Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-229-2014.pdf
PDF · 79.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/229/2014
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti odporcovi: V. X., I.. X.XX.XXXX, W. XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 427,88 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42326923, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva
III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania nepriznáva.
VI. Navrhovateľovi súd v r a c i a súdny poplatok za návrh v sume 18,80 eur.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 19.5.2014 domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 427,88 eur s príslušenstvom z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke č. 20002605 zo dňa 19.10.2010. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 25,50 eur.
Podaním zo dňa 3.7.2014 vedľajší účastník na strane odporcu oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu a to za účelom ochrany práv odporcu ako spotrebiteľa, nakoľko predmetom konania sú nároky navrhovateľa vyplývajúce z hromadne uzatváraných spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah nemohol spotrebiteľ podstatným spôsobom ovplyvniť a ktorý nie je schopný ako bežný spotrebiteľ posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky a procesne sa pred súdom voči nim efektívne brániť. Súčasne doručil súdu stanovy združenia a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla ( IČO).
Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2014, t.j. pred prvým pojednávaním, vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť, žiadal, aby súd konanie zastavil, vrátil navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok. Späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že navrhovateľ na podanom návrhu ďalej netrvá.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, ktorý zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť skôr, ako sa začalo pojednávanie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a konanie zastavil, nakoľko nie je potrebný súhlas ostatných účastníkov konania.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 11 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok, ktorý sa má vrátiť podľa odsekov 4, 7 až 10 sa zaokrúhli na eurocenty nahor.
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok v sume 25,50 €. Súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch vrátil navrhovateľovi súdny poplatok krátený o sumu 6,70 € a zaokrúhlený nahor, t.j. v sume 18,80 €.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keď mal za to, že navrhovateľ tým, že zobral návrh na začatie konania späť, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a preto je povinný uhradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovo na strane odporcu ich trovy. Výlučne navrhovateľ disponuje žalobným návrhom a je teda len vecou navrhovateľa, proti komu chce súdny spor viesť a zároveň nesie aj zodpovednosť za následky, ktoré v prípade neúspešnosti návrhu voči takémuto účastníkovi môžu vzniknúť.
V tomto prípade by mal odporca právo na náhradu trov konania avšak nakoľko si odporca žiadne trovy neuplatnil a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú súd rozhodol tak, že odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže konania zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosť je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd mal zo stanov vedľajších účastníkov preukázané, že predmetom ich hlavnej činnosti je ochrana spotrebiteľských práv v konaní pred súdom a teda z toho im vyplýva právo byť vedľajším účastníkom konania na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie.
V zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
V zmysle § 25 ods. l O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Podľa ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, z čoho vyplýva i jeho nárok na náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 a nasl. O.s.p.
Vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Z obsahu spisu však vyplýva, že vedľajší účastník len oznámil vstup do konania bez toho, aby vôbec vedel čo je jeho predmetom a následne už v konaní neurobil žiaden úkon smerujúci k ochrane práv odporcu, a preto v tomto prípade nie je možné hovoriť o nejakých účelných krokoch právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdnom konaní.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené nebol naplnený jeden zo základných predpokladov v zmysle cit. § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. pre priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi stojacemu na strane úspešného účastníka, a to účelnosť trov vynaložených na jeho zastúpenie advokátom, nebolo dôvodným priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )