Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/9/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu Mgr. L. L., bytom W. XX, A., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Slaninom, Bradlanská 2, Trnava proti žalovanému Public & Business Services, s.r.o., Hlavná 29, Trnava, zastúpenému spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie 5.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -145 zo dňa 04.10.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáhal zaplatenie sumy 5.000,- eur, ktorú mu ako rezervačnú zálohu uhradil v súvislosti s jeho záujmom o kúpu rodinného domu postaveného na parc. č. 1834/1 v kat. úz. A. vo vlastníctve A. F. a jeho manželky. Poukazoval na to, že zálohu uhradil v hotovosti do pokladne žalovaného pri podpise zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, pričom bol ubezpečený, že do podpisu kúpnej zmluvy bude vyriešená kolaudácia domu. Po podpise rezervačnej zmluvy mu však žalovaný predložil návrh zmluvy o budúcej zmluve, podľa znenia ktorého mal on sám podať návrh na začatie kolaudačného konania a pred podpisom kúpnej zmluvy na vlastné náklady kúpiť kuchynskú linku, s čím nesúhlasil a žalovaného požiadal o prepracovanie zmluvy. Nakoľko žalovaný jeho pripomienky neakceptoval a do konečného znenia zmluvy o budúcej zmluve nezapracoval, pričom parc. č. 1834/1 bola vedená ako záhrada a stavba nebola v katastri nehnuteľnosti zaevidovaná, od zmluvy písomne odstúpil a žalovaného požiadal o vrátenie tzv. rezervačnej zálohy.

Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, čo odôvodnil tým, že zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, pričom dôvod na odstúpenie od zmluvy ani neexistoval. Žalovanému vznikol s poukazom na čl. III Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti záväzok a žalovanému právo na zmluvnú pokutu vo výške rezervačnej zálohy, keďže nedošlo do uplynutia doby rezervácie zo strany žalobcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalovaný bol oprávnený túto zmluvnú pokutu si započítať so zloženou rezervačnou zálohou, čo aj urobil.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 04.10.2013 žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.720,49 eur.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka A. F., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vyhodnotil všetky dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená rezervačná zmluva, v predmete ktorej sa žalovaný ako sprostredkovateľ zaviazal vykonávať činnosti, na základe ktorých vznikne žalobcovi ako záujemcovi možnosť uzatvorenia zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti, na základe ktorej dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v bode I. Žalobca v konaní namietal, že predmet zmluvy o rezervácii, ako jeho podstatná náležitosť nebol riadnym zákonným spôsobom definovaný, je nejasný a nezrozumiteľný. Predmet zmluvy je špecifikovaný v bode I. zmluvy

ako pozemky vedené na liste vlastníctva č. XX, obec A., katastrálne územie A., parcely č. 1833 a 1834/1, vo výmerách 22 m2 a 368 m2, na parcele č. 1834/1- geometrický plán č. 2-6/2008- vz.z. 4237/08 a garáž s.č. XXXX na parcele č. 1833, pričom je zrejmé, že táto špecifikácia nehnuteľností korešponduje zo stavom, aký bol v danom čase zapísaný na uvedenom liste vlastníctva. Z takto špecifikovaného predmetu zmluvy je zároveň zrejmé, že predmetom zmluvy nebola žiadna budova, ktorej neurčitú špecifikáciu žalobca namieta. Špecifikácia nehnuteľnosti, tak ako je vyššie uvedená je s poukazom na podmienku zrozumiteľnosti a určitosti postačujúca a teda nemohla u žalobcu ako kupujúceho vyvolať omyl o predmete kúpy. Pokiaľ žalobca namietal, že pri podpise zmluvy bol žalovaným uvedený do omylu v predmete právneho úkonu, toto tvrdenie žiadnym z vykonaných dôkazov preukázané nebolo. O tom, že predmet zmluvy bol medzi účastníkmi určitý nasvedčuje aj to, že žalobca uzavrel s vlastníkmi nehnuteľnosti Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v ktorej boli uvedené nielen nehnuteľnosti špecifikované v zmluve o rezervácii, ale aj rozostavaná stavba rodinného domu. Súd zároveň považoval za potrebné uviesť, že žalobca uzatváral túto zmluvu po porade so svojim právnym zástupcom a tiež potom, čo sa oboznámil s faktickým stavom nehnuteľnosti a teda podľa názoru súdu, reálne mal možnosť presvedčiť sa o stave veci a vlastnou starostlivosťou vyhnúť sa omylu. Žalobca si teda mohol zabezpečiť relevantné informácie aj o možných právnych následkoch uvedeného úkonu. Súd považoval predmet zmluvy za dostatočne špecifikovaný a tiež za určitý a jasný, v danom prípade možno určiť, aká nehnuteľnosť mala byť predmetom sprostredkovania a teda súd vyhodnotil zmluvu ako platnú.

