Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-257-2014.pdf
PDF · 90.35 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/257/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10, 82102 Bratislava, proti žalovanej: C. T., L.. XX.K. XXXX, J. L. E. XXXX/XX, XXX XX K. D., o zaplatenie 504,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 15 Eur a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 70 Eur zastavuje. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 231,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 231,44 eur od 26.apríla 2013 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 10,67 eur na trovách právneho zastúpenia a 3,11 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.júla 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 504,44 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených služieb vo výške 231,44 eur, zmluvnej pokuty vo výške 70 eur a náhrady škody vo výške 188 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 17.februára 2011 zmluvu č. S. o pripojení aj s dodatkom k tejto zmluve zo 17.februára 2011, ďalšiu tiež dňa 17.februára 2011 zmluvu č. S. o pripojení aj s dodatkom k tejto zmluve z tohto istého dňa, následne dňa 11.apríla 2012 zmluvu č. S. o pripojení aj s dodatkom k tejto zmluve tiež z 11.apríla 2012, na základe ktorých jej vypožičal 4 ks SIM kariet na využívanie ním poskytovaných telekomunikačných služieb. Dodatkom k zmluve žalobca predal žalovanej mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie: Samsung E1150 za akciovú cenu 1 eur, pričom v dodatku k zmluve mali dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 44 eur. Ďalším dodatkom k zmluve žalobca predal žalovanej mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie LG GT405 za akciovú cenu 1 eur, pričom v dodatku k zmluve mali dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 144 eur. Žalobca si teda uplatnil nárok vo výške škody, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané zariadenia a to v celkovej výške 188 eur. Podľa žalobcu si bola žalovaná vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predané za zvýhodnenú cenu len preto, že sa zaviazala užívať služby žalobcu po dobu viazanosti, dohodnutú v Dodatku, v opačnom prípade je povinná zaplatiť zmluvnú pokuty podľa článku II.bod 2.5, t.j. vo výšte 70 eur/účastnícky program. Podaním zo dňa 14.novembra 2014 žalobca žalobu v časti o zaplatenie 70 eur titulom zmluvnej pokuty a 15 eur titulom čiastočnej úhrady, zobral späť a požiadal súd v tejto časti o zastavenie konania.
Súd žalobu s prílohami a procesnými poučeniami doručil žalovanej na vyjadrenie dňa 6.novembra 2014 s výzvou, aby tak učinila v lehote do 15 dní od doručenia. Žalovaná na výzvu súdu nijak nereagovala, ostala pasívna. Dňa 31.decembra 2014 súd doručil žalovanej aj čiastočné späťvzatie na vedomie.
Predmetom konania teda ostala suma vo výške 419,44 eur, teda suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od 2.januára 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia (28.januára 2015).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä so Zmluvou o pripojení zo 17.februára 2011 (čl. 5), Dodatkom k Zmluve zo dňa 17.februára 2011 (čl. 7 - 9), prílohou č. 1 Dodatku k Zmluve o pripojení (čl. 10), Zmluvou o pripojení z 25.apríla 2009 (čl. 11 - 12), Dodatkom k Zmluve o pripojení zo 17.februára 2011 (čl. 14 - 16), zmluvou o pripojení z 25.apríla 2009 (čl. 17), dodatkom k zmluve o pripojení z 11.apríla 2012 (čl. 18 - 20), pokusom o pokonávku doručenou 17.apríla 2013 (čl. 21, 22), priloženými faktúrami (č.l. 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35), všeobecnými podmienkami, a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Na základe zmlúv o pripojení žalobca poskytoval žalovanej telekomunikačné služby podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, a v zmysle dodatkov k zmluve z toho istého dňa jej predal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie v počte dvoch kusov za zvýhodnenú cenu jedna za 1 eur a druhé tiež za 1 euro. Žalobca sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 231,44 eur za neuhradené služby z titulu zmluvy o pripojení č. S. zo 17.februára 2011, zmluvy o pripojení č. S. z 25.apríla 2009, zmluvy o pripojení č. S. z 25.apríla 2009, resp. z dodatkov k týmto zmluvám o pripojení. Na základe týchto zmlúv si tiež uplatnil náhradu škody vo výške 188 eur.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ... k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 549 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, t. j. k 28.6.2013 bola vo výške 1%, úroky z omeškania teda predstavujú 8,5 % ročne.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb vyčíslenej na sumu vo výške 231,44 eur dôvodná, nakoľko žalovaná využívala žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatila, v rozpore s § 42 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách a Čl. 6 Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 26.apríla 2013. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, t. j. 8,75% ročne.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.
Podľa tvrdenia žalobcu, škoda vo výške 188 eur vznikla tým, že žalovaná získala telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti trhovej cene, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške rozdielu medzi trhovou a akciovou cenou zariadenia.
Zo žaloby a z Dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že žalobca ako podnikateľ v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb na základe vlastnej a slobodnej vôle predal žalovanej jedno telekomunikačné zariadenie za 1 eur s DPH, a druhé telekomunikačné zariadenie za 1 eur s DPH, čo žalovaná aj zaplatila. Kúpna cena je vždy predmetom dohody kupujúceho a predávajúceho. V predmetnom Dodatku pritom žiadna iná „trhová cena“ nie je uvedená, ako ani možnosť dodatočnej úpravy ceny v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy o pripojení.
V konaní o náhradu škody sa skúmajú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, konkrétne porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a s touto otázkou sa žalobca nezaoberal a nepreukázal náležitosti zodpovednosti žalovanej za škodu, najmä vznik škody ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu a je objektívne vyjadriteľná, nakoľko táto skutočnosť nie je preukázaná len tvrdením, že žalobca poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu. Hodnota telekomunikačného zariadenia sa totiž odvíja od zvoleného mesačného programu, resp. paušálu a žalobca sa vôbec nezaoberal hodnotou výnosu, spočívajúceho vo výške mesačného poplatku za poskytnuté služby, ktoré žalovaná pravidelne uhrádzala. Z titulu nezaplatenia kúpnej ceny teda žalobcovi žiadna škoda nevznikla a preto súd žalobu v tejto časti (188 eur) zamietol.
Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom rozsahu úspešný žalobca (jeho čistý úspech predstavuje 10,36 %), preto mu súd náhradu trov priznal podľa jeho úspechu v konaní, t.j. 10,36 % z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 102,96 eur (2 x úkony právnej služby po 34,86 eur + 2 x režijný paušál vo výške 8,04 eur + DPH), t.j. vo výške 10,67 eur a 10,36 % z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 30 eur, t.j. vo výške 3,11 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).