1368/3, 920 01 Hlohovec, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou JUDr. Andreou Kurucovou, pracovníčkou Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.000 eur ako aj náhradu trov konania vo výške 60 eur za zaplatený súdny poplatok, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.12.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.000 eura a nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody spôsobenej v súvislosti s vykonanou prepravou.

Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 18.2.2014 platobný rozkaz č.k. -15. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, uznesením č.k. -36 zo dňa 28.11.2014 súd platobný rozkaz zrušil a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s ako i s celým obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový stav.

Žalobca v konaní uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 15.4.2013 písomnú zmluvu na vedenie cudzieho motorového vozidla na základe ktorej žalovaný vykonal prepravu tovaru z Nemecka do Talianska. Žalovaný však zásielku doručil do miesta určenia až s jednodňovým oneskorením čo sám priznal a nerozporoval. Titulom prekročenia dodacej lehoty vznikla žalobcovi škody, ktorú si teraz nárokuje od žalovaného. Výšku škody žalobca určil ako výšku dohodnutej odplaty, ktorú mu mal uhradiť objednávateľ prepravy a ktorý mu však z vyššie uvedených dôvodov žiadnu odmenu za oneskorene vykonanú prepravu neuhradil.

Z Dodatku zo dňa 15.4.2013 súd zistil, že účastníci uzavreli dodatok na vedenie cudzieho motorového vozidla do 3,5 t v ktorom sa žalovaný zaviazal dopraviť zásielku z miesta a včas nakládky do miesta a času vykládky a prevzal na seba zodpovednosť, že prepravovaná zásielka bude doručená príjemcovi včas.

Z listinného dôkazu predloženého žalobcom súd zistil, že objednávateľ prepravy J. Autodoprava si uplatnil voči žalobcovi titulom prekročenia dodacej lehoty pri preprave, ktorú mal žalobca vykonať sankciu vo výške 1.000 eur.

Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

Podľa čl. 17 ods. 2 Dohovoru CMR, dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.

Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru CMR, dôkaz o tom, že strata zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty vznikli niektorou z príčin uvedených v článku 17 ods. 2, patrí dopravcovi.

Podľa čl. 19 Dohovoru CMR, prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.

Podľa čl. 37 Dohovoru CMR, dopravca, ktorý podľa ustanovení tohto Dohovoru zaplatil náhradu škody, má, pokiaľ ide o zaplatenú náhradu, úroky a výdavky, právo postihu proti dopravcom, ktorí sa zúčastňovali na preprave, podľa týchto ustanovení:

a) dopravca, ktorého konaním bola spôsobená škoda, je povinný niesť sám jej náhradu, či už ju zaplatil on alebo iný dopravca;

b) ak škoda bola spôsobená konaním dvoch alebo viacerých dopravcov, musí každý z nich zaplatiť sumu zodpovedajúcu podielu jeho zodpovednosti; ak sa podiel zodpovednosti nedá určiť, zodpovedá každý dopravca pomerne podľa podielu prepravného, ktorý mu patrí;

c) ak sa nedá zistiť, ktorý z dopravcov má zodpovednosť, rozdelí sa náhrada v pomere uvedenom pod písmenom b) medzi všetkých dopravcov.

Podľa § 610 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 621 ObZ, dopravca môže svoj záväzok plniť pomocou ďalšieho dopravcu a zodpovedá pritom, akoby prepravu uskutočňoval sám.

Podľa § 622 ods. 1 ObZ, dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj zo zmlúv a iných právnych úkonov. Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav) Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na úvod je potrebné uviesť, že súd, vychádzajúc z ustanovenia článku 1 Dohovoru CMR, na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikoval ustanovenia Dohovoru CMR, nakoľko miesto nakládky i vykládky v každej jednotlivej zmluve o preprave leží v dvoch rôznych štátoch, pričom oba sú zmluvnými štátmi Dohovoru CMR.

V konaní bolo preukázané uzavretie zmluvy o preprave medzi účastníkmi s tým, že žalovaný ako dopravca vykonal na základe objednávky žalobcu prepravu v cudzine, pričom došlo k prekročeniu dodacej lehoty. Žalobca v konaní preukázal v tejto súvislosti vznik škody, ktorej náhradu si od žalovaného uplatnil v danom konaní. Škoda a jej má spočívať v ušlom zisku, ktorý by žalobca bol získal ako odmenu za riadne a včas vykonanú prepravu od objednávateľa prepravy (Karol Fornúsek AUTODOPRAVA), ktorý mu ale jej úhradu odmietol vzhľadom na prekročenie dodacej lehoty uhradiť a uplatnil si zápočtom sankciu voči žalobcovi proti pohľadávke žalobcu voči nemu titulom odmeny za vykonanú prepravu. Žalovaný prekročil dodaciu lehotu a týmto svojim konaním preukázateľne porušil zmluvné povinnosti, konal protiprávne a v príčinnej súvislosti s týmto jeho konaním vznikla žalobcovi škoda, ktorú je povinný žalobcovi nahradiť. Ako je vyššie uvedené základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V konaní bolo preukázané súčasné naplnenie všetkých vyššie uvedených zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zo strany žalovanéhoj. Žalovaný v návrhovom konaní, svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobcu a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. V návrhovom konaní účastník nemôže zostať pasívnym. Bolo na žalovanom, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel jej spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 60 eur za zaplatený súdny poplatok proti procesne neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.