Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/285/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: E. P., nar. XX.X.XXXX, toho času ÚVTOS, PS - 7/10 - D2, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca podaným návrhom na začatie konania žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu nemajetkovej ujmy vo výške 450.000,- Eur z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú pozbavením osobnej slobody žalobcu nezákonným spôsobom - rozhodnutím Krajskej prokuratúry v Košiciach, sp. zn. zo dňa 7.6.1995. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 7.6.1995 došlo k nezákonnému pozbaveniu jeho osobnej slobody rozhodnutím prokurátora Krajskej prokuratúry Košice, sp. zn. . Mal za to, že prokurátor Krajskej prokuratúry vydal predmetné rozhodnutie na základe vykonštruovaného obvinenia voči jeho osobe, na základe nevykonania dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní, najmä na základe nevykonania dôkazu rekognície, čím došlo k porušeniu jeho práva na osobnú slobodu, došlo k vykonštruovaniu jeho obvinenia zo spáchania trestného činu, ktorý nikdy nespáchal, na základe čoho došlo k jeho väzobnému stíhaniu. Poukázal taktiež na to, že vydaním predmetného rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Košiciach došlo k falšovaniu časového údaju o jeho zadržaní dňa 7.6.1995 a dodal, že má za to, že jeho väzobné stíhanie bolo v rozpore so zákonom.

K návrhu na začatie konania sa vyjadril žalovaný tak, že nárok žalobcu neuznáva a uviedol, že keďže nebol tento predbežne prerokovaný, žiadal konanie zastaviť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom povereného zamestnanca žalovaného, oboznámením so spisom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. súd zistil, že žalobca bol právoplatne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.9.1996, sp. zn. -765 za trestný čin vraždy podľa , a platného a účinného v čase spáchania skutku, a za ktorý trestný čin mu bol uložený výnimočný trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov. Súd ďalej z pripojeného spisu zistil, že uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 9.6.1995, sp. zn. zo dňa 9.6.1995 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu zo dňa 8.6.1995 proti uzneseniu vyšetrovateľa KÚV PZ SR v Košiciach, sp. zn. -95 zo dňa 7.6.1995 o vznesení obvinenia z dôvodu, že táto sťažnosť nebola dôvodná. Uznesením Krajského súdu v Košiciach bola zamietnutá žiadosť žalobcu ako obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, uznesením zo dňa 15.2.1996, sp. zn. . Žalobca voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.9.1996, sp. zn.

-765 podal odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 11.9.1997, sp. zn. tak, že odvolanie žalobcu ako obžalovaného zamietol. Následne žalobca viackrát podal návrhy na povolenie obnovy konania už ako odsúdený, a o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach tak, že tieto návrhy na povolenie obnovy žalobcu ako odsúdeného boli zamietnuté, a voči ktorým žalobca podával sťažnosť, a o ktorých rozhodoval Najvyšší súd SR tak, že tieto boli zamietnuté. Zo strany žalobcu bolo podané aj dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR z 11.9.1997, sp. zn. , a ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2010, sp. zn. odmietnuté.

Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na návrh na začatie konania, ako aj na podania adresované súdu vo veci samej a uviedol, že má za to, že jeho nárok je dôvodný. Má za to, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu v trestnom konaní, na základe ktorého bol následne právoplatne odsúdený. Poukázal na to, že nebola vykonaná rekognícia tak, ako by mala byť.

Poverený zamestnanec žalovaného žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a má za to, že nárok žalobcu je absolútne nedôvodný a poukázal na to, že pokiaľ žalobca sa domáha nezákonného postupu na základe vykonaného rozhodnutia o väzbe, v danom prípade Generálna prokuratúra, konajúca za SR, nie je osobou oprávnenou zastupovať štát.

Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa toho zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti toho zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti toho zákona sa spravuje doterajšími predpismi. Účinnosť predmetný zákon nadobudol 1.7.2004.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 citovaného zákona, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozkaz, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobnej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzbe vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 9 ods. 1citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedenej v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie.

Poukazujúc na bolo potrebné nárok žalobcu posúdiť podľa , nakoľko rozhodnutie, na ktoré poukazoval žalobca a o ktoré opieral svoj nárok na náhradu škody, bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti zákona , t.j. pred 1.7.2004.

Žalobca svoj nárok odôvodňoval od vydania rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Košiciach, sp. zn. zo dňa 7.6.1995, poukazoval na to, že bol nezákonne obmedzený, pozbavený svojej osobnej

slobody, boli porušené jeho práva na osobnú slobodu, došlo k vykonštruovaného obvineniu jeho osoby zo spáchania trestného činu, ktorý nespáchal, došlo k jeho vzatiu do väzby nezákonným postupom, pričom nedošlo k vykonaniu rekognície ako dôkazu.

Súd z návrhu na začatie konania a z následných podaní žalobcu ustálil, že tento sa domáha náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Poukazujúc na , žalobca v danom prípade sa tohto práva na náhradu škody domáhať nemôže voči štátu, nakoľko žalobca bol právoplatne odsúdený a doposiaľ si uložený trest odňatia slobody aj vykonáva. Uvedené vyplýva zo spisu Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. .

Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

Súd považuje za potrebné uviesť, poukazujúc pritom na § 9 ods. 1, veta prvá citovaného zákona, že žalobca nepredložil dôkaz o predbežnom prerokovaní s príslušným orgánom, pričom aj samotný orgán konajúci za Slovenskú republiku sa vyjadril tak, že zo strany žalobcu nebola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. V danom prípade, poukazujúc aj na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 10.1.1980, predbežné prejednanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovenou podmienkou preto, aby tento nárok mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ teda poškodený nárok uplatní na súde bez predchádzajúceho prejednania s príslušným ústredným správnym úradom, povinnosťou súdu je vyzvať ho k odstráneniu nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty. V danom prípade ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania, je povinnosťou súdu pokúsiť sa o odstránenie tohto nedostatku, nakoľko predbežné prerokovanie je v prípadoch uvedených v § 9 ods. 1 citovaného zákona obligatórne a bez tohto predbežného prerokovania sa poškodený nemôže domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. V stanovisku je ďalej uvedené, že pokiaľ k predbežnému prerokovaniu nároku nedošlo, nemôže súd o ňom konať a rozhodovať. Je preto predbežné prerokovanie v prípadoch uvedených v procesnou podmienkou a jeho nedostatok bráni tomu, aby súd konal vo veci ( ).

Ak nebol návrh na predbežné prerokovanie ešte podaný, v danom prípade teda mal súd postupovať podľa ustanovenia a uložiť žalobcovi lehotu na podanie tohto nároku s tým, že inak bude konanie zastavené. V danom prípade mal súd, poukazujúc na zásahu hospodárnosti konania za to, že bude nehospodárne vyzývať žalobcu a ukladať mu určitú lehotu na podanie návrhu na predbežné prerokovanie náhrady škody z dôvodu, že aj v danom prípade, ak by bol aj nárok na náhradu škody predbežne prerokovaný, ten by aj tak musel byť zamietnutý, poukazujúc na citovaného zákona a na vyššie uvedené dôvody zamietnutia návrhu žalobcu. Súd zamietol žalobu žalobcu nie pre jeho predčasné podanie, ale z dôvodu, že žalobca nemá právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, nakoľko žalobca bol právoplatne odsúdený za spáchanie skutku, ktoré mu bolo kladené za vinu, rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.9.1996, sp. zn. v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.9.1997, sp. zn. . Žalobca doposiaľ vykonáva uložený trest odňatia slobody.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ().