Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-51-2022.pdf
PDF · 105.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/51/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jej predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 31.01.2022, č. k. 31T/55/2020-364, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.12.2022 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
B. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. XXX,
o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje skúšobná doba 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 31.01.2022, č. k. 31T/55/2020-364 uznal obžalovaného A. B. (ďalej aj obžalovaný) za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že asi od mája 2019 do 22.11.2019 v byte na D. XXXX/XX E. C. počas spolužitia s manželkou A. B. v spoločnej domácnosti takmer denne po požití alkoholu jej vulgárne nadával, že je „hniloba vyjebaná“, „špina“ a „vykopálska kurva“, že dopadne zle ako jej matka, opakovane ju ťahal za vlasy, kričal po nej, sácal ju, päsťami ju udieral do ramien, a to aj za prítomnosti ich dvoch maloletých detí a aj keď držala deti na rukách, raz v noci sa za ňou rozbehol a udrel ju do tváre a keď ho odsotila pokračoval v útokoch
tak, že ju kopal do nôh a päsťami ju udieral do chrbta a ramien, chytil ju pod krk a škrtil, po čom jej zostávali modriny, kedykoľvek v noci otvoril dvere na spálni a bez akejkoľvek príčiny vykrikoval po nej uvedené vulgarizmy, z dôvodu čoho sa poškodená spolu s deťmi musela zamykať v spálni a viackrát volala na pomoc políciu dňa 15.06.2019 a dňa 15.11.2019, čo všetko malo za následok u nej depresívne prežívanie stredného stupňa. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a zároveň mu podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona uložil zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd dospel k záveru, že skutok ako je uvedený sa stal a vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Vychádzal hlavne z výpovede poškodenej z 23.11.2019, kde presvedčivo a organicky opísala jednotlivé incidenty aj celkovú situáciu, v ktorej sa nachádza. Poškodená síce k tomu uviedla, že bol na ňu vyvíjaný ňou nešpecifikovaný a neurčitý nátlak zo strany polície, okresnému súdu však z oboznámeného záznamu nebolo nič také preukázané. Poškodená hovorila sama od seba, otázky neboli kapciózne ani sugestívne, výsluch bol vykonaný za účasti psychológa. Poškodená uviedla tiež, že bola na tento výsluch pripravená deň predtým pri podávaní trestného oznámenia, čomu okresný súd tiež neuveril, keď aj obete stalinských čistiek potrebovali na naučenie svojich priznaní dlhší pobyt vo vyšetrovacej väzbe za použitia vtedajších „vyšetrovacích“ metód. Tieto vysvetlenia a ostatné výpovede poškodenej sú podľa názoru okresného súdu zjavne ovplyvnené jej vzťahom s obžalovaným, ktorý je jej manželom a s ktorým momentálne spolu rodinne žijú, a strachom z výšky trestu, keď škodlivé pitie alkoholu bolo už vyriešené väzbou a po nej nasledujúcim dohľadom. Okresný súd si tiež všimol nápadnú podobnosť výpovedí obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktoré boli zjavne dohodnuté. Pôvodnú výpoveď poškodenej a stav v rodine potvrdzujú ďalej aj výpovede svedkov F. E. a G. H., ktorým sa o svojej situácii zverovala, ako aj nezaujatej svedkyne B. I., ktorá potvrdila excesy obžalovaného, ktorých sa dopúšťal pod vplyvom alkoholu. Toto je podľa názoru okresného súdu v súlade aj s vyjadrením bývalého zamestnávateľa obžalovaného, ktorý potvrdil jeho problémy s alkoholom aj v práci, a nakoniec aj s výsledkami znaleckého skúmania, keď znalec u obžalovaného zistil úplne rozvinutú závislosť od alkoholu. Napokon okresný súd uviedol, že z výpovedí rodinných príslušníkov obžalovaného je zrejmé, komu držia stranu, keď nepochopiteľne zľahčujú problém obžalovaného s alkoholom a zo vzniknutej situácie nezmyselne vinia poškodenú. Podľa názoru okresného súdu fyzické útoky samy osebe v tomto prípade nenapĺňali skutkovú podstavu trestného činu. Ťažisko naplnenia skutkovej podstaty predstavuje psychické trýznenie, ktorému bola poškodená vyše roka vystavená, a ktoré pozostávalo z častých