Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/179/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený: JUDr. Marek Czompoly, advokát, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: X. V., Z.. XX. XX. XXXX, B. Š. XX, B., o zaplatenie 616,09 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. -93 zo dňa 07. novembra 2012, v pomere hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal, aby ho súd zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 616,09 € s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ svoje právo na zaplatenie istiny uplatňuje titulom uzavretej žiadosti/zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty C. zo dňa 04. 05. 2001 č. XXXXXXXXXXXXXXX. Potvrdením zo dňa 14. 11. 2011 vystaveným navrhovateľom, ktorým pre účely súdneho konania potvrdil prijatie splátok z úveru v celkovej sume 2.754,07 € (č. l. 27 - 28) a potvrdením zo dňa 14. 11. 2011 navrhovateľ potvrdil odfinancovanie peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade odporcu v celkovej výške 1.773,70 €. Navrhovateľ za zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje listinu podpísanú oboma stranami dňa 04. 05. 2001. Listina je označená ako „ŽIADOSŤ/ZMLUVA O POSKYTNUTÍ REVOLVINGOVÉHO ÚVERU A VYDANÍ ÚVEROVEJ KARTY C., na rubovej strane sú vytlačené všeobecné podmienky pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty. Podpisom zmluvy odporca súhlasil s podmienkami pre poskytovanie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty a žiadal, aby mu navrhovateľ poskytol revolvingový úver a vydal úverovú kartu, za podmienok uvedených v zmluve. Bod C) stanovuje prijatie návrhu žiadosti tak, že navrhovateľ písomne oznámi, na základe posúdenia údajov uvedených odporcom, maximálnu povolenú výšku úverového rámca a odporca vzal na vedomie, že môže kedykoľvek požiadať o zmenu úverového rámca až do maximálnej povolenej výšky. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky z časti B) listiny, z ktorej predtlačeného textu vyplýva, že podpísaním tlačiva odporca požiadal o poskytnutie úverového rámca, vo výške 20.000,- Sk a vydanie úverovej karty na meno. Odporca vzal na vedomie, že žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v žiadosti. Zároveň sa odporca zaviazal splácať čerpaný revolvingový

úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.000,- Sk. Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci a spôsob splácania zhodný so zvolenou možnosťou v časti B).

Predovšetkým sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou, či je možné listinu, datovanú 04. 05. 2001, považovať za zmluvu o revolvingovom úvere. Mal za to, že z obsahu listiny je nesporné, že účastníci mienili uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere, avšak listinu samotnú podľa súdu prvého stupňa nie je možné považovať za zmluvu o revolvingovom úvere. Argumentoval tým, že z tlačiva je zrejmé, že ide len o návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy, ktorej zaevidovanie navrhovateľ potvrdil odtlačkom pečiatky a podpisom bližšie neidentifikovanej osoby. Podpis tlačiva navrhovateľom nie je možné, vzhľadom na obsah časti C) listiny, považovať za akcept návrhu zmluvy. Navrhovateľ, ako autor tlačiva, si v tejto časti vymienil, že odporcovi úverový rámec poskytne až po vyhodnotení v žiadosti uvedených údajov. Zmluva mala podľa bodu III.-1.-1. VÚP, ktoré sú na rube tlačiva, vzniknúť prijatím návrhu, za ktorý sa malo považovať odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti, adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich sume prvého čerpania v zmysle čl. III-2.-1. uvedenej v návrhu podľa § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Vznik zmluvy prevodom peňažných prostriedkov potvrdí klientovi písomne a súčasne mu oznámi maximálnu výšku úverového rámca, ktorý je veriteľ pripravený poskytnúť klientovi na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho Žiadosti (maximálny úverový rámec) čl. III. -1.- 2. Či bude odporcovi úverový rámec poskytnutý, teda záviselo jedine od rozhodnutia navrhovateľa, k jeho samotnému poskytnutiu sa navrhovateľ podpísaním tlačiva ešte nezaviazal, ani návrh zmluvy neprijal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľ tvrdil, že s odporcom uzavrel zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru podľa § 497 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. K žalobe však priložil Žiadosť/Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa žiadosti odporcu na poskytnutie úveru na nákup konkrétneho druhu spotrebného tovaru. Vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie revolvingového úveru, navrhovateľ upravil v bode II.-1.-2. „Žiadosť sa po jej náležitom vyplnení, označení dátumom a podpísaní klientom stáva návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka Návrh predkladá klient Cetelemu priamo alebo prostredníctvom zmluvného predajcu.“ „Vznik zmluvy potvrdí Cetelem klientovi písomne.“

Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (predmetnú úverovú zmluvu posudzoval ako spotrebiteľský úver a ako zmluvu o úvere - absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák.), ust. § 43 až 47 Obč. zák. a § 275 ods. 4 Obch. zák., § 457 Obč. zák. a dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty, nebolo do spisu založené písomné potvrdenie, resp. vydanie platobnej karty a jej doručenie odporcovi, s oznámením maximálnej výšky úverového rámca, ktorý bol navrhovateľ pripravený mu poskytnúť na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho žiadosti. Navrhovateľ nepredložil súdu oznámenie o prijatí návrhu zmluvy s dokladom o jeho doručení odporcovi. Za dôkaz preukazujúci vznik zmluvy považoval skutočnosť, že odporca mal k dispozícii úverovú kartu, prostredníctvom ktorej finančné prostriedky čerpal a splátky uhrádzal na určené číslo úverového účtu pod prideleným variabilným symbolom. Nepreukázal ani, kedy odporcovi úverový rámec poskytol. Súd prvého stupňa zastával názor, že skutočnosť, že odporca mal k dispozícii úverovú kartu, úver čerpal a čiastočne splácal, je možné považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie revolvingového úveru, nie však za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere.

Podľa súdu prvého stupňa by predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere mohla platne vzniknúť jedine v prípade, ak by návrh na jej uzavretie navrhovateľ prijal písomne a písomné oznámenie o prijatí doručil odporcovi, pričom akceptovanie návrhu reálnym plnením nepostačuje. Avšak ani v prípade, ak by sa navrhovateľovi podarilo preukázať, že návrh zmluvy písomne akceptoval, nebolo by možné jeho návrhu vyhovieť. Zmluva mohla vzniknúť len v tom rozsahu a s tými obsahovými náležitosťami, ktoré sú uvedené v časti B) a C) žiadosti, keďže tá je návrhom na uzavretie zmluvy. Len tento návrh mohol navrhovateľ akceptovať. Z výpisu z účtu klienta je preukázané, že došlo k zmene podmienok uvádzaných v žiadosti,

ako aj ku skutočnosti, že navrhovateľ prestal plniť bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu a tým sa výpis z účtu stáva nepreskúmateľným.

Keďže v konaní nebolo preukázané, že by účastníci uzavreli písomnú zmluvu o revolvingovom úvere a zmluva uzavretá v inej forme nie je platná, bolo potrebné navrhovateľom uplatnený nárok posúdiť podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Navrhovateľ výpisom z úverového účtu preukázal, že odporca prostredníctvom úverovej karty vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 2.437,58 €. Túto sumu, prijatú na základe neplatnej zmluvy, by bol odporca povinný navrhovateľovi vydať a navrhovateľ by bol povinný vrátiť odporcovi sumu vo výške 2.754,23 eur, ktoré odporca uhradil. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ odporcom zaplatenú sumu od svojej pohľadávky odpočítal, čo je možné považovať za úkon smerujúci k započítaniu. Vzájomné pohľadávky do výšky, v ktorej sa kryjú, započítaním zanikli (§ 580 , k úhrade by ostala len suma 316,65 €, ktorá prevyšuje sumu čerpaných peňažných prostriedkov, a ktorú sumu

