Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-428-2014.pdf
PDF · 100.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/428/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Ing. F. P., nar. XX.XX.lXXX, bytom R. P., ulica P. U. XXXX/X, zastúpený advokátom Mgr. Ivanom Petkovom, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti žalovaným: 1/ Mgr. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P., D. A. XXX/X, zastúpená advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. č. 2 a 2/ F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P., D. W. XXXX/X, o odporovateľnosť právnych úkonov - darovacích zmlúv, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14. februára 2014, č.k. 5C/372/2012-190, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva zo dňa 09.01.2012 zavkladované pod číslom V - 205/12 dňom 18.01.2012 bývalou Správou katastra Dunajská Streda uzatvorená medzi D. Q. ako darcom a žalovanou 1/ ako obdarovanou, ktorej predmetom bolo darovanie a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúci sa v k.ú. F. R., Obec F. R., okres Dunajská Streda, parcely registra "C" parc. č. 171/20 zastavanej plochy o výmere 166 m2, parc. č. 171/114 orná pôda o výmere 634 m2, parc. č. 171/115 zastavanej plochy o výmere 45 m2, vedené na LV č. XXX a stavbám rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. 171/20 a dvojgaráž súpisné číslo XXX postavená na parc. č. 171/215 vedené na LV č. XXX Okresného úradu, odbor katastra Dunajská Streda, je voči žalobcovi právne neúčinné a ďalej určil, že darovacia zmluva uzavretá 19.10.2012 zavkladovaná dňa 26.10.2012 pod číslom V - 5854/12 bývalého Katastrálneho úradu Trnava, Správa katastra Dunajská Streda uzatvorená medzi žalovanou 1/ ako darkyňou a žalovanou 2/ ako obdarovanou, ktorej predmetom bolo darovanie a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúci sa v k. ú. F. R., Obec F. R., okres Dunajská Streda, parcely registra "C" parc. č. 171/20 zastavanej plochy o výmere 166 m2, parc. č. 171/114 orná pôda o výmere 634 m2, parc. č. 171/115 zastavanej plochy o výmere 45 m2, vedené na LV č. XXX a stavbám rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. 171/20, a dvojgaráž súpisné číslo XXX postavená na parc. č. 171/215 vedené na LV č. XXX Okresného úradu, odbor katastra Dunajská Streda, je voči žalobcovi právne neúčinné. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným uložil zaplatiť žalobcovi trovy konania spoločne a nerozdielne vo výške 132,50 eur titulom súdneho poplatku a vo výške 708,62 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk jeho advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 42a ods. 1, 2 a 5 a § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná 2/ je blízkou osobu dlžníka, a to príbuznou v priamom rade - matka dlžníka (§ 116 Obč. zákona). Žalovaná 2/ potvrdila, že komunikovala so žalobcom ako veriteľom, ktorého informovala o tom, že má úmysel predať nehnuteľnosť a z výťažku uhradiť dlh, ktorý mal jej syn, ktorý už v tom čase pracoval v zahraničí. Túto informáciu poskytla žalovaná 2/ aj pre súdneho exekútora, ako ona uviedla. Žalobca tvrdil, že prvá komunikácia so žalovanou 2/ bola po tom, čo uplynula splatnosť zmenky, teda 28.02.2011, ktorú skutočnosť žalovaná 2/ nepoprela. Z uvedeného vyplýva, že najskôr mohla byť žalovaná 2/ informovaná žalobcom o existencii dlhu k tomuto dátumu. Keďže nedošlo k dobrovoľnému splneniu dlhu na základe splatnej zmenky, Okresný súd v Trnave na návrh žalobcu vydal zmenkový platobný rozkaz dňa 29.05.2012 pod č. 7Zm 15/2012-23, ktorý nadobudol právoplatnosť sčasti zmenky dňa 09.06.2012. Žalovaná 2/ vo svojej výpovedi potvrdila, že bola usmernená bankou v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, aby táto nebola prevedená na osobu blízku dlžníkovi, sa mala previesť na blízku rodinnú známu tvrdené žalovanou, a to na žalovanú 1/. Právna zástupkyňa žalovanej 1/ sa bránila, že žalovaná nevedela o úmysle dlžníka, teda darcu ukrátiť veriteľa, teda žalobcu. V záujme toho, aby sa v tomto smere k veci vyjadrila, keď prevzala doručenie o termíne pojednávania, sa nedostavila, nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z § 131 ods. 1 O.s.p. a vo veci nevypovedala. Vzhľadom na darovaciu zmluvu uzavretú medzi D. Q. ako dlžníkom a obdarovanou - žalovanou 1/ dňa 09.01.2012, je nepresvedčivé tvrdenie právnej zástupkyne žalovanej 1/, že nemala vedomosti o úmysle žalovaného o krátení veriteľa, keď žalovaná 2/, ktorá bola blízkou priateľkou žalovanej 1/, už po dátume 28.02.2011, teda 11 mesiacov pred tým, ako malo dôjsť k uzavretiu zmluvy, bola informovaná žalobcom o dlhu, ktorý mal jej syn a ktorý v lehote splatnosti zmenky nezaplatil a mala sľúbiť, že speňaží nehnuteľnosť a z výťažku uhradí dlh. Postup dlžníka pri prevode nehnuteľnosti na osobu, ktorá nie je osobou blízkou, bola aj vedomosť žalovanej 2/ a z informácii banky, ktorá poradila dlžníkovi nehnuteľnosť neprevádzať na osobu blízku, v dôsledku čoho došlo k prevodu na osobu žalovanej 1/, ktorá nebola v príbuzenskom vzťahu v zmysle § 116 a § 117 Obč. zákonníka. Rovnako žalovaná 2/ potvrdila, že dlžník nemal príjem, nebol schopný zaplatiť dlh žalobcovi. Jeho podnikanie v rámci spoločnosti Slovdecor s.r.o., kde sa zaručil za jeho dlhy, bol stratový a jediným majetkom dlžníka boli predmetné nehnuteľnosti. Keďže predmetom odporovateľnosti sú právne úkony a žalovaná 1/ následne previedla nehnuteľnosť na žalovanú 2/ darovacou zmluvou zo dňa 19.10.2012, zavkladovanou dňa 26.10.2012, teda po tom, čo dlžník D. Q. prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňom 10.08.2012, keď následne mohlo dôjsť ku komunikácii exekútora so žalovanou 2/, ktorá okolnosť sa mohla stať nepríjemnou pre žalovanú 1/ ako vlastníčkou nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o dodržanie trojročnej lehoty, odporovať právnemu úkonu, ktorému došlo v posledných troch rokoch, súd mal za to, že uvedená lehota bola dodržaná, keďže žaloba bola podaná 02.11.2012 a k právnym úkonom došlo v januári a v októbri 2012. Pokiaľ ide o obranu žalovaných, že v danom prípade nie sú pasívne legitimované, po tom, čo došlo k vydraženiu nehnuteľnosti v rámci dobrovoľnej dražby na uspokojenie záložného veriteľa, kde sa stal vlastníkom nehnuteľnosti vydražiteľ a žalované by nemali byť pasívne legitimované v tomto konaní, prípadne by to bol dôvod na zastavenie konania, ako sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovanej 1/ vo svojom podaní zo dňa 25.10.2013. Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 2ECdo 19/2008 zo dňa 21.05.2009, ktorý konštatoval, že v prípade, ak odporca prestal byť vlastníkom nehnuteľnosti, nie je pre posúdenie podmienok odporovateľnosti právne významná, pretože táto okolnosť nemala vplyv na pasívnu legitimáciu v spore o odporovateľnosť veriteľa právnemu úkonu veriteľovho dlžníka. Nakoľko odporovacia žaloba nie je určovacou žalobou podľa § 80 O.s.p., preto žalobca nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd totiž v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42b ods. 4 Obč. zákona zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto má z odporovateľného úkonu prospech pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže prechádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto má z odporovateľného úkonu prospech k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ust. § 42a ods. 2 až 5 Obč. zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní možnosti veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania. Vychádzajúc z vyššie vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaná 1/ nadobudnutím nehnuteľnosti darom od dlžníka mala z darovacej zmluvy prospech spočívajúci v nadobudnutí majetku v hodnote nehnuteľnosti v zmysle § 42b ods. 2, ktorý úmysel dlžníka musel byť žalovanej známy pri náležitej starostlivosti, ak sa prevádza domová
nehnuteľnosť značnej hodnoty na cudziu osobu darom, kde žalovaná 2/ bola blízkou osobou dlžníka, možno mať za to, že úmysel dlžníka tým musela poznať, pričom prevzala nehnuteľnosť, o ktorú nemala záujem. Vyhovela požiadavke žalovanej 2/, ktorá prevodom chcela vylúčiť prevod nehnuteľnosti na blízku osobu dlžníka. K úkonu došlo v lehote troch rokov od podania žaloby, počítané spätne od úkonu. Keďže došlo k prevodu nehnuteľnosti darovacou zmluvou na žalovanú 2/, je pasívne legitimovaná žalovaná 2/, ktorej boli jednoznačne známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť darovacej zmluvy, keď od žalovanej 1/ nadobudla darom nehnuteľnosť, túto skutočnosť ani nespochybnila žalovaná 2/, pričom u nej sa zo zákona predpokladá vedomosť o okolnostiach odporovateľnosti právneho úkonu