hlasných výstupov obžalovaného sprevádzaných vulgárnymi nadávkami na poškodenú, jej ponižovania, urážok jej rodiny, ako ja nočných výstupov, kvôli ktorým sa musela s deťmi zamykať v spálni. Takto zistený skutkový stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli na hlavnom pojednávaní podľa názoru okresného súdu jednoznačne preukázané a okresný súd dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a tak svojim protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty stíhaného zločinu. Okresný súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 3 rokov do 8 rokov, pričom u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Trest domáceho väzenia vzhľadom na charakter trestnej činnosti a nepriznanie sa páchateľa nepovažoval okresný súd za primeraný a uložil obžalovanému trest odňatia slobody. Pri určení výmery trestu prihliadol okresný súd na postoj páchateľa, ktorý svoje konanie zľahčuje a hádže na iných, ale aj na doterajší život a rodinné prostredie, keďže sa doteraz dopustil iba jedného prečinu, ktorý je zahladený, žije naspäť so svojou rodinou a uložil trest na spodnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na vývoj, ku ktorému došlo od spáchania skutku a hlavne od prepustenia z väzby bol okresný súd názoru, že na jeho nápravu nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný a tento odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 rokov. Pri určení dĺžky skúšobnej doby zohľadnil okresný súd i to, že obžalovaný bol od 22.11.2019 do 10.03.2020 vo väzbe a tá bola následne nahradená dohľadom so zákazom požívania alkoholu, ktorý už skoro 2 roky dodržiava. Počas skúšobnej doby má však naďalej zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok. V obžalobe navrhol prokurátor aj uloženie ochranného liečenia ústavnou formou. Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na značný časový odstup od vypracovania znaleckého posudku a zmene
okolností bude treba v tomto ohľade doplniť dokazovanie, preto vyhradil tomuto rozhodnutiu verejné zasadnutie. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obžalovaný zahlásil odvolanie. Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu osobitným písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.04.2022. V odvolaní uviedol, že so závermi okresného súdu sa nestotožňuje, keď okresný súd pri vyslovení viny nevychádzal z výpovedí obžalovaného a poškodenej ako i svedkov na hlavnom pojednávaní a nebral do úvahy výpoveď znalkyne, ktorá uviedla, že vo výpovedi poškodenej je tendencia skresľovať údaje pod vplyvom emócií. Vo svojej prvej výpovedi popisovala situáciu oveľa intenzívnejšie a aj ju tak prežívala, ako v skutočnosti tá situácia bola a pri znaleckom vyšetrení poškodená uvádzala, že nemala strach z manžela, ale skôr z tých jeho halucinácií v stave opitosti, kedy nevedela, čoho by bol manžel schopný. Znalkyňa tiež uviedla, že druhá výpoveď poškodenej je skôr vierohodná, správanie sa obžalovaného pod vplyvom alkoholu poškodenú citovo zraňovalo a mala obavu zo zmeny jeho správania v stave halucinácií, kedy sa jeho správanie nedalo predvídať, nepopisovala, žeby mala strach z jeho fyzických útokov, pričom znaleckým vyšetrením sa nezistili známky posttraumatickej stresovej poruchy ani domáceho násilia. Zároveň uviedla, že dá sa predpokladať postupné odznievanie depresívnej symptomatiky u poškodenej vzhľadom aj na to, že vidí pozitívnu zmenu v správaní manžela a že prognóza resocializácie u obžalovaného je skôr priaznivá, za predpokladu pokračovania abstinencie a tým, že sa týranie nepotvrdilo, nemožno predpokladať recidívu a ak by porušil abstinenciu nedá sa vylúčiť zmena správania obžalovaného. Podľa jeho názoru konanie v stave opitosti nikdy nedosiahlo intenzitu, periodicitu ako i gradovanie, ktoré by bolo nevyhnutné pre naplnenie skutkovej podstaty, ktorá sa obžalovanému kladie za vinu. Namietal, že ataky z jeho strany neboli na dennej báze, pretože ak by boli, tak by sa to premietlo na psychiku poškodenej. Obžalovaný následne citoval výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania a hodnotil ju tak, že ani raz nespomenula nadávky, ktoré jej mal adresovať obžalovaný