Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-106-2013.pdf
PDF · 84.48 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/106/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Ing. Zdena Rusnáková R&R&R, s miestom podnikania Ulica Andreja Hlinku 3683/55, 917 01 Trnava, IČO: 44 393 415, proti žalovanej: Gabriela Krasová - PEGAS, s miestom podnikania 916 13 Vaďovce 155, IČO: 37 114 697, o zaplatenie 2.000 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/63/2011-112 zo dňa 07. novembra 2013, jednohlasne t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobu zamietol (výroková časť i.) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku vo výške 120 eur k rukám žalovanej do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výroková časť ii.)
Právne rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 657, § 658 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v platnom znení). Vecne potom argumentoval predovšetkým tým, že medzi účastníkmi konania vznikol uzatvorením „Dohody o pôžičke“ záväzkovo-právny vzťah, v zmysle ktorého žalobkyňa požičala žalovanej peňažnú sumu 2.000 eur, pričom pôžička bola krytá tovarom (spoločenskými hrami) v tejto hodnote, ktorý žalobkyňa prevzala od žalovanej na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalovaná sa v „Dohode o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 zaviazala vrátiť požičané peňažné prostriedky do 28.02.2011 pod hrozbou, že ak tieto peňažné prostriedky v dohodnutom termíne nevráti, žalobkyňa sa stane vlastníkom tovaru (spoločenských hier), ktoré od žalovanej prevzala v počte 532 ks v zmysle Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010. Vzhľadom na to, že žalovaná požičané peňažné prostriedky v dohodnutom termíne nevrátila, žalobkyňa sa stala vlastníkom uvedeného tovaru. Predmetnú „Dohodu o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 súd prvého stupňa posúdil za kvázi kúpnu zmluvu s odkladacou podmienkou (?), na základe ktorej žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k danému tovaru, ak žalovaná nesplní riadne a včas svoje povinnosti, v tomto prípade vrátenie peňazí v dohodnutom termíne do 28.02.2011 v celej výške, t. j. vo výške 2.000 eur. Súd prvého stupňa sa v konaní stotožnil s vyjadreniami žalovanej v súvislosti so započítaním pohľadávok v tom zmysle, že žalobkyňa si ponechala tovar (spoločenské hry), ktoré jej boli odovzdané na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010 a ku ktorým nadobudla vlastnícke právo dňa 01.03.2011, pretože žalovaná nesplnila svoju povinnosť a požičané peňažné prostriedky v dohodnutom termíne žalobkyni nevrátila. Z toho vyplýva, že zmluvné strany si teda započítali vzájomné pohľadávky, keď žalobkyňa nevrátila žalovanej príslušný tovar (spoločenské hry), tieto si ponechala a žalovaná nevrátila žalobkyni požičané peňažné prostriedky. S tvrdením žalovanej týkajúceho sa tak aktívnej ako aj pasívnej legitimácie oboch účastníkov predmetného sporu, a teda že žalobkyňa sa domáhala vrátenia pôžičky titulom uzatvorenej „Dohody o pôžičke“, ktorá bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami ako fyzickými osobami s uvedením ich rodných čísiel,
pričom žalobkyňa podala žalobu ako fyzická osoba - podnikateľ a žalovanú taktiež označila ako fyzickú osobu - podnikateľa s uvedením ich identifikačných čísiel sa súd prvého stupňa nestotožnil, nakoľko žalobkyňa a aj žalovaná boli spolu v obchodnom vzťahu na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.12.2010, za týmto účelom, t. j. za účelom obchodnej spolupráce, bol žalobkyni poskytnutý tovar (spoločenské hry) určený na prezentáciu a predaj a rovnako za účelom obchodnej spolupráce bola poskytnutá i pôžička vo výške 2.000 eur. Zo samotnej „Dohody o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 vyplýva, že žalobkyňa v pozícii veriteľa prenechala žalovanej v pozícii dlžníka sumu 2.000 eur za účelom uhradenia faktúry za výrobu spoločenskej hry Párty a Gardenfurys. Pôžička bola krytá tovarom (spoločenskými hrami) prevzatými na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010 za účelom ich predaja žalobkyňou ako obchodným zástupcom žalovanej titulom uzatvorenej Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.12.2010. Na základe uvedeného, súd prvého stupňa dospel k záveru, že tak žalobkyňa ako aj žalovaná vystupovali v konaní ako fyzické osoby podnikatelia a nie ako konatelia právnických osôb, preto nie je možné považovať tieto za iné od seba odlišné subjekty. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že vo veci úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 120 eur, postupujúc pritom podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. .
