Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-81-2012.pdf
PDF · 86.39 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/81/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobkyne V.. V. K., N.. X.X.XXXX, bývajúcej v F., M. Q. S., K. Č.. XXX, Č. T., proti žalovanej Q.. P. D., advokátke, so sídlom v K., K. Č.. XX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.2.2012 č.k. 36C/168/2010-102 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala od žalovanej zaplatenia finančného odškodnenia vo výške 900.000 eur za hanobenie jej osobnosti. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa nemá právo na ich náhradu a žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tým, že žalovaná zastupovala ako právna zástupkyňa žalovanú V.. V. K. v súdnom spore o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorý sa viedol na Okresnom súde Košice II na jej návrh a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.2.2010 uviedla: „Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní, ako aj v samotnej žalobe sú len plné invektív, osobných urážok, hraničiacich až s vulgarizmom, ktoré sú bežným vyjadrovacím štýlom žalobkyne, ale vôbec sa netýkajú vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ale sa v ňom opakujú skutočnosti tvrdené žalobcom už v konaní pred súdom, ktoré súd správne posúdil a vyhodnotil, navrhujem preto Krajskému súdu v Košiciach, aby o odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému rozsudku prvostupňového súdu rozhodol tak, že tento ako vecne správny potvrdí." Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná predmetným vyjadrením urobila z nej tyrana, pričom práve ona - žalobkyňa je týranou osobou. Uvádzala ďalej, že klientka žalovanej V.. V. K. sa o nej pred žalovanou určite nevyjadrila zle, a to aj napriek tomu, že jej napísala ten „ošklivý“ dopis. Tak, ako sa o nej vyjadrila žalovaná je však zločinom a ako osoba znalá práva by sa takto nemala vyjadrovať. Žalovaná žiadala voči sebe žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku svojej pasívnej legitimácie, pretože v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 22C 129/2008 konala iba ako zástupkyňa svojej klientky - žalovanej V.. V. K., a teda všetky úkony, ktoré vo veci urobila boli v jej záujme a v jej mene. K veci uviedla, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože v tomto prípade išlo iba o vyjadrenie subjektívneho názoru jej klientky, vysloveného v rámci uplatňovania svojich procesných práv účastníka konania a bola to iba reakcia na opakujúce sa invektívy zo strany žalobkyne.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že na Okresnom súde Košice II sa pod sp.zn. 22C/129/2008 viedlo súdne konanie, kde sa rovnaká žalobkyňa ako v tomto konaní domáhala
ochrany osobnosti voči žalovanej V.. V. K., a to zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10.000.000,- Sk. Žalovanú V.. V. K. v konaní zastupovala v rámci výkonu svojej advokátskej činnosti Q.. P. D.. Konanie bolo právoplatne skončené tak, že žaloba bola zamietnutá a žalobkyňa zaviazaná na náhradu trov konania. Žalobkyňa a žalovaná (v tomto konaní) sa nestretli osobne, a to ani na pojednávaniach, ktorých sa žalobkyňa nezúčastňovala a za advokátku Q.. P. D. sa pojednávania zúčastňovala jej koncipientka. Vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.2.2010 Q.. P. D. ako právna zástupkyňa uviedla:
„Skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní ako aj v samotnej žalobe sú len plné invektív, osobných urážok, hraničiacich až s vulgarizmom, ktoré sú bežným vyjadrovacím štýlom žalobkyne, ale vôbec sa netýkajú vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ale sa v ňom opakujú skutočnosti tvrdené žalobkyňou už v konaní pred súdom, ktoré súd správne posúdil a a vyhodnotil, navrhujem preto Krajskému súdu v Košiciach, aby o odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému prvostupňového súdu rozhodol tak, že tento ako vecne správny potvrdí."
Prvostupňový súd posúdil vec podľa ust. § 11, § 13 Obč.zákonníka a dospel k záveru, že písomné vyjadrenie žalovanej v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. značkou 22C 129/2008 v zásade pravdivo popísalo neadekvátne sa správanie sa žalobkyne, spočívajúce v jej vulgárnej a difamujúcej korešpondencii, a to nielen voči klientke žalovanej V.. V. K., ale aj voči širšiemu okruhu ďalších osôb. Tieto skutočnosti žalobkyňa súdu sama preukázala predložením jej vyššie uvedenej korešpondencie. Dospel k záveru ďalej, že predložené dôkazy naopak preukazujú, že práve žalobkyňa sama neoprávnene zasiahla do osobnostných práv viacerých osôb urážkou ich občianskej cti a dôstojnosti, čo je zjavne s rozporom s § 11 Obč. zákonníka. Konštatoval, že predmetné vyjadrenie je uvedením subjektívneho názoru žalovanej v rámci občianskeho súdneho konania, ktorým uplatňovala práva svojej klientky, nemožno ho teda označiť za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Neporušilo práva žalobkyne chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, a preto žalobkyni nemohlo vzniknúť právo na nahradenie nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a §150 ods. 1 O.s.p. a s prihliadnutím na rozhodnutie úspešnej žalovanej nepožadovať od žalobkyne náhradu trov konania, čo považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, o náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu úspešnej žalovanej nepriznal a neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.
V zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Z obsahu odvolania vyplýva, že žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jej žalobe vyhovie, pretože na žalobe v celom rozsahu trvala. Odvolanie podala z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa vysloveným v predmetnom rozsudku, že nepovažuje predmetné podanie žalovanej za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Uviedla, že žalobu proti V.. V. K. podala z tohto dôvodu, že bola u nej vyšetrená a napriek tomu, že táto lekárka videla, že je tehotná, napriek tomu skonštatovala, že tehotná nie je, ba dokonca jej „prišila“ diagnózu ťažkej duševnej poruchy - paranoidnú schizofréniu, a ona nikdy duševne chorá nebola, ani nie je. Pokiaľ sa žalovaná Q.. P. D. rozhodla v súdnom spore V.. V. K. zastupovať ako advokátka, mala by vedieť, že svoje prednesy má koncipovať čo najšetrnejšie a ona to neurobila. Naopak, zneužila situáciu k tomu, aby ju - žalobkyňu napadla ona sama. Skutočnosť, že svoje tvrdenia uviedla ako vyjadrenie v konaní pred súdom, považuje za veľmi brutálny zásah do svojich osobnostných práv, a to nielen zo strany žalovanej Q.. P. D., ale aj zo strany V.. F. P. V.. K.. Vyčítala žalovanej, že súdny spor s V.. K. sa nesnažila ukončiť s zmierom (domluvou). Uviedla, že je šialeným hyenizmom, pokiaľ ju lekári nechávali chodiť tehotnú už skoro 10 rokov a to nemá obdobu v celom svete. Žalovaná Q.. P. D. namiesto toho, aby využila situáciu k ukľudneniu sporu, tak ešte svojím konaním priliala olej do ohňa. K odvolaniu pripojila žalobkyňa dopisy adresované rôznym osobám, ktoré vôbec nesúvisia s týmto sporom. Z nich však vyplýva, že osoby, ktorým sú adresované nazýva žalobkyňa vrahmi, zlodejmi, šialencami a pod..
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná a žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci uviedla, že tento odvolací dôvod nie je daný,
pretože súd pri správnom zistení skutkového stavu aplikoval správny právny predpis, tento aj správne interpretoval a zo zistených skutočností vyvodil aj správne právne závery. Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla nijaké nové skutočnosti, ale len opakuje svoje tvrdenia uvádzané v priebehu súdneho konania. Náhradu trov odvolacieho konania si žalovaná neuplatnila.
Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( § 212 ods. 1,3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo riadne oznámené podľa § 156 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Súd prvého stupňa náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné dokazovanie na preukázanie skutkových tvrdení a hodnotil ich v súlade s ust. § 132 O.s.p.. Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania.
Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, poukazuje na neho a na doplnenie dôvodov uvádza:
Žalobkyňa svoje odvolanie podala z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Nesprávne posúdenie veci podľa tohto odvolacieho dôvodu môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho právneho predpisu by zapríčinila nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci a na právne posúdenie nebolo potrebné ani ďalšie dôkazy vykonať, pretože by nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, logicky vyhodnotil dôkazy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a nemožno mu vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie, alebo že by toto zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 Občianskeho zákonníka ods. 1 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. V zmysle ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej
postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie povinnosti, a podobne). Aj odvolací súd zastáva názor, že písomným vyjadrením žalovanej v konaní Okresného súdu Košice II pod spisovou značkou 22C/129/2008 ako právnej zástupkyne V.. K., ktorá vystupovala v konaní ako žalovaná, nedošlo k neoprávnenému zásahu do zákonom chránených osobnostných práv žalobkyne. Žalovaná Q.. D. v predmetnom podaní len popísala správanie sa žalobkyne, pričom sama žalobkyňa predložila dôkazy o takomto svojom správaní a žalovaná si len vykonávala svoje povinnosti advokátky a bránila záujmy svojej klientky. Z obsahu spisu, hlavne z dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že práve jej správanie nesie znaky neoprávnených zásahov do osobnostných práv žalovanej ale aj iných osôb.
Z uvedených dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Správne je aj rozhodnutie vo výroku o trovách konania vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola úspešná v tomto konaní, preto jej v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania neprináleží a úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala.
Súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, pretože účastníci konania si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.