Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-266-2014.pdf
PDF · 81.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/266/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: O.. A. E., bytom R. XX, Z., M. S., adresa pre doručovanie H. XX, Z. H., M. S., proti žalovanému: JUDr. Štefan Šviderský, súdny exekútor so sídlom Vranov nad Topľou, Hronského ulica 1811, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.5.2014 č.k. 2C/135/2010-143 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania a taktiež v celom rozsahu žalobu žalobcu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Z exekučného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 3Er/3159/97 bolo zistené, že žalobca ako oprávnený sa domáhal voči obci U. vymoženia sumy 86.513,- Sk s príslušenstvom na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach vydaného dňa 1.7.1997 vo veci 18Rob/1357/96. Vykonaním exekúcie bol poverený žalovaný. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 2.9.2011 bola exekúcia zastavená. Rozhodnutie o zastavení exekúcie potvrdil odvolací súd dňa 19.11.2012. Dňa 4.2.2013 žalobca podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie.
Podaním zo dňa 12.5.2014 žalobca navrhol konanie prerušiť z dôvodu podaného dovolania vo veci 3Er/3159/97 Okresného súdu Vranov nad Topľou. Svoj návrh odôvodnil tým, že je relevantné konanie prerušiť, kým sa nevyrieši dovolanie a sťažnosť na Ústavnom súde SR.
Podanou žalobou sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému ihneď uskutočniť exekúciu majetku obce U., vedenú na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 3Er3159/97, zriadiť exekučné záložné právo, exekvovať majetok obce U., a to peniazmi nachádzajúcimi sa od roku 2003 ako výťažok dražby u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Vargu, ako aj uloženia povinnosti žalovanému vydať exekučný príkaz v lehote 10 dní, ktorým bude čiastka 62.779,84 eur s príslušenstvom prevedená na účet žalobcu z výťažku dražby nehnuteľnosti obce U..
Súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona. Súdny exekútor je považovaný za orgán
ochrany práva a za súčasť justičného systému v Slovenskej republike, ktorému je zverený nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Pri výkone svojej činnosti musí súdny exekútor postupovať nestranne a nezávisle. Pod nezávislosťou súdneho exekútora sa rozumie taký postup, ktorý nie je a nemôže byť ovplyvňovaný decíznou a inou činnosťou iných štátnych orgánov. Teda je mu daná kompetenčná autonómia pri výkone exekučnej činnosti, avšak táto je limitovaná viazanosťou rozhodnutiami exekučného súdu vydanými v exekučnom konaní. Exekučný poriadok je predpisom procesnej povahy, pričom je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku. Postavenie a činnosť súdneho exekútora vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku. Z citovaného právneho predpisu vyplýva aj postup súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie, jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú ním, či jeho zamestnancami pri činnosti podľa tohto zákona a rovnako jeho disciplinárna zodpovednosť.
S poukazom na uvedené je potrebné uzavrieť, že súdnemu exekútorovi nemožno súdnym rozhodnutím v civilnom konaní, teda mimo konania exekučného uložiť, aby vykonával exekúciu určitým spôsobom a tým zasiahnuť do jeho činnosti tak, ako sa žalobca domáha svojou žalobou. Exekútor je pri výkone exekúcie viazaný len rozhodnutiami exekučného súdu v konkrétnej exekučnej veci. V tomto prípade je nutné poukázať na skutočnosť, že Okresný súd Vranov nad Topľou exekúciu zastavil. Vec vedená Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp.zn. 3Er/3159/97 je právoplatne ukončená dňom 3.1.2013. Navyše žalobca sa domáhal zexekvovania finančných prostriedkov, ktoré majú byť výťažkom z dražby v exekučnom konaní vedenom JUDr. Ing. Štefanom Vargom, pričom len tento súdny exekútor je oprávnený na vykonávanie úkonov v tejto exekúcii a na vykonanie rozvrhu výťažku z dražby vykonanej v tejto exekúcii, čím môže dôjsť k uspokojeniu pohľadávok prihlásených v tomto konaní. Len za predpokladu ak by žalobca mal prihlásenú pohľadávku v tejto exekúcii a bolo by rozhodnuté rozvrhovým uznesením, že sa jeho pohľadávka uspokojí z rozvrhu, by bolo možné sumu priznanú rozvrhom poukázať na jeho účet. Inému súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovení Exekučného poriadku neprislúcha právo nakladania s finančnými prostriedkami získanými v inom exekučnom konaní a už vôbec nie právo ich zexekvovania.
Súd prvého stupňa preto žalobu žalobcu zamietol. Taktiež zamietol i návrh žalobcu na prerušenie konania pre nesplnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 109 O.s.p.. Ani prípadné rozhodnutie dovolacieho, či ústavného súdu by zamietnutie žaloby neovplyvnilo.
Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie je nesprávne, nakoľko nebol riadne zistený skutkový stav veci a nárok bol nesprávne posúdený po právnej stránke. Vo veci sa nezohľadnil flagrantný exces žalovaného, ktorý sa v rokoch 1999 až 2010 protiprávne bránil zexekvovať majetok obce U. a 11 rokov škodil žalobcovi. Žalovaný sa vyhýba svojej zákonnej povinnosti uskutočniť riadne exekúciu, porušuje zákon i ústavu a zneužíva svoju právomoc. Prieťahy a nečinnosť žalovaného spôsobujú žalobcovi ďalšiu škodu spočívajúcu v náraste jeho neproduktívnych nákladov.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len exekučná činnosť). Ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia činnosť exekútora, aj keď má inak zárobkový charakter, je teda činnosťou v zastúpení súdu (štátu), naplnením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorá garantuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Vykonávanie exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku preto treba považovať za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako pokračovanie procesu, ktorý vydaním vykonateľného rozhodnutia súdu alebo iného orgánu v prípade, že rozhodnutie nebolo splnené dobrovoľne, ešte nebol zavŕšený. Dôsledkom integrálnej súčasti súdnej ochrany je, že v konečnom dôsledku je to štát, ktorý zodpovedá za realizáciu práva na súdnu ochranu, a to aj pokiaľ ide o exekučnú činnosť vykonávanú exekútorom.
Podľa ustanovenia § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.
Toto ustanovenie obsahuje povinnosť exekútora vykonávať exekučnú činnosť nestranne, teda tak, aby bolo zachované rovné postavenie účastníkov exekučného konania. Za nestrannú treba považovať takú činnosť exekútora, ktorou na jednej strane aktívne zabezpečuje ochranu práv povinného, avšak tiež nepripustí, aby došlo k zneužitiu práv všetkých účastníkov konania. Exekútor uskutočňuje činnosť, ktorá inak prislúcha štátu. Preto táto činnosť požíva osobitnú ochranu, rovnakú ako činnosť súdna, výrazom ktorej je nezávislosť exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti. V reálnej podobe to znamená, že exekútor pri výkone svojej činnosti je viazaný Ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami uvedenými v čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, t.j. medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi vydanými na ich vykonanie, rozhodnutím súdu, vrátane viazanosti právneho záveru uvedeného v odôvodnení rozhodnutia vydaným v exekučnom konaní. Na druhej strane exekútor nie je viazaný žiadnymi pokynmi, pričom jeho postup môže preskúmať iba súd, aj to len v súvislosti s jeho postupom v konkrétnej veci a v rozsahu, v ktorom toto preskúmanie súdom umožňuje zákon. Vychádzajúc z ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, súd môže do exekučnej činnosti zasahovať teda iba spôsobom a len vtedy, ak mu takúto právomoc priznáva zákon, konkrétne Exekučný poriadok a Občiansky súdny poriadok.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súdnemu exekútorovi nemožno na základe žaloby podanej účastníkom konania ukladať povinnosti súvisiace s výkonom jeho exekučnej činnosti v občianskom súdnom konaní, a to preto, lebo súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie exekučnej činnosti je viazaná iba rozhodnutím súdu vydaným v konkrétnom exekučnom konaní.
Na tomto závere nič nemení ani námietka žalobcu poukazujúca na potrebu prerušenia konania do doby, kým nebude rozhodnuté o jeho dovolaní a ústavnej sťažnosti. Aj za predpokladu úspechu žalobcu vo veci dovolania, resp. ústavnej sťažnosti, v prípade zrušenia rozhodnutia vydaného v žalobcom spochybňovanej exekúcii, by sa muselo postupovať iba v zmysle právnych záverov vyplývajúcich z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia a teda len tieto závery by boli pre žalovaného ako súdneho exekútora záväzné.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní žalobca úspech nemal a žalovanému v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.