Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-155-2014.pdf
PDF · 103.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/155/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: I.. E. I., G.., W.: XXX XXX XX, E. námestie 7, J., proti žalovanému: D. poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. 28682-2/2014-BA zo dňa 15.05.2014 a č. 28683-2/2014-BA zo dňa 15.05.2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Konanie na správnom orgáne
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 200-017575-CA01/2014, NP 202-26/2014 zo dňa 12.02.2014 rozhodla, že podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) žalobca nemá nárok na nemocenské v období od 13.01.2014 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 28682-2/2014-BA zo dňa 15.05.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 200-017588-CA01/2014, NP 202-27/2014 zo dňa 12.02.2014 rozhodla, že podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca nemá nárok na nemocenské v období od 29.01.2014 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 28683-2/2014-BA zo dňa 15.05.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II.
Žaloba
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré žiadal zrušiť a veci vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že daný stav si neprivodil vlastnou vinou. Pretrvávajúce zdravotné problémy mu bránili vo výkone jeho pracovných aktivít a mali za následok opakovanú práceneschopnosť v pomerne krátkych a na seba nadväzujúcich obdobiach. V mesiacoch február, marec, september a október 2013 bol opakovane práceneschopný, nemal žiadny príjem, a preto si nemohol plniť niektoré základné povinnosti. Aj napriek tomu, cestou trvalého príkazu v banke odvádzal žalovanému platby, z ktorých mu vznikol preplatok 14,73 eur. Podľa § 143 ods. 1 veta prvá a ods. 3 v nadväznosti na § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je poistné splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, za december 2013 je týmto dňom 08.01.2014 a za január 2014 je ním 08.02.2014. Platbu poistného v nesprávnej sume žalovaný rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb. V prípade neodvedenia poistného alebo odvedenia v nesprávnej sume ho predpíše osobe povinnej odvádzať poistné a dlžnú sumu nižšiu ako 3,32 eur nepredpíše.
Žalobca tiež poukázal na § 145 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého poistné, ktoré má žalovaný povinnosť vrátiť, sa použije na započítanie jeho pohľadávok voči osobe povinnej odvádzať poistné. Ak dlžnú sumu vychádzajúcu napr. z poukazovanej sumy v nesprávnej výške žalovaný započítal so sumou preplatku a následne rozdelil pomerne podľa jednotlivých sadzieb poistného za daný mesiac, zánik vzájomných pohľadávok by nastal momentom ich vzájomného stretnutia a nie až kompenzačným úkonom uskutočneným podľa § 580 Občianskeho zákonníka dňa 05.02.2014. Aj keby mal žalobca nedoplatok na poistnom, podľa jeho názoru nemal byť sankcionovaný viacnásobne za to isté, teda žalovaný nemal využiť nedoplatok na odôvodnenie nepriznania a nevyplatenia nemocenského za viaceré obdobia jeho práceneschopnosti, ktoré nasledovali po sebe a tvorili samostatné časové úseky.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Poukázal na obdobia, kedy bol žalobca práceneschopný. Citoval § 21 ods. 1, § 138 ods. 5, § 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá za kalendárny rok 2012 dosiahla príjem z podnikania vyšší ako 4 716 eur, vzniklo od 01.07.2013 do 30.06.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Keďže žalobca mal za rok 2012 príjem zo živnosti 41 294 eur, bol naďalej aj v období od 01.07.2013 do 30.06.2014 povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Ďalej citoval § 129, § 139 ods. 2, § 293cj ods. 2, § 293cj ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Z minimálneho vymeriavacieho základu 393 eur bol žalobca povinný v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 platiť poistné na sociálne poistenie 130,27 eur a od 01.01.2014 do 31.12.2014 bol povinný platiť 133,42 eur. V období od 01.07.2013 do 30.06.2014 bol povinný platiť poistné na sociálne poistenie 193,48 eur mesačne, z toho poistné na nemocenské poistenie 25,68 eur mesačne. Žalovaný tiež citoval § 128 ods. 1 písm. c), § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1, § 143 ods. 3 a § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z..
