Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-361-2013.pdf
PDF · 79.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/361/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu X. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v B. XXX, zastúpeného JUDr. Dušanom Černákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. osloboditeľov 25 proti žalovanej : FÚRA s.r.o., so sídlom v Rozhanovciach, SNP 77, IČO : 36 211 451, zastúpenej : JUDr. Rudolf Manik, PhD. - ADVOKÁT s.r.o. so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, o zaplatenie 1.350,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 12. júla 2013, č.k. 7C/50/2010-80 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, t.j. vo výroku o náhrade trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa :
1) zastavil konanie o zaplatenie sumy 1.350,- eur s príslušenstvom titulom náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru a odchodného vo výške priemerného mesačného zárobku, 2) vyslovil, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eura na účet zástupcu žalobcu V.. X. Č., advokáta so sídlom Námestie osloboditeľov 25, Michalovce, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
Uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice - okolie č.k. 7C/50/2010-27 zo dňa 21.10.2010 boli spojené veci vedené Okresným súdom Košice - okolie pod sp.zn. 7C/50/2010, 7C/167/2010, 7C/169/2010 a 7C/174/2010 na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 7C/50/2010.
Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 7C/50/2010 bolo uloženie povinnosti žalovanej preradiť žalobcu na inú prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnej spôsobilosti. V konaní vedenom pod sp. zn. 7C/167/2010 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej mu žalovanou, ktorá mu bola doručená 12.7.2010, v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/169/2010 sa domáhal určenia, že jeho pracovný pomer u žalovanej skončil dňa 10.5.2010 okamžitým skončením pracovného pomeru z jeho strany a v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/174/2010 zaplatenia sumy 1.350,- eur s príslušenstvom titulom náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru a odchodného vo výške priemerného mesačného zárobku.
Uznesením č.k. 7C/50/2010-49 zo dňa 1.7.2011 súd konanie v zmysle § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. v časti o uloženie povinnosti žalovanej preradiť žalobcu na inú prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnej spôsobilosti (pôvodne vedené pod sp. zn. 7C/50/2010) a v časti o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi žalovanou (pôvodne vedené pod sp.zn. 7C/167/2010) zastavil s tým, že o trovách
konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci. Súčasne bolo rozhodnuté o vrátení kráteného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 92,87 eura.
Uznesením č.k. 7C/50/2010-62 z 19.11.2012 súd konanie v zmysle § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovanej skončil dňa 10.5.2010 písomným okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcom z 6.5.2010 (pôvodne vedené pod sp.zn. 7C/169/2010) zastavil s tým, že o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci. Súčasne bolo rozhodnuté o vrátení kráteného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 92,87 eura.
Po prvom pojednávaní vo veci dňa 19.11.2012 žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podaním zo dňa 3.12.2012 zobral svoj návrh o zaplatenie sumy 1.350,- eur v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a zaviazať žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania.
Uviedol, že účastníci konania na pojednávaní dňa 19.11.2012 zhodne uviedli, že spôsob skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovanej okamžitým skončením zo dňa 6.5.2010 nie je sporný. Žalovaná teda po začatí súdneho konania akceptovala spôsob skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu, a teda aj dôvod, ktorý viedol žalobcu k skončeniu pracovného pomeru so žalovanou, a to nepreradenie žalobcu na inú prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnej spôsobilosti. Vychádzajúc z uvedeného, návrh v časti o uloženie povinnosti žalovanej preradiť žalobcu na inú prácu doručený súdu dňa 13.2.2010 pôvodne vedený pod sp. zn. 7C/50/2010, ďalej návrh v časti o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalobcovi žalovanou pôvodne vedený pod sp.zn. 7C/167/2010, ako aj návrh v časti o určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovanej skončil dňa 10.5.2010 okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalobcu pôvodne vedenom pod sp.zn. 7C/169/2010 boli podané dôvodne, a k ich späťvzatiu došlo pre správanie žalovanej. Späťvzatie návrhu v uvedených častiach procesne zavinila žalovaná. Právo na náhradu trov konania preto v uvedených častiach konania patrí žalobcovi, v súlade s druhou vetou citovaného ust. § 146 ods. 2 O.s.p..
