Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/18/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. B. XX právne zastúpeného JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov proti žalovanému 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:31 340 890 zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO:47 232 471 o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,-eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.07.2023 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť titulom primeraného finančného zadosťučinenia zaplatiť mu sumu X.XXX,XX eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn.2Csp/53/2021 o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa, pričom dosiahol v konaní úspech, keď rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 15.03.2023 bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené. V žalobe citoval časti rozhodnutia zo základného konania a poukazujúc na veta tretia o ochrane spotrebiteľa a o ochrane spotrebiteľa tvrdil, že ako spotrebiteľ uplatňuje si satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré musel brániť v základnom konaní. Je podľa neho preukázané, a to rozsudkom vydaným v základnom konaní, že žalovaný porušil jeho právo tým, že v rámci kontraktačného procesu postupoval v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa a a na základe neplatného právneho úkonu požadoval od jeho zamestnávateľa vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom nešlo len o akademickú hrozbu ujmy, ale o jej priame naplnenie tým, že žalovaný uplatnil u jeho zamestnávateľa vykonávanie zrážok zo mzdy. Tvrdiac, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu a zároveň aj funkciu relutárnu uviedol, že hypotéza právnej normy je splnená, lebo je spotrebiteľom, ktorý úspešne ubránil svoje spotrebiteľské právo na súde, preto požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške X.XXX,XX eur, ktorú odôvodnil tým, že ide o päťnásobok sumy navrhovaných mesačných

zrážok v zmysle žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.06.2021 doručenej jeho zamestnávateľovi ( 242,97 eur x 5). Poukázal na to, že ak má byť finančné zadosťučinenie primerané, teda spravodlivé, jeho výška nemôže byť len symbolická, lebo taká výška nebola by ani spravodlivá, ani odradzujúca pre dodávateľa, pričom na rozdiel od iných inštitútov v právnom poriadku SR ( napr. ochrana osobnosti), kde sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, to pri inštitúte PFZ nie je možné, keď toto je možné len v peňažnej forme a má byť zároveň odmenou spotrebiteľa.

3. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 15.03.2023 č.k.2Csp/53/2021-94.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Finančné zadosťučinenie podľa neho nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Martin sp.zn.10Csp/59/2017 podľa ktorého § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý úspešne vytkne napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale je ho nutné vykladať tak, že jeho poskytnutím má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla a že zasielanie upomienok, či exekúcia dlžníka sú štandardným a obvyklým postupom veriteľov a samotný stres dlžníka s tým spojený je bežný a prirodzený, nakoľko si uvedomuje vlastnú insolventnosť a jej možné následky. Podľa žalovaného na to, aby sa mohol žalobca domáhať primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné, aby mal právoplatný rozsudok o určení neprijateľných zmluvných podmienok bez ktorého podmienky na jeho priznanie nie sú splnené. Žalobca podľa neho neodôvodnil požadovanú sumu zadosťučinenia a nepredložil a nenavrhol k nej žiaden dôkaz, pričom pri úvahe o jeho výške súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, je nutné prihliadať na to, ako žalobca jeho výšku zdôvodňuje, aké dôkazy navrhuje, súd musí prihliadať na intenzitu a závažnosť protiprávneho konania, jeho vplyv, intenzitu trvania a rozsah nepriaznivých následkov. Podľa tvrdenia žalovaného žalobca nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel.

5. Žalobca v písomnej replike poukázal na to, že právoplatný rozsudok ktorý bol prílohou žaloby jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založenom Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2018 došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva, preto tvrdenia žalovaného o neexistencii a nepreukázaní porušenia práv a povinností len odzrkadľujú jeho prístup k rešpektovaniu príslušných noriem spotrebiteľského práva a princípu ochrany spotrebiteľa. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.22Co/33/2017 tvrdil, že výsledok základného konania, v ktorom spotrebiteľ namieta neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy je úspešným uplatnením práva alebo povinnosti v súdnom konaní ako to má na mysli zákon o ochrane spotrebiteľa. Tvrdil, že § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. Uplatnením neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy listom u jeho zamestnávateľa v nedôvodnej a nezákonnej výške podľa neho preukázateľne došlo k porušeniu jeho spotrebiteľských práv. Argumentácia žalovaného podľa neho vyznieva nielen alibisticky, ale potvrdzuje opodstatnenosť žaloby, keďže žalovaný si na základe predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy naďalej uplatňuje voči spotrebiteľom plnenia napriek vedomosti o ich neperfektnosti, čo možno s použitím analógie z trestného práva považovať za prípad špeciálnej recidívy, kde by sa zadosťučinenie malo zvyšovať a nie znižovať. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co/53/2016 podľa ktorého odradzujúco môže pôsobiť len hrozba straty prevyšujúca nad 50 % sumy, o ktorú chcel veriteľ spotrebiteľa protiprávne pripraviť a tiež na viaceré ďalšie rozhodnutia tohto krajského súdu. Žaloba je plne dôvodná aj preto, že žalovaný aj v súčasnosti, napriek tisíckam rozsudkov vydaných proti nemu používa nekalé obchodné praktiky a snaží sa na úkor spotrebiteľov finančne obohacovať, najmä využívaním neprijateľných zmluvných podmienok. Uplatňovaním nelegitímneho nároku žalovaným bol podľa tvrdenia žalobcu narušený nielen jeho bežný život, ale konaním žalovaného reálne hrozilo výrazné zníženie jeho rodinného rozpočtu a životnej úrovne. Výkon nezákonných zrážok zo mzdy v ňom reálne vyvolal stresové situácie a psychické vypätie. Symbolická suma niekoľko desiatok alebo stoviek eur podľa neho dodávateľa neodradí od neustáleho porušovania spotrebiteľských práv a noriem. Argumentácia žalovaného je preto podľa neho nenáležitá a navrhuje žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6. Žalovaný v duplike označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že v rozhodovacej praxi prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali finančné zadosťučinenie vo výške v ktorej sa dodávateľa obohatil alebo snažil obohatiť na úkor spotrebiteľa. Tvrdil, že žalobca účelovo poukazoval len na staršie rozhodnutia súdov, lebo v súčasnosti súdy priznávajú v sporoch primerané finančné zadosťučinenie vo výške rádovo od 50,-eur do 300,-eur. Žalobca podľa neho nezdôvodnil a nepredložil súdu ani dôkazy na svoje tvrdenia o narušení jeho bežného života uplatňovaním zrážok zo mzdy a o vyvolaní psychického napätia a stresových situácií. Trval na zamietnutí žaloby.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 03.07.2024 na ktorom žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu trval. Základ nároku mal za daný. Čo sa týka jeho výšky a poukazov žalovaného na rozhodnutia Okresného súdu Prešov, k tomu uviedol, že suma 50 až 100 eur priznávaná ako akýsi paušál rôznymi senátmi nebola preskúmavaná odvolacím súdom, lebo nebolo stranami podávané odvolanie. Zároveň poukázal na to, že sankcie napríklad v zmysle , ktoré môžu dať orgány dohľadu v takýchto prípadoch sú až do sumy 50.000,-eur a aj podľa môže Národná banka Slovenska za také porušenia dávať sankciu až do 50.000,-eur, preto výšku žiadanej sumy v okolnostiach veci považuje za primeranú. Tvrdil, že samotný úver žalobcovi ani nebol reálne poskytnutý, lebo ten síce bol v zmluve označený ako spoludlžník, ale označený bol takto v domnienke, že ide o ručenie. Aj takéto označenie spoludlžníka, kedy sa následne vykonávajú zrážky zo mzdy tomu, komu úver ani nebol poskytnutý označil za nekalú obchodnú praktiku.

8. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu trval na nedôvodnosti žaloby poukazujúc na svoje písomné vyjadrenia.

9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých žalobcom predložených listinných dôkazov, keďže vykonanie žiadneho z týchto dôkazov nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sám žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Svidník zo základného konania sp.zn.2Csp/53/2021 ( ), pričom zistil tento skutkový stav:

10. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.2Csp/53/2021 súd zistil, že žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 18.06.2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému, v tom čase podnikajúcemu ešte pod obchodným menom Poštová banka, a.s. povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy č.XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2018 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 03.09.2018 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu a tiež nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému a tiež zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a vykonávania zrážok zo mzdy. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že dňa 03.09.2018 uzatvorila A. D. ako dlžníčka so žalovaným ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli A. D. poskytnuté finančné prostriedky. Tvrdil, že pri uzatváraní zmluvy sa žalovaný voči jeho osobe stále vyjadroval ako o ručiteľovi a aj p. D. ako manželka jeho kolegu ho požiadala len o ručenie za predmetný úver, on sumu vo výške schváleného úveru nikdy neobdržal a s pani D. nie je v žiadnom rodinnom alebo obdobnom pomere, čím ich žalovaný uviedol do omylu. Uviedol, že pri podpise zmluvy im boli zároveň predložené viaceré dokumenty a bolo mu povedané, že ak má byť úver poskytnutý, musí podpísať aj dané listiny. O skutočnosti, že žalovaný ho označil za spoludlžníka a že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy sa podľa svojho tvrdenia v žalobe dozvedel až od svojho zamestnávateľa z listu zo dňa 10.06.2021, na základe ktorého začalo vykonávanie zrážok zo mzdy. Uviedol, že spotrebiteľskú úverovú zmluvu podpisoval ako ručiteľ, táto podlieha súdnej kontrole a namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, lebo tá nebola s ním individuálne dojednaná, ale bola mu predložená na podpis spolu so spotrebiteľskou zmluvou, mohol tak zmluvu ako celok len odmietnuť alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Tvrdil, že aj keď dohoda je vyhotovená vo forme osobitnej listiny, v rozpore s o ochrane spotrebiteľa nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Konanie žalovaného, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku. Poukázal na to, že napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie a že žalovaný diktuje jednostranne výšku dlhu bez odsúhlasenia súdom, jeho zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy, ktoré on nemá možnosť priamo zastaviť či obmedziť. Žalobca tvrdil, že jednalo sa v danom prípade o spotrebiteľský úver, preto zmluva o úvere musela obsahovať náležitosti

podľa o spotrebiteľských úveroch, pričom tá neobsahuje náležitosti podľa a tohto zákona, teda dobu trvania zmluvy a predpoklady použité na výpočet RPMN, čo robí úver bezúročným a bez poplatkov, navyše žalovaný v kontraktačnom procese žiadnym spôsobom neskúmal bonitu dlžníka, v dôsledku čoho veriteľ nemá nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov, preto si žalovaný prostredníctvom zrážok zo mzdy uplatňuje pohľadávku v nezákonnej výške. Obava, že žalovaný zasiahne do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním jeho zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. Preto v záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia a to aj voči zamestnávateľovi, ktorého označil ako stranu konania z dôvodu, že umožňuje neodkladné opatrenie len vo vzťahu k strane konania, pričom voči platiteľovi mzdy si okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok žiadne iné nároky neuplatňuje.

11. Uznesením zo dňa 29.06.2021 č.k.2Csp/53/2021-28 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť veriteľovi ( tu žalovanému ) zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu ( v uznesení označenému ako žalovaný v 2./ rade) povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie, v ktorom tvrdil, že dohoda o zrážkach bola tu uzatvorená platne, neodporuje zákonu ani ho neobchádza, nijako žalobcu neohrozí, lebo vymôcť sa prostredníctvom nej môže len suma, ktorú žalobca reálne dlží a ktorú podľa zmluvy bol povinný vrátiť tak či tak, poukázal tiež na to, že žalobca uhradil doposiaľ z úveru len malú časť istiny a práve tým zapríčinil, že bol nútený pristúpiť k zrážkam zo mzdy. Tvrdil, že uzatvorenie dohody o zrážkach neodporuje § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa, lebo jej uzatvorenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, dohoda bola uzatvorená na samostatnom dokumente a obsahovala spolu so sprievodnou dokumentáciou dostatočné vysvetlenie inštitútu zrážok zo mzdy, teda žalobca už pred jej podpisom bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Podaním zo dňa 06.08.2021 zamestnávateľ žalobcu oznámil súdu, že na základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia pozastavil vyplácanie zrážok žalovanému. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.7CoCsp/47/2021-69 zo dňa 29.11.2021 bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy potvrdené. Keďže svojho zamestnávateľa žalobca označil za stranu sporu len pre časť konania o neodkladnom opatrení s tým, že žiadne iné nároky si voči nemu neuplatňuje, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení dňa 31.12.2021 pokračoval súd v konaní už len so žalovaným.

12. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vo veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 28.03.2022, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril žalobca s ním spolu s uzavretím zmluvy o úvere je platným zabezpečovacím inštitútom prípustným aj v spotrebiteľských vzťahoch. Keďže zákon povoľuje také zabezpečenie, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť že ide o neplatnú dohodu alebo neprijateľné dojednanie, listinnými dôkazmi bolo podľa neho preukázané, že dohoda bola uzatvorená na samostatnom dokumente, z ktorého vyplýva, že je riadne špecifikovaná a uvedená zabezpečovaná pohľadávka, je uvedená výška maximálnej mesačnej zrážky ktorá je vo výške mesačnej splátky aj s poistením, sú v nej riadne uvedené aj dôsledky jej uzatvorenia, čím sú splnené podmienky ust. na ktoré žalobca poukazoval v žalobe. Žalobca podľa neho mal možnosť dohodu odmietnuť a táto nebola podmienkou poskytnutia úveru. Z vyjadrení žalobcu je podľa neho zrejmé, že hoci mal možnosť sa dostatočne oboznámiť so všetkými podkladmi a dôsledkami uzatvorenia zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, ku všetkým týmto dokumentom pristupoval absolútne ľahostajne, tieto ho nezaujímali, pričom takéto ľahkovážne konanie nepožíva právnu ochranu ani v prípade, že ide o spotrebiteľa.

13. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 15.03.2023 tak, že tejto bolo v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bol proti žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Prvým dôvodom vyhovenia žaloby a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy podľa odôvodnenia rozsudku bolo, že na strane žalobcu absentovala vôľová zložka uzavrieť dohodu o zrážkach, jej podpis bol podľa záveru súdu ( viď bod 31 odôvodnenia rozsudku) žalobcovi vnútený, preto podľa ide o neplatný právny úkon. Druhým dôvodom bolo, že dohoda je neurčitá aj z civilistického hľadiska, pretože neobsahuje kvantifikáciu zabezpečovaného nároku, určenie jeho celkovej výšky a žalobca v čase jej uzavretia nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné, pričom nedokázal rozpoznať ani nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Tretím dôvodom bolo podľa záveru

súdu ( viď bod 33 odôvodnenia rozsudku), že postup žalovaného sa dá považovať za nekalú praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu a ďalším, v poradí už štvrtým dôvodom bolo podľa rozsudku ( viď bod 38 odôvodnenia) to, že aj samotná žiadosť žalovaného zamestnávateľovi žalobcu o zrážky zo mzdy neobsahovala kvantifikáciu celkovej sumy, ktorá má byť žalobcovi zo mzdy zrazená a jeho pohľadávka je tak neurčitá. Vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Svidník nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2023.

14. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka ( č.l.8 spisu ) bolo zistené, že žalobca v zmluve označený bol ako spoludlžník dlžníka A. D., aj pri mieste určenom na podpis zmluvy bolo výslovne uvedené, že svoj podpis pripája ako spoludlžník, pričom predmetom zmluvy bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru určeného na refinancovanie v schválenej výške úveru 15.000,-eur. Zo žalobcom predloženej výzvy jeho zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok zo mzdy ( č.l.13 spisu ) zo dňa 10.06.2021 súd zistil, že žalovaný s predložením dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu uviedol ako výšku pohľadávky, ktorú eviduje voči žalobcovi sumu 17.572,64 eur s tým, že pohľadávka je naďalej úročená. Zrážky žiadal vykonávať vo výške 242,97 eur rovnajúcej sa výške dohodnutej mesačnej splátky úveru.

15. Žalobca tu v spore, poukazujúc na vyššie uvedené súdne konanie a rozhodnutie a tvrdiac, že v predmetnom konaní úspešne na súde ubránil svoje spotrebiteľské právo má za to, že sú naplnené zákonné podmienky pre priznanie mu primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle veta tretia o ochrane spotrebiteľa účinného v tom čase. Výšku požadovaného zadosťučinenia vyvodzoval z výšky sumy zrážok, ktoré od neho žalovaný žiadal vymôcť prostredníctvom zrážok zo mzdy s tým, že uplatňuje si päťnásobok sumy navrhovaných mesačných zrážok špecifikovaných v žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10.06.2021 ( 242,97 eur x 5 sa rovná 1.214,85 eur).

16. Súd vychádzajúc z tvrdení strán a výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu čo do základu je plne dôvodná a čo do výšky je dôvodná v časti. Žalobcovi podľa názoru súdu vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré v okolnostiach tu súdenej veci bolo dôvodné priznať mu vo výške 300,-eur, a to z nasledujúcich dôvodov.

17. Niet pochýb, a nebolo to medzi stranami ani sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s. a žalobcom ako spoludlžníkom dlžníka A. D. zo dňa 03.09.2018 je spotrebiteľskou zmluvou, čo už bolo právoplatne ustálené aj v základnom konaní.

18. Čo sa týka samotného nároku, podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024 proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Nakoľko podľa o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.07.2024 ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024, vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024, súd pri právnom posúdení veci a nároku žalobcu vychádzal z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa účinného do 30.06.2024.

20. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný predložil prostredníctvom poverenej spoločnosti zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o realizáciu zrážok zo mzdy na základe s právom rozpornej dohody o zrážkach zo mzdy, ako to bolo právoplatne ustálené v základnom konaní. Je nedôvodná obrana žalovaného voči základu nároku žalobcu, lebo ak uplatnil dohodu o zrážkach bez toho, aby si s odbornou starostlivosťou preveril jej platnosť, určitosť, prípustnosť, prijateľnosť, potom jednoznačne je porušiteľom práv žalobcu v súvislosti s použitím dohody o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie žalovaného, že na priznanie

zadosťučinenia musela by byť vo výroku rozsudku konštatovaná neprijateľná zmluvná podmienka nemá oporu ani v zákone, ani v stabilizovanej judikatúre. Bol to žalovaný, kto pri vymáhaní svojej pohľadávky použitím dohody o zrážkach zo mzdy konal spôsobom, ktorý súd v základnom konaní právoplatne označil za neprijateľný a rozporný s právom a to hneď z viacerých dôvodov ( neplatnosť dohody pre nedostatok vôle ju uzavrieť, tiež pre neurčitosť dohody a aj neurčitosť samotnej žiadosti o zrážky, postup žalovaného vyhodnotený bol zároveň ako nekalá obchodná praktika). Z pohľadu súdu relevantné a významné je tu navyše aj to, že žalovaný ako profesionál v oblasti vymáhania pohľadávok pristúpil k použitiu danej dohody o zrážkach zo mzdy voči žalobcovi v čase ( 10.06.2021), kedy už existovalo vo vzťahu k nemu množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí, ktoré konštatovali neprípustnosť použitia týchto dohôd o zrážkach zo mzdy. Súd poukazuje v tejto súvislosti napríklad na uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.04.2021 sp.zn.16Csp/17/2021, či uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.04.2021 sp.zn.20CoCsp/6/2021 ukladajúce žalovanému povinnosť zdržať sa použitia obdobných dohôd o zrážkach zo mzdy, alebo na uznesenie Krajského súdu v Prešove ešte zo dňa 15.12.2020 sp.zn.5CoCsp/51/2020 kde rovnako bola potvrdená povinnosť žalovaného zdržať sa použitia obsahovo totožnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá rovnako ako tu uzatvorená bola na samostatnej listine a ktorej použitie sa žalovaný snažil obhájiť argumentmi totožnými s tými, ktoré použil aj vo veci tunajšieho súdu . Išlo tak na strane žalovaného pri použití dohody o zrážkach zo mzdy v júni 2021 voči žalobcovi nepochybne o konanie s nedostatkom odbornej starostlivosti na jeho strane ( viď o ochrane spotrebiteľa) a konanie, ktoré už právoplatne bolo označené za nekalú obchodnú praktiku. Nekalý postup žalovaného a práve žalovaným uskutočnené uplatnenie dohody o zrážkach zo mzdy viedli v konečnom dôsledku k súdnemu konaniu vo veci a jeho výsledku, preto sa žalovaný svojej zodpovednosti za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu v žiadnom prípade zbaviť nemôže.