Vzhľadom na určenie, že zmluva o rezervácii je platná, súd ďalej vyhodnocoval údajné odstúpenie žalobcu od zmluvy. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právny názor vyslovený odvolacím súdom konštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, ale od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a teda žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie plnenia, naopak žalobca si ako budúci kupujúci nesplnil zmluvnú povinnosť spočívajúcu v tom, že do doby rezervácie neuzavrel kúpnu zmluvu a ani nezaplatil do tejto doby zostávajúcu časť kúpnej ceny, čím žalovanému vznikol nárok v zmysle čl. III. bod 3.1 zmluvy o rezervácii na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Súčasne súd konštatoval, že žalobu zamietol vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku nakoľko nepreukázal relatívnu ani absolútnu neplatnosť zmluvy, bezdôvodné obohatenie žalovaného, platné odstúpenie od zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti a povinnosť žalovaného vrátiť poskytnuté plnenie.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bolo žalobe vyhovené. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru súd pri rozhodovaní opomenul skutočnosť, že rezervačná zmluva nezodpovedala vôli zmluvných strán, t.j. že nezaručovala záujemcovi sprostredkovanie kúpy stavby rodinného domu. Nehnuteľnosti špecifikované v rezervačnej zmluve síce zodpovedali vtedajšiemu zápisu v katastri nehnuteľností, ale nezodpovedali skutočnému stavu (garáž, ktorej kúpa mala byť predmetom sprostredkovania podľa obsahu rezervačnej zmluvy už v čase jej podpísania neexistovala a plnenie zmluvy v tejto časti preto bolo nemožné) ani skutočnej vôli žalobcu smerujúcej ku kúpe stavby rodinného domu. Predmetom rezervačnej zmluvy bola iba kúpa pozemkov a garáže, o rozostavanej stavbe v nej nebola zmienka, preto záveru súdu o tom, že nebolo preukázané uvedenie žalobcu do omylu v predmete právneho úkonu, je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ak teda podpisoval zmluvu v presvedčení, že si rezervuje kúpu stavby, ale pritom si rezervoval iba kúpu pozemkov a neexistujúcej garáže, konal jednoznačne v omyle o predmete záväzku vyvolanom žalovaným. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej je uvedená aj stavba rodinného domu, je samostatným záväzkovým vzťahom, v ktorom absentuje totožnosť účastníkov, a preto nemôže dopĺňať či vysvetľovať zmluvu rezervačnú.

Ak napriek tomu súd rezervačnú zmluvu považoval za platnú, mal sa zaoberať tým, že ide o zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obč. zák., a nárok na vrátenie rezervačnej zálohy mal posudzovať v súvislosti so zánikom rezervačnej zmluvy z hľadiska § 650 Obč. zák., podľa ktorého zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve. Nakoľko zmluva zanikla, žalovanému vznikla povinnosť vrátiť rezervačnú zálohu a ak si ju žalovaný ponechal, na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil. Súd bez ďalšieho vysvetľovania uzavrel, že kúpna zmluva nebola uzavretá z dôvodov na strane žalobcu a preto žalovanému vznikol nárok na ponechanie si rezervačnej zálohy titulom zmluvnej pokuty, pričom neprihliadol na skutočnosť, že povinnosti žalobcu uzavrieť kúpnu zmluvu predchádzala povinnosť žalovaného návrh kúpnej zmluvy