Na to, aby žalobcovi vznikol nárok na nemocenské pri dočasných pracovných neschopnostiach vzniknutých dňa 13.01.2014 a 29.01.2014, musel by mať poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2013 zaplatené najneskôr 31.01.2014, resp. dlžná suma by musela byť k tomuto dňu v úhrne nižšia ako 5 eur. V období od 01.07.2013 do 31.12.2013 mal platiť sociálne poistenie 193,48 eur mesačne s výnimkou mesiacov september 2013 (141,83 eur) a október 2013 (155,96 eur), kedy mal platiť znížené poistné na sociálne poistenie z dôvodu, že bol 14 dní uznaný za dočasne práceneschopného. Poistné na nemocenské poistenie mal platiť 25,68 eur mesačne, okrem mesiacov september 2013 (18,82 eur) a október 2013 (20,70 eur), čím mu vznikol nedoplatok. Za mesiace december 2011, január 2012, november 2012, február 2013 a marec 2013 mu vznikol preplatok 236,10 eur. Po započítaní poistného zaplateného bez právneho dôvodu mu ostal nedoplatok 7,17 eur, na úhradu ktorého bol vyzvaný listom č. 700-0220053614 zo dňa 27.01.2014. Žalobca správne uviedol, že bol v januári 2014 práceneschopný a vznikol mu preplatok z platby uhradenej 04.02.2014, avšak žalovaný evidoval tento preplatok ako platbu uhradenú o jeden deň neskôr (05.02.2014) a použil ho na započítanie nedoplatku na poistnom na sociálne poistenie za december 2013. Na účely splnenia
podmienky nároku na nemocenské ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. bol nedoplatok uhradený oneskorene. Žalobca mal teda k 31.01.2014 evidovaný nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie 7,17 eur a to za mesiac december 2013. K námietke žalobcu týkajúcej sa opakovaného sankcionovania za nezaplatenie poistného žalovaný uviedol, že zákonná podmienka nároku na nemocenské včas a v správnej výške zaplateného poistného na nemocenské poistenie sa pri každom uplatnenom nároku na nemocenskú dávku posudzuje samostatne.
IV.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na právnom názore vyjadrenom v žalobe. Poukázal na to, že v poslednom období bol práceneschopný spolu 124 dní. Jeho celkové príjmy za rok 2012 síce dosiahli čiastku 41 294 eur, no na druhej strane mal v danom roku výdavky 29 903,00 eur, za rok 2013 dosiahol príjmy 8 914 eur a výdavky 20 856,00 eur. Z toho vyplýva, že celkový zisk za rok 2012 prakticky použil na krytie straty vzniknutej v roku 2013. Jeho ekonomický výsledok negatívne ovplyvnila aj práceneschopnosť, no aj napriek tomu za rok 2013 riadne odviedol sumu 2 198,44 eur poistného. Tým, že 130,27 eur mesačne odvádzal aj počas 36 dní práceneschopnosti, mu vznikol preplatok 68,72 eur. Za december 2013 mal zároveň nedoplatok 53,99 eur, z čoho celkový nedoplatok predstavoval iba 7,17 eur. Zvýšené odvody na poistné za rok 2014 začal odvádzať v sume 193,48 eur zmenou trvalého príkazu v banke na danú sumu za január 2014. Žalovaný evidoval zvýšenú platbu dňom 05.02.2014, teda ešte tri dni pred uplynutím lehoty podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na jej úhradu. Zápočet pohľadávok je účtovno-technická operácia a to, kedy žalovaný priradí konkrétnu platbu k záväzku, žalobca nemôže nijako ovplyvniť. Je „zhodou okolností“, že nedoplatok je iba o 2,17 eur vyšší ako maximálna suma dlžného poistného na nemocenské poistenie, kedy je ho možné pri dočasnej práceneschopnosti dlžníkovi priznať.
V.
Posúdenie veci
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní.
Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
Podľa § 140 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú.
Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 143 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Podľa § 143 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sa platba poistného na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2, pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2.
Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou
od 01.01.2014, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
Z citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. vyplývajú podmienky, za akých má povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba nárok na nemocenskú dávku, pričom za splnenie tejto požiadavky sa považuje aj prípad, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.
Súd z administratívneho spisu zistil, že správne orgány postupovali pri posudzovaní splnenia podmienky na priznanie nároku na nemocenské dávky v súlade so zákonom. Žalobca bol práceneschopný v týchto obdobiach, pričom za posledné dve si uplatnil nárok na nemocenské:
- od 11.11.2011 do 11.12.2011 (31 dní);
- od 20.01.2012 do 30.01.2012 (11 dní);
- od 6.11.2012 do 25.11.2012 (20 dní);
- od 25.022013 do 18.03.2013 (22 dní);
- od 23.09.2013 do 6.10.2013 (14 dní);
- od 13.01.2014 do 23.01.2014 (11 dní);
- od 29.01.2014 do 12.02.2014 (15 dní).
