Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/106/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Ing. Zdena Rusnáková R&R&R, s miestom podnikania Ulica Andreja Hlinku 3683/55, 917 01 Trnava, IČO: 44 393 415, proti žalovanej: Gabriela Krasová - PEGAS, s miestom podnikania 916 13 Vaďovce 155, IČO: 37 114 697, o zaplatenie 2.000 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -112 zo dňa 07. novembra 2013, jednohlasne t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu zamietol (výroková časť i.) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku vo výške 120 eur k rukám žalovanej do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výroková časť ii.)

Právne rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , a , (ďalej len „“) a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v platnom znení). Vecne potom argumentoval predovšetkým tým, že medzi účastníkmi konania vznikol uzatvorením „Dohody o pôžičke“ záväzkovo-právny vzťah, v zmysle ktorého žalobkyňa požičala žalovanej peňažnú sumu 2.000 eur, pričom pôžička bola krytá tovarom (spoločenskými hrami) v tejto hodnote, ktorý žalobkyňa prevzala od žalovanej na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalovaná sa v „Dohode o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 zaviazala vrátiť požičané peňažné prostriedky do 28.02.2011 pod hrozbou, že ak tieto peňažné prostriedky v dohodnutom termíne nevráti, žalobkyňa sa stane vlastníkom tovaru (spoločenských hier), ktoré od žalovanej prevzala v počte 532 ks v zmysle Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010. Vzhľadom na to, že žalovaná požičané peňažné prostriedky v dohodnutom termíne nevrátila, žalobkyňa sa stala vlastníkom uvedeného tovaru. Predmetnú „Dohodu o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 súd prvého stupňa posúdil za kvázi kúpnu zmluvu s odkladacou podmienkou (?), na základe ktorej žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k danému tovaru, ak žalovaná nesplní riadne a včas svoje povinnosti, v tomto prípade vrátenie peňazí v dohodnutom termíne do 28.02.2011 v celej výške, t. j. vo výške 2.000 eur. Súd prvého stupňa sa v konaní stotožnil s vyjadreniami žalovanej v súvislosti so započítaním pohľadávok v tom zmysle, že žalobkyňa si ponechala tovar (spoločenské hry), ktoré jej boli odovzdané na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010 a ku ktorým nadobudla vlastnícke právo dňa 01.03.2011, pretože žalovaná nesplnila svoju povinnosť a požičané peňažné prostriedky v dohodnutom termíne žalobkyni nevrátila. Z toho vyplýva, že zmluvné strany si teda započítali vzájomné pohľadávky, keď žalobkyňa nevrátila žalovanej príslušný tovar (spoločenské hry), tieto si ponechala a žalovaná nevrátila žalobkyni požičané peňažné prostriedky. S tvrdením žalovanej týkajúceho sa tak aktívnej ako aj pasívnej legitimácie oboch účastníkov predmetného sporu, a teda že žalobkyňa sa domáhala vrátenia pôžičky titulom uzatvorenej „Dohody o pôžičke“, ktorá bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami ako fyzickými osobami s uvedením ich rodných čísiel,

pričom žalobkyňa podala žalobu ako fyzická osoba - podnikateľ a žalovanú taktiež označila ako fyzickú osobu - podnikateľa s uvedením ich identifikačných čísiel sa súd prvého stupňa nestotožnil, nakoľko žalobkyňa a aj žalovaná boli spolu v obchodnom vzťahu na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.12.2010, za týmto účelom, t. j. za účelom obchodnej spolupráce, bol žalobkyni poskytnutý tovar (spoločenské hry) určený na prezentáciu a predaj a rovnako za účelom obchodnej spolupráce bola poskytnutá i pôžička vo výške 2.000 eur. Zo samotnej „Dohody o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 vyplýva, že žalobkyňa v pozícii veriteľa prenechala žalovanej v pozícii dlžníka sumu 2.000 eur za účelom uhradenia faktúry za výrobu spoločenskej hry Párty a Gardenfurys. Pôžička bola krytá tovarom (spoločenskými hrami) prevzatými na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010 za účelom ich predaja žalobkyňou ako obchodným zástupcom žalovanej titulom uzatvorenej Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.12.2010. Na základe uvedeného, súd prvého stupňa dospel k záveru, že tak žalobkyňa ako aj žalovaná vystupovali v konaní ako fyzické osoby podnikatelia a nie ako konatelia právnických osôb, preto nie je možné považovať tieto za iné od seba odlišné subjekty. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že vo veci úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 120 eur, postupujúc pritom podľa ust. .

