Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1097-2001.pdf
PDF · 71.71 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1097/2001
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: J. Š., Š., XX.X.XXXX, M. XX.X.XXXX, Q. O. XXX/XX, Š., vedenej u súdneho exekútora , so sídlom Exekútorského úradu pod sp. zn. EX 388/01, o vymoženie 264,82 eura , takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. Er 1097/2001 za neprípustnú.
Súd zastavuje exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp.zn. Er 1097/2001.
Súd nepriznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Na Okresnom súde Levice sa vedie exekučné konanie vo veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: J. Š., N. Š., Q. XX.X.XXXX, M. XX.X.XXXX, Q. U. O. XXX/XX, Š., o vymoženie 264,82 eura , kde bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie poverením číslo 5402 011483* zo dňa 18.5.2001.
Dňa 25.6.2014 bol súdnym exekútorom Okresnému súdu Levice doručený podnet na zastavenie exekučného konania, pretože povinný zomrel dňa 31.5.2011, pričom dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, a to uznesením Okresného súdu Levice č.k. 12D/188/2011-120 zo dňa 21.2.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2013.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku) (účinného v čase začatia exekučného konania od 6.12.2000 do 25.7.2001) (ďalej len EP), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa §-u 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
V zmysle ustanovenia § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v platnom znení), ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Dňa 25.6.2014 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy vzniknuté v súvislosti s vykonávaním exekúcie v sume 26,36 eura.
Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Zo spisu je zrejmé, že exekučné konanie začalo dňa 30.4.2001.
Napriek skutočnosti, že dedičské konanie vedené po povinnom bolo zastavené pre jeho nemajetnosť, exekučný súd nemohol zastaviť toto exekučné konania z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože v čase začatia tohto exekučného konania tento dôvod zastavenia exekučného konania nebol obsiahnutý v Exekučnom poriadku. Jediným možným dôvodom a zákonným rámcom pre zastavenie tejto exekúcie je ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) EP.
Toto exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného 30.4.2001. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie vychádzajúc z § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku môže byť iba povinný/á. V prejednávanej veci však povinná zomrel bez právnych nástupcov (dedičov), pričom zanikla jeho právna subjektivita. Tejto už neexistujúcej osobe preto nemožno ukladať žiadne povinnosti. Za takejto situácie povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť oprávnenému uložená len pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Skutočnosť, podľa ktorej v roku 2011 došlo k smrti povinného, oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 OSP) nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 neprichádza do úvahy. Rovnako nie je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu, že majetok povinného/povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou ustanovenia § 203 uskutočneného s účinnosťou od 1.2.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela Exekučného poriadku, ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 1.2.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s uvedenými ustanoveniami, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a rozhodol tiež o trovách exekúcie tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.