Podľa § 293cj ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z., na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sa za obdobie od 1. januára 2013 do 30. júna 2015 nepoužije § 138 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. januára 2013.
Podľa § 293cj ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je od 1. júla 2013 podiel pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012, ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na poistenie v nezamestnanosti, a koeficientu 1, 9.
Podľa § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.
Podľa § 139 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Všeobecný vymeriavací základ je podľa § 11 ods. 1 zákona s účinnosťou do 31.12.2012 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Za kalendárny rok 2011 to bola suma 9 432 eur. Za kalendárny rok 2012 sa za povinne nemocensky poistenú osobu od 01.07.2013 do 30.06.2014 považovala samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá dosiahla príjem z podnikania vyšší ako 4 716 eur. Nakoľko príjem žalobcu za rok 2012 zo živnosti bol 41 294 eur, bol aj naďalej povinne nemocensky poistenou osobou.
Od 01.07.2013 do 30.06.2014 bol žalobca v súlade s § 293cj ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z. povinný platiť poistné na sociálne poistenie 193,48 eur mesačne, z toho poistné na nemocenské poistenie 25,68 eur mesačne. V období od 01.07.2013 do 31.12.2013 platil poistné na sociálne poistenie 130,27 eur mesačne, z toho poistné na nemocenské poistenie 17,29 eur mesačne. Vzhľadom na to, že v období od 01.07.2013 do 31.12.2013 bol povinný platiť už 193,48 eur, vznikol mu s výnimkou mesiacov september 2013 (141,83 eur) a október 2013 (155,96 eur), kedy mal platiť znížené poistné na sociálne poistenie z dôvodu, že bol od 23.09. 2013 do 6.10.2013 (14 dní) uznaný za dočasne práceneschopného, nedoplatok. Poistné na nemocenské poistenie bol povinný platiť 25,68 eur mesačne okrem mesiacov september 2013 (18,82 eur) a október 2013 (20,70 eur).
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovi vznikol za obdobie od 01.07.2013 do 31.12.2013 nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie v sume 290,09 eur (252,84 za 4 mesiace +11,56 za september 2013 + 25,69 za október 2013).
Žalobcovi zároveň vznikol preplatok 236,10 eur, nakoľko za mesiace december 2011, január 2012, november 2012, február 2013 a marec 2013 platil poistné v plnej výške napriek tomu, že bol počas týchto mesiacov dočasne práceneschopný a mal platiť poistné na sociálne poistenie len za dni, počas ktorých nemal vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie.
Žalovaný započítal preplatok 263,10 eur na úhradu nedoplatku na poistnom za mesiace júl 2013 až december 2013 v sume 290,09 eur a po započítaní nedoplatok na poistnom za mesiac december 2013 k 31.01.2014 predstavoval 53,99 eur (290,09 - 236,10 eur), pričom z tejto sumy bol nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie 7,17 eur.
Žalobca síce dňa 04.02.2014 uhradil nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie, avšak z pohľadu splnenia podmienky ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., sa táto platba považuje za oneskorenú. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že na to, aby mal žalobca nárok na nemocenské pri dočasných pracovných neschopnostiach so začiatkom 13. a 29.01.2014, musel by mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.01.2009 (najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie
nemocenskej dávky) do 31.12.2013 (do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky), najneskôr do 31.01.2014, resp. dlžná suma poistného na nemocenské poistenie by musela byť k tomuto dňu v úhrne nižšia ako 5 eur. Keďže nedoplatok žalobcu na poistnom na nemocenské poistenie bol ku dňu 31.01.2014 v sume 7,17 eur a to za mesiac december 2013, nemohol mu žalovaný napadnutými rozhodnutiami priznať nárok na nemocenské v obdobiach od 13. a 29.01.2014.
V súvislosti s námietkou týkajúcou sa opakovaného sankcionovania za nezaplatenie poistného, súd uvádza, že žalovaný postupoval správne, keď pri oboch uplatnených nárokoch na nemocenskú dávku posudzoval zákonnú podmienku nároku naň samostatne, nakoľko pri všetkých uplatnených nárokoch žalovaný posudzuje splnenie podmienky ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. zvlášť.
Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojich rozhodnutiach dostatočne nevysporiadal. Tieto námietky neobstáli ani v súdnom konaní. Žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Postup žalovaného ako aj napadnuté rozhodnutia boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.