Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/469/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460 proti odporcovi D. M. I., s E. H. Q. XXXX, XXX XX S., O.: XX XXX XXX o zaplatenie 143,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Revúca č.k. -58 zo dňa 9. mája 2014 jednohlasne takto

rozhodol:

Späťvzatie návrhu navrhovateľom pripúšťa, rozhodnutie Okresného súdu Revúca č.k. -58 zo dňa 9. mája 2014 v sume o zaplatenie 143,77 Eur zrušuje a konanie zastavuje.

Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 143,77 Eur od 25.05.2010 do 24.02.2014 a v časti náhrady trov konania vo výške 29,50 Eur navrhovateľovi potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 143,77 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 25.05.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 29,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca neoprávnene odvádzal zrážkové vody z jeho odberného miesta, ktoré vytekali na asfaltový chodník a následne na odkanalizovanú štátnu komunikáciu, čo navrhovateľ v konaní preukázal fotodokumentáciou. Aj keď mal navrhovateľ uzavretú s odporcom zmluvu o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd, k neoprávnenému odvádzaniu zrážkovej vody z nehnuteľnosti odporcu do verejnej kanalizácie došlo v období od 07.04.2008 do 06.04.2010, v dôsledku čoho vyúčtoval odporcovi podľa vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody v platnom znení sumu 103,94 Eur s DPH a podľa Cenníka 2 za zistenie neoprávneného odvádzania zrážkovej vody sumu 39,83 Eur s DPH.

Okresný súd neprihliadol na tvrdenia odporcu v odpore, že faktúra navrhovateľa je neoprávnená, pretože zrážková voda nebola zvedená do kanalizácie, pretože na tieto svoje tvrdenia nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Okrem zaplatenia navrhovateľom uplatnenej sumy 143,77 Eur zaviazal odporcu aj

na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na v nadväznosti na Nariadenia vlády SR č. 87/1995 a Obch. zák., ako aj na náhradu trov konania.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odporca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že sumu 143,77 Eur dňa 21.02.2014 zaplatil na účet navrhovateľa, v dôsledku čoho navrhol jeho návrh zamietnuť.

Na výzvu odvolacieho súdu navrhovateľ podaním doručeným dňa 16.01.2015 oznámil, že mu platba 143,77 Eur na úhradu faktúry č. 90106777 bola pripísaná na účet dňa 24.02.2014, o čom doložil potvrdenie. Zotrval preto len na návrhu v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 143,77 Eur od 25.05.2010 do 24.02.2014 a na náhrade trov konania vo výške 29,50 Eur. Odvolací súd posúdil podanie navrhovateľa doručené krajskému súdu dňa 16.01.2015 podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie návrhu, pretože navrhovateľ na prejednaní odvolania v rozsahu zaplatenia sumy 143,77 Eur netrval.

Podľa , ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Čiastočné späťvzatie návrhu korešponduje s tvrdeniami odporcu obsiahnutými v odvolaní, preto ho odvolací súd postupom podľa pripustil, rozhodnutie okresného súdu v časti nároku o zaplatenie sumy 143,77 Eur zrušil a v tejto časti zastavil.

Predmetom preskúmania v odvolacom konaní zostal len nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy 143,77 Eur od jeho splatnosti do zaplatenia a oprávnenosť náhrady trov prvostupňového konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle a a , čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ si návrhom vo veci samej uplatnil právo na zaplatenie sumy 143,77 Eur, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 90106777 podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách za službu, ktorú poskytol odporcovi vo forme odvádzania vody z atmosférických zrážok do verejnej kanalizácie z nehnuteľnosti odporcu súp.č. XXXX na parc.č. XXX vedenej na LV č. XXX, k.ú. S., pričom právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol založený Zmluvou č. 68/2006 uzavretou medzi nimi dňa 16.10.2006 pre odberné miesto na Q. ulici XXXX/XX.

Odvolací súd zistil, že odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 143,77 Eur bez úrokov z omeškania dňa 24.02.2014, t.j. pred vydaním rozhodnutia okresného súdu.

Predmetom odvolacieho konania zostal len nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 143,77 Eur do 24.02.2014, kedy bola suma 143,77 Eur navrhovateľovi odporcom zaplatená.

Podľa § 369 ods.1 Obch. zák. v znení ku dňu 25.05.2010, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je

spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 cit. zák. opatrovateľ je povinný vec starostlivo opatrovať a dbať s prihliadnutím na jej povahu a svoje možnosti, aby na nej nevznikla škoda. Ak opatrovanie veci vyžaduje osobitné opatrenia, je opatrovateľ povinný ich urobiť, ak sú uvedené v zmluve alebo ak ho na ne upozornil uložiteľ pred uzavretím zmluvy. Opatrovateľ je povinný dať veci poistiť proti škodám, len keď to určuje zmluva.

Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ods.2 cit. nar., ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že odporca uhradil navrhovateľom uplatnenú sumu vyfakturovanú faktúrou č. 90106777 zo dňa 07.05.2010 pozostávajúcu zo sumy 103,94 Eur ako platby za neoprávnené vypúšťanie zrážkových vôd do verejnej kanalizácie a sumu 39,83 Eur s DPH ako poplatok za zistenie neoprávneného odberu dňa 24.02.2014, čo navrhovateľ potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že sa odporca dostal do omeškania s úhradou tejto sumy nasledujúci deň po dátume splatnosti uvedenom vo faktúre ako deň 24.05.2010, je povinný podľa Obch. zák., v nadväznosti na / Obch. zák. zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške stanovenej v Nariadenia vlády SR č. , ktoré je potrebné na prejednávanú veci aplikovať v nadväznosti na / cit. Nariadenia, pretože záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom vznikol pred 01.02.2013, v dôsledku čoho sa výška úrokov z omeškania riadi právnymi predpismi účinnými k 31.01.2013. Vzhľadom k tomu, že úroky z omeškania neboli medzi zmluvnými stranami dohodnuté, je odporca povinný platiť úroky z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odporca bol v omeškaní s úhradou sumy 143,77 Eur od 25.05.2010 do 24.02.2014, pričom základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania bola 1% ročne, v dôsledku čoho je tak úrok z omeškania stanovený v sadzbe 9% ročne okresným súdom správne.

Odvolací súd neprihliadol na návrh odporcu uvedený v odvolaní, aby súd žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, pretože pri úhrade istiny 143,77 Eur nezaplatil aj úroky z omeškania, na ktoré ku dňu splnenia jeho záväzku navrhovateľovi nesporne vzniklo právo.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v odvolaním napadnutej časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 143,77 Eur s prísl., ako aj v napadnutej časti výroku o trovách prvostupňového konania vecne správne, pretože odporca zaplatil dlh až po podaní návrhu na súd, čím sám zavinil, že konanie sa v ním zaplatenej časti muselo zastaviť, preto ho odvolací súd podľa v tejto časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.