Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_9Co-160-2014.pdf
PDF · 132.08 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/160/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: W. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. G.. P. Č.. XXX, T., zastúpený ustanoveným právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Trtílkom, advokátom, sídlo J. Kráľa č. 29, Martin, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa , a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, o plnenie z poistnej zmluvy vo výške 24.696,28 € s prísl., odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C 203/2004-668 zo dňa 24.októbra 2013 a na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniam toho istého súdu č.k. 15C 203/2004-680 zo dňa 4. decembra 2013 a č.k. 15C 203/2004-682 zo dňa 4. decembra 2013 v pomere hlasov 3 : 0 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd napadnuté uznesenie č.k. 15C 203/2004-680 zo dňa 4. decembra 2013 a napadnuté uznesenie č.k. 15C 203/2004-682 zo dňa 4. decembra 2013 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 744.000,-Sk (24.696,28€) s príslušenstvom, titulom poistných udalostí z 11.12.2001 a z 23.09.2002 na základe poistnej zmluvy pre životné poistenie podľa tarifu S5 z 29.12.1995 pod č.: XXXXXXXXX-X. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a štátu náhradu trov konania štátu všetko vo výške určenej samostatným uznesením.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ s odporcom uzavrel poistnú zmluvu pre životné poistenie podľa tarifu S5 dňa 29.12.1995 pod č.: XXXXXXXXX-X. Predmetom poistenia bolo životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia a pripoistenie pre prípad smrti úrazom, pre prípad trvalých následkov úrazu, čas nevyhnutného liečenia úrazu a plná invalidita s výplatou poistnej sumy. Dňa 11.12.2001 navrhovateľ utrpel pracovný úraz (záznam o úraze) keď upravoval tlačiarenské valce, odchádzal po schodišti, našliapol na hranu schodu kde sa mu podlomila noha a padol na zadnú časť tela. V dôsledku pádu došlo k poraneniu miechy s trvalými následkami (potvrdenie T.. L. R. zo 14.04.2003). V dôsledku tohto úrazu si navrhovateľ uplatňuje za trvalé následky 70% (potvrdenie a posudok T.. L. R. Č..X/XXXX) zo 600.000,-Sk, t.j. 420.000,-Sk (13.941,44 €). Za čas nevyhnutného liečenia úrazu (práceneschopnosť od 11.12.2001 do 10.12.2002) sumu 100.000,-Sk (3.319,39 €). Za invaliditu (potvrdenie č.l. 20) sumu 200.000,-Sk (6.638,78 €). Dňa 23.09.2002 navrhovateľ utrpel pri páde (pošmyknutie barle) zlomeniu pravej ruky v dôsledku čoho má obmedzenie hybnosti pravého zápästia ľahkého stupňa a za trvalé následky si uplatňuje 4% (potvrdenie T.. L. R. z 24.01.2005) zo 600.000,- Sk, t.j. 24.000,-Sk (796,65 €). Navrhovateľ v novembri 2002 odporcovi doručil oznámenie o obidvoch úrazoch, doklady o liečení a žiadal o výplatu poistných plnení v zmysle uzavretej zmluvy. K uzatváraniu poistnej zmluvy k časti kladenia otázok o zdravotnom stave sa navrhovateľ vyjadril, že odpovedal na položené otázky pracovníka poisťovne, ako či je momentálne chorý?, či mal nejaký úraz?, či má
zmenenú pracovnú schopnosť? tak, ako je v poistnej zmluve uvedené. Navrhovateľ nevedel o tom, že mal zmenenú pracovnú schopnosť, o tom sa dozvedel až v roku 2002. Následne si poisťovňa vyžiadala zdravotnú dokumentáciu, na základe ktorej špecifikovala výluku z poistenia, takže poisťovňa v roku 1996 zdravotný stav navrhovateľa poznala. Pri uzatváraní poistnej zmluvy vedome nezamlčal svoj zdravotný stav, preto tvrdenie odporcu je nepravdivé a nebolo preukázané. K poistnej zmluve uzavretej 29.12.1995 bol vyhotovený dodatok pred prijatím do poistenia (č.l. 242) v zmysle ktorého odporca vylúčil z poistenia nárok na výplatu poistnej sumy za poistné riziko invalidity a nárok na oslobodenie od platenia poistného v prípade plnej invalidity, ktorá by bola priznaná v dôsledku niektorého z ochorení kolísavej hypertenzie a chronického vertebrogenného algického polytopného syndrómu a nárok na poistné plnenie za trvalé následky z úrazu a za čas nevyhnutného liečenia úrazu LS chrbtice.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 34, § 37 ods.1, § 39, § 793 ods.1 , § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ sa domáha poistného plnenia z poistnej zmluvy životné poistenie podľa tarifu S5 z 29.12.1995 pod č.: XXXXXXXXX-X, titulom poistnej udalosti z 11.12.2001 v dôsledku ktorej navrhovateľ bol práceneschopný od 11.12.2001 do 10.12.2002. Navrhovateľ si uplatňuje za trvalé následky 70% zo 600.000,-Sk, t.j. 420.000,-Sk (13.941,44 €), za čas nevyhnutného liečenia úrazu (práceneschopnosť od 11.12.2001 do 10.12.2002) sumu 100.000,-Sk (3.319,39 €), za invaliditu sumu 200.000,-Sk (6.638,78 €) a titulom poistnej udalosti z 23.09.2002 si navrhovateľ uplatňuje za trvalé následky 4% zo 600.000,- Sk, t.j. 24.000,-Sk (796,65 €). S poukazom na vyššie uvedené, medzi účastníkmi konania je sporná náhodnosť úrazového deja poistnej udalosti z 11.12.2001 (§797 ods.2 Občianskeho zákonníka), či pri poistnej udalosti išlo o úraz miechy alebo chrbtice (keďže navrhovateľ si uplatňuje poistné plnenie v dôsledku úrazu miechy a nie chrbtice, ktorá je podľa odporcu vylúčená z poistného plnenia), zamlčanie podstatných skutočností navrhovateľom o jeho zdravotnom stave pri vstupe do poistenia a odmietnutie plnenia odporcom listom z 23.05.2013 podľa § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka.
Prvostupňový súd uviedol, že napriek uvedeným sporným otázkam sa ex offo prejudiciálne zaoberal platnosťou uzavretia poistnej zmluvy životné poistenie podľa tarifu S5 z 29.12.1995 pod č.: XXXXXXXXX-X (č.l. 18). Ustanovenie § 792 ods.1 Občianskeho zákonníka upravuje lehotu, dokedy treba návrh prijať a zároveň, kedy je poistná zmluva uzavretá. Keďže zákon nedefinuje kto je navrhovateľom poistnej zmluvy a kto je druhým účastníkom treba vychádzať z praxe, z ktorej vyplýva, s poukazom na text poistnej zmluvy, ktorá je predmetom toho sporu, že návrh poistnej zmluvy vypracoval poisťovateľ (odporca) preto je navrhovateľom poistnej zmluvy. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že navrhovateľom poistnej zmluvy (odporcom) bola určená lehota na prijatie návrhu poistnej zmluvy, preto nastupuje aplikácia ostatnej časti zákona, že návrh poistnej zmluvy má byť prijatý do jedného mesiaca odo dňa keď druhý účastník návrh dostal. Súd je toho názoru, že druhý účastník (navrhovateľ) návrh poistnej zmluvy dostal 29.12.1995 čo je potvrdené jeho podpisom na návrhu poistnej zmluvy (č.l. 18) z čoho vyplýva, že návrh poistnej zmluvy mal byť odporcom prijatý do jedného mesiaca, t.j. do 29.01.1996. Skutočnosť prijatia návrhu poistnej zmluvy oznamuje poistiteľ (odporca) oznámením o prijatí návrhu. V danom prípade je to listina o prijatí z 31.05.1996 (č.l. 615). Z uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k názoru, že odporca návrh poistnej zmluvy neprijal v zákonnej lehote jedného mesiaca odkedy navrhovateľ ako poistník návrh dostal, preto k platnému uzavretiu poistnej zmluvy nedošlo a poistná zmluva životné poistenie podľa tarifu S5 z 29.12.1995 pod č.: XXXXXXXXX-X, je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej prijatie v lehote piatich mesiacov (31.05.1996) odporuje ust. § 792 ods.1 Občianskeho zákonníka.
S poukazom na rozsiahle dokazovanie ktoré súd vykonal pred ustálením vyššie uvedeného právneho názoru predtým, ako bola navrhovateľom predložená listina o prijatí návrhu poistnej zmluvy z 31.05.1996 (č.l. 615) a odmietnutím plnenia odporcom listom z 23.05.2013, prvostupňový súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania tak, že i z ďalších skutkových a právnych skutočností by návrh zamietol. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že ide o návrh poistnej zmluvy čo znamená, že navrhovateľ ako poistník sa zaviazal, že všetky údaje v návrhu na uzavretie zmluvy sú úplné, pravdivé a že nezamlčal žiadnu skutočnosť týkajúcu sa navrhovaného poistenia ako i to, že bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami, Osobitnými poistnými podmienkami, ktoré mu boli odovzdané. Poistné je určené úmerne riziku ktoré vznikne z poistnej udalosti, preto poisťovateľ na začiatku musí zvážiť, či poistnú zmluvu uzavrie a za akých okolností. Poisťovateľ kladie dôraz na pravdivé a úplné odpovede potencionálneho poistníka pri otázkach zisťovania jeho zdravotného stavu. Pravdivosť a úplnosť odpovedí poistníka je upravená v osobitnom zákonnom ustanovení § 793 Občianskeho zákonníka (osoba, ktorá uzatvára
poistnú zmluvu je povinná na všetky otázky odpovedať pravdivo a úplne) ktoré pri vedomom porušení tejto povinnosti postihuje osobitnými sankciami upravenými v § 798 (primerané zníženie plnenia) a v § 802 (ods. 1 odstúpenie od zmluvy poisťovateľom, ods.2 odmietnutie plnenia spojené so zánikom poistenia) Občianskeho zákonníka. Zo skutkového deja, ktorý nebol medzi účastníkmi konania sporný vyplýva, že po doručení návrhu poistnej zmluvy z 29.12.1995 poisťovateľovi, odporca preskúmal zdravotný stav navrhovateľa, na základe čoho vyzval navrhovateľa listom zo 16.01.1996 (č.l. 241) na vyplnenie podrobného dotazníka o zdravotnom stave s informáciou, že z poistnej zmluvy bude vylúčené plnenie na poistné udalosti medzi 4 a 5 stavcom (L4, 5) pre vybranie medzistavcovej platničky v roku 1980. Navrhovateľ na výzvu nereagoval, preto odporca vyhotovil dodatok k poistnej zmluve s účinnosťou 30.12.1995 (č.l. 242). Prvostupňový uviedol, že uvedený dodatok je bez uvedenia dátumu, jeho obsahom je vylúčenie z poistenia nárok za poistné riziko invalidity a nárok na oslobodenie od platenia poistného v prípade plnej invalidity v dôsledku ochorení na kolísavú hypertenziu a chronický vertebrogenný algický polytopný syndróm. V ďalšom bol vylúčený z poistenia nárok na poistné plnenie za trvalé následky úrazu a čas nevyhnutného liečenia úrazu LS chrbtice. V uvedenej listine je rukou dopísaný text podpísaný navrhovateľom, bez uvedenia dátumu, ktorý nie je možné