vypracovať a žalobcovi počas trvania rezervačnej zmluvy predložiť. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil, preto mu nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Súd pochybil, keď sa pri rozhodovaní nezaoberal plnením zmluvných povinností žalovaným a nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu v tomto smere. Žalovaný až dňa 07.02.2013 v konaní predložil návrh kúpnej zmluvy, v ktorej bol ako predmet predaja označený rozostavaný rodinný dom, ktorý bez zápisu na liste vlastníctva právne neexistoval, a neexistujúcu garáž, pričom predložená zmluva obsahovala dátum 01.03.2010, čo podľa odvolateľa svedčí o falšovaní údajov a dôkazov. Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súd porušil základné právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu.

V súlade s výhradami odvolateľa voči spôsobu odôvodnenia rozsudku bolo potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie pomerne stručne odôvodnil závermi o platnosti zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti, o neodstúpení žalobcu od tejto zmluvy a o vzniku nároku žalovaného na zmluvnú pokutu podľa článku III. bod 3.1 zmluvy z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobcu uzavrieť do doby rezervácie kúpnu zmluvu a zaplatiť zostávajúcu časť kúpnej ceny, pričom jasne a zrozumiteľne neozrejmil súvislosť týchto zistení s uplatneným nárokom žalobcu na vrátenie tzv. rezervačnej zálohy.

Neuviedol, či vzťah platne založený rezervačnou zmluvou, od ktorej nebolo odstúpené, podľa jeho zistenia naďalej trvá (napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 24.02.2010 do 24.03.2010) a nárok žalobcu na vrátenie rezervačnej zálohy preto nevznikol, alebo vychádzal zo zistenia, že nárok žalobcu síce vznikol, ale následne zanikol napr. v dôsledku započítania s nárokom žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Pokiaľ dôvodom nepriznania uplatneného nároku mala byť existencia nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd sa dôsledne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej tento účastník nezavinil, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo, neidentifikoval jednoznačne ustanovenie zmluvy, z ktorého povinnosť zabezpečovaná zmluvnou pokutou vyplýva, neuviedol, aké reálne úkony uzavretie zmluvy zahŕňa (podpísanie predloženej zmluvy, jej vypracovanie, podpísanie o odovzdanie druhej zmluvnej strane alebo iné?), akým konkrétnym konaním - nekonaním mal žalobca neuzavretie zmluvy zaviniť a voči komu mal zmluvnú povinnosť, ktorá mala byť porušená.

Odvolateľ správne namietal, hoci v inej súvislosti, že sa súd nezaoberal charakterom rezervačnej zmluvy. Neobjasnil, či plnenie žalobcu vo výške 5.000,- eur vôbec považoval za plnenie žalovanému, ako by to vyplývalo zo skutočnosti, že pri rozhodovaní zohľadnil vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu v rovnakej výške, alebo či ho považoval za úhradu časti kúpnej ceny, ako by to vyplývalo z konštatovania, že žalobca neuhradil zostávajúcu časť kúpnej ceny, ako aj z čl. II. rezervačnej zmluvy a čl. III zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.03.2010, ktorej prijímateľom by však zrejme mali byť predávajúci a v súvislosti s ktorou by preto opodstatnenie nemalo započítanie zmluvnej pokuty dojednanej v prospech žalovaného. Napovedať v tomto smere môže obsah zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalovaným a predávajúcimi, ak takáto zmluva bola uzatvorená.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa z vyššie uvádzaných dôvodov trpí obsahovými nedostatkami ( ), ktoré nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní a ktoré súčasne napĺňajú znaky postupu súdu odnímajúceho účastníkom možnosť konať pred súdom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.