Ďalej uviedol, že z vyjadrení účastníkov na pojednávaní konanom dňa 19.11.2012 a z písomného podania žalobcu z 28.4.2011 a žalovanej z 23.1.2013 možno vyvodiť záver, že žalovaná žalobcovi po začatí konania zaplatila sumu 1.194,98 eura. Súd má za to, že zastavenie tohto konania pôvodne vedeného pod sp.zn. 7C/174/2010 procesne zavinila žalovaná, ktorá po začatí konania žalobcovi plnila, čo vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 23.1.2013. Žalovaná síce plnila žalobcovi iba časť žalovanej sumy, avšak súd má za to, že neplnila iba v nepatrnej časti. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, právo na náhradu trov konania v časti o zaplatenie náhrad titulom skončenia pracovného pomeru patrí v zmysle druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. žalobcovi v plnom rozsahu.
Uznesením č.k. 7C/50/2010-27 z 21.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2010 súd spojil veci vedené pod sp.zn. 7C/50/2010, 7C/167/2010, 7C/169/2010 a 7C/174/2010 do spoločného konania pod sp.zn. 7C/50/2010. Odmenu za úkony právnej služby vykonané v jednotlivých konania do 16.11.2010 súd preto posudzoval ako úkony vykonané samostatne v jednotlivých konania a na úkony uskutočnené po 16.1.2010 aplikoval ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
V časti konania o uloženie povinnosti žalovanej preradiť žalobcu na inú prácu než je práca vodiča nákladného motorového vozidla pôvodne vedeného pod sp. zn. 7C/50/2010, pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu, nakoľko hodnotu práva nie je možné vyjadriť v peniazoch podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, súd priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 125,40 eura, a to: 1/ odmeny zástupcu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 1.2.1010, návrh na začatie konanie z 8.3.2010) á 55,49 eura/úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky, 2/ z režijného paušálu 2 x 7,21 eura a 3/ krátenej časti súdneho poplatku vo výške 6,63 eura podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., nakoľko o vrátení súdneho poplatku vo výške 92,87 eura rozhodol uznesením č.k. 7C/50/2010-49 z 1.7.2011; t.j. trovy konania v celkovej výške 132,03 eura.
V časti konania o určenie, že skončenie pracovného pomeru žalovanej so žalobcom urobené výpoveďou zo strany žalovanej je neplatné pôvodne vedeného pod sp. zn. 7C/167/2010, pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu, nakoľko hodnotu práva nie je možné vyjadriť v peniazoch podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, súd priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 125,40 eura, a to: 1/ odmeny zástupcu
za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.7.2010, návrh na začatie konanie z 28.7.2010) á 55,49 eura/úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky, 2/ z režijného paušálu 2 x 7,21 eura, t.j. trovy konania v celkovej výške 125,40 eura. (Z návrhu na začatie tohto konania súdny poplatok nebol zaplatený.)
V časti konania o učenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovanej skončil dňa 10.5.2010 písomným okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcom z 6.5.2010 pôvodne vedeného pod sp. zn. 7C/169/2010, pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu, nakoľko hodnotu práva nie je možné vyjadriť v peniazoch podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, súd priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 125,40 eura, a to: 1/ odmeny zástupcu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.7.2010, návrh na začatie konanie z 28.7.2010) á 55,49 eura/úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky, 2/ z režijného paušálu 2 x 7,21 eura a 3/ krátenej časti súdneho poplatku vo výške 6,63 eura podľa § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb., nakoľko o vrátení súdneho poplatku vo výške 92,87 eura bolo rozhodnuté uznesením č.k. 7C/50/2010-62 z 19.11.202; t.j. trovy konania v celkovej výške 132,03 eura.