podľa názoru súdu vyhodnotiť ako súhlas s dodatkom k poistnej zmluve z dôvodu, že dodatok k poistnej zmluve nie je datovaný, nie je verifikovaný podpisom ani pečiatkou zodpovedného pracovníka poisťovne, rovnako nie je datovaná poznámka navrhovateľa, takže má formálne nedostatky a zároveň aj vecné, keďže text poznámky navrhovateľa nie je jednoznačným prijatím, z hľadiska obsahu vo vzťahu k návrhu poistnej zmluvy nie je jednoznačný, je neurčitý, vnútorne rozporný. Tieto náležitosti prejavu prvostupňový súd skúmal so zreteľom na právny význam, nakoľko sú esenciálnymi pre zrozumiteľnosť, určitosť a perfektnosť právneho úkonu. Uvedený názor preukazuje potvrdenie poistnej zmluvy poisťovňou listom z 31.05.1996 (č.l. 615), ktorým poisťovňa potvrdzuje uzavretie poistnej zmluvy z 29.12.1995 v pôvodnom znení, bez výluk z poistenia. Na základe uvedených skutočností prvostupňový súd poistnú zmluvu životné poistenie podľa tarifu S5 z 29.12.1995 pod č.: XXXXXXXXX-X vyhlásil za absolútne neplatnú ex tunc, ktorá absolútna neplatnosť právneho úkonu nie je časovo obmedzená, konvalidácia takéhoto úkonu nie je možná a zakladá nárok z bezdôvodného obohatenia ( § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Pokiaľ ide o odmietnutie poistného plnenia odporcom listom z 23.05.2013 podľa §802 ods.2 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd konštatoval, že súčasťou poistnej zmluvy je dotazník - otázky poistenému v rámci ktorých poistený ozrejmuje svoj zdravotný stav, z čoho poisťovňa získava informácie ohľadom rizík pre poisťovňu. Poisťovňa vyplnený dotazník skontroluje a zhodnotí pre prípad poistenia vo vzťahu rizík pre poisťovňu s tým, či poistnú zmluvu uzavrie; ak áno za akých poistných podmienok alebo poistnú zmluvu neuzavrie. Ak poistený v dotazníku uvedie zdravotné problémy, poisťovňa zváži či ide o vážne alebo ľahké ochorenie. Ak ide o ľahké ochorenia poisťovňa štandardne poistnú zmluvu uzavrie. Ak ide o vážne ochorenie, poisťovňa si vyžiada výpis zdravotnej dokumentácie a zdravotný stav poisteného posudzuje. V prípade, ak je miera predpokladu vážnosti ochorenia zvýšená, poisťovňa posúdi, či je táto miera pre poisťovňu neprijateľná - vtedy poistnú zmluvu neuzavrie, alebo či je táto miera prijateľná s výhradou navýšenia poistného, s čím musí následne poistený súhlasiť a k uzavretiu poistnej zmluvy dôjde za zmenených poistných podmienok. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ pri vstupe do poistenia neodpovedal pravdivo na položené otázky v dotazníku. Obranu navrhovateľa v tejto časti, že len odpovedal na otázky ktoré mu kládol zástupca poisťovateľa súd vyhodnotil ako vágnu, keďže navrhovateľ ako osoba so spôsobilosťou na právne úkony si musel uvedomiť vážnosť tohto právneho úkonu, svojim podpisom potvrdil, že odpovede na všetky otázky sú pravdivé, pričom v čase uzatvárania predmetnej poistnej zmluvy poznal svoj zdravotný stav, čo mal súd preukázané znaleckým posudkom T.. Š.. Navrhovateľ s obsahom poistnej zmluvy bol riadne oboznámený, pričom jednotlivé otázky o zdravotnom stave sú formulované jasne a nepochybne, preto prvostupňový súd ustálil, že navrhovateľ vedome nepravdivo odpovedal na položené otázky, čím porušil ust. § 793 ods.1 Občianskeho zákonníka, pričom odporca až po poistnej udalosti zistil, že úraz z 11.12.2001 vznikol nie ako náhodná udalosť (§797 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 2 bodu 1 Osobitných poistných podmienok pre pripoistenie úrazu a invalidity) ale v dôsledku príčinnej súvislosti existujúceho nevyhovujúceho zdravotného stavu v čase pred uzavretím poistnej zmluvy (opakované poškodenia driekovej časti chrbtice s následkom poruchy chôdze, drop ataky - od roku 1977 išlo o devätnásty pád čo potvrdzuje znalecký posudok T.. Š. ( „poúrazová exacerbácia chronického lumboiscchialgického syndrómu vzniknutého na podklade úrazu v roku 1977 s progresiou paraparetických prejavov na dolných končatinách“). Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru, že odporca k sankcii odmietnutia plnenia pristúpil dôvodne, keďže až po vzniku poistnej udalosti sa dozvedel, že jej príčinou je skutočnosť (podľa záznamu
z pracovného úrazu- podlomenie nohy), ktorú pre vedome nepravdivé odpovede na otázky pri uzatváraní zmluvy nemohol zistiť (poškodenie driekovej časti chrbtice s následkom poruchy chôdze, drop ataky ) a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná. Odmietnutím plnenia poistenie zanikne bez spätného účinku (túto právnu informáciu súd podáva bez ohľadu na fundament pre ktorý návrh zamietol).
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., keďže odporca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd zaviazal neúspešného navrhovateľa na náhradu jeho trov konania vo výške určenej samostatným uznesením rovnako ako o náhrade trov konania štátu podľa § 148 ods.1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať odporcu k náhrade trov konania. Vo svojom odvolaní poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku a dôvody pre ktoré prvostupňový súd návrh zamietol, keď mal zato, že prvostupňový súd sa v danej situácii ani nezaoberal ďalším možným spôsobom uzatvárania zmlúv, v konečnom dôsledku uzatvorenie zmluvy bolo vecou medzi účastníkmi nespornou, zhodne tvrdenou počas celého prvostupňového súdneho konania a prvostupňový súd počas celého konania vzbudzoval dojem, že si tieto zhodné tvrdenia účastníkov osvojuje. Nezaoberal sa možnosťou uzatvorenia zmluvy spôsobom návrh, protinávrh a potvrdenie protinávrhu a ani neskúmal, či nedošlo v uzatvoreniu zmluvy podľa ustanovenia § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaplatením poistného. Prvostupňový súd vychádzal zo toho, že k potvrdeniu návrhu zmluvy došlo až listom zo dňa 31. 5. 1996. Týmto listom však odporca potvrdil, že prijal návrh zmluvy a vydáva túto POISTKU č. XXXXXXXXXX, ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. V prvostupňovom konaní teda nebolo predmetom dokazovania a ani to nevyplýva zo skutkového zistenia, žeby návrh poistnej zmluvy nebol prijatý včas alebo žeby nedošlo k inému spôsobu vzniku zmluvného vzťahu, a teda skutočnosť, na základe ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa, že nedošlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy, nebol ani preukázaný. O tom, že došlo k uzavretiu zmluvy svedčí aj list odporcu zo dňa 16. 1. 1996, ktorým odporca potvrdzuje, že ide o platne uzavretú poistnú zmluvu (v akceptačnej lehote). Prvostupňový súd vyhlásil poistnú zmluvu z 29. 12. 1995 č. XXXXXXXX-X za absolútne neplatnú (nie však autoritatívnym rozhodnutím, ale zrejme ju len považuje za neplatnú), pričom však pokiaľ súd konštatuje že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, t.j. že zmluva nevznikla, nie je možné ju považovať za neplatnú, nakoľko to, čo neexistuje, nemôže byť ani platné ani neplatné.
Navrhovateľ, k záverom súdu uvedených v odôvodnení napádaného rozsudku, uviedol, že v konaní nebola preukázaná vedomá nepravdivosť a zamlčanie údajov navrhovateľa pri dojednávaní poistenia a teda nebola preukázaná prípustnosť uplatnenia ustanovenia § 793 a § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka. Odporca nepredložil súdu dôležité dôkazy na svoje vedome podvodné a nepravdivé tvrdenia súdu, a súd si dôležité dôkazy od odporcu nevyžiadal. V konaní nebolo predmetom dokazovania a nedošlo tak k preukázaniu nejakého chorobného podlamovania dolných končatín navrhovateľa a prípadne príčinná súvislosť medzi takýmto nepreukázaným tvrdením a príčinou úrazov, ktorých sa odškodnenie týka, naopak navrhovateľ dostatočne vysvetlil úrazový dej a teda aj prečo vznikol úraz. Tvrdenia odporcu a nejakom chorobnom padaní sú účelové a nepravdivé a tieto nijakým spôsobom nepreukázal a prvostupňový súd ani takéto dôkazy od neho nepožadoval predložiť. Odporca v konaní nepreukázal a prvostupňový súd nezdôvodnil v napádanom rozsudku, prečo musia byť v zmluve uvedené aj také údaje, ktoré podľa Všeobecných poistných podmienok, nie sú predmetom poistenia. Odporca zapísaním údajov do zmluvy pri dojednávaní poistenia dňa 29.12.1995 priamo z občianskeho preukazu vyvodil voči sebe následne taký právny stav, že podľa zákona musel zapísať rovnako do zmluvy a bez použitia § 793 Občianskeho zákonníka aj údaje o zdraví priamo zo zdravotnej dokumentácie klienta a nie ináč. Navrhovateľ mal zato, že nezapísanie údajov o zdraví priamo zo zdravotnej dokumentácie klienta do zmluvy ide nespochybniteľne na ťarchu odporcu.
