Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18P-66-2014.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/66/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľky: O. W., nar. XX.X.XXXX, M. XX, XXX XX G. proti odporcovi: W. W., nar. XX.X.XXXX, Z. X, XXX XX G., zastúpený: W.. F. J., nar. X.X.XXXX, bytom H. X, XXX XX G., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom: M.F., nar. XX.X.XXXX a W. W., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, odbor sociálnych vecí, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov O. W., rod. X., nar. XX.X.XXXX a W. W., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Rímsko-katolíckom kostole v O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v O., vo zv. O., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloleté deti M., nar. XX.X.XXXX a W., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na mal. M. výživným v sume 90 eur mesačne a na mal. W. výživným v sume 80 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné je odporca povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 18.8.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.8.2014 domáhala rozvodu manželstva, ktoré s odporcom uzatvorili dňa XX.XX.XXXX po predchádzajúcej asi ročnej známosti z citovej náklonnosti aj na základe toho, že bola tehotná. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti: M., nar. XX.X.XXXX a W., nar. XX.X.XXXX. Obe mal. deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, aby odporca na ne prispieval výživným, na každé dieťa sumou 100 eur mesačne. Uviedla, že mal. M. chodí do X. triedy základnej školy a mal. W. do X.. triedy základnej školy. Žije v spoločnej domácnosti s S. G., ktorý je bez zamestnania, vyživovacie povinnosti nemá. O rozvod manželstva žiadala z dôvodu, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti už 8 rokov. S terajším priateľom S. G. žije v spoločnej domácnosti 6 rokov, z tohto vzťahu pochádzajú dve mal. deti X., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX. Otec s deťmi nie je v kontakte, mal, deti chodievajú cez víkend k starej matke, kde ich otec vídava.
Odporca súhlasil s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva, potvrdil, že nežijú v spoločnej domácnosti už osem rokov, počas tejto doby bol dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody. Žije v spoločnej domácnosti s W. N., z ktorého vzťahu pochádzajú dve mal. deti: W. F. N., nar. X.X.XXXX, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý a mal. W., nar. XX.X.XXXX. Družka odporcu je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok. Odporca uviedol, že od októbra 2014 pracuje cez agentúru I..
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva účastníkov doporučil mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a na mal. deti určiť výživné primerané potrebám mal. detí a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.
Z pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 20P/11/2008, 21P/315/2009, 37P/26/2012 súd zistil, že rozsudkom tun. súdu zo dňa 4.6.2008 č.k. 20P/11/2008-56, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 13.6.2008, boli mal. deti M. a W. zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otec bol zaviazaný prispievať na každé dieťa výživným v sume 2.000 Sk mesačne (66,38 eur), keď v uvedenom čase matka mal. detí bola živnostníčka, otec detí bol bez zamestnania, bol evidovaný na úrade práce.
Rozsudkom tun. súdu zo dňa 16.2.2010 č.k. 21P/315/2009-15, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 1.4.2010, bol návrh otca na zníženie výživného na mal. deti zamietnutý, keď súd skonštatoval, že návrh nie je dôvodný, od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane otca detí, otec rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného bol bez zamestnania.
Rozsudkom tun. súdu zo dňa 5.12.2012 č.k. 37P/26/2012-56, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 31.1.2013, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď rovnako nezistil žiadnu zmenu pomerov na strane otca, aj v čase tohto rozhodnutia otec mal. detí bol stále bez zamestnania.
V súčasnej dobe odporca žije s družkou W. N., ktorá je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok. Z tohto vzťahu pochádzajú dve mal. deti: W. F., nar. X.X.XXXX, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý a mal. W., nar. XX.X.XXXX. Družka odporcu poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinný prídavok na dve detí 47,04 eur. Odporca od októbra 2014 pracuje s čistým mesačným príjmom 187,52 eur, pracuje na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce. Pracovné zaradenie odporcu nemá charakter pravidelnej dlhodobej práce, ale jedná sa o jednorazové brigády. Podľa predloženej dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Bangom odporca mesačne uhrádza sumu 207,76 eur z titulu dlžného a bežného výživného na mal. M. a mal. W. W.. Jedná sa o dlžné výživné za obdobie od 1.6.2007. Z uvedenej sumy dostáva navrhovateľka sumu 132 eur mesačne.
