Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/255/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom J., U. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy Němcovej 22, o určení neplatnosti zrušenia poistnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 28.4.2014 č.k. -284 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a žalovaný nemá právo na ich náhradu.

Zamieta návrh na prerušenie konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že list žalovaného zo dňa 20.6.2008, ktorým oznamuje žalobcovi zánik poistenia a zrušenie poistnej zmluvy nemá za následok zánik poistenia, ani zrušenie poistnej zmluvy. Ďalej určil, že poistená zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným so začiatkom poistenia 24.10.2001 a s dátumom konca poistenia 24.10.2026 s poistnou sumou smrti 3.418,97 eur (103.000,- Sk), s poistnou sumou dožitia 6.806,81 eur (205.062,- Sk) a pripoistenie ku poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným s poistnou sumou smrti následkom úrazu 1.659,70 eur (50.000,- Sk), s poistnou sumou trvalých následkov úrazu 995,82 eur (30.000,- Sk) a s poistnou sumou plnej invalidity úrazom 995,82 eur (30.000,- Sk) sú naďalej platné a účinné. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 322,37 eur na účet jeho právneho zástupcu. Z titulu súdneho poplatku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť čiastku 99,50 eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci konania dňa 23.10.2001 uzatvorili poistnú zmluvu. Išlo o typ poistnej zmluvy UDP-K plus úraz, ktorou bolo dojednané poistenie na dobu 25 rokov s dobou platenia poistného 20 rokov, so začiatkom poistenia dňa 24.10.2001 a koncom poistenia dňa 24.10.2026. Ročné poistné bolo dojednané vo výške 3.891,- Sk. Pre prípad smrti výška poistného predstavovala sumu 103.000,- Sk, pre prípad dožitia sumu 205.062,- Sk. Zároveň sa dojednalo úrazové poistenie pre prípad smrti vo výške 50.000,- Sk, pre prípad trvalých následkov vo výške 30.000,- Sk a pre prípad plnej invalidity vo výške 30.000,- Sk. Žalobca pri uzavretí poistnej zmluvy pristúpil aj na Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, ktoré sú platné pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995, ako aj na Všeobecné poistné podmienky pre úrazové poistenie, ktoré boli platné pre poistné zmluvy uzavreté od 7.10.1997. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je v tom, že týmto určením sa odstráni stav právnej neistoty žalobcu ohľadne jeho právneho

postavenia vyplývajúceho z uzatvorenej poistnej zmluvy. Jednostranným zrušením poistnej zmluvy zo strany žalovaného je žalobca v neistote, či v prípade akejkoľvek poistnej udalosti môže zo strany žalovaného očakávať poistné plnenie, teda, či jeho osoba je pred poistnými udalosťami krytá alebo nie. Žalovaný v konaní nepreukázal, aby došlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, ani že by bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúca neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy. V oznámení o zániku poistenia žalovaný oznámil, že k zániku poistenia došlo v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovaného. Podľa uvedeného ustanovenia však mohol poistenie zrušiť len poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenie žalovaného teda nemohlo spôsobiť deklarované účinky zániku poistenia vzniknutého na základe poistnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom.

Nemožno ani konštatovať, že by uzavretie poistnej zmluvy bolo neplatné pre chyby v písaní a počítaní, nakoľko význam týchto úkonov bol pre obe strany nepochybný. Dojednaná výška poistných súm bola bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobcu viedli k uzavretiu zmluvy so žalovaným. Taktiež nemožno hovoriť o tom, že by zmluva bola obsahom alebo účelom odporujúca zákonu alebo ho obchádzala, ani že by bola v rozpore s dobrými mravmi. Poisťovňa, ako aj iný podnikatelia musia rátať s určitým rizikom z podnikania. Nebol to žalobca, ktorý ponúkal produkt UDP-K, ale žalovaný. Ani skutočnosť, že zmluva mohla byť uzatvorená v dôsledku omylu nezakladá povinnosť zmluvných strán meniť zmluvu. Omyl konajúcej strany totiž iba umožňuje uplatniť si tzv. námietku relatívnej neplatnosti. Právo podať námietku relatívnej neplatnosti pritom podľa prevažujúceho názoru podlieha premlčaniu v lehote 3 rokov. Nie každý omyl je pritom dôvodom neplatnosti zmluvy. Zmluva by mohla byť pomýlenou stranou úspešne napadnutá iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle musela vedieť alebo ho vyvolala. Okrem toho neplatnosti sa nemôže dovolať ten, kto ju sám spôsobil. Zmluvný partner teda spravidla nemá niesť následky omylu konajúceho.