K odmietnutiu poistného plnenia navrhovateľ uviedol, že v tejto časti rozhodnutie nie je riadne a preukázateľne odôvodnené podľa § 157 ods.2 O.s.p. hlavne bez toho aby bolo zdôvodnené, prečo niektoré dôkazy súd nevykonal, keď zároveň navrhovateľ tvrdil, že odporca nielenže nepredložil v dokazovaní prvostupňovému súdu, ale ani nevie predložiť súdu také dôkazy, ktoré by súd oprávnili pripustiť použitie ust. § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka. Rovnako absentuje odôvodnenie, prečo prvostupňový súd neprihliadol na námietku premlčania možnosti odmietnuť plnenie odporcom, keď odporca od roku 1995 do 11.12.2001 viackrát plnil poistné plnenia za iné jeho úrazy a to bez výhrad. Odporca si k plneniu poistného plnenia vždy vyžiadal od ošetrujúceho lekára klienta zdravotnú
dokumentáciu a podľa tejto rozhodol o plnení za úrazy od r. 1995 do 11.12.2001. Teda odporca už dávno pred vznikom úrazu dňa 11.12.2001 (plnenie na ktorý je predmetom tohto sporu) nespochybniteľne vedel o všetkých úrazoch a ochoreniach priamo z vyžiadanej dokumentácie klienta v januári 1996, čo je preukazné aj z písomná korešpondencie medzi ním a odporcom na začiatku roku 1996 (v súdnom spise založené) a poistnú zmluvu odporca nevypovedal do roku 2001 a tým došlo ku premlčaniu, odmietnuť poistné plnenie za úraz z 11.12.2001 a z 23.09.2002.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Trval na tom, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že poistený navrhovateľ zamlčal úmyselne pri vstupe do poistenia podstatné a závažné skutočnosti o svojom zdravotnom stave z času pred vstupom do poistenia, a to najmä, že od 8.2.1993 je občan so zmenenou pracovnou činnosťou aj pre poškodenie chrbtice a zamlčaný bol aj druhý úraz zo dňa 7.2.1986. Vychádzajúc zo zhoršenia jeho zdravotného stavu údajne následkom škodovej udalosti zo dňa 11.12.2001, je zrejmé a preukázané, že ním deklarované zhoršenie zdravotného stavu po predmetnej škodovej udalosti /vrátane podlamovania nôh/ nastalo v príčinnej súvislosti s nevyhovujúcim zdravotným stavom z času pred vstupom do poistenia, teda ako následok opakovaných poškodení driekovej časti chrbtice, ktoré zanechalo poruchu chôdze, drop ataky, ktoré majú za príčinu samovoľné pády. Samotný pád pána Š.V., zo dňa 11.12.2001 bol podľa výpisu z jeho zdravotnej dokumentácie od roku 1977 v poradí 19-tým pádom. Táto skutočnosť v spojení s diagnostikovanými drop atakmi, ktoré boli zrejmé pred uplatňovanou škodovou udalosťou vylučuje aj jeden zo základných znakov poistnej udalosti a to náhodnosť. Mal zato, že predpoklady zákonnej definície poistnej udalosti uvedené v § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka neboli pri škodovej udalosti zo dňa 11.12.2011 vôbec naplnené. Poistený pri uzatváraní poistnej zmluvy zamlčal relevantné informácie o svojom zdravotnom stave, neuviedol všetky diagnózy, status občana ZŤP, teda neodpovedal pravdivo a úplne na všetky dotazované otázky poisťovateľa, zamlčal nám svoj zhoršený a nevyhovujúci zdravotný stav, ktorý sa v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 11.12.2011 iba zhoršil, avšak poistený sa v tomto súdnom konaní snaží predmetnú škodovú udalosť spojiť so svojim už zlým a nevyhovujúcim zdravotným stavom z času pred vstupom do poistenia a deklaruje, že všetky poškodenia zdravia, ktoré v súčasnosti m á a ktoré žaluje v tomto súdnom konaní, sa mu stali výlučne následkom škodovej udalosti z 11.12.2001.
Ďalšími písomnými podaniami doručenými odvolaciemu súdu dňa 25.7.2014 a dňa 26.1.2015, ktoré boli doručené po uplynutí odvolacej lehoty navrhovateľ doplnil odvolanie o, opakoval svoje dôvody odvolania, vyjadril sa k dôkazom vykonaným prvostupňovým súdom a trval na tom, že odporca neuniesol dôkazné bremeno v súdnom konaní keď nepreukázal vedomosť zamlčania údajov pri dojednávaní poistenia relevantným dôkazom.
Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania / § 214 ods. 2 O.s.p. / a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.
Predmetom konania v danej veci je nárok navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 24.696,28€ ( 744.000,-Sk) s príslušenstvom, titulom poistných udalostí z 11.12.2001 a z 23.09.2002 na základe poistnej zmluvy pre životné poistenie zo dňa 29.12.1995, č.: XXXXXXXXX-X, Tarifa S5 / ďalej len „ poistná zmluva „ /..
Prvostupňový súd návrh zamietol keď s poukazom na ustanovenie § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že odporca návrh poistnej zmluvy neprijal v zákonnej lehote jedného mesiaca odkedy navrhovateľ ako poistník návrh dostal, preto k platnému uzavretiu poistnej zmluvy nedošlo a poistná zmluva je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jej prijatie v lehote piatich mesiacov (31.05.1996) odporuje § 792 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu bola skutočnosť, že Dodatok k poistnej zmluve s účinnosťou 30.12.1995 / ďalej len „ Dodatok „/ vyhotovený odporcom je bez uvedenia dátumu, jeho obsahom je spresnenie vylúk z poistenia a v uvedenej listine je rukou dopísaný text podpísaný navrhovateľom, bez uvedenia dátumu, ktorý nie je možné podľa názoru súdu vyhodnotiť ako súhlas s dodatkom k poistnej zmluve z dôvodu, takže tento dodatok má formálne aj vecné nedostatky, keďže text poznámky navrhovateľa nie je jednoznačným prijatím, z hľadiska obsahu vo vzťahu k návrhu poistnej zmluvy, je neurčitý, vnútorne rozporný, ktorá skutočnosť má tiež za následok absolútnu neplatnosť vyššie citovanej poistnej zmluvy.
Odvolací súd má zato, že uvedené závery súdu prvého stupňa nie sú vecne správne a to z nasledujúcich dôvodov.
Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.
Citované ustanovenie § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje mechanizmus uzavierania poistnej zmluvy, najmä z hľadiska času, do ktorého treba návrh prijať a upravuje aj okamih, kedy je poistná zmluva uzavretá, ale to len ak sa zmluva uzatvára medzi neprítomnými osobami čo ale nie je daný prípad. Po oboznámením sa s obsahom Návrhu poistnej zmluvy pre životné poistenia podľa tarifu S5 číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXX-X / č.l. 18 spisu / má odvolací súd zato, že návrh poistnej zmluvy predložil odporca ako poistiteľ navrhovateľovi ako poistníkovi, keď navrhovateľ / poistník / tento návrh dňa 29.12.1995 prijal čo potvrdil svojím podpisom a rovnako v tento deň podpísal návrh poistnej zmluvy zástupca poisťovne ako poistiteľa. Z uvedeného vyplýva, že dňa 29.12.2005 bola poistná zmluva uzavretá a to aj s odkazom na ustanovenie čl. 3 bod 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie / ďalej len „VPP“/. Skutočnosť, že poistná zmluvy bola uzavretá dňa 29.12.1995 vyplýva aj zo začiatku dohodnutého poistenia, ktorý bol určený dňom 30.12.1995 a nepriamo aj zo skutočnosti, že odporca dňa 16.1.1996 predložil navrhovateľovi Návrh dodatku k poistnej zmluve č. XXXXXXXXX-X s účinnosťou dodatku od 30.12.1995, ktorý by logicky navrhovateľovi nepredkladal, keby v tom období nebola uzavretá samotná poistná zmluva. Nesprávny je záver súdu prvého stupňa, že k prijatiu zmluvy došlo až dňa 31.5.1996, ktorú skutočnosť prvostupňový súd vyvodil z toho, že odporca týmto dňom písomným oznámením označeným ako Poistka č.: XXXXXXXXX-X, Tarifa S5 prijal návrh poistnej zmluvy. Uvedená Poistka nie je prijatím návrhu poistnej zmluvy, ale je to písomné potvrdenie o uzavretí poistenia, ktoré vydal poisťovateľ v zmysle čl. 1, čl. 3 bod 7 VPP. Vzhľadom na uvedené nie je daný dôvod neplatnosti zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ustanovením § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť poistnej zmluvy nie je možné odvodzovať ani od neplatnosti Dodatku k poistnej zmluve, keďže k uzavretiu tohto dodatku medzi navrhovateľom ako poistníkom a odporcom ako poisťovateľom nedošlo. Ako vyplýva z Návrhu Dodatku, ktorý bol navrhovateľovi doručený jeho obsahom je spresnenie vylúk z poistenia, t.j. zmena poistenia už dojednaného v poistnej zmluve. V zmysle čl. 6 bod 2 VPP, resp. z čl. 4 bod 2 Osobitných poistných podmienok pre poistenie úrazu a invalidity zmena poistenie resp. pripoistenia už dojednaného je možná, len ak sa na tom účastníci dohodnú. Ako vyplýva zo samotného Návrhu Dodatku / č.l. 242 spisu / tento navrhovateľ nepodpísal, považoval ho za bezpredmetný a preto nemohlo dôjsť k zmene poistenia resp. pripoistenia z dôvodu absencie dohody účastníkov. Ak teda nedošlo k uzavretiu Dodatku, tak potom jeho formálne aj vecné nedostatky, nemôžu mať v žiadnom prípade za následok absolútnu neplatnosť vyššie citovanej poistnej zmluvy.
Za predčasný považuje odvolací súd nakoniec záver súdu prvého stupňa, že odporca dňa 23.5.2013 / č.l. 545 spisu / v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvodne uplatnil sankciu odmietnutia poistného plnenia, keď prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s námietkou premlčania ktorú vzniesol navrhovateľ/ č.l. 598 spisu /, ktorý mal zato, že právo odporcu odmietnuť plnenie je premlčané a prvostupňový súd dôsledne neskúmal či boli splnené podmienky na odmietnutie poistného plnenia.
Podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Oprávnenie poistiteľa odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je viazané na kumulatívne splnenie viacerých podmienok. Odmietnuť plnenie je tu podmienené tým, že poistiteľ sa až po poistnej udalosti dozvie, že príčinou (tejto) poistnej udalosti je skutočnosť, 1./ ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a 2./ , ktorá bola podstatná pre uzavretie poistnej zmluvy. Všeobecné úvahy možno v rámci právneho vzťahu poistenia fyzickej osoby konkretizovať a ustanovenie § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka interpretovať tak, že poistiteľ je oprávnený odmietnuť poistné plnenie len vtedy, ak sa dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je "skutočnosť" ktorú poistiteľ nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia len preto, že navrhovateľ pri uzavieraní poistnej zmluvy uviedol vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede; zároveň musí ísť o "skutočnosť", ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná.
K premlčaniu odvolací súd dodáva, že vzhľadom na hypotézu právnej normy v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odmietnuť poistné plnenie sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom, kedy sa poistiteľ po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede záujemcu o poistenie / následne poisteného / nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktoré boli pre uzavretie poistnej zmluvy podstatné.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil / právne posúdenie veci je nesprávne, pretože prvostupňový súd posúdil vec podľa právnej normy, síce správne určenej, ale nesprávne vyloženej v časti neplatnosti poistnej zmluvy/ a jeho závery sú predčasné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu pre posúdenie námietky premlčania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil / § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p / a vec mu vrátil na ďalšie konanie / § 221 ods. 2 O.s.p. /.