21. Podľa názoru súdu preto žalobcovi právo na primerané finančné zadosťučinenie proti žalovanému z dôvodu splnenia všetkých zákonných podmienok v zmysle vyššie citovaného § 3 ods.5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa vzniklo.

22. Predloženým rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 15.03.2023, č.k.2Csp/53/2021-94 žalobca preukázal úspešné uplatnenie porušenia svojich práv. Ak žalovaný tvrdil, že uplatnením dohody o zrážkach nechcel sa bezdôvodne obohatiť, ale len uplatnil svoju pohľadávku, tak súd mu pripomína, za akých konkrétnych okolností a akým spôsobom k tomu došlo, keď predchádzal tomu úplne zrejmý nedostatok odbornej starostlivosti a nekalá obchodná praktika. Bol to práve žalovaný, kto pri vymáhaní pohľadávky konal s nedostatkom odbornej starostlivosti, v rozpore s dobrými mravmi, teda niet pochýb, že zodpovednosť za výsledok a stav, ktorý nastal nesie práve žalovaný. Žalovaný sa domáhal na žalobcovi zaplatenia vysokej finančnej čiastky na základe neplatného právneho úkonu, prostredníctvom zrážok zo mzdy, teda siahajúc na základný zdroj živobytia žalobcu, čo nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ustanovenia o ochrane spotrebiteľa ( k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. ).

23. Ak žalovaný tvrdil, že z jeho strany k porušeniu žiadneho práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa či osobitnými predpismi nedošlo, tak tu súd opäť poukazuje na to, že žalovaným porušenými zákonnými ustanoveniami sú napr. § 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa podľa ktorého odbornou starostlivosťou na účel daného zákona sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, a tiež § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa upravujúci klamlivé konanie a nekalé praktiky. Súd podporne poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2022 sp.zn.20CoCsp/33/2022, z ktorého cit „Žalovaný požadoval od žalobcu plnenie, na ktoré zjavne nárok nemal. Takéto konanie žalovaného, ktoré mohlo mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( bod 12 odôvodnenia). Podľa názoru odvolacieho súd na úspešné uplatnenie práva postačuje jednak aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou, avšak navyše v prejednávanom prípade žalovaný zlyhal pokiaľ postupoval zjavne v rozpore s odbornou starostlivosťou. Je nepochybné, že neopodstatnené uplatňovanie súm („len tak skúsime“) bez akéhokoľvek podkladu

voči spotrebiteľom je nutné zahrnúť do kategórie rozporu s odbornou starostlivosťou, ale aj rozporu s dobrými mravmi “ ( bod 14 odôvodnenia).

24. Žalovaný nepodal odvolanie proti rozsudku vo veci , kde bolo jeho konanie vyhodnotené ako nekalá praktika, preto spochybňovanie, či ďalšie preskúmavanie záverov právoplatného a záväzného súdneho rozhodnutia v tomto konaní je neprípustné a súd, viazaný rozsudkom v základnej veci preto obranu žalovaného spochybňujúcu základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie mal za nedôvodnú.

25. Nakoľko žalovaný voči žalobcovi konal spôsobom, ktorý bol právoplatne posúdený ako rozporný s právom a nekalá praktika, je toto konanie konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou ( ), a dobrými mravmi. Uvedené porušenie práva a povinností žalovanému vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa súd s poukazom na veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa považuje za dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi, ktorý úspešnou obranou voči takýmto nedôvodným nárokom v pôvodnom konaní na súde úspešne uplatnil svoje práva. Preto aktuálna snaha žalovaného v konaní o primerané finančné zadosťučinenie relativizovať, či zľahčovať svoje pochybenia konštatované v základnom konaní, ktorého výsledkom je súd viazaný neobstojí.

26. Povinnosťou žalovaného vzhľadom na predmet jeho činnosti bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na vymáhanie pohľadávok, slúžiace na ochranu spotrebiteľa. K tvrdeniu žalovaného, že uplatnením pohľadávky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy len realizoval svoje právo súd uvádza, že v okolnostiach veci tieto tvrdenia absolútne nemôžu obstáť, lebo už v tom čase existovalo množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí súdov naprieč republikou, ktoré také konanie žalovaného vyhodnotili ako neprípustné a protiprávne a o ktorých žalovaný musí mať vedomosť, keďže sa týkali práve jeho.

27. K výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú žalobca odvíjal od sumy zrážok, ktorú od neho žalovaný prostredníctvom zamestnávateľa žiadal súd uvádza, že výška primeraného finančného zadosťučinenia sa vôbec nemusí ( i keď môže) odvíjať od výšky potenciálneho majetkového prospechu či bezdôvodného obohatenia alebo ujmy spotrebiteľa. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle tretia veta o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. publikované pod č. R 48/2022).

28. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované, nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritériá, ktoré by spotrebiteľ mal tvrdiť a dokazovať, neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení výšky požadovaného zadosťučinenia žalobcom. Žalobca v žalobe logicky a dostatočne odôvodnil výšku požadovaného zadosťučinenia keď uviedol, že odvodzuje ho od výšky zrážok, ktoré žalovaný protiprávne vymáhal cez dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, že uplatňuje päťnásobok sumy mesačnej zrážky. Úvaha zvolená žalobcom pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvodzujúca ho od sumy ktorú od neho žalovaný nedôvodne žiadal síce má určitú logiku vo vzťahu k preventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko odradiť dodávateľa od recidívy môže práve jeho uvedomenie si, že čím vyššiu sumu od spotrebiteľa bude nedôvodne žiadať, tým vyššie finančné zadosťučinenie v prípade úspešného uplatnenia ochrany spotrebiteľom následne bude musieť poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo vzťahu k tomu, aby sa žalovaný v budúcnosti nedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení v takej výške môže byť práve v takom prípade naplnený. To ale neznamená, že výška zadosťučinenia musí byť nevyhnutne matematicky zhodná so sumou, alebo s nejakou časťou sumy o ktorú sa veriteľ chcel obohatiť. Súd v okolnostiach veci za primeranú sumu zadosťučinenia považoval sumu 300,-eur.

29. K nedôvodnosti obrany žalovaného ohľadom ním tvrdenej absencie ujmy na strane žalobcu súd poukazuje tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde“ ( citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.3CoCsp/25/2021, ďalej k tomu pozri napr. rozsudky KS v Prešove sp.zn.20CoCsp/31/2021, , , , ).

30. Preto aj obrana žalovaného, že žalovanému nehrozila a nevznikla žiadna ujma je nedôvodná. V tejto súvislosti je najmä potrebné dodať, že naposledy účinné znenie ust. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Zákon podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená ujma nevyžaduje ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Cdo/127/2017). V ňom Najvyšší súd okrem iného v súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením podľa konštatoval, že „zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody ( bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.“

31. Pri posúdení dôvodnosti výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je potom treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií. Možno tak hovoriť o funkcii satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri určení jeho výšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu a konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa, ekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad nebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe. Čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, niet pochýb o tom, že požadovanie nedôvodných nárokov zo strany žalovaného od spotrebiteľa a to navyše cez zrážky zo mzdy, teda siahnutím na základný prostriedok zabezpečovania príjmu a obživy logicky znamená obmedzenie komfortu spotrebiteľa, berie mu čas a kľud. Žalobca sa tu musel aktívne brániť nedôvodným nárokom z dohody o zrážkach, ak chcel zabrániť nedôvodným zrážkam zo mzdy, musel urýchlene vyhľadať advokáta, ktorý ho v konaní zastupoval a podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Súd považuje za legitímne a spravodlivé priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,-eur. Zohľadnil primerane aj rozhodovaciu prax súdov majúc na pamäti zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodovania, samozrejme, pri zohľadnení faktu, že každá vec vo svojich konkrétnych skutkových okolnostiach môže byť odlišná a že paušalizovanie toho, čo je v konkrétnom prípade „primerané“ nie je možné.

33. K výške nároku žiadaného žalobcom súd uvádza, že ojedinele síce existujú súdne rozhodnutia, kde boli priznané tisícové sumy zadosťučinenia, ale tie už len vzhľadom na povahu nároku, ktorý je veľmi výrazne závislý od konkrétnych okolností každej jednej konkrétnej veci nemožno považovať za „ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ ( ), keď navyše súdu z jeho činnosti sú známe aj rozhodnutia, kde prisúdená bola omnoho nižšia suma finančného zadosťučinenia. Viď napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.11Csp/6/2022, ktorý z požadovanej sumy 5.178,71 eur priznal spotrebiteľovi za protiprávne použitie dohody o zrážkach zo mzdy finančné zadosťučinenie vo výške 50,-eur, a to v situácii kedy aj boli reálne vykonané zrážky, alebo rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn.7Csp/6/2022, ktorý z požadovanej sumy XX.XXX,XX eur priznal spotrebiteľovi za protiprávne použitie dohody o zrážkach zo mzdy finančné zadosťučinenie vo výške 250,-eur, a to v situácii kedy aj bola reálne vykonaná zrážka zo mzdy. Ďalej súd poukazuje napríklad na rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn.4Csp/13/2022, ktorý z požadovanej sumy X.XXX,XX eur priznal spotrebiteľovi

za protiprávne použitie dohody o zrážkach zo mzdy finančné zadosťučinenie vo výške 200,-eur, a to v situácii kedy aj bola reálne vykonaná zrážka zo mzdy.

