Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-233-2013.pdf
PDF · 104.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/233/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, proti odporkyni: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, K., o zaplatenie 109,10 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.02.2013, domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 109,10 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody, ako rozdielu medzi akciovou cenou koncového elektronického komunikačného zariadenia, ktoré bolo odporkyni odpredané pri uzavretí zmluvy o pripojení č. S. a dodatku k nej zo dňa 23.04.2009 a jeho predajnou cenou.
Odporkyňa sa k doručenému návrhu nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a hodnotu sporu, rozhodol súd vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to najmä zmluvou o pripojení č. S. zo dňa 23.04.2009 a dodatkom k nej z rovnakého dňa, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.04.2011 na sumu 21,58 eur za mesačný poplatok, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 03.07.2011 na sumu 3,98 eur za odpojenie, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 06.05.2011 za mesačný poplatok, hlasové a
nehlasové služby, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 06.06.2011 na sumu 21,58 eur za mesačný poplatok, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 06.06.2011 na sumu 2,33 eur za upomienku, pokusom o pokonávku a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 23.04.2009 zmluvu o pripojení S., ku ktorej v rovnaký deň uzavreli aj dodatok, v zmysle ktorého odporkyňa mohla využívať elektronické služby, poskytované navrhovateľom, prostredníctvom účastníckeho programu Mobilný Orange Internet Štart ku koncovému telekomunikačnému zariadeniu Huawei E169 USB modem, ktoré bolo v zmysle dodatku k zmluve o pripojení, odpredané odporkyni po uplatnení zľavy zo spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 16,90 eur.
V zmysle čl. 2, bod 2.2 uvedeného Dodatku k zmluve o pripojení, sa odporca zaviazal, že počas doby viazanosti, ako je táto stanovená v bode 2.3. dodatku (t.j. 36 mesiacov), bude mať aktivovaný účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku stanovená prinajmenšom na sumu 16,56 eur.
V zmysle čl. 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení, sa odporkyňa zaviazala, že po dobu 36 mesiacov odo dňa uzavretia tohto Dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom, nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, nedopustí sa takého konania, ktoré by oprávňovalo Podnik na odstúpenie od zmluvy alebo jej vypovedanie a bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, že nedôjde k porušeniu záväzku Účastníka uvedeného v bode 2.2. tohto Dodatku.
V zmysle čl. 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia niektorej z povinností uvedených v bode 2.3 alebo 2.4 dodatku je odporca (účastník) povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude Účastník povinný zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostala do uplynutia doby viazanosti.
Podľa čl. 3, bod 3.7 dodatku k zmluve o pripojení, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že koncové zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1, bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou koncového komunikačného zariadenia a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny zariadenia , ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia).
Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie 03/2011- 07/2011 vo výške 88,69 eur.
Po zaslaní pokusu o pokonávku zo dňa 21.07.2011, bola časť pohľadávky vo výške 6 eur odpísaná, a navrhovateľ si ju v tomto konaní neuplatňuje.
Odporkyňa na pokus o pokonávku reagovala úplnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby vo výške 82,69 eur a čiastočnou úhradou náhrady škody vo výške 6 eur.
Navrhovateľ si súčasne podaným návrhom uplatnil aj úroky z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po termíne splatnosti pohľadávky, ako ho určil v pokuse o pokonávku t.j. odo dňa 05.08.2011.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2009, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z listinných dokladov mal súd preukázané, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 109,10 eur titulom náhrady škody, za akciové koncové komunikačné zariadenie Huawei E169 USB modem, ktoré odpredal odporkyni pri uzavretí dodatku k zmluve o pripojení. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že predajná cena uvedeného koncového zariadenia bola 132 eur. Výšku rozdielu medzi akciovou cenou predmetného zariadenia a jeho predajnou cenou, po odpočítaní sumy 6 eur, ktorá bola navrhovateľom odpísaná po pokuse o pokonávku, si navrhovateľ preto uplatňuje od odporkyne titulom náhrady škody.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd predmetnú zmluvu o pripojení a dodatok, uzavreté medzi účastníkmi podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, posúdil ako spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ich uzavreli navrhovateľ, ktorý vystupoval v rámci jeho podnikateľskej resp. obchodnej činnosti a odporkyňa v pozícii fyzickej osoby - nepodnikateľa, ktorá zmluvy neuzatvárala na výkon povolania resp. obchodnej či podnikateľskej činnosti.
Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve o pripojení je preukázané, že odporkyňa svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb neplnila a vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby zaplatila až po doručení pokusu o pokonávku. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná navrhovateľom doloženými faktúrami. Predmetom konania tak je iba nárok na náhradu škody vo výške rozdielu medzi akciovou cenou odpredaného komunikačného zariadenia vo výške 16,90 eur a jeho predajnou cenou 132 eur, po odpočítaní čiastky 6 eur, ktorú navrhovateľ odpísal.
Súd však uplatnený nárok na zaplatenie sumy 109,10 eur titulom náhrady škody považoval za nedôvodný. Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že škodu v tejto výške mu odporkyňa spôsobila tým, že získala koncové elektronické komunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazala používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu, ktorého dôvodom vzniku je protiprávne konanie škodcu.
Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka musia byť kumulatívne splnené nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, d) zavinenie.
Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporkyňa porušila záväzok vyplývajúci z dodatku k zmluve o pripojení, zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Treba prisvedčiť navrhovateľovi v tom, že aj porušenie kontraktuálnej povinnosti, je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z predložených listinných dôkazov ako aj z podaného návrhu mal súd preukázané, že odporkyňa porušila (zmluvnú) povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď navrhovateľovi neuhradila, v lehote ich splatnosti, faktúry za poskytnuté služby, čím došlo k naplneniu prvej podmienky (porušeniu právnej povinnosti) vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu. Následne súd skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody ako aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Občiansky zákonník rozlišuje medzi škodou na veciach (§ 442 OZ), t. j. vecnou škodou, a škodou na zdraví (§ 444 a nasl. OZ). Pri vecnej škode zákon rozlišuje medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného, ušlým ziskom je to, čo mohol poškodený získať pri obyčajnom behu udalostí, ak by nevznikla škoda.
Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu, pričom dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti zaťažuje poškodeného. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Súd zisťuje, so zreteľom na konkrétnu škodu, či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, avšak musí ísť o podstatnú príčinu.
Súd preto s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav skúmal existenciu zmenšenia majetku navrhovateľa (poškodeného) ako aj to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej povinnosti odporkyne, teda či uplatnená suma 109,10 eur pri predaji predmetného koncového zariadenia ako zľava z kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ odporkyni poskytol pri jeho kúpe, predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu viazanosti, dohodnutú v dodatku.
Vyššie uvedený dodatok k zmluve o pripojení obsahuje dohodu strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa a odporkyne pri využívaní určitého účastníckeho programu. Okrem toho sú v dodatku k zmluve o pripojení upravené aj podmienky kúpy koncového zariadenia. V čl. 1.2 tak predstavuje uvedený dodatok kúpnu zmluvu,
ktorou navrhovateľ odporkyni odpredal uvedené zariadenie so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny, za tam uvedenú sumu.
V čl. 2 ods. 2.1 dodatku k zmluve o pripojení je stanovená povinnosť účastníka - odporkyne, zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu v dohodnutej a zároveň je určená lehota na jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej zmluvy došlo, nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmlúv, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť účastníka vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny koncového zariadenia v prípade, že odporkyňa poruší povinnosti, ktoré jej z dodatku vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve viazané ani na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností odporkyne z dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi navrhovateľom a odporkyňou dohodnutá v čl. 2.5 Dodatku - zmluvná pokuta.
Zároveň povinnosť odporkyne zaplatiť, alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatkov alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny koncového zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti účastníka. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú odporkyni pri kúpe koncového zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti odporkyne platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. K zmenšeniu majetku navrhovateľa teda nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe slobodnej a vážnej vôle navrhovateľa vyjadrenej v kúpnej zmluve, v ktorej sa rozhodol odpredať odporkyni predmetné koncové zariadenie za zvýhodnenú kúpnu cenu ako je uvedená vyššie. Akými očakávaniami bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmlúv riadená a ovplyvnená, teda že odporkyni poskytol zľavu z kúpnej ceny daného zariadenia len z toho dôvodu, že sa zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Jediným možným následkom porušenia povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytované služby, by bolo nenadobudnutie očakávaného zisku navrhovateľa v podobe mesačných platieb, za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny koncového zariadenia teda takýmto následkom nie je.
Pre prípad porušenia povinnosti účastníka riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti si navrhovateľ a odporkyňa v dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch už viacerými právoplatnými rozhodnutiami súdov v SR vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných konaniach priznať, nemôže byť na ťarchu odporkyne tým, že si navrhovateľ predmetnú príp. o niečo nižšiu sumu začne uplatňovať titulom nároku na náhradu škody, ktorý vyvodzuje z nezmeneného - totožného znenia zmluvy o pripojení resp. dodatku k zmluve o pripojení.
Nad rámec uvedeného súd zároveň dodáva, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal ani výšku uplatňovanej škody predmetného koncového zariadenia Huawei E169 USB modem v sume 132 eur. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa, v návrhu na začatie konania, mala predstavovať rozdiel medzi jeho predajnou cenou a akciovou cenou, za ktorú bolo zariadenie odporkyni skutočne odpredané, pričom navrhovateľ súdu nepredložil žiadny objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu uvedeného koncového zariadenia v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena tohto koncového zariadenia bola vo výške 132 (bez uvedenia meny), navrhovateľ súdu predložil výtlačok z jeho intranetovej stránky, na ktorom sú uvedené údaje týkajúce sa akcie ponúknutej účastníkovi - názov akcie, trvanie akcie, vybraný typ koncového zariadenia, akciová cena koncového zariadenia , predajná cena koncového zariadenia , dohodnutá zmluvná pokuta, doba viazanosti a dátum, od ktorého môže účastník uzatvoriť novú akciovú zmluvu, príp. získať nové koncové
zariadenie. Nejde teda o žiadny objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzavretia dodatkov k zmluvám o pripojení.
S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu zo strany odporkyne, ani výšku uplatnenej škody a súd preto podaný návrh zamietol.
Nakoľko v konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ich náhradu ani nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).