by mohol odporca uplatniť voči navrhovateľovi.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi trovy konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Podľa navrhovateľa Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 04. 05. 2001 a vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom, súd prvého stupňa nesprávne posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Argumentoval tým, že uvedený zákon nadobudol platnosť dňa 11. 07. 2001 a účinnosť dňa 01. 10. 2001, pričom právne vzťahy je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase ich vzniku, v danom prípade podľa § 497 a nasl. Obch. zák. Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že nedošlo k písomnému uzatvoreniu úverovej zmluvy. Mal za to, že na úverovej zmluve, ktorú súdu predložil, sa nachádzajú podpisy oboch zmluvných strán, čím zmluva spĺňa všetky náležitosti písomnej formy právneho úkonu a stáva sa tak perfektnou. V dôvodoch odvolania následne poukázal na bod III.-1.-1. VÚP, podľa ktorých je prijatím návrhu v zmysle ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka písomné oznámenie prijatia adresované klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich sume prvého čerpania úveru. Ďalej uviedol, že predložil súdu potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, ako aj výpis z úverového účtu odporcu, z ktorých je zrejmé, že previedol peňažné prostriedky zodpovedajúce sume prvého čerpania úveru. Preto mal za to, že podmienku uvedenú v bode III.-1.-1. VÚP t. j. potvrdenie prijatia návrhu odporcu, splnil. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že písomné potvrdenie o prijatí návrhu s oznámením výšky schváleného úverového rámca, variabilným symbolom a číslom účtu, na ktorý je potrebné uskutočňovať úhrady v zmysle bodu III.-1.-1. VÚP zasiela navrhovateľ klientom spolu s úverovou kartou formou obyčajnej listovej zásielky, pričom príslušné doklady navrhovateľ uchováva len po dobu 1 roka a následne ich skartuje. PIN, ktorý je nevyhnutný pre použitie karty doručuje navrhovateľ klientom formou doporučenej listovej zásielky určenej do vlastných rúk, príslušné doručenky archivuje po dobu 6 mesiacov, preto ich v konaní tiež nemôže predložiť. Navrhovateľ zastával názor, že to, že odporca z úverového rámca čerpal peňažné prostriedky podľa predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a výpisu z úverového účtu odporcu, ako aj to, že uskutočňoval úhrady poskytnutého revolvingového úveru v súlade s úverovou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, podporuje záver, že odporcovi bola riadne doručená úverová karta, PIN potrebný na jej použitie a ostatné k tomu prináležiace skutočnosti. Záverom odvolania navrhovateľ uviedol, že má za to, že v konaní pred súdom prvého stupňa dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O. s. p. a ust. § 120 ods. 1 O. s. p., ale aj povinnosť tvrdenia vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O. s. p. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), v medziach daných odvolaním, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. dňa 29. 01. 2015, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O. s. p účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahovým materiálom, zistil, že navrhovateľ uplatňuje svoje právo na zaplatenie istiny vo výške 616,09 € s príslušenstvom titulom Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty C. č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04. 05. 2001. Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa po tom, čo dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že v súdenej veci došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty. V zmysle ust. § 120 O. s. p. dôkazná povinnosť spočívala na navrhovateľovi, tzn. v predmetnom konaní zaťažovalo dôkazné bremeno navrhovateľa, ktorý však, ako správne uviedol súd prvého stupňa, toto bremeno neuniesol. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd plne stotožňuje, s tým, že v záujme vysporiadania sa s odvolacími námietkami navrhovateľa považuje za potrebné vyjadriť sa k niektorým skutočnostiam a právnym záverom aj podrobnejšie.

Pokiaľ sa prvostupňový súd primárne zaoberal otázkou, či je možné listinu, datovanú 04. 05. 2001, považovať za zmluvu o revolvingovom úvere, jeho postup bol vecne správny. Rovnako správny je aj jeho záver, že hoci účastníci mienili uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere, listinu samotnú nie je možné považovať za zmluvu o revolvingovom úvere. Z formulárového tlačiva - Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty C. je zrejmé, že ide len o návrh navrhovateľa na uzavretie zmluvy (v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ si pritom na rube tohto tlačiva v rámci všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty C. vymienil presný postup a podmienky prijatia návrhu a vzniku úverovej zmluvy. Okrem iného aj to, že odporcovi úverový rámec poskytne až po vyhodnotení v žiadosti uvedených údajov. Zmluva mala podľa bodu III.-1.-1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s., ktoré sú na rube tlačiva, vzniknúť prijatím návrhu, za ktorý sa malo považovať odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti, adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov, zodpovedajúcich sume prvého čerpania v zmysle čl. III-2.-1. uvedenej v návrhu podľa § 479 a nasl.

Obchodného zákonníka. Vznik zmluvy prevodom peňažných prostriedkov potvrdí klientovi písomne a súčasne mu oznámi maximálnu výšku úverového rámca, ktorý je veriteľ pripravený poskytnúť klientovi na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho Žiadosti (maximálny úverový rámec) čl. III.-1.-2. Či bude odporcovi úverový rámec poskytnutý, teda záviselo jedine od rozhodnutia navrhovateľa, k jeho samotnému poskytnutiu sa navrhovateľ podpísaním tlačiva ešte nezaviazal, ani návrh zmluvy neprijal.