34. Pokiaľ ide o nepriznanie nároku v celej požadovanej výške, súd zohľadnil, že v danom prípade reálne k zrážkam zo mzdy žalobcu nedošlo ( žiadosť o zrážky bola zo dňa 10.06.2021 a už 29.06.2021 bolo nariadené neodkladné opatrenie zakazujúce ich vykonávať, čo zamestnávateľ žalobcu podľa oznámenia na č.l.52 spisu rešpektoval). Na druhej strane ale zohľadnil aj to, že sa tak stalo zjavne len vďaka súdom vydanému neodkladnému opatreniu. Suma primeraného finančného zadosťučinenia žiadaného žalobcom vo výške až 1.214,85 eur podľa názoru súdu bola vzhľadom na okolnosti veci zjavne neprimeraná. Súd zohľadnil napr. sumy, ktoré sa priznávajú obetiam trestných činov, alebo pozostalým obetí pri dopravných nehodách, alebo sumy priznávané poškodeným pri ujmách na zdraví. Ak podľa o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia napr. šok ťažkého stupňa podľa položky 246 sadzieb bodového hodnotenia za bolesť pri úrazoch je hodnotený počtom bodov 60, čo napr. v roku 2020 znamenalo pri hodnote bodu 21,84 eur bolestné vo výške 1.310,40 eur, tak potom podľa názoru súdu v tomto prípade, kedy neboli zistené ani tvrdené žiadne mimoriadne následky u žalobcu a jeho živote ( nad rámec toho, čo logicky vyplýva z toho, že nedôvodne mu hrozili vysoké zrážky zo mzdy ), ani žalobcovi ako primerané finančné zadosťučinenie za útrapy spojené s porušením jeho práv nemožno priznať sumu 1.214,85 eur. Ak z iných obdobných sporov o primerané finančné zadosťučinenie ( viď aj vyššie uvedené súdne rozhodnutia) sú súdu známe prípady, kde boli spotrebiteľom priznané nižšie sumy ako tu žalobca žiadal, a to aj v situácii keď napr. reálne došlo k zrážkam zo mzdy a vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, čo sa tu nestalo, alebo kde dodávateľ pri vymáhaní predmetnej sumy postupoval voči spotrebiteľovi mimoriadne agresívne, telefonicky obťažoval príbuzných spotrebiteľa so žiadosťami o plnenie, osobne navštevoval pri vymáhaní nedôvodného plnenia domácnosť spotrebiteľa, podával trestné oznámenia a podobne, tak súd v rámci proporcionality a primeranosti musel zohľadniť, že tu o žiadny taký prípad nešlo, aspoň nič také žalobca netvrdil a nepreukázal. Súd zohľadnil aj to, že nešlo tu o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobcu, či o vykonávanie zrážok na už preplatený úver, nakoľko z pripojeného spisu je zrejmé, že pri poskytnutej úverovej istine 15.000,-eur bolo na úver do dňa 24.03.2021 dlžníkmi celkovo vrátených len 2.486,54 eur ( viď listina aktuálny stav úveru na č.l.38 spisu ). K tvrdeniam žalobcu, že nekalou praktikou malo byť aj jeho označenie do zmluvy ako spoludlžníka v situácii, že ten sa domnieval že je len ručiteľom súd uvádza, že odhliadnuc od toho, že v zmluve a aj v mieste, kde žalobca na ňu pripojil svoj podpis je jasne a zrozumiteľne uvedené že je spoludlžníkom, nie ručiteľom a jeho tvrdenie, že bolo mu zo strany žalovaného povedané že bude ručiteľom nebolo nijako preukázané, uvedená skutočnosť nebola pre tú súdený spor nijako relevantná, nakoľko v základnom konaní už postup žalovaného pri uzavretí zmluvy ako nekalá praktika označený bol ( aj keď z iných dôvodov) a preto na to už prihliadnuté bolo. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Na druhej strane, ani symbolické finančné zadosťučinenie nebolo by tu na mieste, nakoľko z hľadiska zákonom predpokladaného účelu by sa také zjavne minulo účinkom a účelu zákona. Preto súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,-eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 35. Súd pri výške takto priznaného zadosťučinenia zohľadnil vo vzťahu k jeho sankčnej a odradzujúcej funkcii v neprospech žalovaného skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad obdobného konania žalovaného, čo je zrejmé už z výpočtu súdnych rozhodnutí v predošlých častiach tohto odôvodnenia týkajúcich sa žalovaného. Ak ani doterajšie rozhodnutia nemali na žalovaného dostatočný odradzujúci účinok, bolo namieste zadosťučinenie zvýšiť. Žalovaný snažil sa vymôcť svoj vysoký nárok voči žalobcovi nie cestou súdu, ale cestou mimosúdneho výkonu zrážkami zo mzdy. Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia a určovaní jeho výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby prostredníctvom jeho priznania spotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov.

36. Na druhej strane, ak žalobca opakovane zdôrazňoval sankčný význam zadosťučinenia a poukazoval na výšku sankcií od dohľadných orgánov, tak k tomu súd uvádza, že z pohľadu celkovej sankcie pre žalovaného spočívajúcej v tom, „čo ho bude zásah do práv žalobcu stáť“ nemožno opomenúť, že jeho majetková sféra za porušenie spotrebiteľských práv dotknutá je nielen platením samotného finančného zadosťučinenia žalobcovi, ale aj platením žalobcovi prisúdených trov konania ( v základnom konaní tieto trovy boli žalobcom vyčíslené vo výške 909,60 eur, k čomu treba ako zásah do majetkovej sféry