blízkej osoby v zmysle § 133 O.s.p., teda skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, majúc súd za preukázané, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. V tomto prípade žalovaná 2/ nevylúčila existenciu pravdivosti tejto domnienky voči jeho osobe, potvrdila skutočnosť, že už v čase splatnosti zmenky, teda v roku 2011, komunikovala so žalobcom. Mala vedomosti o dlhu, teda jej úmysel nadobudnutím nehnuteľnosti bolo krátenie veriteľa, keď si bola vedomá, že nehnuteľnosť je zadlžená z dôvodu hypotekárneho úveru osoby blízkej. Nepotvrdili sa skutočnosti uvádzané žalovanou 2/, že ona mala úmysel nehnuteľnosť odpredať za účelom splatenia dlhov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil neúčinnosť právnych úkonov darovacích zmlúv voči žalobcovi z jednoznačného úmyslu ukracovania vymáhateľnosti pohľadávky, ktorú mal veriteľ voči dlžníkovi. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/, ktoré v konaní neboli úspešné. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby 132,50 eur a z návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, 6% z hodnoty konania, najmenej 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia za sedem úkonov právnej pomoci (prevzatie veci 18.04.2012, spísanie návrhu 31.10.2012, spísanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia 31.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 03.10.2013 - odročené, 13.12.2013 - odročené, vyjadrenie dňa 11.02.2014, účasť na pojednávaní dňa 14.02.2014). Jeden úkon právnej pomoci 58,69 eur podľa § 13 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. V prípade úkonu návrhu na vydanie predbežného opatrenia prislúcha 1 odmena podľa § 14 ods. 3 vyhlášky 29,35 eur a v prípade odročeného pojednávania odmena podľa § 14 ods.5 písm. b) vyhlášky 14,67 eur. Celkom odmena advokáta za 7 úkonov činí 299,81 eur. Advokát si účtoval hotové náklady formou režijného paušálu podľa § 15 a § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, 1/100-inu z výpočtového základu stanovené podľa § 1 ods. 1 cit. vyhlášky. Výška výpočtového základu v roku 2012 činila 763 eur, z toho 1/100-ina činí 7,63 eur. Výška výpočtového základu v roku 2013 činila 7,81 eur, z toho 1/100 činí 7,81 eur a v roku 2014 výška výpočtového základu činila 804 eur, z toho 1/100 8,04 eur. Celkom režijný paušál za 7 úkonov 54,59 eur (3x 7,63 eur + 2x 7,81 eur + 2x 8,04 eur). Advokát je platcom DPH, podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky mu vznikol nárok na vyplatenie DPH tak z odmeny, ako aj z hotových nákladov 354,40 eur a 20% činí 70,88 eur. Advokát si účtoval hotové náklady podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky na cestovné na pojednávania v dňoch 03.10.2013,13.12.2013 a 14.02.2014 z Bratislavy do Dunajskej Stredy 96 km, počítané opotrebenie 0,183 eur/km, pri spotrebe 6,5l/km pri cene pohonných hmôt v prípade prvého pojednávania 1,39 eur, druhého pojednávania 1,38 eur a tretieho 1,36 eur, celkom 78,432 eur. Po započítaní DPH celkom cestovné činí 94,12 eur. V zmysle § 17 ods.1 citovanej vyhlášky prislúcha advokátovi náhrada za stratu času na ceste na pojednávanie mimo sídla advokáta 1/60 z výpočtového základu v tom ktorom roku. Advokát sa zúčastnil dvoch pojednávaní v roku 2013 a jedného v roku 2014. Z výpočtového základu 781 eur 1/60 činí 13,01 eur, za 2 x /4 začaté polhodiny x 13,01 eur/ = 2 x 52,04 eur = 104,08 eur a v roku 2014 z výpočtového základu 804 eur 1/60 činí 13,4 eur. 4 x 13,4 eur = 53,6 eur. Po započítaní DPH 20% celkom strata času činí 189,22 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu voči nej zamietnuť. Uviedla, že nespornou skutočnosťou, že vystupovala v zmluve V205/12 Okresného úradu v Dunajskej Strede - katastrálny odbor ako obdarovaná a prijala dar od pôvodného vlastníka D. Q.. Nepoprela, že so žalovanou 2/ sa poznala dlhšiu dobu, pričom v roku 2012 ju táto oslovila spolu s D. Q. s tým, že tento má problémy v rodine a mal by záujem svoju nehnuteľnosť spoluvlastnícky usporiadať v prospech svojho maloletého dieťaťa, ale z dôvodu, že tento právny úkon sa javí byť zdĺhavý, požiadal ju, aby uvedená nehnuteľnosť mohla byť prevedená do jej výlučného vlastníctva s tým, že keď si zadovážil finančné prostriedky, ktoré obdobie ohraničil na pár mesiacov, tak mu nehnuteľnosť vráti do vlastníctva, aby s ňou mohol podľa uváženia disponovať. Ona nepátrala po dôvodoch, ani vec neskúmala, mala záujem im jednoducho pomôcť a s návrhom súhlasila. V čase, keď sa stala vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti sa dozvedela, že D. Q. má aj iné problémy, než o akých mala vedomosť, a preto oznámila žalovanej 2/, že nemá záujem byť vlastníčkou