Navrhovateľka aj v súčasnej dobe má príjem zo živnostenskej činnosti, tento príjem predstavuje sumu okolo 200 eur mesačne. Pracuje ako kuchárka, podľa jej vyjadrenia s čistým mesačným príjmom okolo 400 eur mesačne. Žije v druhovskom pomere už po dobu šiestich rokov s S. G., ktorý poberá dávky a príspevky od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava spolu vo výške 196,14 eur. Z tohto vzťahu pochádzajú dve mal. deti: mal. X., nar. XX.XX.XXXX, mal. S., nar. XX.XX.XXXX.
V zmysle § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových potrieb. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
V zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V zmysle § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi.
V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný dobrovoľne vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Vzhľadom na zistený skutkový stav, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skonštatoval, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, už po dobu ôsmich rokov nežijú účastníci v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú ani spoločne nehospodária. Ani jeden z účastníkov nemá záujem o obnovenie spolužitia, každý z účastníkov žije s iným partnerom, s ktorým má každý z účastníkov dve mal. deti. Nie je predpoklad, že by medzi účastníkmi došlo k obnoveniu spolužitia.
V zmysle § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 - 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, zveril súd maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keď mal preukázané, že navrhovateľka zabezpečuje maloletým deťom riadnu výchovu a starostlivosť. Odporcu súd zaviazal prispievať na výživu mal. M. výživným v sume 90 eur mesačne a na mal. W. výživným v sume 80 eur mesačne, keď súd dospel k záveru, že výživné v uvedenej výške je primerané a zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z toho, že výživné bolo naposledy upravené ešte v roku 2008 sumou 66,38 eur, v uvedenom čase bol odporca bez zamestnania. Následne si odporca podal dvakrát návrh na zníženie uvedeného výživného, v obdivoch prípadoch bol jeho návrh zamietnutý z dôvodu, že uňho nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala jeho výživné znížiť, stále bol bez zamestnania, bez akéhokoľvek príjmu. Bez zamestnania bol pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody ako aj po jeho návrate, teda skutočnosť, že bol vo výkone trestu odňatia slobody nebola príčinou daného stavu, teda že odporca bol bez zamestnania po jeho návrate, nakoľko odporca bol bez zamestnania dlhodobo, minimálne od roku 2008. Súd skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného deti vyrástli, ich odôvodnené potreby sú teraz vyššie ako v roku 2008, preto v tomto konaní - i keď sa nerozhoduje o zvýšení výživného - súd nemal dôvod, aby určoval na čas po rozvode výživné rovnaké ako bolo určené v roku 2008, resp. výživné nižšie. Vzhľadom na súčasné odôvodnené potreby mal. detí, súd určil výživné tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd poukazuje na to, že žiaden účinný zákon nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere. Povinnosťou odporcu za situáciu, keď má vyživovaciu povinnosť je nájsť si zamestnanie primerané svojmu vzdelaniu, ako robotník by mohol dosahovať mesačný zárobok v rozpätí 500-600 eur mesačne, pri takomto príjme by si mohol plniť vyživovaciu povinnosť v určenej výške. Z doterajšieho postoja odporcu k práci sa však javí, že tento nejavil vážny záujem o prácu, nakoľko sa nezamestnal, resp. bol bez zamestnania minimálne od roku 2008 a jeho zavinením mu vzniklo aj dlžné výživné na mal. deti, ktoré teraz spláca. Pokiaľ by v minulosti riadne pracoval a plnil si vyživovaciu povinnosť, nemusel sa dostať do tejto nepriaznivej finančnej situácie. Treba poukázať aj na to, že odporca sa dostal do výkonu trestu odňatia slobody taktiež vlastnou vinou, keď si neplnil vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom. Tieto skutočnosti súd však zohľadniť nemohol pri nižšom určení výšky výživného, naopak súd zohľadnil najmä odôvodnené potreby mal. detí a preto určil výživné na mal. M. v sume 90 eur mesačne a na mal. W. výživné v sume 80 eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.