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote a v celom rozsahu žalobkyňa odvolanie a žiadala, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a taktiež v celom rozsahu žalovanú zaviaže k náhrade trov konania. Samotné odvolanie právne odôvodnila s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 205 ods. 2 písm. d) - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec § 205 ods. 2 písm. f) - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konkrétnych dôvodoch odvolania žalobkyňa poukázala na to, že súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav veci, keď konštatoval uzavretie ústnej zmluvy o pôžičke napriek tomu, že v súdnom spise je založená „Dohoda o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 v písomnej forme, ktorej existenciu potvrdili obaja účastníci konania. Ďalej uviedol, že záver súdu prvého stupňa o tzv. „započítaní“ nie je možné oprieť tak o znenie príslušnej dohody o pôžičke ako aj z vyjadrení žalovanej, nakoľko táto sa v písomne podanom odpore zo dňa 05.08.2011 proti platobnému rozkazu o započítaní vôbec nezmienila, pričom tento argument použila až na pojednávaní konanom dňa 17.10.2013. Z predmetnej dohody o pôžičke nevyplýva možnosť vzájomného započítania pohľadávok (peňažnej sumy 2.000 eur s prevzatým tovarom), ale jedná sa o zábezpeku, teda, že vrátenie pôžičky je zabezpečené tovarom. Žalobkyňa nikdy neprejavila vôľu, aby záväzok žalovanej vrátiť pôžičku zanikol započítaním, prevodom vlastníckeho práva k prevzatému tovaru od žalovanej. Na záver podaného odvolania žalobkyňa uviedla, že pohľadávka na vrátenie peňažnej pôžičky a pohľadávka na vrátenie tovaru nie sú pohľadávkami rovnakého druhu, preto jednostranné započítanie nie je v zmysle ust. § 580 OZ možné. Do úvahy by prichádzala iba dohoda medzi oboma účastníkmi, na základe ktorej by mohlo dôjsť k započítaniu oboch pohľadávok, avšak takáto dohoda musí spĺňať náležitosti platného právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ, pričom zdôraznila, že „Dohoda o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 neobsahuje žiaden určitý a zrozumiteľný prejav vôle účastníkov o prípadnom započítaní vzájomných pohľadávok, preto ju nemožno vykladať ako dohodu o započítaní. Žalobkyňa podaním zo dňa 21.11.2013 skôr podané odvolanie vo vzťahu k druhej výrokovej časti rozsudku (náhrada trov konania) doplnila s tým, že táto na základe zrealizovaného nahliadnutia do súdneho spisu zistila, že žalovaná súdny poplatok za podaný odpor vo výške 120 eur nezaplatila a napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa žalobkyni uložil povinnosť tento súdny poplatok zaplatiť. Z toho dôvodu žalobkyňa považuje predmetný rozsudok súdu prvého stupňa aj v tejto časti za nesprávny.
Podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, pričom vo vzťahu k námietke žalobkyne, že o započítaní pohľadávok sa táto nezmienila v podanom odpore voči platobnému rozkazu, ale až na nariadenom pojednávaní, uviedla, že súd prvého stupňa najprv vydal Platobný rozkaz a až následne zaslal žalovanej návrh na jeho vydanie, pričom požadoval od žalovanej vyjadrenie k podanému návrhu. Okrem toho, predmetný Platobný rozkaz bol vydaný v spore dvoch fyzických osôb - podnikateľov, ale opieral sa o Zmluvu o pôžičke, uzavretú medzi dvomi fyzickými osobami. V podanom odpore proti Platobnému rozkazu preto žalovaná výlučne namietala vyššie uvedené rozpory a nevenovala sa priamo meritu sporu so žalobkyňou. V ďalších častiach vyjadrenia žalovaná uviedla, že odvolanie žalobkyne je chaotické, nezrozumiteľné a jedná sa o právne nezmysly. K doplneniu odvolania žalovaná uviedla, že voči platobnému rozkazu podala odpor, pričom jeho súčasťou bola aj žiadosť o odpustenie poplatku za
podanie odporu, o ktorej súd prvého stupňa do dnešného dňa nerozhodol. Na záver žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je možné potvrdiť, ani zmeniť.
Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 12.12.2010 k uzatvoreniu „Zmluvy o obchodom zastúpení“ podľa ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) v zmysle ktorej sa žalobkyňa v pozícii obchodného zástupcu zaviazala pre KLAUN game edition v zastúpení žalovanej vykonávať činnosť obchodného zástupcu smerujúcu k predaju produktov a k uzavieraniu zmlúv s tretími osobami, predmetom ktorých boli služby špecifikované v prílohe č. 1 Zmluvy a za podmienok dohodnutých v predmetnej Zmluve. Uvedená činnosť mala predovšetkým spočívať vo vyhľadávaní záujemcov na zakúpenie produktov a na uzavieranie týchto zmlúv. Následne dňa 16.12.2010 došlo medzi žalobkyňou a žalovanou k uzavretiu „Dohody o pôžičke“ na základe ktorej žalobkyňa (na účely tejto Dohody aj veriteľ) požičala žalovanej (dlžník) sumu 2.000 eur za účelom uhradenia faktúry za výrobu spoločenskej hry Párty a Gardenfurys. Z Dohody vyplývalo, že predmetná pôžička je krytá tovarom (spoločenskými hrami) v tejto hodnote, ktorý veriteľ prevzal od dlžníka na základe Preberacieho protokolu zo dňa 12.12.2010 (konkrétne sa jedná o tovar 1/ PARTY - 125 ks, 2/ Gardenfurys - 163 ks, 3/ Gardenfurys Vianočná edícia - 236 ks a 4/ Muníci - 8 ks, a v celkovom množstve 532 ks). Ďalej v zmysle tejto Dohody sa dlžník zaviazal vrátiť požičané prostriedky v plnej výške najneskôr do 28.02.2011 a pre prípad, že by dlžník nesplnil svoju povinnosť včas, tovar ktorý veriteľ od dlžníka prevzal, stal by sa jeho majetkom.