V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný, keď bude potrebné doplniť dokazovania na zistenie skutočností potrebných na vysporiadanie sa s námietkou premlčania. V prípade ak prvostupňový súd dospeje k závere, že námietka premlčania nie je dôvodná bude potrebné dôsledne skúmať či sú splnené podmienky v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka na odmietnutie poistného planenia. V opačnom prípade, ak sa po doplnení dokazovania sa neobjavia nové skutočnosti bude potrebné posúdiť či navrhovateľovi vznikol nárok na poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a v akej výške. V prípade nového rozhodnutia v tomto v rozhodnutí nesmú absentovať jeho dôvody, rozhodnutie musí byť presvedčivé a preskúmateľné a musí mať všetky náležitosti v zmysle § 157 O.s.p. s tým, že musia byť riadne zdôvodnené všetky výroky rozsudku, t.j. každý výrok musí mať svoj obsah v odôvodnení.
Napadnutým uznesením č.k. 15C 203/2004-680 zo dňa 4. 12. 2013 prvostupňový súd priznal T.. I. Š., miesto výkonu činnosti Y.Í. Č.. XXXX/XX, Ž., znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 597,60 € (slovom päťstodeväťdesiatsedem eur a šesťdesiat centov) a upravil učtáreň Okresného súdu Bratislava I, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu znalcovi T.. I.G. Š., znaleckú odmenu vo výške 597,60 € na účet č.: XXXXXXXX/XXXX, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., variabilný symbol: 304112010 a to sumu 100,- € z preddavku navrhovateľa zloženého na účte D 14/a pod položkou 142/10, sumu 100,- € z preddavku odporcu zloženého na účte D 14/a pod položkou 153/10, sumu 397,60€ zo štátnych finančných prostriedkov zapísaných na zozname trov na č.l. 679 pod položkou č. 1.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 5 písm. b), § 6 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, keď uviedol, že súd uznesením zo dňa 22.07.2010, č.k. 15C 203/2004 - 332 nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia. Vypracovaním znaleckého posudku súd poveril súdneho znalca T.. I. Š., a to v lehote 30 dní od doručenia súdneho spisu. Predmetným uznesením súd zároveň uložil účastníkom povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, každému vo výške 100,- € v lehote do troch dní odo dňa doručenia uznesenia na účet súdu. Navrhovateľ zložil preddavok vo výške 100,- € dňa 04.08.2010 a odporca zložil preddavok vo výške 100,- € dňa 24.08.2010 na účet súdu. Súdom ustanovený znalec vyhotovil a doručil súdu dňa 10.11.2010 znalecký posudok č. 3/2010 v počte troch vyhotovení spolu s vyúčtovaním odmeny a to paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom § 5b- 19,92 €; preštudovanie spisu a zdravotnej dokumentácie § 5a - 12 x 19,92 t.j. 239,04 €; za výkon znaleckej činnosti § 6 ods. 1 - 17 x 19,92€ t.j. 338,64 €, spolu 597,60€. Prvostupňový súd mal za to, že súdny znalec účtoval odmenu
v súlade s vyhláškou MS SR č. 491/2004 Z. z., a preto mu súd priznal znalcovi tarifnú odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 3/2010 vo výške 597,60 €.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C/203/2004 zo dňa 24.10.2013, bolo o jeho návrhu na zaplatenie sumy 24.696,28 € s prísl. vo veci samej rozhodnuté, on bol zaviazaný k náhrade trov konania odporcovi a aj k náhrade trov štátu, pričom tieto majú byť určené samostatným uznesením. Proti uvedenému rozsudku, vo všetkých jeho výrokoch, podal odvolanie, a teda aj proti výroku o náhrade trov konania. Vzhľadom k uvedenému, keďže nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté o náhrade trov konania, nie je možné, aby nadobudlo právoplatnosť týmto odvolaním napádané uznesenie, ktorým sú špecifikované parciálne trovy konania a spôsob ich platenia. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd, zrušil napadnuté rozhodnutie s tým, že vec vráti prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní vo veci samej.