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote a v celom rozsahu žalobkyňa odvolanie a žiadala, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a taktiež v celom rozsahu žalovanú zaviaže k náhrade trov konania. Samotné odvolanie právne odôvodnila s poukazom na ust. v spojení s - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konkrétnych dôvodoch odvolania žalobkyňa poukázala na to, že súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav veci, keď konštatoval uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke napriek tomu, že v súdnom spise je založená „Dohoda o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 v písomnej forme, ktorej existenciu potvrdili obaja účastníci konania. Ďalej uviedol, že záver súdu prvého stupňa o tzv. „započítaní“ nie je možné oprieť tak o znenie príslušnej dohody o pôžičke ako aj z vyjadrení žalovanej, nakoľko táto sa v písomne podanom odpore zo dňa 05.08.2011 proti platobnému rozkazu o započítaní vôbec nezmienila, pričom tento argument použila až na pojednávaní konanom dňa 17.10.2013. Z predmetnej dohody o pôžičke nevyplýva možnosť vzájomného započítania pohľadávok (peňažnej sumy 2.000 eur s prevzatým tovarom), ale jedná sa o zábezpeku, teda, že vrátenie pôžičky je zabezpečené tovarom. Žalobkyňa nikdy neprejavila vôľu, aby záväzok žalovanej vrátiť pôžičku zanikol započítaním, prevodom vlastníckeho práva k prevzatému tovaru od žalovanej. Na záver podaného odvolania žalobkyňa uviedla, že pohľadávka na vrátenie peňažnej pôžičky a pohľadávka na vrátenie tovaru nie sú pohľadávkami rovnakého druhu, preto jednostranné započítanie nie je v zmysle ust. možné. Do úvahy by prichádzala iba dohoda medzi oboma účastníkmi, na základe ktorej by mohlo dôjsť k započítaniu oboch pohľadávok, avšak takáto dohoda musí spĺňať náležitosti platného právneho úkonu v zmysle , pričom zdôraznila, že „Dohoda o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 neobsahuje žiaden určitý a zrozumiteľný prejav vôle účastníkov o prípadnom započítaní vzájomných pohľadávok, preto ju nemožno vykladať ako dohodu o započítaní. Žalobkyňa podaním zo dňa 21.11.2013 skôr podané odvolanie vo vzťahu k druhej výrokovej časti rozsudku (náhrada trov konania) doplnila s tým, že táto na základe zrealizovaného nahliadnutia do súdneho spisu zistila, že žalovaná súdny poplatok za podaný odpor vo výške 120 eur nezaplatila a napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa žalobkyni uložil povinnosť tento súdny poplatok zaplatiť. Z toho dôvodu žalobkyňa považuje predmetný rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti za nesprávny.

Podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, pričom vo vzťahu k námietke žalobkyne, že o započítaní pohľadávok sa táto nezmienila v podanom odpore voči platobnému rozkazu, ale až na nariadenom pojednávaní, uviedla, že súd prvého stupňa najprv vydal Platobný rozkaz a až následne zaslal žalovanej návrh na jeho vydanie, pričom požadoval od žalovanej vyjadrenie k podanému návrhu. Okrem toho, predmetný Platobný rozkaz bol vydaný v spore dvoch fyzických osôb - podnikateľov, ale opieral sa o Zmluvu o pôžičke, uzavretú medzi dvomi fyzickými osobami. V podanom odpore proti Platobnému rozkazu preto žalovaná výlučne namietala vyššie uvedené rozpory a nevenovala sa priamo meritu sporu so žalobkyňou. V ďalších častiach vyjadrenia žalovaná uviedla, že odvolanie žalobkyne je chaotické, nezrozumiteľné a jedná sa o právne nezmysly. K doplneniu odvolania žalovaná uviedla, že voči platobnému rozkazu podala odpor, pričom jeho súčasťou bola aj žiadosť o odpustenie poplatku za

podanie odporu, o ktorej súd prvého stupňa do dnešného dňa nerozhodol. Na záver žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.

Odvolací súd vec prejednal podľa , podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je možné potvrdiť, ani zmeniť.

Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 12.12.2010 k uzatvoreniu „Zmluvy o obchodom zastúpení“ podľa ust. a nasl. (ďalej len „“) v zmysle ktorej sa žalobkyňa v pozícii obchodného zástupcu zaviazala pre KLAUN game edition v zastúpení žalovanej vykonávať činnosť obchodného zástupcu smerujúcu k predaju produktov a k uzavieraniu zmlúv s tretími osobami, predmetom ktorých boli služby špecifikované v prílohe č. 1 Zmluvy a za podmienok dohodnutých v predmetnej Zmluve. Uvedená činnosť mala predovšetkým spočívať vo vyhľadávaní záujemcov na zakúpenie produktov a na uzavieranie týchto zmlúv. Následne dňa 16.12.2010 došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k uzavretiu „Dohody o pôžičke“ na základe ktorej žalobkyňa (na účely tejto Dohody aj veriteľ) požičala žalovanej (dlžník) sumu 2.000 eur za účelom uhradenia faktúry za výrobu spoločenskej hry Párty a Gardenfurys. Z Dohody vyplývalo, že predmetná pôžička je krytá tovarom (spoločenskými hrami) v tejto hodnote, ktorý veriteľ prevzal od dlžníka na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010 (konkrétne sa jedná o tovar 1/ PARTY - 125 ks, 2/ Gardenfurys - 163 ks, 3/ Gardenfurys Vianočná edícia - 236 ks a 4/ Muníci - 8 ks, a v celkovom množstve 532 ks). Ďalej v zmysle tejto Dohody sa dlžník zaviazal vrátiť požičané prostriedky v plnej výške najneskôr do 28.02.2011 a pre prípad, že by dlžník nesplnil svoju povinnosť včas, tovar ktorý veriteľ od dlžníka prevzal, stal by sa jeho majetkom.

