Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-70-2014.pdf
PDF · 81.43 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce samosudca JUDr. Vincent Svoboda v právnej veci žalobcu: DACER, S.R.O. so sídlom Jilemnická 5828, Michalovce, IČO: 45 677 611, zastúpeného JUDr. Jozefom Chudom, advokátom, Cyrila a Metoda 3, Michalovce proti žalovanému: KOMPROMIS spol. s r.o., Michalovce, so sídlom Hviezdoslavova 58, Michalovce, IČO: 36 211 435 o zaplatenie istiny 290 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 290 € s 9,25% úrokok z omeškania ročne, z istiny 66,50 € od 15.2.2014 do zaplatenia, z istiny 85,50 € od 8.3.2014 do zaplatenia, z istiny 52,50 € od 17.4.2014 do zaplatenia, z istiny 85,50 € od 13.5.2014 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €, trovy konania 110,84 €, z toho 17 € titulom súdneho poplatku a 93,84 € titulom trov právneho zastúpenia.
II. Konanie z a s t a v u j e v časti požadovaného úroku z omeškania 9,25% ročne z istiny 66,50 € od 21.1.2014 do 14.2.2014, z istiny 85,50 € od 17.2.2014 do 7.3.2014, z istiny 52,50 € od 17.3.2014 do 16.4.2014, z istiny 85,50 € od 22.4.2014 do 12.5.2014.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu 23.6.2014 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 290 € s 9,25% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 66,50 € od 21.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 85,50 € od 17.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 52,50 € od 17.3.2014 a zo sumy 85,50 € od 22.4.2014 do zaplatenia titulom zaplatenia náhrady za poskytnuté zdravotnícke služby.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že je subjektom verejného práva a vo faktúrach bola nesprávne vyznačená splatnosť týchto faktúr.
Žalobca pred začatím pojednávania dňa 14.1.2015 vzal žalobu späť v časti požadovaného úroku z omeškania z istiny 66,50 € od 21.1.2014 do 14.2.2014, z istiny 85,50 € od 17.2.2014 do 7.3.2014, z čiastky 52,50 € od 17.3.2014 do 16.4.2014 a z čiastky 85,50 € od 22.4.2014 do 12.5.2014.
Súd v tejto časti konanie zastavil podľa ust. § 96 ods.1 O.s.p..
Podľa § 115 písm.a) O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200 e,a ods.1 ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 € od toho okamihu ide o drobný spor.
Oboznamuje sa obsah spisu.
Súd zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako poskytovaľ zdravotnej starostlivosti na základe rozpisu vykonávania lekárskej služby prvej pomoci košického samosprávneho kraja vykonal pre žalovaného ako poskytovateľa lekárskej služby prvej pomoci v zdravotníckom zariadení žalovaného lekárske služby v mesiaci január - apríl 2014, ktoré fakturoval nasledujúcimi faktúrami: faktúra č. 2013071 splatnej 20.1.2014 na sumu 66,50 € (čl.8), č. 2014004 zo dňa 16.2.2014 na sumu 85,50 € (čl.10), faktúra č. 2014011 splatnej 16.3.2014 na sumu 52,50 € (čl.13) a faktúra č. 2014018 splatnej 21.4.2014 na sumu 85,50 € (čl.15); spolu fakturoval sumu 290 €. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný predmetné faktúry neuhradil z dôvodu, že je subjektom verejného práva a z tohto dôvodu sa sťahuje na neho ustanovenie § 340 b Obchodného zákonníka. Z predložených faktúr je zrejmé, že žalobca požadoval zaplatenie predmetných faktúr ... splatnosti. Žalobca v žalobe uviedol, že pokiaľ je žalovaný toho názoru, že je splatnosť 30 dňová, mal záväzok v tejto lehote uhradiť, pričom samotná splatnosť faktúry by nastala zo zákona v lehote 30 dní odo dňa doručenia faktúry.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 26.9.2014 (čl.31,32) uviedol, že viackrát upozornil žalobcu, aby upravil splatnosť faktúr na 30 dní a z toho dôvodu faktúry neboli uhradené. Ďalej uviedol, že ako poskytovať zdravotnej starostlivosti vystupuje ako subjekt verejného práva a z uvedeného dôvodu sa na neho sťahuje ustanovenie § 340 b ods.1, podľa ktorého je povinný splniť právny záväzok v lehote 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia.