V zmysle ustanovenia od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Predmetná poistná zmluva neupravuje vôbec zrušenie alebo výpoveď poistnej zmluvy. Všeobecné poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy uvádzajú v čl. 5 dôvody zániku poistenia, a to v ods. 1 podľa ktorého, ak poisťovňa odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistné zanikne dňom odmietnutia plnenia. Podľa čl. 5 ods. 2, ak poisťovňa odstúpi od poistnej zmluvy z dôvodu vedomého, nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzatvorila, vráti zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. V čl. 9 Všeobecných poistných podmienok sú uvedené dôsledky neplatenia poistného. Poistenie zanikne, ak poistné nebolo zaplatené tak, ako je uvedené v čl. 9. Iné dôvody zániku poistenia nie sú dohodnuté a zo zákona ani iné dôvody nemôžu nastať. V je zánik poistenia upravený v súlade s až 802. Podľa ustanovenia poistenie zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia. V prejednávanej veci takáto situácia nenastala. Ustanovenie hovorí o zániku poistenia pre neplatenie poistného. Žalobca poistné plnil riadne a včas, čo preukázal. Ustanovenie hovorí o zániku poistenia z dôvodu, že ten, s kým je poistná zmluva uzavretá musí odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednaného poistenia. Ak by žalovaný zistil vedomé porušenie tejto povinnosti, má právo od zmluvy odstúpiť, a to do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto skutočnosť zistil, inak mu právo zanikne. Ani takáto skutočnosť zistená nebola.

Žalovaný sa dovolával zániku povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle ustanovenia . Poukazuje na okolnosti, ktoré nastali po vykonanom dohľade v roku 2007, resp. začiatkom roku 2008 zo strany Národnej banky Slovenska a v dôsledku jej konštatovaní, že inkasované poistné je matematicky nízke voči niektorým nárokom z poistenia, čo odporuje ustanoveniu (predtým ustanovenie ). Žalovaný poukázal, že ide o jednoznačnú objektívnu právnu nemožnosť plnenia na jeho strane. Zotrvávanie v tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu v súlade so zákonom, by na jeho strane znamenalo jasné porušenie kogentných ustanovení zákona o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany orgánu dohľadu, ktoré by mohli pre neho v extrémnom prípade predstavovať zásah do povolenia na výkon poisťovacej činnosti, či dokonca úplné ukončenie jeho činnosti. Za týchto okolností, najmä ak súčasný právny stav nevznikol z viny žalovaného, ale z viny tretieho subjektu, nie je možné dôvodne a ani spravodlivo požadovať, aby bol naďalej porušujúc tak priamo zákon zaviazaný na potencionálne budúce podmienené plnenie vo výške, ktoré odporuje zákonu a vystavuje ho sankciám ohrozujúcim jeho

samotnú existenciu. Žalovaný poukázal na to, že dôvodom zrušenia poistnej zmluvy bola tá skutočnosť, že poistné, ktoré bolo uvedené v poistnej zmluve bolo nesprávne kalkulované, resp. kalkulačné vzorce pre výpočet poistného nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, a nezohľadňujú všetky záväzky z poistenia. Z listinných dôkazov predložených v súvislosti s vykonaným dohľadom Národnej banky Slovenska u žalovaného vyplynulo, že Národná banka Slovenska neuložila žalovanému prepočítať produkt UDP-K, a tým zvýšiť poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno- matematicky zachovať dohodnuté poistné sumy. Národná banka Slovenska uviedla, že poisťovne vykonávajúce svoju činnosť na území Slovenskej republiky sa s nedostatočnou výškou technickej rezervy na životné poistenie môžu vyrovnať viacerými spôsobmi. Žalovaný mal teda možnosť plniť z poistnej zmluvy bez toho, aby bol nútený porušiť zákon o poisťovníctve, a to aj v prípade ak žalobca nesúhlasil so zmenou poistnej zmluvy. Podľa názoru súdu nemohla zaniknúť povinnosť dlžníka z dôvodu, že plnenie sa stalo nemožným.

Ak teda záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ zákon neustanovuje inak ( ), súd má za to, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzatvorením poistnej zmluvy UDP-K plus úraz dňa 23.10.2001 naďalej trvá. K zániku poistenia v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovaného dňom 16.5.2008 tak, ako to žalovaný uviedol vo svojom oznámení o zániku poistenia zo dňa 20.6.2008, nemohlo v žiadnom prípade dôjsť, a to preto, lebo k takémuto zrušeniu poistenia môže v zmysle Všeobecných poistných podmienok dôjsť len na žiadosť poistníka, teda žalobcu. Žalobca takúto žiadosť nepodal.

Keďže k zániku poistenia nedošlo ani dohodou a nebol zistený ani žiaden iný zákonný dôvod zániku poistenia súd prvého stupňa rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Výrok o trovách odôvodnil ustanovením a výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok ustanoveniami a) a v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súčasťou uzavretej poistnej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie žalovaného, ktoré boli schválené Ministerstvom financií SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky s platnosťou pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 v znení doplnku č. 1 zo dňa 14.10.1999. V priebehu poistného vzťahu Národná banka Slovenska ako štátny orgán dohľadu nad poisťovníctvom pri kontrole vykonanej u žalovaného na prelome rokov 2007 a 2008 uložila žalovanému prijať v stanovenej krátkej lehote do 30.4.2008 a pod hrozbou vysokých finančných pokút nápravné opatrenie na odstránenie zistených nesprávností v súvislosti so zistením nesprávnych poistno-matematických metód a postupov pri určení výšky poistného a prepočtom poistného produktu UDP-K, ktorý sa vzťahoval aj na poistný vzťah uzavretý so žalobcom. Zásahom štátneho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom počas kontroly vykonávanej u žalovaného začiatkom roku 2008 došlo bez zavinenia žalovaného k tomu, že Národná banka Slovenska posúdila nedostatky v kalkulácii poistného produktu UDP-K, a to i napriek tomu, že v roku 1995 tieto boli vtedajším orgánom štátneho dohľadu Ministerstvom financií SR riadne schválené. V tom čase patrili tieto poistné zmluvy do kategórie tzv. regulovaných zmlúv, kde predmet zmluvy a jeho kalkuláciu schvaľoval tretí subjekt, a to príslušný štátny orgán. Zmluvné strany poistného vzťahu sa od štátom predurčeného obsahu poistnej zmluvy a jej finančných parametrov nemohli odchýliť. K týmto skutočnostiam žalovaný riadne preukázal listinné dôkazy, avšak tieto neboli správne skutkovo vyhodnotené. Navyše v konaní sa nevykonali navrhované dôkazy podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.7.2011, a to vyžiadanie označeného správneho spisu Ministerstva financií SR a výsluch D.. D. R. generálneho riaditeľa správy poistenia žalovaného, ktoré boli spôsobilé objasniť a vysvetliť zánik poistného vzťahu ku dňu 16.5.2008 a boli tak spôsobilé na vynesenie vecne a právne iného, než napadnutého rozhodnutia. Žalobca neprejavil náležitý právny záujem na určovacej žalobe v priebehu celého konania, keď žalovaný ponúkol žalobcovi dohodu o urovnaní poistného vzťahu s navrhovanou zmenou výšky poistnej sumy pre prípad dožitia, čím došlo k oslabeniu naliehavého právneho záujmu žalobcu na ďalšom trvaní poistného vzťahu, ktorý tak žalovaný fakticky prestal rozporovať. Orgán štátneho dohľadu nepredvídateľne zasiahol do súkromno-právnych vzťahov žalovaného s jeho poistníkmi, vrátane žalobcu, a keďže právne normy s takýmto nesprávnym zásahom štátneho orgánu do činnosti poisťovateľa vôbec nepočítajú, nemohol súd prvého stupňa ani správne ustáliť presný dôvod zániku poistenia a zrušenia poistného vzťahu. Je v rozpore s princípom spravodlivosti ale aj dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch prejaviť

svoju vôľu jedným spôsobom a potom žiadať za pomoci súdnych inštancií konvalidovanie svojho ľahostajného postoja k takému významnému inštitútu akým je poistná zmluva a poistenie života a veku dožitia sa konca poistnej doby. Takýto postup zvolil žalobca a súd v dôsledku neobmedzeného postavenia žalobcu v danom vzťahu ako spotrebiteľa mu v konečnom dôsledku priznal nárok na plnenie z poistného vzťahu v takej výške, ktorý si v skutočnosti vôbec nepredplatil. Žalovaný nemohol predvídať, že poistno-matematický vzorec výpočtu poistného je nesprávne schválený štátnym orgánom a v tomto omyle zotrval až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovaného v rokoch 2007 a 2008. Súd odoprel žalovanému prístup ku spravodlivosti svojím rozhodnutím založenom na nesprávnych skutkových záveroch a právnych úvahách vyhovením žalobnému návrhu, ktorým priznáva žalobcovi plnenie, ktoré si žalobca nepredplatil a žalovaný ho preto považuje za bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu vo forme dlžného poistného vo výške 25.237,- Sk (837,71 eur) podľa listu žalovaného z 15.5.2008 označeného ako prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K. Z tohto oznámenia je zrejmé, že podľa správneho prepočtu poistného, ak by žalobca mal záujem na dosiahnutí pôvodne dojednanej poistnej sumy pre dožitie (205.062,- Sk), mal by ročne platiť namiesto sumy 3.891,- Sk (129,15 eur) správnu sumu 7.496,- Sk (248,82 eur). Pri platení ročného poistného tak má žalobca predplatenú inú, nižšiu výšku poistnej sumy pre dožitie. Nebyť záverov Národnej banky Slovenska o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno-matematickej metódy, ktorú žalovaný používal od začatia svojej činnosti ako subjekt poisťovníctva od roku 1995 so schválením predchádzajúcich štátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad výkonom poisťovníctva, žalovaný by nikdy svojvoľne neprikročil k navrhovaným zmenám v poistných vzťahoch viacerými alternatívami, resp. až k ukončeniu poistného vzťahu so žalobcom. Na základe jednoznačného ustálenia Národnou bankou Slovenska počas kontroly bol až v roku 2008 určený a vykonaný správny poistno-matematický prepočet poistného, ktoré mal žalobca platiť žalovanému za obdobie 10 rokov. Pri rozhodovaní sa nevzala do úvahy zmena obsahu poistnej zmluvy, ku ktorej pristúpil žalovaný po kontrolných zisteniach orgánov verejného práva. Dopad verejného práva na daný súkromno-právny vzťah je preto jednoznačný a nesporný a súd nesmie v rozpore s dobrými mravmi priklepnúť nenáležité plnenie žalobcovi iba preto, že tak bolo pôvodne zmluvne dojednané medzi účastníkmi poistného vzťahu, do ktorého vstupovali obaja účastníci dobrovoľne a s plným vedomím zachovania svojich práv ale aj povinností. I napriek pravidlu, ktoré žalovaný bežne dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, toto je výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právne dovolené, resp. v iných výnimočne stanovených prípadoch. Práve v žalovanej veci ide o takýto prípad, ktorý je výnimočný tým, že právny vzťah musel zaniknúť na základe ustanovenia a tento spôsob zániku žalovaný aj dokazoval v súdnom konaní. Žalovaný si dovoľuje poukázať na pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné na tento sporný prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok, pretože tieto prvostupňový súd na daný prípad neaplikoval a týmito sa neriadil. Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzal z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí. Žiadna zo zmluvných strán totiž nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy prechádzal. Výška poistného v poistnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a všeobecne záväzným právnym predpisom vyvolala snahu žalovaného o zosúladenie obsahu poistnej zmluvy so znením všeobecne záväzného právneho predpisu a ak sa zosúladenie obsahu poistnej zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva dohodou nedosiahlo, žalovaný bol nútený nepokračovať v poistnom vzťahu, ktorého obsah nebol súladný so zákonom a konštatovať zánik zmluvného vzťahu pre rozpor so zákonom. Uplatnenie neadekvátneho plnenia zo zmluvy uzavretej podľa z pohľadu uhradenej ceny zvykne byť všeobecnými súdmi za určitých okolností posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi alebo dokonca až s bezdôvodným obohatením. Netreba strácať zo zreteľa, že cena poistenia nebola určená žalovaným slobodne ale bola mu ako záväzná veličina predpísaná orgánom verejnej moci. účinný ku dňu kedy malo podľa jednej zo zmluvných strán dôjsť k zániku zmluvy, čo pre nesúhlas žalobcu vyústilo do tohto súdneho sporu, vyslovene neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových náležitostí určil orgán verejnej moci. neupravuje ani takú výslovnú priliehavú právnu úpravu, ktorá by umožnila zohľadniť všetky skutkové špecifiká prípadu, akými sú dĺžka trvania zmluvného vzťahu a všetky spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré počas trvania poistného vzťahu nastali, pôvodne orgánmi verejnej moci regulovaný obsah zmluvy, súvzťažnosť medzi povinnosťou zmluvnej strany dodržať zmluvu za nezmenených podmienok podľa a jej povinnosťou zosúladiť

obsah zmluvy, resp. jej obsahové náležitosti s pravidlami verejného práva. Skutkovo podobný prípad nebol predmetom konania ani pred Najvyšším súdom SR, pokiaľ ide o meritum veci. Väčší počet doteraz vedených sporov rôznych žalobcov voči žalovanému v identických právnych vzťahoch vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu vyslovil záväzný právny názor dovolací súd, nakoľko tu existuje niekoľko doposiaľ neriešených otázok zásadného právneho významu.

Pre prípad stotožnenia sa s právnym posúdením prípadu podľa rozhodnutia prvostupňového súdu žalovaný navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa ustanovenia a vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu vyriešenia otázok naliehavého právneho významu.