V súvislosti s právnou povahou predmetnej Dohody tunajší súd má za to, že sa jedná o Zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 a nasl. OZ, avšak vzhľadom na to, že finančné prostriedky, ktoré boli na základe tejto Dohody žalovanej poskytnuté a zaplatenia ktorých sa žalobkyňa domáhala, mali byť poskytnuté za účelom úhrady faktúry za výrobu tovaru (spoločenskej hry) a súčasne vrátenie týchto finančných prostriedkov bolo kryté tovarom (spoločenskými hrami) odovzdanými žalobkyni v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 12.12.2010 v spojení s Preberacím protokolom zo dňa 12.12.2010, možno dospieť k záveru o obchodnom charaktere predmetnej Dohody zo dňa 16.12.2010. Jedná sa totiž o tzv. absolútne neobchodný záväzkový vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 9 v spojení s ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy použitie Občianskeho zákonníka sa obmedzuje len na zmluvy upravené ako zmluvné typy v Občianskom zákonníku a všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch (napr. splnenie, omeškanie, premlčanie, náhrada škody atď.). Z toho dôvodu sa tunajší súd (v tejto časti) v plnom rozsahu stotožnil s posúdením súdu prvého stupňa a taktiež spor, ktorý vyplynul z tejto Dohody treba podriadiť pod pôsobnosť Obchodného zákonníka.
Na druhej strane však súd prvého stupňa pochybil, keď dospel k záveru, že (v zmysle predmetnej Dohody) si zmluvné strany započítali vzájomné pohľadávky, pričom k započítaniu malo dôjsť tým, že žalobkyňa nevrátila žalovanej príslušný tovar (spoločenské hry), tieto si ponechala a žalovaná nevrátila žalobkyni požičané peňažné prostriedky. Z obsahu súdneho spisu totiž nevyplýva, že by malo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok či už jednostranným právnym úkonom (jednostranné započítanie
- compensatio necessaria), alebo dvojstranným právnym úkonom (dohodou - compensatio voluntaria). Započítanie ako právny úkon musí byť predovšetkým zrozumiteľný a určitý a súčasne z prejavu vôle veriteľa musí predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať voči inej pohľadávke resp. pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícií veriteľa voči nemu. Navyše vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu, jednostranné započítanie neprichádza do úvahy, nakoľko ďalšou podmienkou pri tomto spôsobe zániku záväzku je, aby veriteľ a dlžník mali vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. V tomto prípade však podľa záverov súdu prvého stupňa malo dôjsť k započítaniu peňažnej pohľadávky voči pohľadávke nepeňažnej
- tovaru, čo vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné. Podobne do úvahy neprichádza ani druhý spôsob započítania, a to dohodou, nakoľko takýto právny úkon z obsahu súdneho spisu nevyplýva. Taktiež z obsahu príslušnej „Dohody o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010 nevyplýva, že by došlo k uzavretiu dohody o započítaní, tak ako chybne uvádza vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Predmetná Dohoda obsahuje ustanovenie cit.: „Pôžička je krytá tovarom (spoločenskými hrami) v tejto hodnote
(2.000 eur; pozn. odvolacieho súdu), ktoré veriteľ prevzal od dlžníka na základe protokolu o prevzatí tovaru zo dňa 12.12.2010.“, ďalej cit.: „Dlžník sa zaväzuje požičané prostriedky vrátiť veriteľovi v plnej výške v termíne najneskôr do 28.02.2011. V prípade, že si dlžník včas nesplní svoju povinnosť, teda nevráti veriteľovi požičané prostriedky v plnej výške, tovar ktorý veriteľ prevzal od dlžníka, stáva sa jeho majetkom.“ Z uvedených citovaných ustanovení „Dohody o pôžičke“ nemožno dospieť k záveru, že by medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dohody o započítaní. Tunajší súd po posúdení vyššie uvedených ustanovení Dohody má za to, že zmluvnými stranami dohodnuté ustanovenia majú skôr povahu zabezpečovacieho inštitútu v zmysle Ôsmej časti, Druhej hlavy, Piateho oddielu OZ v spojení s ust. § 1 ObZ.
Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa žalobkyňou uplatňovaný nárok opätovne riadne právne posúdi, pričom prihliadne aj na samotnú opodstatnenosť žalobkyňou súdnou cestou uplatňovanej sumy v zmysle taktiež opätovne riadne posúdenej predmetnej „Dohody o pôžičke“ zo dňa 16.12.2010.
V novom rozhodnutí o veci zároveň rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.