Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/81/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobkyne V.. V. K., N.. X.X.XXXX, bývajúcej v F., M. Q. S., K. Č.. XXX, Č. T., proti žalovanej Q.. P. D., advokátke, so sídlom v K., K. Č.. XX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.2.2012 č.k. -102 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovanej zaplatenia finančného odškodnenia vo výške 900.000 eur za hanobenie jej osobnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa nemá právo na ich náhradu a žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tým, že žalovaná zastupovala ako právna zástupkyňa žalovanú V.. V. K. v súdnom spore o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorý sa viedol na Okresnom súde Košice II na jej návrh a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.2.2010 uviedla: „Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní, ako aj v samotnej žalobe sú len plné invektív, osobných urážok, hraničiacich až s vulgarizmom, ktoré sú bežným vyjadrovacím štýlom žalobkyne, ale vôbec sa netýkajú vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ale sa v ňom opakujú skutočnosti tvrdené žalobcom už v konaní pred súdom, ktoré súd správne posúdil a vyhodnotil, navrhujem preto Krajskému súdu v Košiciach, aby o odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému rozsudku prvostupňového súdu rozhodol tak, že tento ako vecne správny potvrdí." Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná predmetným vyjadrením urobila z nej tyrana, pričom práve ona - žalobkyňa je týranou osobou. Uvádzala ďalej, že klientka žalovanej V.. V. K. sa o nej pred žalovanou určite nevyjadrila zle, a to aj napriek tomu, že jej napísala ten „ošklivý“ dopis. Tak, ako sa o nej vyjadrila žalovaná je však zločinom a ako osoba znalá práva by sa takto nemala vyjadrovať. Žalovaná žiadala voči sebe žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku svojej pasívnej legitimácie, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. konala iba ako zástupkyňa svojej klientky - žalovanej V.. V. K., a teda všetky úkony, ktoré vo veci urobila boli v jej záujme a v jej mene. K veci uviedla, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade išlo iba o vyjadrenie subjektívneho názoru jej klientky, vysloveného v rámci uplatňovania svojich procesných práv účastníka konania a bola to iba reakcia na opakujúce sa invektívy zo strany žalobkyne.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že na Okresnom súde Košice II sa pod sp.zn. viedlo súdne konanie, kde sa rovnaká žalobkyňa ako v tomto konaní domáhala

ochrany osobnosti voči žalovanej V.. V. K., a to zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10.000.000,- Sk. Žalovanú V.. V. K. v konaní zastupovala v rámci výkonu svojej advokátskej činnosti Q.. P. D.. Konanie bolo právoplatne skončené tak, že žaloba bola zamietnutá a žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov konania. Žalobkyňa a žalovaná (v tomto konaní) sa nestretli osobne, a to ani na pojednávaniach, ktorých sa žalobkyňa nezúčastňovala a za advokátku Q.. P. D. sa pojednávania zúčastňovala jej koncipientka. Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.2.2010 Q.. P. D. ako právna zástupkyňa uviedla:

„Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní ako aj v samotnej žalobe sú len plné invektív, osobných urážok, hraničiacich až s vulgarizmom, ktoré sú bežným vyjadrovacím štýlom žalobkyne, ale vôbec sa netýkajú vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ale sa v ňom opakujú skutočnosti tvrdené žalobkyňou už v konaní pred súdom, ktoré súd správne posúdil a a vyhodnotil, navrhujem preto Krajskému súdu v Košiciach, aby o odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému prvostupňového súdu rozhodol tak, že tento ako vecne správny potvrdí."