Odporca prostredníctvom formulára navrhovateľa označeného ako Žiadosť/Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty C. Č.. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 04. 05. 2001 prehlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty, súhlasí s nimi a žiadal o poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty. Podľa Žiadosti/Zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 04. 05. 2001 sú Všeobecné podmienky pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty Carrefour uvedené na rube neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Carrefour. V zmysle úvodných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok revolvingového úveru Všeobecné podmienky pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s. (navrhovateľ) vymedzujú vzťahy medzi fyzickou osobou (v danom prípade odporca), ktorá požiada spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a. s. o úverový rámec a poskytnutie peňažných prostriedkov a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s., ktorá v prípade prijatia návrhu (Žiadosti) poskytne tejto fyzickej osobe úver, otvorí úverový účet a vydá úverovú kartu. Fyzická osoba (klient, v danom prípade odporca) je navrhovateľom v zmysle ustanovení § 43a Občianskeho zákonníka a po prijatí návrhu na uzavretie úverovej zmluvy spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s. je dlžníkom v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. CETELEM SLOVENSKO a. s. je vo vzťahu ku klientovi (v danom prípade odporcovi) osobou, ktorej je návrh na uzavretie úverovej zmluvy určený v zmysle ustanovení § 43a Občianskeho zákonníka a po prijatí návrhu je veriteľom z uzavretej úverovej zmluvy v zmysle ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa čl. III.-1.-1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty prijatím Návrhu je v zmysle ustanovenia § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka písomné oznámenie prijatia adresované klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov, zodpovedajúcich sume prvého čerpania úveru v zmysle čl. III.-2-1. uvedenej v Návrhu. Doručením písomného oznámenia alebo prevodom peňažných prostriedkov vznikne úverová zmluva medzi klientom Cetelemom podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podľa čl. III.-1.-2. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty Vznik zmluvy prevodom peňažných prostriedkov potvrdí Cetelem klientovi písomne a súčasne mu oznámi maximálnu výšku úverového rámca, ktorý je Cetelem pripravený poskytnúť klientovi na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho Žiadosti.

Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty tvoriace neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Careffour (t. j. Návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka) podrobne upravujú postup pri uzatváraní zmluvy - prijatie návrhu a vznik úverovej zmluvy (čl. III bod 1.), postup ktorý nebol v danom prípade zmluvnými stranami dodržaný, presnejšie dodržanie postupu ktorého nebolo zo strany navrhovateľa v konaní preukázané. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa zastáva názor, že v súdnej veci navrhovateľ nepreukázal, že došlo k platnému uzavretiu predmetnej Zmluvy a tým k vzniku nároku domáhať sa uhradenia uplatnenej istiny 616,09 € s príslušenstvom. Pokiaľ teda súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol o jeho návrhu vecne správne. Na preukázanie svojich tvrdení okrem dôkazov Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 04. 05. 2001, potvrdení o odfinancovaní finančných prostriedkov a prijatí splátok, špecifikácie revolvingového úveru, sadzobníkov poplatkov, odstúpenia od predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 18. 12. 2008, sadzobníkmi poplatkov, na preukázanie tvrdenia, že s odporcom uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol revolvingový úver s kreditnou kartou, navrhovateľ iné dôkazy nepredložil a tak sa dostal do dôkaznej núdze. S ohľadom na

obranu navrhovateľa, uplatnenú v jeho odvolaní, sa odvolací súd v tomto smere prikláňa k názoru súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého skutočnosť, že odporca mal k dispozícii úverovú kartu, úver čerpal a čiastočne splácal, je možné považovať len za dôkaz preukazujúci poskytnutie revolvingového úveru, nie však za dôkaz preukazujúci vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. To, že odporca čerpal peňažné prostriedky, ešte neznamená, že zmluva bola platne uzavretá, tzn. neosvedčuje to dodržanie postupu v zmysle všeobecných podmienok pre poskytnutie úveru, a teda platnosť uzavretia predmetnej zmluvy.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ustanovenie § 219 ods. 1 O. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť prvostupňové rozhodnutie aj v prípade, ak je vecne správne vo výroku, nie aj v dôvodoch. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania primárne namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Argumentoval tým, že uvedený zákon nadobudol platnosť dňa 11. 07. 2001 a účinnosť dňa 01. 10. 2001, pričom právne vzťahy je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase ich vzniku, t. j. ku dňu 04. 05. 2001 (deň, ktorým je datovaná predmetná Žiadosť/ Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru). Túto odvolaciu námietku navrhovateľa považuje odvolací súd za dôvodnú, avšak v tejto súvislosti zároveň uvádza, že hoci prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nesprávne poukazuje na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a rozvíja argumentáciu plynúcu z tohto ustanovenia, uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. V ostatnom rozsahu, resp. častiach, je rozhodnutie súdu prvého stupňa riadnym a náležitým spôsobom odôvodnené a presvedčivé, dôsledne spĺňajúce požiadavky kladené ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa pritom správne vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné (s výnimkou vyššie spomínanej aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a k tomu sa vzťahujúcej argumentácie).

Keďže z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ho ako vo výroku vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.