Zároveň žalovaný požiadal o prerušenie odvolacieho konania nakoľko v rámci obsahovo úplne totožného sporu už podal na Najvyšší súd SR dovolanie proti rozhodnutiam vydaným vo veci Okresného súdu Košice I a vo veci Krajského súdu v Košiciach. Dovolacie konanie sa vedie na Najvyššom súde SR pod sp.zn. .

Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade, ako to bolo náležitým spôsobom zistené, účastníci dňa 23.10.2001 uzatvorili poistnú zmluvu pre prípad smrti a dožitia s dojednaným ročným poistením vo výške 3.891,- Sk. Uvedená zmluva mala charakter zmluvy spotrebiteľskej, uzatvorenej v súlade s ustanovením a nasl. . V priebehu trvania poistného vzťahu, pri kontrole vykonanej Národnou bankou Slovenska u žalovaného v rokoch 2007 a 2008 bolo zistené, že použitý poistno-matematický vzorec výpočtu poistného bol nesprávne schválený štátnym orgánom, pričom žiadna zo strán zmluvy podľa vyjadrenia žalovaného takýto omyl tretieho subjektu predpokladať nemohla. Práve v tejto okolnosti žalovaný videl výnimočnosť situácie umožňujúcej zánik vzniknutého právneho vzťahu na základe ustanovenia . S týmto konštatovaním sa stotožniť nedá.

V čase vydania rozhodnutia o udelení povolenia pre žalovaného (č.l. 42 - 44 spisu) účinný o poisťovníctve v ustanovení vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky. Tento právny predpis v ustanovení vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie) v zmysle ustanovenia boli tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez akýchkoľvek pochybností musel vypracovať sám žalovaný a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 30.5.1995 (č.l. 42-44 spisu). Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve, podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno- matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgán dozoru nad poisťovníctvom, nakoľko tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného bol iba žalobca. Dodatočne zistená nevýhodnosť dojednaného poistenia v porovnaní s poistným plnením nie je dôvodom spôsobujúcim zánik poistnej zmluvy.

Vo veci nemožno akceptovať ani tvrdenie o zániku poistnej zmluvy pre nemožnosť plnenia podľa ustanovenia . Podľa ustanovenia plnenie nie je nemožné najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími

nákladmi alebo až po dojednanom čase. Uvedené ustanovenie priamo vylučuje nemožnosť plnenia za predpokladu, ak možno plnenie uskutočniť s väčšími nákladmi, teda aj za cenu straty. Pri akomkoľvek podnikaní treba vždy počítať nielen s možnosťou zisku ale aj s možnosťou straty. Žalovaný teda aj za cenu straty môže prefinancovať z vlastných zdrojov nesprávne nakalkulovaný poistný produkt.

V súvislosti so záväzkovým vzťahom vzniknutým medzi účastníkmi na základe poistnej zmluvy je potrebné poukázať na ustanovenie . V zmysle tohto ustanovenia záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. V tomto ustanovení je v záujme právnej istoty strán záväzkového právneho vzťahu zakotvená zásada, že bez ich súhlasu záväzkový vzťah nemožno meniť, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. K zmene záväzkového právneho vzťahu sa preto vyžaduje súhlas oboch zmluvných strán. Žalobca súhlas so zmenou dohodnutého záväzkového vzťahu nedal, a preto tento vzťah založený poistnou zmluvou trvá i naďalej.

Vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemôže ovplyvniť ani nevykonanie žalovaným navrhnutých dôkazov, ktorými mali byť správny spis Ministerstva financií SR a výsluch D.. D. R.. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť vykonať všetky účastníkmi označené dôkazy. O tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané rozhoduje súd, čo je zrejmé z ustanovenia . Z ďalších dôkazov vykonaných v priebehu konania bola dostatočným spôsobom preukázaná skutočnosť o ďalšom trvaní poistného vzťahu medzi účastníkmi založeného poistnou zmluvou.

S prihliadnutím na vyššie uvedený záver o trvaní poistnej zmluvy žalovaným v odvolaní nastolené právne otázky sa nepovažovali za otázky zásadného právneho významu odôvodňujúce podľa ustanovenia pripustenie dovolania.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil bez toho, aby vo veci pripustil dovolanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a žalobcovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Zároveň bol zamietnutý i návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia do doby skončenia konania vedeného pred Najvyšším súdom SR pod sp.zn. . Ustanovenie upravuje možnosť a nie povinnosť konanie prerušiť. Akékoľvek rozhodnutie vydané dovolacím súdom v inej právnej veci je záväzné iba pre súdy konajúce v tejto inej právnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.