tejto nehnuteľnosti a ani ju v skutočnosti nezaujímajú ich ďalšie problémy, o ktorých nemá vedomosť a požiadala ju o doriešenie situácie. Na základe toho žalovaná 2/ dala vyhotoviť darovaciu zmluvu, ktorú okamžite podpísala a sledovala nadobudnutie jej právnej účinnosti. Uviedla, že porozumela odôvodneniu napadnutého rozsudku, ale nemôže sa zmieriť s tým, že ona uvedeným prevodom mala napomáhať, aby sa dlžník vyhol svojej povinnosti voči veriteľovi, pretože o týchto skutočnostiach nemala žiadne vedomosti. Nestotožnila sa s názorom žalobcu, že uvedeným prevodom by mala získať prospech, pretože vôbec nemala o týchto skutočnostiach vedomosti a žiadny prospech prevodom nezískala. Nesúhlasila s názorom žalobcu, že sa rovnakou mierou podieľala ako dlžník na ukrátení jeho veriteľa, pretože ich obchodné aktivity jej neboli známe, nikto ju s nimi neoboznámil a ani ich nemala odkiaľ vedieť.
K odvolaniu žalovanej 1/ sa písomne vyjadrila žalovaná 2/, ktorá rovnako navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedla, že ani žalovaná 1/ a ani ona nemali záujem spôsobiť žiadne problémy žalobcovi, ani jedna z nich nemala žiadny finančný prospech z uvedených zmlúv a vôbec ich záujem nebol žalobcu ukrátiť na jeho práva, pretože D. Q. si je vedomý doteraz svojich povinností voči žalobcovi a má záujem ich riešiť. Podľa jej názoru vôbec nebol preukázaný úmysel ukrátiť veriteľa, pričom ona i žalovaná 1/ konali v úmysle nehnuteľnosti zachrániť v prospech maloletej dcéry D. Q. a vôbec tu nebol úmysel týkajúci sa žalobcu.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/372/2012 je odporovateľnosť právnych úkonov.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva zo dňa 09.01.2012 zavkladované pod číslom V - 205/12 dňom 18.01.2012 bývalou Správou katastra Dunajská Streda uzatvorená medzi D. Q. ako darcom a žalovanou 1/ ako obdarovanou, ktorej predmetom bolo darovanie a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúci sa v k.ú. F. R., Obec F. R., okres Dunajská Streda, parcely registra "C" parc. č. 171/20 zastavanej plochy o výmere 166 m2, parc. č. 171/114 orná pôda o výmere 634 m2, parc. č. 171/115 zastavanej plochy o výmere 45 m2, vedené na LV č. XXX a stavbám rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. 171/20, a dvojgaráž súpisné číslo XXX postavená na parc. č. 171/215 vedené na LV č. XXX Okresného úradu, odbor katastra Dunajská Streda, je voči žalobcovi právne neúčinné a ďalej určil, že darovacia zmluva uzavretá 19.10.2012 zavkladovaná dňa 26.10.2012 pod číslom V - 5854/12 bývalého Katastrálneho úradu Trnava, Správa katastra Dunajská Streda uzatvorená medzi žalovanou 1/ ako darkyňou a žalovanou 2/ ako obdarovanou, ktorej predmetom bolo darovanie a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúci sa v k. ú. F. R., Obec F. R., okres Dunajská Streda, parcely registra "C" parc. č. 171/20 zastavanej plochy o výmere 166 m2, parc. č. 171/114 orná pôda o výmere 634 m2, parc. č. 171/115 zastavanej plochy o výmere 45 m2, vedené na LV č. XXX a stavbám rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. 171/20, a dvojgaráž súpisné číslo XXX postavená na parc. č. 171/215 vedené na LV č. XXX Okresného úradu, odbor katastra Dunajská Streda, je voči žalobcovi právne neúčinné. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným uložil zaplatiť žalobcovi trovy konania spoločne a nerozdielne vo výške 132,50 eur titulom súdneho poplatku a vo výške 708,62 eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk jeho advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a predmetného rozsudku súdu prvého stupňa.
Odvolateľka odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací dôvod podľa § 205 písm. d) je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistení skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalovanej 1/ a vzhľadom na to, že táto ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože tento na ich priznanie návrh nepodal.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.