a hoci k nim došlo a boli súčasťou hádok, neboli každodenné. Je podľa nebo nepochybné, že poškodená bola výrazne ovplyvnená pred svojou výpoveďou svojou starou matkou, ale súčasne sa obávala aj následkov krivého obvinenia a pred políciou vypovedala z dôvodu, že chcela riešiť alkoholizmus svojho manžela a nie spolužitie, ktoré by vyriešil rozvod. Zároveň opäť citoval výpoveď znalkyne, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že príčinnú súvislosť vzniku depresívnych stavov poškodenej so správaním sa obžalovaného voči poškodenej je vylúčená, hoci problémy s alkoholom u obžalovaného stav poškodenej nezlepšil, nebol však príčinou vzniku. Depresii pomohlo aj nefunkčné manželské spolužitie a alkoholizmus manžela. K ovplyvneniu babkou znalkyňa uviedla, že to zapadá do celkového obrazu poškodenej, ktorá má známky ovplyvniteľnosti a sugestibility, bola to jediná osoba, s ktorou bola v kontakte a ktorú počúvala. Svedkyňu G. H. považoval obžalovaný za nedôveryhodnú, ktorá nebola prítomná ani pri jednom incidente medzi obžalovaným a poškodenou, k výpovede svedkýň E. a I. E. uviedol, že tieto síce potvrdili problémy v spolužití, avšak z ich výpovedí nevyplynulo, že by išlo o každodenné hádky. Namietal, že súd nevypočul príslušníčku PZ, ktorá spisovala trestné oznámenie, pretože podľa jeho názoru tým mohlo byť zistené, či výpoveď poškodenej nebola zásadným spôsobom ovplyvnená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí a to s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 27.12.2022, na ktorý sa dostavili prokurátorka, obžalovaný a jeho obhajca. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli. Prokurátorka na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného síce nie je dôvodné, ale pokiaľ ide o výrok o treste, tak tento treba zmeniť z formálnych dôvodov. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom. Okresný súd správne odmietol vypočuť príslušníčku PZ, ktorá spisovala trestné oznámenie, pretože oznámenie je podkladom pre začatie trestného stíhania a na jeho podklade sa otvára trestné konanie, v ktorom orgány činné v trestnom konaní a napokon i súd riešia, či toto bolo podané dôvodne, preto výsluch takejto osoby nemá žiadne opodstatnenie. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného. Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu prvého stupňa osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje. V posudzovanom prípade podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie vytvára ucelenú, ničím nenarušenú, logickú štruktúru o tom, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Ku kľúčovým odvolacím námietkam obžalovaného, podľa ktorých okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď neuveril tvrdeniam poškodenej na hlavnom pojednávaní, hoci im ako i tvrdeniam
obžalovaného mal uveriť, k tomu krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Pokiaľ ide o samotné hodnotenie výpovedí poškodenej okresným súdom, krajský súd sa s ním plne stotožňuje. Výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania vykazuje známky manipulácie a účelovosti s cieľom napomôcť obžalovanému. Naopak jej výpoveď z prípravného konania (z 23.11.2019), ktorá bola vykonaná na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom (č. l. 285), je presvedčivá, rozsiahla a konzistentná, čo vyplýva z prehratého obrazovo-zvukového záznamu. Taká rozsiahla výpoveď (vypovedá aj o skutočnosti, že konanie obžalovaného bolo takmer na dennej báze), ktorá potvrdzuje skutočnosti z trestného oznámenia, nemôže byť podľa názoru krajského súdu naučená, ale naopak, môže ju predniesť len osoba, ktorá opísané konanie obžalovaného prežila a prežívala ho ako fyzické a psychické utrpenie, ktoré spolu s inými prežitými udalosťami vyústili do depresívneho prežívania. Pokiaľ ide o vierohodnosť spomínanej výpovede, tak nie úlohou znalca je riešiť túto otázku, pretože ide o otázku právnu, ktorú musí vyriešiť súd. Pokiaľ ide o tvrdenie znalkyne, že emočná labilita môže čiastočne znižovať vierohodnosť výpovede, treba uviesť, že ide o všeobecné tvrdenie. Z výpovede poškodenej jednoznačne vyplynulo, že práve keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, jeho správanie ju citovo zraňovalo a mala obavu zo zmeny jeho správania pod vplyvom alkoholu, čo je v súlade so skutkovým dejom napadnutého rozsudku (bez ohľadu na skutočnosť, či sa u poškodenej zistili známky posttraumatickej stresovej poruchy a domáceho násilia). To, že obžalovaný mal problém s alkoholom vyplynulo nielen zo znaleckého posudku, ale i zo správy bývalého zamestnávateľa obžalovaného. Zmenu výpovede poškodenej možno vysvetliť i skutočnosťou, že obžalovaný sa nachádzal vo väzbe a po jeho vrátení poškodená videla pozitívnu zmenu v jeho správaní a ako samotná znalkyňa potvrdila, dá sa predpokladať postupné odznievanie depresívnej symptomatiky u poškodenej. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že poškodená bola navedená svojou babkou na podanie trestného oznámenia, tak takémuto tvrdeniu nemožno nič vytknúť. Treba si uvedomiť, že poškodená ako ovplyvniteľná osoba, ktorá už ďalej vzhľadom na depresívne prežívanie nezvládala situáciu medzi ňou a obžalovaným, išla aj s podporou babky podať trestné oznámenie, neznamená, že bola navedená, aby obžalovaného krivo obvinila. Poškodená bola ovplyvnená len na podanie trestného oznámenia, nie však ovplyvnená čo do jeho obsahu. Jej výpoveď je podporená aj výpoveďou svedkýň E., H. a I. E.. Práve posledná svedkyňa bola svedkom vulgarizmov obžalovaného, ktorý podľa jej slov mal piť každý deň. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že konanie obžalovaného sústavne nepriaznivo ovplyvňovalo každodenný život poškodenej a vyvolávalo v nej sústavné obavy z protiprávneho konania obžalovaného, keď obžalovaný pod vplyvom alkoholu bol nevyspytateľný, čo potvrdili aj závery znaleckého posudku, že pod vplyvom návykovej látky má sklon reagovať impulzívne až agresívne. Obžalovaný nesprávne upriamuje pozornosť na vyjadrenie znalkyne v tom smere, že známky domáceho násilia sa nepotvrdili, keď kvalifikačným hľadiskom následku prejednávaného trestného činu je opakovanosť útokov, ktoré spôsobujú fyzické či psychické utrpenie poškodenej, ktoré nie je len krátkodobého charakteru. Krajský súd vzhľadom na námietky obžalovaného tiež uvádza, že bez ohľadu na príčinu vzniku depresií u poškodenej osoby, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k depresii pomohlo aj nefunkčné manželské spolužitie a alkoholizmus obžalovaného. Napriek stavu poškodenej, o ktorom obžalovaný vedel, svojim aktívnym konaním (pod vplyvom alkoholu) jej depresie prehlboval a preto možno uzavrieť, že takto konal v nepriamom úmysle spôsobiť poškodenej fyzické a psychické utrpenie vediac o svojom probléme s alkoholom a nerátajúc s takou konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla zabrániť vzniku psychického a fyzického utrpenia u poškodenej, keď poškodená sa pred ním spolu s deťmi musela zamykať v spálni. Je zrejmé, že obžalovaný hodnotiac inak vykonané dôkazy a namietajúc nevykonanie požadovaného výsluchu vyšetrovateľky PZ, vidí v konaní okresného súdu nespravodlivý proces. K tomu je potrebné poznamenať, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný
zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015). Pokiaľ ide o výrok o treste, tak okresný súd opomenul aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré musí byť vo výroku o treste, aj pri nezistení žiadnej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, uvedené vo výroku o treste, aby bolo zrejmé, že sa okresný súd touto skutočnosťou zaoberal. Zároveň okresný súd nesprávne uviedol, že obžalovanému ukladá aj povinnosť, keď mu uložil len obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov. Vzhľadom na toto formálne pochybenie, krajský súd uvedené napravil, keď obžalovanému uložil rovnaký trest, ktorý považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý (obžalovaný v tomto smere nenamietal nič), pričom ako obmedzenie obžalovanému uložil zákaz požívania alkoholických nápojov, pretože užívanie iných návykových látok preukázané nebolo a aj zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu. Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a napokon podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.