Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/11/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. P., nar. XX.XX.N., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov D. Š., nar. XX.XX.N., bývajúcej v P. F. T. K.. Č.. X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Azariová & Ružbašán Law firm s.r.o. so sídlom v Košiciach na Kmeťovej ul. č. 26 a J. P., nar. XX.XX.N. bývajúceho v P. F. Z. K.. Č.. XX, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o zákaz vycestovania matky s maloletým dieťaťom do zahraničia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -4 zo dňa 18.11.2014 takto

rozhodol:

M e n í napadnuté uznesenie tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil matke, aby sa zdržala vycestovania do zahraničia z územia Slovenskej republiky s mal. C. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodol tak na základe návrhu otca, ktorým sa domáhal zákazu vycestovania matky s maloletým. Svoj návrh odôvodnil tým, že od maloletého sa dozvedel, že má s matkou údajne vycestovať do I., pričom matka ho o tejto skutočnosti nijakým spôsobom neinformovala. Maloletý začal navštevovať základnú školu. Vyjadril obavu, že odchodom maloletého do zahraničia bude znemožnený ich vzájomný styk. S matkou maloletého nekomunikuje a matka ho pravidelne neinformuje o veciach týkajúcich sa maloletého.

Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. -45 zo dňa 30.04.2014 bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého a súd upravil styk otca s maloletým. Pred vyhlásením rozsudku rodičia podpísali dohodu, podľa ktorej, ak matka bude chcieť s maloletým vycestovať do zahraničia vopred to oznámi otcovi a bude od neho vyžadovať písomný súhlas.

Následne súd citoval ust. , , , , , , a a uviedol, že maloletý je v súčasnosti v osobnej starostlivosti matky, pričom, ak by sa matka rozhodla vycestovať mimo územia Slovenskej republiky, došlo by k porušeniu otcovho práva na výchovu maloletého, preto bol potrebný zásah súdu. Ak by sa jednalo len o krátkodobé vycestovanie za účelom dovolenky, matke nič nebráni požiadať otca o udelenie súhlasu. Z tohto dôvodu súd uložil matke povinnosť zdržať sa vycestovania s maloletým mimo územia Slovenskej republiky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu matka odvolanie z dôvodov podľa ust. , a . Zastávala názor, že v danom prípade neboli dané podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. Uviedla, že vopred informovala otca o skutočnosti, že s maloletým mieni vycestovať do I. za rodinou, pričom táto cesta sa uskutočnila v dňoch 14.11.2014-18.11.2014, o čom svedčia aj letenky, ktoré priložila k odvolaniu. Uvedený výlet sa navyše

uskutočnil počas nepárneho víkendu, kedy otec nie je oprávnený na styk s maloletým, čo znamená, že styk otca s maloletým plne rešpektovala. Poprela tvrdenia otca, že ho informuje o záležitostiach týkajúcich sa maloletého. Práve otec sa vo vzťahu k maloletému obmedzil len na platenie súdom stanoveného výživného a nezaujímajú ho ďalšie potreby a záujmy maloletého. Otec neuviedol žiaden dôkaz o tom, že by bolo v jej úmysle vycestovať s maloletým mimo územia SR natrvalo. Poukázala na skutočnosť, že má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti a zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú. Maloletý riadne vykonáva školskú dochádzku, pričom ho zo základnej školy neodhlásila. Uviedla, že obavy otca vyplývajú len z nedostatočnej informovanosti a nezáujmu o syna, pričom nie je v jej úmysle brániť otcovi v styku s maloletým. Poukázala na nevhodné a osočujúce správanie sa otca voči nej na verejnosti, za čo je voči otcovi vedené priestupkové konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uplatnila si trovy konania vo výške 130,64 Eur a na ich náhradu žiadala zaviazať otca.

Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( a nasl. ). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava ( a contrario, ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ods. písm. a) bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu neboli v danom prípade bezprostredne ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa. Z návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia jednoznačne vyplýva, že dôvodom pre podanie návrhu bolo zabrániť matke, aby vycestovala s maloletým do zahraničia (R. T.). Z ust. Zákona o rodine citovaného v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa vyplýva, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa a o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Z tejto formulácie zákonného ustanovenia je zrejmé, že o bežných záležitostiach

týkajúcich sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne aj bez súhlasu druhého rodiča. Len ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s úkonom zastupujúceho rodiča súhlasí a pokiaľ by rodič vyslovil nesúhlas, potom by boli dané podmienky pre rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine. Súdna prax ustálila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého. Nevylučuje to však, že súd posúdi ako dôležitú otázku tiež inú otázku súvisiacu s maloletým. Rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností zásadne rovnoprávni a určenie miesta a spôsobu trávenia času rodiča s dieťaťom nie je viazané na súhlas druhého rodiča. Zjednodušene povedané žiaden z rodičov nepotrebuje súhlas druhého rodiča, prípadne súdu na krátkodobé vycestovanie s dieťaťom do cudziny, čo však neplatí, ak by išlo o dlhodobé alebo trvalé vysťahovanie maloletého dieťaťa do cudziny. Z hľadiska účelu predbežného opatrenia, ako bolo uvedené vyššie, nie sú splnené podmienky pre jeho nariadenie a to naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov formou zákazu vycestovania rodičovi s dieťaťom do cudziny, prípadne vysťahovania dieťaťa do cudziny bez preukázania existencie bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu za situácie, že v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa v cudzine zabezpečuje Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. ) okamžitý návrat detí do krajiny obvyklého pobytu, ako aj právo styku. Z obsahu spisu je zrejmé, že matka absolvovala s maloletým C. len krátkodobú dovolenku vo R. T. v období od 14.11.2014 do 18.11.2014 za účelom návštevy jej rodiny, čo preukázateľne vyplýva z leteniek, ktoré matka priložila k podanému odvolaniu (v spise na č.l. 15-18). Súčasne otec žiadnym spôsobom nepreukázal úmysel a konanie matky, ktoré by smerovali k trvalému premiestneniu maloletého do cudziny. Matka má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom T. s.r.o. a taktiež nájomnú zmluvu na dobu neurčitú od 01.01.2014 s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože otec neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníkov. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa tak, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Pri tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.