žalovaného prirátať aj súdny poplatok hradený žalovaným v základnom konaní a pribudnú k tomu aj trovy tohto konania a súdny poplatok zaň). Pre úplnosť treba zároveň uviesť, že priznanie náhrady trov konania žalobcovi nie je dôvodom na nepriznanie zadosťučinenia vôbec, lebo trovy mu vznikli, nakoľko sa musel brániť nedôvodnému nároku, nie je to jeho príjem, či zisk, ale len kompenzácia zmenšenia majetku vynaloženého na obranu v súdnom spore. Náhradou trov konania sa žalobcovi ako spotrebiteľovi vrátilo len to, o čo prísť nikdy nemal. Nie je to teda žiadne zadosťučinenie. Ak by preto táto skutočnosť bola dôvodom pre nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa by bolo zbytočným. Nemalo by žiaden sankčný a odradzujúci ( súčasne preventívny) účinok na dodávateľov, ak by pri zjavnom porušení práv spotrebiteľov mohli sa vyhnúť sankcii v podobe platenia finančného zadosťučinenia len tým, že sa svojich nedôvodných nárokov nedomôžu a že len budú musieť kompenzovať spotrebiteľovi vynaložené trovy konania. Preto priznanie náhrady trov žalobcovi nemohlo byť dôvodom pre nepriznanie mu zadosťučinenia vôbec, avšak z pohľadu žalobcom zdôrazňovanej sankčnej funkcie zohľadnené a premietnuté do výšky zadosťučinenia byť muselo.

37. Čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, súd zohľadnil, že žalobca sa tu musel aktívne brániť nedôvodnému nároku žalovaného a to mimoriadne rýchlo, aj cestou neodkladného opatrenia nakoľko zrážky mali reálne započať. Hrozba nebola v akademickej rovine, ale bola bezprostredná a vysoká. Žalobca musel vyhľadať advokáta, ktorý ho zastupoval v pôvodnom konaní a súd zohľadnil aj dĺžku stavu neistoty žalobcu. Žalovaný v konaní napriek množstvu nedostatkov ktoré boli následne zistené a napriek tomu, že už existovali súdne rozhodnutia, ktorými bol daný postup vymáhania zo strany žalovaného označený za protiprávny stále trval na svojom nároku a zákonnosti jeho postupu, podanej žalobe sa bránil, podal odvolanie voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, čo síce bolo jeho nesporným právom, avšak zároveň to malo vplyv na dĺžku a predlžovanie stavu neistoty žalobcu, čo je kritérium na ktoré súd tiež pri rozhodovaní o výške zadosťučinenia má prihliadať. Žalovaný obhajobou toho, čo už mnohokrát a dávno bolo právoplatne súdmi posúdené ako neobhájiteľné u žalobcu sám výrazne prispel k predlžovaniu stavu a pocitov neistoty, ktoré sú logicky so súdnym konaním spojené vždy´.

38. Súd preto obranu žalovaného v spore s výnimkou tvrdení o neprimeranej výške požadovaného zadosťučinenia nepovažoval za dôvodnú. Súd považuje za legitímne a spravodlivé priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume, ktorá tu predstavuje v podstate len malú časť žalovaným nedôvodne cez zrážky zo mzdy vymáhaného nároku. Z tohto pohľadu súd vyhodnotil argument o tom, že primeraným finančným zadosťučinením sa má kompenzovať nemateriálna ujma, ktorá vznikla, a nie ujma majetková. Nie je totiž vylúčené, aby výška nemateriálnej ujmy, ak jej mantinely nie sú zákonom stanovené, bola obdobná, zhodná, vyššia alebo nižšia ako ujma, ktorá oprávnenej osobe hrozila v majetkovej sfére.

39. Súd v danom prípade zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k názoru, že je potrebné žalobe vyhovieť práve čo do sumy 300,-eur.

40. Podľa názoru súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov uplatnených za takých okolností ako v tu súdenej veci nestačí len strohé konštatovanie súdu o porušení práv, ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom.

41. Súd tak za primerané finančné zadosťučinenie na odčinenie všetkých útrap a dôsledkov u žalobcu a na druhej strane na efektívne odradenie žalovaného od opakovania takých postupov považuje tu sumu 300,- eur. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel čo do zaplatenia sumy 300,-eur a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. 42. Čo sa týka výroku o trovách konania, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ).

43. Žalobca v základe nároku bol plne úspešný, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy súdu, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k -

Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 k , cit „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu ( sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Obdobne v tejto súvislosti pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co/20/2017 kde pri priznaní len 50 % zo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad tu prejednávanej veci.

44. Súd je toho názoru, že v prípadoch keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom súčasne neuplatňuje sa žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom usporiadaní veci nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne „trafil“ do úvahy súdu pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď nemá ustanovenie totožné s ust. účinným do 30.6.2016, ktoré bolo priamym zákonným podkladom pre to, aby aj v prípade len čiastočného úspechu mohla byť priznaná plná náhrada trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie uvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy niet dôvod na ustúpenie od takého záveru. To je aj názor tunajšieho súdu. Úvaha súdu sa tu týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle , tak aj v súčasnosti podľa ust. v spojení s a sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia ( tu zo sumy 300,-eur).

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka súd v súlade s a o súdnych poplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vzhľadom na zákonné oslobodenie žalobcu od tejto povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.