V súvislosti s právnou povahou predmetnej Dohody tunajší súd má za to, že sa jedná o Zmluvu o pôžičke v zmysle ust. a nasl. , avšak vzhľadom na to, že finančné prostriedky, ktoré boli na základe tejto Dohody žalovanej poskytnuté a zaplatenia ktorých sa žalobkyňa domáhala, mali byť poskytnuté za účelom úhrady faktúry za výrobu tovaru (spoločenskej hry) a súčasne vrátenie týchto finančných prostriedkov bolo kryté tovarom (spoločenskými hrami) odovzdanými žalobkyni v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.12.2010 v spojení s Preberacím protokolom zo dňa 12.12.2010, možno dospieť k záveru o obchodnom charaktere predmetnej Dohody zo dňa 16.12.2010. Jedná sa totiž o tzv. absolútne neobchodný záväzkový vzťah v zmysle ust. v spojení s ust. , kedy použitie sa obmedzuje len na zmluvy upravené ako zmluvné typy v a všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami o záväzkových vzťahoch (napr. splnenie, omeškanie, premlčanie, náhrada škody atď.). Z toho dôvodu sa tunajší súd (v tejto časti) v plnom rozsahu stotožnil s posúdením súdu prvého stupňa a taktiež spor, ktorý vyplynul z tejto Dohody treba podriadiť pod pôsobnosť .

Na druhej strane však súd prvého stupňa pochybil, keď dospel k záveru, že (v zmysle predmetnej Dohody) si zmluvné strany započítali vzájomné pohľadávky, pričom k započítaniu malo dôjsť tým, že žalobkyňa nevrátila žalovanej príslušný tovar (spoločenské hry), tieto si ponechala a žalovaná nevrátila žalobkyni požičané peňažné prostriedky. Z obsahu súdneho spisu totiž nevyplýva, že by malo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok či už jednostranným právnym úkonom (jednostranné započítanie

- compensatio necessaria), alebo dvojstranným právnym úkonom (dohodou - compensatio voluntaria). Započítanie ako právny úkon musí byť predovšetkým zrozumiteľný a určitý a súčasne z prejavu vôle veriteľa musí predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať voči inej pohľadávke resp. pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícií veriteľa voči nemu. Navyše vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu, jednostranné započítanie neprichádza do úvahy, nakoľko ďalšou podmienkou pri tomto spôsobe zániku záväzku je, aby veriteľ a dlžník mali vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. V tomto prípade však podľa záverov súdu prvého stupňa malo dôjsť k započítaniu peňažnej pohľadávky voči pohľadávke nepeňažnej

- tovaru, čo vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné. Podobne do úvahy neprichádza ani druhý spôsob započítania, a to dohodou, nakoľko takýto právny úkon z obsahu súdneho spisu nevyplýva. Taktiež z obsahu príslušnej „Dohody o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 nevyplýva, že by došlo k uzavretiu dohody o započítaní, tak ako chybne uvádza vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Predmetná Dohoda obsahuje ustanovenie cit.: „Pôžička je krytá tovarom (spoločenskými hrami) v tejto hodnote

(2.000 eur; pozn. odvolacieho súdu), ktoré veriteľ prevzal od dlžníka na základe protokolu o prevzatí tovaru zo dňa 12.12.2010.“, ďalej cit.: „Dlžník sa zaväzuje požičané prostriedky vrátiť veriteľovi v plnej výške v termíne najneskôr do 28.02.2011. V prípade, že si dlžník včas nesplní svoju povinnosť, teda nevráti veriteľovi požičané prostriedky v plnej výške, tovar ktorý veriteľ prevzal od dlžníka, stáva sa jeho majetkom.“ Z uvedených citovaných ustanovení „Dohody o pôžičke“ nemožno dospieť k záveru, že by medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody o započítaní. Tunajší súd po posúdení vyššie uvedených ustanovení Dohody má za to, že zmluvnými stranami dohodnuté ustanovenia majú skôr povahu zabezpečovacieho inštitútu v zmysle Ôsmej časti, Druhej hlavy, Piateho oddielu v spojení s ust. .

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu postupom podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa žalobkyňou uplatňovaný nárok opätovne riadne právne posúdi, pričom prihliadne aj na samotnú opodstatnenosť žalobkyňou súdnou cestou uplatňovanej sumy v zmysle taktiež opätovne riadne posúdenej predmetnej „Dohody o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010.

V novom rozhodnutí o veci zároveň rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.