V časti konania o zaplatenie sumy 1.350,- eur pôvodne vedeného pod sp. zn. 7C/174/2010, pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzajúc zo sumy 1.194,98 eura, ktorú žalovaná plnila žalobcovi, súd priznal žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 206,55 eura, a to: 1/ odmeny zástupcu za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.3.2010, návrh na začatie konanie z 8.3.2010, podanie na súd zo dňa 7.4.2010) á 61,64 eura/úkon podľa § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky, 2/ z režijného paušálu 3 x 7,21 eura a 3/ súdneho poplatku vo výške 81,- eur; t.j. trovy konania v celkovej výške 287,55 eura. Súd nepriznal žalobcovi odmenu za úkony právnej služby: 1/ predžalobná výzva protistrane z 2.3.2010, 2/ rokovanie s protistranou 15.3.2010 a 3/ list zástupcovi protistrany z 12.4.2010, nakoľko žalobca relevantne nepreukázal ich vykonanie a ani ich účelnosť.
Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (písomné podanie súdu vo veci samej zo dňa 28.4.2011, späťvzatie žaloby zo dňa 3.12.2012) súd vychádzal z citovaného ust. § 13 ods. 3 vyhlášky. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd určil z tarifnej odmeny veci s najvyššou hodnotou pôvodne vedenej pod sp. zn. 7C/174/2010, vychádzajúc zo sumy 1.194,98 eura, ktorú zvýšil o jednu tretinu tarifnej odmeny, ktorá by patrila advokátovi v ostatných veciach: 61,64 eura + 18,50 eura + 18,50 eura + 18,50 eura = 117,14 eura. Za uvedené úkony právnej služby súd priznal odmenu spolu vo výške 249,32 eura pozostávajúce z odmeny za dva úkony právnej služby 2 x 117,14 eura a režijného paušálu: 1 x 7,41 eura a 1 x 7,63 eura. Za úkon právnej služby- účasť na pojednávaní dňa 19.11.2012 žalobca nepožadoval náhradu trov právneho zastúpenia.
Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celkovej výške XXX,XX eura (132,03 + 125,40 + 132,03 + 287,55 + 249,32) a žalovanú zaviazal uhradiť ich na účet právneho zástupcu žalobcu V.. X. Č. do 15 dní od právoplatnosti uznesenia podľa § 149 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu, proti výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil a priznal účastníkom konania náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Uviedla, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie predmetného rozhodnutia, namietala, že zastavenie konania zavinil žalobca, keďže sa neoprávnene domáhal zaplatenia odstupného, ktoré mu už bolo vyplatené, preto mal súd rozhodnúť o priznaní náhrady trov konania žalovanej, resp. podľa pomeru úspechu strán v spore.
K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že návrh bol podaný dôvodne, žalobca si uplatnil sumu 1.350,- eur a žalovaná mu zaplatila 1.149,98 eura. Žalobca bol teda úspešný v podstatnej miere.
Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa v danom prípade rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., teda vychádzal zo zásady zavinenia na zastavení konania, kedy účastník, ktorý procesne zavinil zastavenie konania je povinný nahradiť jeho trovy.
V preskúmavanej veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 7C/174/2010 žalobca zobral žalobu späť po tom, čo žalovaná žalobcovi plnila, a hoci žalobcovi plnila iba časť žalovanej sumy, dôvodom pre späťvzatie žaloby bolo teda správanie sa žalovanej, z ktorého možno vyvodiť dôvodnosť podania žaloby.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov neposudzuje a nezisťuje podmienky prípadnej úspešnosti žaloby. Nie je preto právne významné, či a aké vady žaloba v preskúmavanej veci mala a či by žalobca v konečnom dôsledku bol vo veci úspešný. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania je podstatné to, či podaním žaloby žalobca dosiahol to, čo ňou sledoval. To sa v preskúmavanej veci aj stalo. V dôsledku toho v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov prvostupňového konania žalobcovi.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. V danej veci je nesporné, že žalobca vzal späť návrh pre správanie žalovanej. Vzhľadom na uvedené, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu patrí žalobcovi náhrada trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p. v celom rozsahu.
Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.