Napadnutým uznesením č.k. 15C 203/2004-682 zo dňa 4.12. 2013 prvostupňový súd priznal T.. Y. V., miesto výkonu činnosti R. Č.. XXXX/XX, Ž., znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 804,78 € (slovom osemstoštyri eur a sedemdesiatosem centov) a upravil učtáreň Okresného súdu Bratislava I, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila súdnemu znalcovi T.. Y. V., znaleckú odmenu vo výške 804,78 € na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pobočka Na bráne 1, 010 43 Žilina na to sumu 150,- € z preddavku navrhovateľa zloženého na účte D 14/a pod položkou 14/12; sumu 654,78 € zo štátnych finančných prostriedkov zapísaných na zozname trov na č.l. 679 pod položkou č. 2.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 5 písm. b), § 6 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, keď uviedol, že uznesením zo dňa 17.01.2012, č.k. 15C 203/2004 - 427 súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia. Vypracovaním znaleckého posudku súd poveril súdnu znalkyňu T.. Q.G. V., miesto výkonu činnosti J.. T. X/XX, T., a to v lehote 30 dní od doručenia súdneho spisu. Predmetným uznesením súd zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 150,- € v lehote do troch dní odo dňa doručenia uznesenia na účet súdu. Navrhovateľ zložil preddavok vo výške 150,- € dňa 31.01.2012. Uznesením zo dňa 14.02.2012, č.k. 15C 203/2004 - 435 súd zmenil uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 17.01.2012, č.k. 15C 203/2004 - 427 tak, že vypracovaním a podaním znaleckého posudku poveril súdneho znalca T.. Y. V.. Súdom ustanovený znalec vyhotovil a doručil súdu dňa 09.05.2012 znalecký posudok č. 3/2012 v počte troch vyhotovení spolu s vyúčtovaním odmeny nasledovne prebratie a prvotné oboznámenie sa so spisom- 19,92€; preštudovanie spisového materiálu - 16 hod. á 19,92 € t.j. 318,72 €; preštudovanie zdravotnej dok. navrhovateľa - 6 hod. á 19,92 €, t.j. 119,52 €; neurolog. vyšetrenie navrhovateľa -1 hod. á 19,92 € t.j. 19,92 €; vypracovanie znaleckého posudku - 16 hod. á 19,92 €, t.j. 318,72 €; znalecký posudok odovzdaný v troch vyhotoveniach - 3 x 2,66 € , t.j. 7,98 €; spolu 804,78€. Prvostupňový súd mal za to, že súdny znalec účtoval odmenu v súlade s vyhláškou MS SR č. 491/2004 Z. z., a preto mu súd priznal znalcovi tarifnú odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 3/2012 vo výške 796,80 € a náhradu hotových výdavkov v sume 7,98 €, t. j. spolu 804,78 €.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol úplne totožné dôvody ako v odvolaní proti uzneseniu č.k. 15C 203/2004-680 zo dňa 4. 12. 2013.
Odporca sa k odvolaniam navrhovateľa proti uzneseniam písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska týchto odvolaní podaných proti uzneseniam podľa § 212 ods. 1 O.s.p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.
Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 O.s.p., ak bol v konaní podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon, ktorým je zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovuje, komu sa znalečné vypláca. Podľa jeho ustanovenia § 3 ods. 1, znalec sa môže dohodnúť so zadávateľom na zmluvnej odmene; ak sa nedohodnú, patrí mu tarifná odmena. Jedným zo spôsobov určenia tarifnej
odmeny u znalcov je časový spôsob s prihliadnutím na počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť. Za hotové výdavky sa podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zák.č. 382/2004 Z.z. považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti. Výšku a spôsob určenia odmeny znalca stanovuje vyhláška MS SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Podľa ustanovenia § 5 písm. b/ citovanej vyhlášky znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 €, podľa § 6 ods. 1 vyhlášky znalcovi v odbore zdravotníctvo a farmácia a znalcovi v odbore právne vzťahy k cudzine patrí hodinová odmena za každú začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti 19,92 € a podľa § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 2,66 €; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme.
Odvolací súd v danej veci nezistil dôvody, ktoré by bránili priznaniu odmeny znalcom T.. I.G. Š. H. T.. Y. V. vo vyúčtovanej výške a ani chyby pri počítaní. Podľa odvolacieho súdu obaja znalci vykonali znalecký úkon v intenciách uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, v primeranej lehote a ich postup pri vyúčtovaní znalečného bol v súlade s právnymi predpismi a množstvom účelne vynaloženej práce potrebnej k vykonaniu znaleckého úkonu, ktorý čas je primeraný a logický, a to aj vzhľadom na skúsenosti s obdobnými kauzami (čas potrebný k vybratiu podstatných faktov, naštudovanie obsahu spisu, odborné posúdenie veci, atď.) a s tým spojených výdavkov.
Námietka navrhovateľa, že voči rozsudku, v ktorom bolo okrem iného rozhodnuté, že je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a štátu náhradu trov konania štátu všetko vo výške určenej samostatným uznesením podal odvolanie a preto , keďže nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté o náhrade trov konania, nie je možné, aby nadobudli právoplatnosť odvolaním napádané uznesenia, ktorými sú špecifikované parciálne trovy konania a spôsob ich platenia je právne irelevantná. Napadnutými uzneseniami bolo rozhodnuté o znalečnom t.j. o náhrade hotových výdavkov, náhrade za stratu času a odmene znalcov v súvislosti s vypracovaním znaleckých posudkov. Je povinnosťou súdu, ktorý nariadil znalecké dokazovanie aby o odmene znalca a o náhradách vzniknutých nákladov rozhodol bez prieťahov po podanom vyúčtovaní, a to nezávisle od skončenia veci, v ktorých bol posudok urobený, keď na priznanie týchto nárokov nemá vplyv úspech účastníka v konaní a preto neexistuje zákonný dôvod, aby o týchto nárokoch nemohlo byť rozhodnuté pred právoplatným skončením konania vo veci samej. Naopak náklady spojené s nariadením znaleckého dokazovania, ktoré už ale musia byť pred rozhodnutím o náhrade trov konania ustálené ako napr. preddavky na znalca sú trovy konania účastníka k náhrade ktorých by mal byť zaviazaný neúspešný účastník v konečnom rozhodnutí o náhrade trov konania v zmysle § 142 a nasl. O.s.p.. Rovnako to je aj v prípade trov konania štátu, ktoré štát platil, keď k ich náhrade má byť zaviazaný účastník podľa výsledku v konaní za splnenia podmienok v zmysle § 148 O.s.p. za predpokladu, že aj tieto už sú v čase skončenia konania špecifikované.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie č.k. 15C 203/2004-680 zo dňa 4. decembra 2013 a napadnuté uznesenie č.k. 15C 203/2004-682 zo dňa 4. decembra 2013 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov celého konania / § 224 ods. 3 O.s.p. /.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.