Prvostupňový súd posúdil vec podľa ust. § 11, § 13 Obč.zákonníka a dospel k záveru, že písomné vyjadrenie žalovanej v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. značkou v zásade pravdivo popísalo neadekvátne sa správanie sa žalobkyne, spočívajúce v jej vulgárnej a difamujúcej korešpondencii, a to nielen voči klientke žalovanej V.. V. K., ale aj voči širšiemu okruhu ďalších osôb. Tieto skutočnosti žalobkyňa súdu sama preukázala predložením jej vyššie uvedenej korešpondencie. Dospel k záveru ďalej, že predložené dôkazy naopak preukazujú, že práve žalobkyňa sama neoprávnene zasiahla do osobnostných práv viacerých osôb urážkou ich občianskej cti a dôstojnosti, čo je zjavne s rozporom s § 11 Obč. zákonníka. Konštatoval, že predmetné vyjadrenie je uvedením subjektívneho názoru žalovanej v rámci občianskeho súdneho konania, ktorým uplatňovala práva svojej klientky, nemožno ho teda označiť za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Neporušilo práva žalobkyne chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a preto žalobkyni nemohlo vzniknúť právo na nahradenie nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a §150 ods. 1 O.s.p. a s prihliadnutím na rozhodnutie úspešnej žalovanej nepožadovať od žalobkyne náhradu trov konania, čo považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, o náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu úspešnej žalovanej nepriznal a neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Z obsahu odvolania vyplýva, že žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jej žalobe vyhovie, pretože na žalobe v celom rozsahu trvala. Odvolanie podala z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa vysloveným v predmetnom rozsudku, že nepovažuje predmetné podanie žalovanej za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Uviedla, že žalobu proti V.. V. K. podala z tohto dôvodu, že bola u nej vyšetrená a napriek tomu, že táto lekárka videla, že je tehotná, napriek tomu skonštatovala, že tehotná nie je, ba dokonca jej „prišila“ diagnózu ťažkej duševnej poruchy - paranoidnú schizofréniu, a ona nikdy duševne chorá nebola, ani nie je. Pokiaľ sa žalovaná Q.. P. D. rozhodla v súdnom spore V.. V. K. zastupovať ako advokátka, mala by vedieť, že svoje prednesy má koncipovať čo najšetrnejšie a ona to neurobila. Naopak, zneužila situáciu k tomu, aby ju - žalobkyňu napadla ona sama. Skutočnosť, že svoje tvrdenia uviedla ako vyjadrenie v konaní pred súdom, považuje za veľmi brutálny zásah do svojich osobnostných práv, a to nielen zo strany žalovanej Q.. P. D., ale aj zo strany V.. F. P. V.. K.. Vyčítala žalovanej, že súdny spor s V.. K. sa nesnažila ukončiť s zmierom (domluvou). Uviedla, že je šialeným hyenizmom, pokiaľ ju lekári nechávali chodiť tehotnú už skoro 10 rokov a to nemá obdobu v celom svete. Žalovaná Q.. P. D. namiesto toho, aby využila situáciu k ukľudneniu sporu, tak ešte svojím konaním priliala olej do ohňa. K odvolaniu pripojila žalobkyňa dopisy adresované rôznym osobám, ktoré vôbec nesúvisia s týmto sporom. Z nich však vyplýva, že osoby, ktorým sú adresované nazýva žalobkyňa vrahmi, zlodejmi, šialencami a pod..

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná a žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že tento odvolací dôvod nie je daný,

pretože súd pri správnom zistení skutkového stavu aplikoval správny právny predpis, tento aj správne interpretoval a zo zistených skutočností vyvodil aj správne právne závery. Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla nijaké nové skutočnosti, ale len opakuje svoje tvrdenia uvádzané v priebehu súdneho konania. Náhradu trov odvolacieho konania si žalovaná neuplatnila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( § 212 ods. 1,3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo riadne oznámené podľa § 156 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné dokazovanie na preukázanie skutkových tvrdení a hodnotil ich v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania.

Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, poukazuje na neho a na doplnenie dôvodov uvádza:

Žalobkyňa svoje odvolanie podala z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Nesprávne posúdenie veci podľa tohto odvolacieho dôvodu môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho právneho predpisu by zapríčinila nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci a na právne posúdenie nebolo potrebné ani ďalšie dôkazy vykonať, pretože by nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, logicky vyhodnotil dôkazy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a nemožno mu vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, alebo že by toto zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka ods. 1 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. V zmysle ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej

postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, a podobne). Aj odvolací súd zastáva názor, že písomným vyjadrením žalovanej v konaní Okresného súdu Košice II pod spisovou značkou ako právnej zástupkyne V.. K., ktorá vystupovala v konaní ako žalovaná, nedošlo k neoprávnenému zásahu do zákonom chránených osobnostných práv žalobkyne. Žalovaná Q.. D. v predmetnom podaní len popísala správanie sa žalobkyne, pričom sama žalobkyňa predložila dôkazy o takomto svojom správaní a žalovaná si len vykonávala svoje povinnosti advokátky a bránila záujmy svojej klientky. Z obsahu spisu, hlavne z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že práve jej správanie nesie znaky neoprávnených zásahov do osobnostných práv žalovanej ale aj iných osôb.

Z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Správne je aj rozhodnutie vo výroku o trovách konania vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola úspešná v tomto konaní, preto jej v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania neprináleží a úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala.

Súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože účastníci konania si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.