Žalobca v podaní zo dňa 26.11.2014 uviedol, že tvrdenia žalovaného sú iba účelové, keďže nič mu nebránilo uhradiť predmetné záväzky aj v 30 dňovej splatnosti, k čomu nedošlo. Poukázal však na ustanovenie § 365 ods.2 Obchodného zákonníka a z uvedeného dôvodu zobral návrh späť aj v časti požadovaného úroku z omeškania s tým, že túto splatnosť upravil v lehote 30 dní od doručenia faktúr žalovanému (čl.38).
Podľa ustanovenia § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Medzi účastníkmi nebola uzatvorená zmluva, v ktorej by bola dohodnutá lehota splatnosti, čas, kedy má žalovaný ako dlžník povinnosť plniť.
Podľa § 365 ods.2 Obchodného zákonníka platného a účinného od 1.2.2013 .....
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že .... ustanovení § 365 ods.1 Obchodného zákonníka splatnosť záväzku nastane 31.deň počítaný od jedného z dvoch citovaných momentov, t.j. odo dňa doručenia dokladu, alebo odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. A zo zmluvy vyplýva iná doba splatnosti, tak kratšia ako aj dlhšia, čo v danom prípade nebolo dohodnuté.
Žalobca preukázal, že faktúra č. 2013071 doručená žalovanému dňa 15.2.2014 (čl.9) a 30 dňová lehota uplynula dňom 14.2.2014 a omeškanie nastalo dňom 15.2.2014. Faktúru č. 2014004 doručil 5.2.2014 (čl.11), 30 dňová lehota uplynula dňom 7.3.2014 a žalovaný sa dostal do omeškania od 8.3.2014; faktúra č. 2014011 bola doručená 17.3.2014, 30 dňová lehota uplynula 16.4.2014 a žalovaný sa dostal do omeškania od 17.4.2014; faktúra č. 2014018 bola doručená 12.4.2014, 30 dňová lehota uplynula 12.5.2014 a žalovaný sa dostal do omeškania od 13.5.2014. Z uvedeného dôvodu, keďže deň doručenia dokladu, faktúry, nastal neskôr, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania uplynutím 30 dní od doručenia faktúr, tak ako je to uvedené vyššie aj uvedené v samotnom výroku rozsudku.
Podľa § 369 ods.2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.
Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzby v Európskej centrálnej banke platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o 9% bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Keďže k prvému dňu omeškania faktúr bola základná úroková sadzba 0,25%, súd priznal žalobcovi požadovaný 9,25% úrok z omeškania.
Žalovaný tvrdí, že je subjektom verejného práva a z uvedeného dôvodu sa na neho sťahuje ustanovenie § 340 b Obchodného zákonníka.
Podľa § 261 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka ... Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
a) štátny orgán,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,
e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
(4) Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a
a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d),
b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo
c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu..
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že žalovaný nespĺňa náležitosti právnickej osobe, ktorá je subjektom verejného práva ustanovené v citovaných ustanoveniach, keďže z výpisu z obchodného registra žalovaného (čl. 6, 7) vyplýva, že žalovaný má v predmete činnosti dopravnú zdravotnú službu s výnimkou rýchlej zdravotnej pomoci, vrátane prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, pričom nespĺňa náležitosti uvedené v ods. 4 citovaného §.
Je potrebné uviesť, že ustanovenie § 340 b ods.1 Obchodného zákonníka pokiaľ sa týka splatnosti peňažného záväzku, je zhodné s ustanovením § 365 ods.2 Obchodného zákonníka, v ktorom je ustanovená 30 dňová lehota rovnaká. Námietka žalovaného, že vo faktúrach bola stanovená 14 dňová splatnosť, na základe ktorej nemohol plniť, je iba účelová, keďže podľa názoru súdu nič nebránilo žalovanému zaplatiť citované faktúry po uplynutí 30 dní od ich doručenia, pričom tieto faktúry neboli zaplatené ani ku dňu vyhlásenia rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť náhradu za poskytnuté služby s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Z toho titulu súd priznal žalobcovi trovy konania v celkovej výške 110,84 €, ktoré pozostávajú jednak zo zaplateného súdneho poplatku 17 € a z trov právneho zastúpenia 93,84 €. Súd priznal náhradu za tri úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie veci, vyhotovenia žaloby a vyjadrenie k odporu zo dňa 26.11.2014 (čl.38) s tým, že .... č. 655/2014 .....činí sumu 23,64 €, za tri úkony 69,72 €, plus 3 x režijný paušál po 8,04 €, spolu 24,12 €. Tarifa plus režijný paušál spolu predstavujú sumu 93,84 €.
Súd v súlade s ustanovením § 2 vyššie citovaného Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní prostredníctvom tunajšieho súdu.