Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/10/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Okresné stavebné bytové družstvo - Správa bytov, Moldava nad Bodvou, Rožňavská 10, IČO: 47 248 611, proti žalovaným 1) A.. S. F., H. X. L., X.. Ľ. Š. XX C. X) A.. E. H., H. X. L., X.. Ľ. Š. XXX/XX, o neplatnosť členských hlasov vyplývajúcich z dobrovoľných členských vkladov, o odvolaní žalovaného v 1.rade proti uzneseniu -113 z 20.10.2014 Okresného súdu Košice - okolie

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie zastavil, vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok 92,80 € cestou príslušného daňového úradu, vrátil žalovanému v 1.rade zaplatený súdny poplatok 26,30 € cestou príslušného daňového úradu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a že o trovách konania o predbežnom opatrení bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalovaný v 1.rade včas toto odvolanie a to proti jeho výroku č.3 o náhrade trov konania. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, o. i., že o trovách konania (vo výroku o trovách konania) rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c) O. s. p. (jeho znenie citoval), nakoľko žalobca si trovy konania neuplatnil a žalovaným žiadne nevznikli. Žalovaný v 1.rade v časti III. odvolania Odvolacie dôvody (v časti I. uviedol Skutkový stav a v časti II. Relevantnú právnu úpravu) uviedol, že odvolanie podáva, ako z dôvodu uvedeného v § 205 ods.2 písm. a) O. s. p., pretože v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods.1 O. s. p., tak aj z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p., pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako aj z dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p., pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Úvodom považoval za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi vo výroku, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o trovách súdneho konania, v tom rozsahu, ako ich zistil, ustálil a sa s nimi stotožnil vo veci konajúci vyšší súdny úradník, a to z viacerých dôvodov, ktoré rozviedol. Náhrada trov konania v civilnom konaní je zásadne ovplyvnená zásadou úspechu vo veci, ktorú obsahuje § 142 ods.1 O. s. p. (citoval jeho znenie). Právne posúdenie veci je činnosť súdu, v rámci ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd nepoužil náležitý právny predpis alebo ak súd aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Priznanie trov konania predpokladá aj v namietanom konaní a napadnutom rozhodnutí súdu požiadanie o náhradu trov konania zo strany účastníka, v tomto prípade žalovaných, a síce tzv. uplatnenie trov konania. Má za to, že podaním označeným, ako „Vyjadrenie“, doručeným súdu osobne 15.3.2013, riadne a zákonným spôsobom,

preukázateľne v konaní požiadal o náhradu trov konania a vyjadril sa v tom význame, aby bol žalobca zaviazaný na ich zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Následne v konaní žalobca bez ďalšieho 23.6.2014 vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom sa evidentne nejednalo o prípad späťvzatia podľa § 146 ods.2 druhá veta O. s. p., a teda z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania bez akéhokoľvek pričinenia žalovaných. Súd i keď musel mať v konaní za preukázané na podklade jeho Vyjadrenia, doručeného 15.3.2013, že trovy konania boli z jeho strany v tomto konaní uplatnené, bez toho, že by boli akokoľvek bližšie vyčísľované, pričom vyslovene požadoval, aby súd zaviazal žalobcu na ich úhradu, na uvedenú skutočnosť uplatnenia trov v napadnutom rozhodnutí neprihliadol a rozhodol tak arbitrárnym spôsobom bez toho, aby sa s uvedeným nárokom, ktorý zakladá predpoklad úspešného vyčíslenia trov po doručení relevantnej výzvy súdu a ich následného priznania riadne a zákonným spôsobom vysporiadal. V posudzovanom prípade súd v zmysle § 151 ods.4 O. s. p. napadnuté rozhodnutie nevyhlasoval, pričom vyšší súdny úradník bol povinný, nakoľko si uplatnil trovy konania už uvedeným Vyjadrením, doručeným súdu 15.3.2013, vyzvať minimálne jeho, resp. jeho zástupkyňu na vyčíslenie riadne uplatnených trov konania v zák. stanovenej lehote 3 pracovných dní od doručenia výzvy súdu na splnenie uvedenej povinnosti. V posudzovanom prípade k uvedenému nedošlo, pričom napadnutým rozhodnutím bolo arbitrárnym spôsobom rozhodnuté vo výroku č.3, že „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.“. Má za to, že napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania nie je v súlade s požiadavkami kladenými na spravodlivý súdny proces a súčasne predstavuje protiústavný a protizákonný zásah do jeho majetkových práv, ako aj majetkových práv jeho zástupkyne. Jednou zo základných procesných záruk, ktorá tvorí imanentnú súčasť obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods.2 O. s. p. (citoval ho). Má za to, že napadnuté rozhodnutie vo výroku a v odôvodnení náhrady trov súdneho konania neobsahuje dostatok dôvodov a je nezrozumiteľné, nezákonné a svojvoľné. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. prípadnými opomenutými dôkazmi zakladajú vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že rozhodnutím o trovách konania možno predovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu. V čl.46 ods.1 ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v O. s. p. určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl.46 ods.4 ústavy). Preto procesné predpisy, ktoré upravujú uplatnenie a samotnú náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel oproti inému účastníkovi, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania. Súčasne (aj jeho zástupkyňa) uviedol, že napadnutým rozhodnutím bolo súčasne nezákonne zasiahnuté aj do ich základného práva vlastniť majetok podľa čl.20 ústavy, ako aj práva pokojne užívať svoj majetok podľa čl.1 dodatkového protokolu, pričom s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), v zmysle, ktorej sa za majetok považuje aj majetková hodnota vrátane pohľadávky, o ktorej môžu žalovaných a ich zástupkyňa tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej na jej zhmotnenie (rozsudok ESĽP vo veci PINE VALLEY DEVELOPMENTS LTD. a iní v Írsko z 29.11.1991 a rozsudok ESĽP vo veci PRESSOS COMPANIA NAVIERA S. A. a iní v. Belgicko z 20.11.1995). Arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia v časti výroku o trovách konania, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení výroku a odôvodnenia, popiera jeho (a jeho zástupkyne) legitímnu nádej na zhmotnenie ich majetkových očakávaní. S právnymi závermi napadnutého rozhodnutia sa nemôže stotožniť, pričom namieta, že sa súd nezákonným spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi, týkajúcimi sa uplatnenia trov konania, vyčíslenia trov konania a následnej náhrady trov konania, pričom na inštitút uplatnenia, vyčíslenia a náhrady trov konania neaplikoval správne príslušné ust. O. s. p. Podotkol, že v konaní ich (aj jeho zástupkyňu) mal, v intenciách už uvedeného po tom čo si nárok na náhradu trov riadne uplatnil 15.3.2013 súd vyzvať, ak sa napadnuté rozhodnutie nevyhlasovalo za ich prítomnosti, na vyčíslenie uplatnených trov konania, a to v zákonnej lehote 3 pracovných dní, k čomu však v konaní nedošlo. Citoval znenie čl.20 ods.1 ústavy a čl.1 Dodatkového protokolu. Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Preto považuje náhradu trov konania, ktoré mu neboli priznané aj napriek tomu, že si ich uplatnil, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl.20 ods.1 ústavy a podľa čl.1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov konania je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok. Pohľadávka na náhradu trov konania by mu mali byť ako účastníkovi konania priznaná v celom zák. upravenom rozsahu. Z tohto dôvodu je nevyhnutne potrebné, aby po podaní uvedeného odvolania sudca

prvostupňového súdu alebo odvolací súd zákonným a ústavne konformným spôsobom interpretovali zák. ustanovené predpoklady na priznanie náhrady trov konania. Pri tomto výklade je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu uplatnenia a následnej náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl.20 ods.1 ústavy a v čl.1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi, v tomto prípade „žalobkyni“ náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zák. (čl.46 ods.4 a čl.51 ods.1 ústavy). IV. Rozhodnutie vo veci samej. Keďže súd k vysporiadaniu sa s jeho podstatnými argumentmi týkajúcimi sa priznania a náhrady trov súdneho konania v napadnutom rozhodnutí a v konaní, ktoré mu predchádzalo buď vôbec nepristúpil alebo jeho odpoveď na ne bola len formálna a argumentačne nedostačujúca, má záverom odvolania za to, že tak porušil príslušné namietané ust. O. s. p., ako aj ich ústavou garantované základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl.46 ods.1 ústavy a právo na spravodlivý proces garantované jej čl.6 ods.1 dohovoru a taktiež jeho základné právo vlastniť majetok garantované jej čl.20 ods.1 ústavy a základné právo pokojne užívať svoj majetok garantované jej čl.1 dodatkového protokolu. Vzhľadom k všetkému uvedenému, najmä na základe uvedených skutočností má za to, že pri samotnom procese rozhodovania a samotným napadnutým rozhodnutím súdu vydaným vyšším súdny úradníkom 20.10.2014 v časti jeho výroku č.3 o priznaní a náhrade trov súdneho konania, tento najmä nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal zákonným spôsobom k tomu smerujúce a v konaní predložené dôkazy a následne dospel k nesprávnym skutkovým a právnym zisteniam a záverom, čo ovplyvnilo samotné napadnuté rozhodnutie. Navrhol, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konajúci zákonný sudca zrušil uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom, priznal mu trovy konania, ktoré je žalobca povinný nahradiť mu v sume 501,16 € na účet jeho zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, resp. v prípade ak zo strany zákonného sudcu nebude jeho odvolaniu z akéhokoľvek dôvodu vyhovené v celom jeho rozsahu, navrhuje aby odvolací súd v zmysle § 221 O. s. p. zrušil odvolaním napadnuté uznesenie vo výroku č.3 o trovách konania a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a aby súčasne rozhodol a priznal mu trovy odvolacieho konania, ktoré je žalobca povinný nahradiť mu v sume 284,08 € na účet jeho zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že čo sa týka výroku, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 219) uznesenia ani na jeho zmenu (§ 220), lebo účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. h) O. s. p., pretože súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, preto uznesenie vo výroku, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa § 221 ods.1 písm. f),h),ods.2 O. s. p., zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (z akého dôvodu pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Podľa § 146 ods.2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Podľa § 167 ods.2 O. s. p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 169 ods.1 O. s. p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie o. i. odôvodnenie. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z cit. ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľné je preto rozhodnutie, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zák.),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia urobil záver, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, avšak neuviedol, na základe čoho k takému záveru dospel a rovnako tak neuviedol, z akého dôvodu nepostupoval pri rozhodovaní o trovách konania aj podľa § 146 ods.2 O. s. p. Odôvodnenie napadnutého uznesenia, čo sa týka výroku o trovách konania, nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z cit. ust. a zásadám súdnej praxe, preto je nepreskúmateľné a tak muselo byť v uvedenom výroku zrušené a vec musela byť v rozsahu zrušenia vrátená súdu na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu bude opätovne o náhrade trov konania rozhodnúť a uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, pričom sa vyrovná aj so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní. V novom rozhodnutí o veci súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.). Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.