Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8P-25-2014.pdf
PDF · 107.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľky: K. D., C.. XX. XX. XXXX, D. S. N. X, D. Č. B. XXXX/GX, A. C. D.Ľ. proti odporcovi: W. D., C.. XX. XX. XXXX, D. S. N. X, za účasti: B.. H. D., C.. XX. XX. XXXX, bytom pri otcovi, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych. vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vranov nad Topľou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
Súd manželstvo K. D., U.. N., C.. XX. XX. XXXX X. W. D., C.. XX. XX. XXXX uzavreté dňa 17. 08. 1984, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D. vo zväzku 5, ročník 1984, na strane 112, pod poradovým číslom 19 , r o z v á d z a .
Na čas po rozvode z v e r u j e mal. H. D., C.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti odporcu - otca.
Navrhovateľka - matka sa z a v ä z u j e platením výživného na maloletú dcéru vo výške 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Styk navrhovateľky - matky s maloletými deťmi je n e o b m e d z e n ý .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom, zverenia maloletej dcéry do starostlivosti otca a jej zaviazania na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima. Stretávanie s dcérou požadovala upraviť neobmedzene. Vo svojom návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 17. 08. 1984. Dňa XX. XX. XXXX sa im narodila dcéra H.. Prvých 20 rokov si manželia rozumeli, problémy začali asi pred 7 rokmi. Odporca pracoval na turnusy v Čechách a po návrate z práce navrhovateľku fyzicky napádal a vulgárne jej nadával, že je alkoholička a pod., neskôr to už bolo vzájomné. Prestali si rozumieť ako manželia, nevedia spolu komunikovať, intímne spolu nežijú. Takéto problémy trvajú asi rok a pol. Od októbra 2013 bývala navrhovateľka u svojej sestry a od 23. 11. 2013 sa nasťahovala do podnájmu. Z dôvodu, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, požadovala navrhovateľka ich manželstvo rozviesť.
Odporca s rozvodom nesúhlasil z náboženského presvedčenia. V písomnom vyjadrení uviedol, že z manželstva pochádzajú tri deti. Dve sú už dospelé, majú svoje rodiny. Maloletá H. už bola súdnym rozhodnutím zverená do starostlivosti otca. Je pravdou, že s navrhovateľkou nežije v spoločnej domácnosti aj to, že sa odcudzili a to z dôvodu, že navrhovateľka viac rokov nadmerne užíva alkoholické
nápoje a dlhodobo počas manželstva udržuje mimomanželský vzťah, o dcéru ani o domácnosť sa nestará. Odporca nesúhlasil s tvrdením, že navrhovateľku fyzicky napádal. Práve naopak musel brániť seba ako aj maloletú dcéru pred agresívnym správaním sa navrhovateľky a často pred verbálnymi a neraz aj fyzickými útokmi. Pod vplyvom alkoholu bola navrhovateľka veľmi často. Asi sedem krát voči nej zasahovala hliadka polície pre jej agresívne a neprístojné správanie sa. Trikrát bola prevezená na psychiatriu, kde hospitalizáciu odmietla. Odmietala aj prosby rodiny, aby prestala piť a išla sa liečiť. Pravým dôvodom podania návrhu na rozvod manželstva je tá skutočnosť, že navrhovateľka udržiava mimomanželský vzťah, minimálne jeden a pol roka. Sama navrhovateľka to potvrdila svojou výpoveďou dňa 28. 03. 2014 na súdnom pojednávaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7C/103/2014, ako aj na pojednávaní vedenom na súde pod sp. zn. 9P/196/2013. Potvrdila, že má priateľa a že sa s ním stretáva v byte, ktorý zobrala do prenájmu. Pod vplyvom alkoholu vytvárala prostredie nevhodné pre pokojný život. Celková atmosféra v rodine bola podmienená správaním sa navrhovateľky veľmi negatívne. Situácia v rodine vplývala aj na zdravotný stav maloletej H. až tak, že sa liečila na kardiológii a neurológii. Tieto problémy jej spôsobil stres, keď navrhovateľka vyvádzala pod vplyvom alkoholu po nociach a dcéra nemohla pokojne spať. Zo spoločnej domácnosti odišla navrhovateľka 05. 10. 2013 potom , čo dňa 26. 09. 2013 bolo na ňu podané trestné oznámenie na polícii v Slovenskej Kajni pre jej neprístojné správanie sa pod vplyvom alkoholu. Od tej doby skoro 6 mesiacov nemala záujem o dcéru a posielala jej 15 eur mesačne. Stále sa vyhrážala, že spraví všetko pre to, aby sme aj s dcérou boli žobráci a prišli sme o dom. Neprispieva na pôžičky, ktoré ako manželia spolu čerpali. Vedome robí všetko pre to, aby manžela s dcérou dostala do hmotnej núdze. Dospelé deti s navrhovateľkou prerušili kontakt, lebo sa hanbia za jej správanie. Navrhovateľka vedome zavádza súd, že nemá dostatok finančných prostriedkov. Peniaze míňa na nákup alkoholu, cigariet, na návštevy reštauračných zariadení. Maloletá H. bola súdnym rozhodnutím vydaným pod sp. zn. 9P/196/2013 zverená do osobnej starostlivosti otca. Výživné určené súdom matka odmieta platiť. Dlžné výživné jej súd povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur , čo tiež nedodržiava. Maloletá dcéra študuje v 3. ročníka na Obchodnej akadémii vo Vranove nad Topľou. Dosahuje výborné študijné výsledky. Odporca požadoval, aby v prípade rozvodu bola maloletá ponechaná v jeho osobnej starostlivosti a navrhovateľka zaviazaná platením výživného vo výške 100 eur mesačne. Styk matky s dcérou je potrebné upraviť len so súhlasom maloletej.
Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie o rozvode manželstva na úvahe súdu. V prípade rozvodu doporučil zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, matku zaviazať platením výživného podľa jej schopností, možností a majetkových pomerov. Styk matky s maloletou doporučil upraviť neobmedzene.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka, listinnými dokladmi o príjmoch a výdavkoch účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:
Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 17.08.1984 a toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D. vo zväzku. 5, ročník 1984, na strane 112, pod poradovým číslom 19.
Z rodného listu súd zistil, že maloletá H. D. sa narodila XX. XX. XXXX z matky K. D., C.. XX. XX. XXXX a W. D., C.. XX. XX. XXXX.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo bolo uzavreté v auguste 1984. Dvadsaťpäť rokov manželstva zhodnotila spolužitie ako veľmi dobré a harmonické. Potom sa vzťahy v manželstve zhoršili. Manžel ako aj jej svokra vždy videli na nej niečo zlé. Vždy jej niečo vytýkali, tvrdili, že je alkoholička, že sa nestará o domácnosť. Navrhovateľka má za to, že deti, ktoré sa v manželstve narodili tri, s ňou nikdy problém nemali. Teraz však majú zo strany otca a ich starej matky všetko zakázané. Nemôžu s matkou komunikovať ani sa s ňou stretávať. Sám osemročný vnúčik navrhovateľke povedal, že má zakázané sa s ňou rozprávať. Navrhovateľka súhlasila s tým, aby v prípade rozvodu manželstva bola maloletá dcéra zverená do starostlivosti otca. Vyživovaciu povinnosť si však voči dcére môže plniť len v minimálnej výške, viac si dovoliť nemôže. Veľmi by sa chcela s dcérou stretávať. Navrhovateľka žije toho času sama v byte, takže na stretnutie s dieťaťom má vytvorené podmienky. Maloletá sa odmieta s matkou stretávať, nechce s ňou ani komunikovať. Navrhovateľka nežije s manželom a dcérou v spoločnej domácnosti rok a štyri mesiace. Bola nútená opustiť rodinný dom. Bolo to v deň, kedy prišla domov z práce po nočnej. Manžel hneď na ňu začal kričať, že je pod vplyvom alkoholu a začal jej nadávať.
Navrhovateľka preto zavolala svoju sestru, s ktorou odišla z domácnosti. Počas posledných rokov spolužitia navrhovateľku manžel ako aj svokra viackrát vyháňali z domu. V manželstve sa narodili tri deti, z toho dve sú už plnoleté, majú svoje rodiny; H. je ešte maloletá. Navrhovateľka nemá s deťmi žiaden kontakt, pretože im otec všetko zakazuje. Navrhovateľka býva v prenajatom jednoizbovom byte. Nemá žiadnu mimomanželskú známosť. S manželom spoločne nežijú, finančne nehospodária a intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka je zamestnaná v pekárni v B. s príjmom vo výške minimálnej mzdy. 220 eur mesačne musí zaplatiť za byt, dcére platí na výživnom 50 eur. Okrem bežných výdavkov na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb, na úhradu poplatku za telefón platí cestovné do práce každý druhý deň vo výške 1,08 eur. Poplatok za telefón za pevnú linku predstavuje 17 eur mesačne.
Odporca vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti, ktoré uviedla navrhovateľka ohľadom uzavretia ich manželstva. Má za to, že žili dobre ako normálna rodina. Tak by žili aj naďalej, keby si navrhovateľka pripustila, že má problém s alkoholom a bola by ochotná situáciu riešiť. On a takisto aj deti navrhovateľku viackrát prosili, aby sa išla liečiť. Navrhovateľka to však odmietala, preto posledné roky žili v neustálych hádkach. Polícia u nich v domácnosti zasahovala minimálne sedemkrát a to ju volali len vtedy, keď už situácia bola extrémna. Viackrát bola u nich v dome aj záchranka. Polícia musela naháňať manželku po dvore. Záchranku kontaktovali vtedy, keď manželka už mala asi týždňovú alkoholickú šnúru. Záchranku takisto volal aj ich syn a tiež manželkina sestra. Keď manželka násilím bola vzatá do sanitky a odvezená do nemocnice, následne na to podpísala regres s tým, že ona sa liečiť nepotrebuje. Naopak lekárke manželka oznámila, že vraj ju napadol manžel. Deti sa za svoju mamu veľmi hanbia, preto sa aj nechcú s ňou kontaktovať. Maloletá H. má záujem o stretávanie s mamou, aj na takéto stretnutie išla, keď sa však vrátila domov oznámila, že už na takéto stretnutie s mamou nepôjde, lebo mama bola pod vplyvom alkoholu. Maloletá dcéra mala z celej situácie aj zdravotné problémy, musela navštevovať kardiológiu, trpela depresiami. Aj v súčasnosti, keď ju mama telefonicky kontaktuje, hneď sa roztrasie. Maloletá dcéra nechce ísť k matke do bytu, nakoľko sa jej bojí. Mala by záujem o stretnutia, ale len pokiaľ by prebiehali niekde vonku, či už v meste alebo napr. v cukrárni. Takisto si maloletá dcéra neželá, aby mama k ním chodila domov, lebo vie, že by to vyvolalo len ďalšie hádky. Na vlastnú matku podal trestné oznámenie aj syn, lebo manželka sa vtedy vyhrážala neveste, ktorá sa starala o štvormesačného vnúčika. Odporca navrhovateľku roky prosil, aby prestala užívať alkohol. Ani raz ju neudrel. Odporca potvrdil, že posledné roky v manželstve boli poznačené veľkými nezhodami. Zo strany navrhovateľky voči nemu boli aj fyzické napadnutia. Keď manželka pracovala v ČR, vrátila sa domov z jedného turnusu, bola pod vplyvom alkoholu, vtedy sa rozhovorila a povedala, že má priateľa, že čaká len na to, kedy jej priateľ dostane byt a hneď sa k nemu presťahuje. Túto skutočnosť navrhovateľka potvrdila aj v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností. Odporca si uvedomuje, že ich manželstvo je rozvrátené. Chce len vyriešiť maloletú dcéru, nakoľko táto potrebuje mať zabezpečenú výchovu a výživu. Potvrdil, že s manželkou spoločne finančne nehospodária, intímne spolu nežijú a v podstate nekomunikujú. Odporca zabezpečuje výchovu a výživu mal. dcéry, ktorá je študentkou Obchodnej akadémie vo A. C. D.. V súvislosti so starostlivosťou o dcéru otcovi vznikajú zvýšené výdavky na ošatenie, hygienické potreby, na školské pomôcky a na cestovné. Na stužkovú sa dcéra skladá ročne po 70 eur. Len mesačné náklady na dieťa vyjdú odporcu na sumu okolo 200 eur mesačne. Všetky pôžičky, ktoré čerpali spoločne v manželstve činia spolu sumu 456 eur mesačne. Navrhovateľka to všetko nechala na odporcu. Peniaze z týchto pôžičiek boli čerpané preto, lebo navrhovateľka robila doma peklo. Doslova manžela nútila, aby zobral pôžičku, lebo ona na svoje meno pôžičku čerpať nemohla z dôvodu nedostatočného príjmu. Išla dokonca vyskakovať z auta, keď by odporca pôžičku nezobral. Nútila ho, aby čerpal pôžičku a že potom bude všetko dobre. Preto odporca uzatváral pôžičky a to v M. S., ktoré musí splácať po 134,50 eur a 93,50 eur, v spoločnosti Home Credit 77,87 eur, vo A., X..O.. spláca tri pôžičky po 41,82 eur, 33,19 eur, 75,27 eur. Finančné prostriedky z pôžičiek boli použité na prerábanie rodinného domu, vymenili sa okná, strecha, robili sa podlahy. Asi 1.200 eur dali synovi na kúpu motorového vozidla. Ďalšie výdavky odporcu sú spojené s bývaním. Televízia, rozhlas, DIGI, internet predstavuje mesačne 81,54 eur, poplatok za plyn činí 13 eur mesačne. S týmito výdavkami odporcovi v značnej miere vypomáha plnoletý syn a jeho mama, ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Odporcova čistá mzda v zamestnaní činí 570 eur. Poberá tiež rodinné prídavky na dcéru vo výške 23,52 eur. Tvrdenia navrhovateľky o jej dosiahnutej mzde odporca nepovažoval za pravdivé. Navrhovateľka tvrdí, že poplatky za bývanie činia 220 eur, spláca dve pôžičky spolu vo výške 70 eur, uhrádza výživné na dcéru 50 eur a takisto má výdavky na stravu, hygienu, internet, telefón a na cestovné. Navrhovateľka tiež fajčí, čo činí mesačne možno 20 eur. Ak by aj pripustil to, že navrhovateľka na alkohol nevynakladá žiadne finančné prostriedky, tak už len tieto vymenované výdavky spolu činia
475 eur, teda je to viac ako jej tvrdenie o dosiahnutej minimálnej mzde v zamestnaní. Odporca má tiež vedomosť o tom, že manželka býva v byte s priateľom, takže nájomné neuhrádza sama.
Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky Pekáreň Migaľ - PaedDr. Gabriela Migaľová, navrhovateľka je zamestnaná od 02. 06. 2014. Za obdobie od 09 do 12/2014 dosiahla čistý príjem vo výške 1.219,36 eur, čo činí 304,84 eur mesačne.
Odporca u zamestnávateľa Remopel, s.r.o. Sabinov je zamestnaný od 01. 07. 2010 na pracovnú zmluvu a jeho priemerný mesačný čistý príjem za rok 2014 činil 575,32 eur.
Podľa správy kolízneho opatrovníka z manželstva rodičov W. D. X. K. D. pochádzajú dve plnoleté deti a maloletá H.. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2013, kedy matka spoločnú domácnosť opustila. Otec vidí príčinu narušenia rodinného života v konzumácii alkoholických nápojov matkou, jej následnom nevhodnom správaním sa s prvkami agresivity, pričom situácia v rodine už bola neúnosná. Otec s rozvodom nesúhlasí z náboženského presvedčenia. Matka v rozhovore uviedla, že problém s konzumáciou alkoholických nápojov nemá, ani v tejto oblasti nebola liečená. Naopak, správanie sa otca v nej vyvolávalo duševné napätie. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9P/196/2013 zo dňa 02. 05. 2014 bola maloletá H. D. zverená do osobnej starostlivosti otca. Matka bola zaviazaná platením výživného po 50 eur mesačne, počnúc dňom 01. 10. 2013. Styk matky s maloletou bol upravený neobmedzene. Maloletá H. žije spolu s otcom, ženatým bratom, jeho manželkou, ich dieťaťom a so starou matkou zo strany otca v rodinnom dome v obci N.. Návštevou v rodine bolo zistené, že bytové a sociálne podmienky rodiny sú na dobrej úrovni. Maloletá má v domácnosti otca riadne zabezpečené životné potreby. Je študentkou Obchodnej akadémie vo A. C. D.. Vzhľadom na zdravotné problémy je sledovaná na detskej kardiologickej ambulancii v Trebišove a na detskej neurologickej ambulancii vo Vranove nad Topľou. Zdravotný stav dieťaťa sa v poslednom období podľa vyjadrenia otca zlepšil, pretože ju už negatívne neovplyvňuje nevhodné správanie matky. Matka od rozhodnutia súdu vo veci úpravy rodičovských práv a povinností prispela na výživu maloletej len jedenkrát sumou 40 eur. Na jej výživu neprispieva ani iným spôsobom, nekupuje jej nič, neobdarúva ju. S maloletou sa matka stretáva približne raz za 2-3 mesiace. Otec, ani maloletá, už asi tri mesiace matke nedvíhajú telefón, pretože matka im zvyčajne volala pod vplyvom alkoholu, hádala sa s otcom, bola arogantná voči dieťaťu. Dcére matka niekedy nezatelefonovala aj dva - tri týždne, potom jej zase intenzívne vyzváňala a obťažovala ju. Plnoleté deti s matkou tiež nekomunikujú. Matka v rozhovore uviedla, že od 02. 06. 2014 má uzatvorený pracovný pomer v Pekárni Migaľ Majerovce, kde dosahuje príjem na úrovni minimálnej mzdy. Býva v prenajatom jednoizbovom byte vo A. C. D.. Domácnosť má potrebné vybavenie a je udržiavaná v poriadku. Matka uviedla, že s maloletou dcérou má narušený vzťah, dieťa ju odmieta. Od začiatku letných prázdnin s ňou maloletá nekomunikuje, nedvíha jej telefón, pričom k žiadnej vážnej nezhode medzi nimi predtým nedošlo. Maloletá k nej nechcela prísť ani na návštevu do bytu. Stretávanie s ňou má maloletá podľa matky zakázané otcom. Otec s maloletou si neprajú, aby matka chodievala do N.. Aj napriek týmto skutočnostiam matka na čas po rozvode navrhuje zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti, čo odôvodňuje tým, že získala stabilné zamestnanie. Každý druhý deň má voľno, kedy môže byť s dieťaťom. Naopak otec je málokedy doma, pretože veľa pracuje a o dieťa sa stará stará matka. Vyživovaciu povinnosť si matka plní tak, ako to dovoľujú jej možnosti. Viac prostriedkov na výživu pre dieťa matka nemá. Maloletá H. v rozhovore uviedla, že s otcom mala vždy a aj v súčasnosti má lepší vzťah ako s matkou. U neho nachádzala viac pochopenia, záujmu. Matku problémy maloletej nezaujímali, nechcelo sa jej s dcérou rozprávať. Otec jej zabezpečoval materiálne potreby vo väčšej miere než matka. Aj keď otec chodieva do práce, v čase kedy je doma sa venuje dcére o to intenzívnejšie. Chodievajú spolu aj na výlety. Vychádzky vonku si maloletá vždy dohaduje s otcom, tento je o všetkom informovaný. Matke už maloletá nedvíha telefón, pretože matka jej stále volala pod vplyvom alkoholu, čo na dcéru zle vplývalo, bola z toho nervózna. Maloletá podľa hlasu matky pozná, kedy má matka vypité, pretože vtedy matka rýchlo a nepokojne rozpráva. Matka svoj dlhodobý problém s alkoholom popiera. Dcéra bola svedkom toho, ako matka doma stále pila liehoviny a víno. Maloletá uviedla, že aj naďalej chce jednoznačne žiť pri otcovi. S matkou by sa mohla stretávať za podmienky, že nebude pod vplyvom alkoholu v dohodnutom čase, napr. po vyučovaní a dohodnutom mieste, napr. v cukrárni. Dohodli by sa SMS správou. S matkou by sa mohla stretávať cez týždeň, avšak matke to doposiaľ nevyhovovalo, matka na dcéru nemala čas. Do bytu matky maloletá nepôjde, pretože by sa tam necítila dobre. Podľa vyjadrenia maloletej už si s matkou nemajú čo povedať, komunikácia matky s maloletou sa zvykne uberať iným smerom, ako by ona očakávala a potrebovala.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Viac ako rok manželia nežijú v spoločnej domácnosti a ich vzájomné vzťahy sú dlhodobo rozvrátené. Manželia spoločne finančne nehospodária, intímne spolu nežijú a ich komunikácia je minimálna. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode citovo zblížení, poskytujú si pomoc a vzájomnú podporu. Súd zistil, že manželstvo účastníkov konania neplní spoločenský účel, nevytvára harmonické životné spoločenstvo, vzťahy medzi manželmi sú napäté a tak vážne narušené, že možno považovať rozvrat manželstva za trvalý. Navrhovateľka prezentovala jednoznačný postoj k rozvodu manželstva. Nemieni s manželom obnoviť spolužitie. Vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti nemá mimomanželskú známosť. Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil, aj keď vo svojej výpovedi priznal dlhoročné nezhody v manželstve. Odporca ako hlavnú príčinu nezhôd v spolužití označil nadmerné požívanie alkoholu zo strany manželky a jej neochota podrobiť sa liečeniu. Navrhovateľka poprela, aby v nadmernej miere požívala alkoholické nápoje. Maloletá H. vzhľadom na svoj vek blízky veku plnoletosti vyjadrila svoj názor pri šetrení zo strany kolízneho opatrovníka a potvrdila, že jej matka má problém s nadmerným požívaním alkoholu. S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Na čas po rozvode súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej dcére. Vzhľadom na doterajšiu starostlivosť, citový vzťah, vyjadrenie mal. H., súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti odporcu - otca.
Navrhovateľku - matku súd zaviazal platením výživného na maloleté dieťa vo výške 50 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča, v tomto prípade matky. Navrhovateľka v zamestnaní dosahuje čistý príjem vo výške minimálnej mzdy, preto mal súd za to, že aj keď zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa by vyžadovalo určenie vyššieho výživného, suma 50 eur mesačne je toho času primeraná zárobkovým a majetkovým pomerom navrhovateľky.
Styk matky s maloletou dcérou súd upravil neobmedzene. V súčasnosti sú vzťahy matky a dcéry narušené. Dieťa odmieta stretávanie s matkou, taktiež odmieta komunikáciu s ňou. Maloletá H. pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom potvrdila, že s matkou by sa mohla stretávať za podmienky, že táto nebude pod vplyvom alkoholických nápojov, vo vopred dohodnutom čase, napr. po vyučovaní a na dohodnutom mieste, napr. v meste v cukrárni, nie v byte matky. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a súčasné vzťahy matky a dcéry súd upravil stretávanie neobmedzene.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či to manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zaisteniam, e) doteraz zaistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.