Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-80-2022.pdf
PDF · 127.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/80/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: D.. P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XXX, XXX XX E., práv. zast. P.. P. X., T., so sídlom T. Q. XXXX/ XX, XXX XX L. A., proti žalovanému: Čiernohronská železnica, n.o., IČO: 31 908 811, so sídlom Hlavná 248/56, 976 52 Čierny Balog, zastúpenému advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 2C/59/2022-53 zo dňa 10. októbra 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. G. B., obec G. B., okres B. ako pozemok - parcela registra KN "C" č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba - L. O. so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku - parcele registra KN "C" č. XXXX v celosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“ alebo „drevená hala“) a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, avšak žalovaný ju užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom žalovaný na predmetnú nehnuteľnosť osadil zámky, čím zamedzil žalobcovi ako vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti akýkoľvek prístup do jej vnútorného priestoru. Súčasne so žalobou podal žalobca i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania predmetných nehnuteľností. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že dňa 28.06.2022 sa uskutočnila ohliadka predmetnej nehnuteľnosti - drevenej haly, počas ktorej bolo zistené, že žalovaný v nej má množstvo hnuteľných vecí. Počas ohliadky predmetnej nehnuteľnosti zástupca žalovaného D.. T. B. uviedol, že žalovaný mal v minulosti uzatvorenú nájomnú zmluvu s predchádzajúcim vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a aj keď v súčasnosti už žiadnu nájomnú zmluvu uzatvorenú nemá, má zato, že žiadnu nájomnú zmluvu mať uzatvorenú ani nepotrebuje, „pretože užívacie právo vyvlastnil a bez súdneho príkazu predmetnú nehnuteľnosť nevyprace“. V nadväznosti na uvedené žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že pri ohliadke predmetnej nehnuteľnosti bolo zistené, že je narušená statika strešnej konštrukcie a zároveň, že žalovaný v nej má uskladnené riedidlá, farby a iný horľavý materiál. Žalobca si chcel predmetnú nehnuteľnosť poistiť, avšak pri návšteve poisťovne zistil, že ju nie je možné poistiť. Pamiatkový úrad SR začal správne konanie vo veci vyhlásenia predmetnej nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku. V zmysle zákona č. 49/2022 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, sa za pamiatkový fond považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny, pričom vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je povinný od doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku, chrániť vec pred poškodením a zničením. V uvedenej súvislosti žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že nemôže akýmkoľvek spôsobom hospodáriť a užívať predmetnú nehnuteľnosť, ani zabezpečovať jej pravidelnú, resp. nevyhnutnú údržbu (napr. sanáciu prasknutého nosníka strešnej konštrukcie), čo môže viesť ku vzniku škôd veľkého rozsahu. Žalovaný svojím konaním spôsobuje žalobcovi škodu, a to opotrebovávaním predmetnej nehnuteľnosti, rôznymi stavebnými zásahmi do nehnuteľnosti, skladovaním nebezpečných látok, nemožnosťou splnenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 49/2022 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a v neposlednom rade nemožnosťou dosiahnutia zisku z prenájmu.
1.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, čím sa predíde vzniku ďalších škôd na majetku žalobcu a zároveň sa zmiernia dopady škôd už vzniknutých. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil súdu prvej inštancie: výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zápisnicu o priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci V. F. č. j. XXXXX/XXXX/Q. zo dňa 28.06.2022 v G., vyjadrenia k pojednávaniu a miestnemu zisťovaniu konanému v rámci štátneho stavebného dohľadu plus prezenčnú listinu, podanie žalobcu adresované žalovanému označené ako „Oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia, Odpoveď na Váš list označený ako Ponuka zo dňa 21.07.2022, Výzva na vypratanie pozemkov a stavieb“, verejnú vyhlášku Pamiatkového úradu SR sp. zn. X.-XXXX/XXXXX-X/XXXXXX/ A. zo dňa 10.12.2021, verejnú vyhlášku Pamiatkového úradu SR sp. zn. X.-XXXX/XXXXX-XX/XXXXX/ A. zo dňa 19.07.2022, kópiu katastrálnej mapy a fotodokumentáciu.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) a uviedol, že neodkladné opatrenie podľa ust. § 324 a nasl. CSP je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri existencii potreby bezodkladne upraviť pomery a pri existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená v prípade, že žalobe vo veci samej bude vyhovené. Zároveň okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, potreba bezodkladne upraviť pomery medzi nimi, ktorou úpravou právnych vzťahov však nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu a touto úpravou právnych vzťahov sa neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov sporových strán nezasiahne. Napokon, okrem uvedenia rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, je potrebné aj hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie možno nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, zároveň sa však neodkladné opatrenie nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci neodkladné opatrenie možno nariadiť na neurčitý čas, ale rovnako ho možno časovo aj obmedziť. Dôkazná povinnosť osvedčiť splnenie uvedených základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, je teda jeho povinnosťou, aby osvedčil súdu splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie v takom rozsahu ako v konaní o veci samej, nevykonáva.
1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že po dokazovaní vykonanom oboznámením sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach. Konštatoval, že v predmetnej veci nebola osvedčená naliehavú potreba v podobe nariadenia neodkladného opatrenia. Ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že je mu znemožnený prístup do predmetnej nehnuteľnosti, že nemôže akýmkoľvek spôsobom hospodáriť s predmetnou nehnuteľnosťou a užívať predmetnú nehnuteľnosť, že žalovaný mu svojím konaním spôsobuje škodu, a to konkrétne opotrebovávaním predmetnej nehnuteľnosti, rôznymi stavebnými zásahmi do nehnuteľnosti, skladovaním nebezpečných látok v nehnuteľnosti a nemožnosťou splnenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 49/2022 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a v neposlednom rade nemožnosťou dosiahnutia zisku z prenájmu predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývala dôvodná obava, resp. nevyhnutnosť riešiť vzniknutú situáciu práve nariadením neodkladného opatrenia. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že ak je do vlastníckeho práva žalobcu konaním žalovaného zasahované, za takéhoto stavu je právom uznaným prostriedkom ochrany vlastníckeho práva žalobcu žaloba vo veci samej. Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom, jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu, že hrozí nebezpečenstvo vzniku škody, či inej nenapraviteľnej ujmy. „Žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti (k stavbe, v tom čase ešte bez označenia súpisným číslom) na základe Osvedčenia o priebehu dražby Z. XXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2016 - I. a Oznámenia o určení súpisného čísla č. H. zo dňa 14.06.2022, I., tzn. v roku 2016“. Predmetnú nehnuteľnosť však „využíva“ žalovaný, ktorú skutočnosť žalobca toleroval až do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v roku 2022, t. j. za šesť rokov. Žalobca teda podľa okresného súdu dlhodobo akceptoval skutkový stav popísaný v žalobe, a preto okresný súd nepovažoval za danú naliehavú potrebu úpravy pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia, a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol.
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že má za to, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej preto, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané podľa žalobcu odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že so zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesúhlasí, pretože zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nielen osvedčil, ale aj preukázal. Právny záver súdu prvej inštancie o tom, že nesplnil a neosvedčil zákonné podmienky, ktoré sú predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia, označil žalobca v odvolaní za objektívne nesprávny a v rozpore s listinami, ktoré súdu predložil spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s obsahom tých listín, ktoré prikladá ako prílohu odvolania v súlade s ust. § 366 písm. c) a d) CSP. Súd prvej inštancie nesprávne podľa žalobcu aplikoval ust. § 325 ods. 1 CSP na žalobcom osvedčený skutkový stav. Žalobca v odvolaní poukázal pritom na znenie ust. § 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého „neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“. Uviedol, že predmetnú stavbu (v tom čase ešte bez označenia súpisným číslom) nadobudol do vlastníctva na základe Osvedčenia o priebehu dražby N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2016 - Z XXXX/XX ako súčasť bývalého areálu píly Q. - O. a. s.. Súpisné číslo XXXX bolo predmetnej stavbe pridelené až na základe Oznámenia o určení súpisného čísla č. H.-G.-Q zo dňa 14.06.2022, I.. Pozemok pod stavbou - parcelu reg. KN „C“ č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. G. B., obec G. B., okres B. nadobudol žalobca od SR
- Ministerstva hospodárstva SR, na základe kúpnej zmluvy V-XXXX/XXXX zo dňa 14.09.2018.
2.1 Záver súdu prvej inštancie, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný užíva predmetnú stavbu už od roku 2016, označil žalobca v odvolaní za nesprávny, argumentujúc tým, že o tejto skutočnosti sa dozvedel až dňa 28.06.2022, a to na základe vyjadrení štatutárneho zástupcu žalovaného, ktoré sú zachytené na priloženom zvukovom zázname. Zároveň až dňa 28.06.2022 sa pri faktickej ohliadke predmetnej nehnuteľnosti dozvedel o havarijnom stave strešnej konštrukcie, o potrebe jej súrnej rekonštrukcie, ktorá je vzhľadom na zapratanie stavby hnuteľnými vecami vo vlastníctve žalovaného nemožná a o skutočnosti, že v predmetnej nehnuteľnosti sú uskladnené horľavé materiály, farby, laky, mazivá a iné nebezpečné látky, ktoré ohrozujú požiarnu bezpečnosť stavby. Zdôraznil, že nie je pravdou, že by dlhodobo akceptoval tento stav a že preto chýba podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúca v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Poukázal na to, že prílohami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu vo veci samej je preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, že je preukázaný havarijný stav predmetnej nehnuteľnosti a potreba jej urýchlenej sanácie a stavebných úprav, potrebných pre jej faktické zachovanie a zároveň, že je preukázaná aj skutočnosť, že predmetnú stavbu a pozemok, na ktorej je stavba postavená užíva žalovaný, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom ju odmieta dobrovoľne vypratať. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní uviedol, že naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia je daná a preukázaná a vyplýva z nasledovných skutočností: 1. urýchlená potreba sanácie hlavného nosníka strešnej konštrukcie stavby, ktorý je prasknutý, ktorá sanácia je podľa žalobcu prakticky nezrealizovateľná z dôvodu zapratania vnútorného priestoru stavby hnuteľnými vecami žalovaného, 2. „násilná okupácia“ sporných nehnuteľností zo strany žalovaného, bez akéhokoľvek právneho titulu, ktorá je preukázaná tým, že žalovaný osadil na cudziu nehnuteľnosť zámky a odmieta žalobcovi vydať kľúče, čím násilným spôsobom zamedzil žalobcovi v užívaní jeho nehnuteľností, 3. nemožnosť splnenia povinnosti žalobcu, ktorá mu vyplýva z ust. § 15 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, 4. nemožnosť splnenia všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcu, ktorá mu vyplýva z ust. § 415 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 15 ods. 4 písm. a) a písm. b) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a uviedol, že vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je povinný od doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásení veci za kultúrnu pamiatku a) chrániť vec pred poškodením, zničením, stratou, odcudzením alebo vývozom z územia Slovenskej republiky a oznámiť pamiatkovému úradu každú zamýšľanú alebo uskutočnenú zmenu jej vlastníctva, b) poskytnúť na výzvu krajského pamiatkového úradu alebo pamiatkového úradu potrebné údaje o veci alebo umožniť oprávneným osobám ohliadku veci s cieľom vyhotoviť odbornú dokumentáciu. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. G. B., obec G. B., okres B. ako pozemok parcela reg. KN „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba - L. postavená na pozemku - parcele reg. KN „C“ č. XXXX v zmysle verejnej vyhlášky Pamiatkového úradu SR sp. zn. X.-XXXX/XXXXX XhoXXXX/A. zo dňa 10.12.2021 tvoria predmet začatého správneho konania vo veci vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku a v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 49/2022 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu tvoria pamiatkový fond.
2.2 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že z potvrdenia poisťovne, ktoré pripojil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že drevená hala v takom stave, v akom sa teraz nachádza, nie je poistiteľná. Zároveň, pokiaľ nedôjde k urýchlenej sanácii hlavného nosníka strešnej konštrukcie hrozí jej zrútenie, ktorá hrozba je o to dôvodnejšia a potreba dočasnej úpravy pomerov o to naliehavejšia, že sa blíži zimné obdobie, v ktorom bude strešná konštrukcia stavby nevyhnutne zaťažená snehovými zrážkami. V dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vznikol podľa žalobcu stav, kedy nebola poskytnutá ochrana vlastníckemu právu žalobcu, ale žalovanému bolo umožnené aj naďalej zasahovať do vlastníckych oprávnení žalobcu, bez akéhokoľvek protiplnenia a právneho základu užívať predmetné nehnuteľnosti. Žalobcovi bolo fakticky znemožnené vykonať nevyhnutné úkony na zachovanie samotnej existencie stavby. Uvedené nezodpovedá podľa žalobcu princípom, na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky a nezodpovedá to ani teleologickému výkladu ustanovenia § 334 a nasl. CSP, ktoré ustanovenia upravujú podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. V závere odvolania žalobca uviedol, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spĺňa všetky pojmové znaky arbitrárneho rozhodnutia. Zdôraznil, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nezákonné, arbitrárne, zmätočné a nedostatočne odôvodnené. Vychádza z vysoko formalistického výkladu príslušných právnych noriem, z formalistického výkladu listinných dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci konania na súde prvej inštancie, súd prvej inštancie prijal podľa žalobcu svoj právny názor na základe domnienok a dohadov, nie na základe preukázaných skutočností, bez zohľadnenia skutkových okolností prejednávaného prípadu. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej „arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu znamená najmä extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním zistenými skutkovými a právnymi závermi, interpretáciu, ktorá je v extrémnom nesúlade s ustálenou judikatúrou, bez toho aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax a interpretáciu, ktorá je v rozpore s prioritami spravodlivosti (formalizmus) alebo hodnotenie dôkazov, bez akéhokoľvek akceptovateľného právneho základu“. Arbitrárnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie spočíva podľa žalobcu v tom, že súd prvej inštancie arbitrárne ustálil, že neexistuje naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Arbitrárnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie spočíva podľa žalobcu aj v tom, že súd prvej inštancie selektívne vyhodnotil predložené dôkazy v prospech žalovaného a v neprospech žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia nezaujal žiadne stanovisko k otázke akým spôsobom má žalobca riešiť havarijný stav budovy, pokiaľ je táto budova bez akéhokoľvek právneho dôvodu zaprataná hnuteľnými vecami vo vlastníctve, resp. v užívaní žalovaného. Súd prvej inštancie nevychádzal podľa žalobcu zo zisteného skutkového stavu, ale z domnienok a dohadov, čo je v príkrom rozpore nielen s ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aj s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, ktoré mu odvolací súd doručil v zmysle ust. § 329 ods. 1, veta druhá CSP uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože „hoci je pravda, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčil svoje právo výpisom z LV č. XXXX vedenom pre k. ú. G. B., na ktorom je žalobca uvedený ako vlastník budovy (.), v skutočnosti však žalobca vlastníkom budovy (drevenej haly) nie je. „Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že vlastníctvo k L. a k pozemku nadobudol na základe Osvedčenia o priebehu dražby č. N XX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2016, zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom č. Z XXXX/XX (ďalej len „osvedčenie o dražbe“) a na základe Oznámenia o určení súpisného čísla č. H.-G.-Q zo dňa 14.06.2022, vydaného obcou G. B. (ďalej len „oznámenie“); na základe týchto dokumentov však žalobca vlastnícke právo k predmetnej drevenej hale nikdy nenadobudol“. Osvedčenie o dražbe sa týkalo dražby majetku spoločnosti Smrečina Hofatex, a. s. v konkurze, IČO: 36 224 049 (ďalej len „Smrečina Hofatex“), a to viacerých pozemkov v areáli bývalej píly prevádzkovanej spoločnosťou Smrečina Hofatex, a. s. v Čiernom Balogu. Tieto pozemky pritom žalobca skutočne v dražbe nadobudol. Avšak dražba majetku spoločnosti Smrečina Hofatex, a. s. sa netýkala budovy. Predmetom dražby totiž boli iba pozemky. Túto skutočnosti potvrdzujú podľa žalovaného oznámenia o dražbe, zverejnené v obchodnom vestníku č. XX/XXXX (dôkaz Oznámenie o dražbe č. X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX a Oznámenie o dražbe č. X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX zo dňa XX. mXX. XXXX). v uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že z priložených oznámení o dražbe výslovne vyplýva, že predmetom dražby boli iba pozemky v areáli X. P. a žiadne stavby, a teda ani drevená hala. Na základe osvedčenia o dražbe preto žalobca nemohol nadobudnúť vlastníctvo k predmetnej drevenej hale. „Ak by sa však žalobca hypoteticky snažil argumentovať tak, že predmetom prevodu na dražbe bol celý areál X. P., vrátane drevenej haly, tak tento argument žalobcu neobstojí“. Predmetom dražby totiž neboli ani len všetky pozemky v tomto areáli a ani pozemok, na ktorom sa nachádza drevená hala. Tento pozemok totiž žalobca nadobudol až v roku 2018 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s vtedajším vlastníkom pozemku, ktorým bola Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR. Pozemok teda ani nemohol byť predmetom dražby majetku spoločnosti Smrečina Hofatex, a. s., keďže bol predmetom kúpnej zmluvy, ktorú žalobca uzavrel s celkom iným subjektom (Slovenskou republikou). Je pritom podľa žalovaného pravdepodobné, že vlastníkom drevenej haly je stále Slovenská republika, ktorá bola aj pôvodným vlastníkom pozemku. Ani na základe oznámenia o pridelení súpisného čísla žalobca drevenú halu nenadobudol, pretože dňa 14.06.2022 bolo Obcou G. B. vydané oznámenie, ktorým na základe žiadosti žalobcu rozhodla obec G. B. o zápise do registra adries a určila drevenej hale súpisné číslo XXXX. Oznámenie o pridelení súpisného čísla bolo vydané podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v platnom znení. Následne žalobca na podklade oznámenia o pridelení súpisného čísla požiadal príslušný katastrálny odbor o zápis drevenej haly do katastra nehnuteľností. Súčasne požiadal aj o zápis seba ako jej vlastníka. Napriek tomu, že žalobcom predmetná drevená hala nebola vôbec nadobudnutá, príslušný katastrálny odbor pri zápise uvedenej stavby do katastra nehnuteľností zapísal ako jej vlastníka žalobcu, hoci túto skutočnosť nemohol mať za preukázanú. Proti záznamu bol podaný protest prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno. Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno v upovedomení o podaní protestu uvádza, že záznam vyhodnotil ako nezákonný, keďže ním boli porušené viaceré ustanovenia Katastrálneho zákona, vrátane § 46 ods. 7 Katastrálneho zákona, ako aj Správneho poriadku a navrhol, aby katastrálny odbor protestu prokurátora vyhovel a záznam zrušil, čo podľa žalovaného znamená, že aj prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno považuje vykonanie uvedeného záznamu za protizákonné.
3.1 V ďalšom texte vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nie je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie je neproporcionálne vo vzťahu k ujme, ktorá by jeho výkonom hrozila žalovanému. Žalovaný poukázal pritom vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu na ust. § 325 ods. 1 CSP a uviedol, že pokiaľ žalobca odvodzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov od viacerých skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, všetky tieto dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia odvodzuje od svojho domnelého vlastníctva L.. Tieto dôvody však neobstoja. Statika budovy narušená nie je a v žiadnom prípade nehrozí, že by došlo k jej zrúteniu. Žalobca svoje tvrdenia opiera o jediný dôkaz, a to o fotodokumentáciu prasknutého nosníka strechy, ktorý je však v rovnakom nezmenenom stave už niekoľko rokov. Žalobca navyše nijako neosvedčil, že by došlo k náhlemu zhoršeniu stavu L. alebo že by bezprostredne hrozilo zhoršenie jej stavu, a teda neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Samotná skutočnosť, že v L. sú horľavé látky podľa žalovaného neznamená, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. K namietanej nemožnosti žalobcu plniť si povinnosti podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca žiadne povinnosti nemá, keďže nie je vlastníkom budovy. Bez ohľadu na to platí, že táto argumentácia je zo strany žalobcu účelová, keďže žalobca v priebehu konania o vyhlásení dráhy Čiernohorskej železnice a jej súčastí za národnú kultúrnu pamiatku tvrdil, že drevená hala nie je kultúrnou pamiatkou, keďže bola postavená až v roku 1953.
3.2 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že nemôže drevenú halu užívať a nemôže ju ani prenajať a inkasovať za jej prenájom nájomné, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že toto tvrdenie žalobcu v žiadnom prípade nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v ňom úplne absentuje prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Otázka, či žalovaný bude povinný vypratať predmetnú L., a teda, či ju bude môcť žalobca užívať, bude vyriešená až v konaní vo veci samej. Do skončenia konania vo veci samej nehrozí zhoršenie postavenia žalobu a už vôbec nie je do takej miery, že by konanie vo veci samej stratilo pre žalobcu opodstatnenie. Navrhované neodkladné opatrenie nie je proporcionálne, pretože žalobca požaduje, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania predmetnej drevenej haly a pozemku, na ktorom je postavená, čo je podľa žalovaného prakticky to isté, ako povinnosť drevenú halu vypratať. Ak by totiž žalovanému bolo zakázané L. a pozemok užívať, nemohol by nijako konzumovať jej úžitkovú hodnotu, musel by teda z nej vypratať všetky veci, ktoré má v nej uskladnené. To všetko pritom za stavu, kedy je sporné, či je žalobca vlastníkom drevenej haly, čo bude možné vyriešiť až v konaní vo veci samej, pričom je podľa žalovaného osvedčené, že žalovaný predmetnú drevenú halu a pozemok užíva oprávnene, na základe zákonného vecného bremena. Žalobcovi pritom v dôsledku nenariadenia neodkladného opatrenia nehrozí žiadna ujma na jeho právach, pretože neexistuje žiadna bezprostredná hrozba škody na L., odvrátenie ktorej by si vyžadovalo úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným nariadením neodkladného opatrenia. V nadväznosti na uvedené žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v konaní predložil nezákonný dôkaz, ktorým je nahrávka z pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 28.06.2022, ktorá bola vyhotovená v rozpore so zákonom ( v rozpore s § 12 Občianskeho zákonníka a v rozpore s § 21 ods. 3 Správneho poriadku) a konajúci súd by na ňu vôbec nemal prihliadať, nakoľko žalobca vyhotovil túto nahrávku bez súhlasu štatutárneho orgánu žalovaného D.. T. B., ktorého hlas je na nahrávke zreteľne počuť. Navyše, nahrávka bola vyhotovená na pojednávaní správneho orgánu, spojenom s miestnym zisťovaním. Podľa „Správneho poriadku“, ktorý sa vzťahuje aj na konania podľa „Stavebného zákona“ však platí, že ústne pojednávania sú zásadne neverejné a neverejným bolo aj pojednávanie konané dňa 28.06.2022, z ktorého vyhotovil žalobca nahrávku. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné, pričom vo vzťahu k jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, prečo nepovažuje odvolanie žalobcu podané v zmysle týchto odvolacích dôvodov za podané dôvodne a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil; zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
5. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci samej, ktorou sa domáha vypratania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX., k. ú. G. B., obec G. B., okres B. ako pozemok - parcela registra KN „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba - drevená hala so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku - parcele registra KN „C“ č. XXXX v celosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 - ina k celku, na tom skutkovom základe, že je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre k. ú. G. B., obec G. B., okres B., ktorý pripojil k žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdiac, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej drevenej haly. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že preukazovanie skutočností vyplývajúcich z uvedenej argumentácie žalovaného, týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za presahujúcu rámec dokazovania daný inštitútom neodkladného opatrenia, čo znamená, že pokiaľ bude žalovaný spochybňovať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj v konaní vo veci samej, uvedené tvrdenie žalovaného bude musieť byť predmetom riadneho dokazovania, pretože každý kto spochybňuje pravdivosť údajov uvedených v katastri nehnuteľností, musí skutočnosti preukazujúce opak, riadne preukázať.
9. Pokiaľ ide o splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP: potreba bezodkladnej úpravy pomerov (alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená), odvolací súd uvádza, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov neznamená, že vždy a za každých okolností sa musí jednať o akútny a jednorázový stav; naopak, tak ako to z odbornej spisby vyplýva, „potreba bezodkladnej úpravy pomerov môže pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie“ (Števček, M., Ficová, S. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck, 2016, strana 1093). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia, že pokiaľ žalobca stav popísaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia toleroval dlhodobo, tak nie je daná naliehavosť úpravy pomerov vo forme neodkladného opatrenia, ktorá skutočnosť viedla odvolací súd k potvrdenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP len ako vo výroku vecne správneho.
10. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako to vyplýva z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, domáha, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. G. B., obec G. B., okres B. ako pozemok - parcela registra KN „C“ č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a stavba - drevená hala so súpisným číslom XXXX postavená na pozemku - parcele registra KN „C“ parc. č. XXXX v celosti o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 - ina k celku. Právo vec užívať je jedným z triády čiastkových vlastníckych oprávnení patriacich do obsahu vlastníckeho práva, čo znamená, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia bez časového vymedzenia do právoplatného skončenia vo veci samej de facto domáha, že žalovaný nemá právo užívať predmetnú L. Q., pretože nie je jej vlastníkom. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia nie je rozhodnúť o právach, ktoré sú predmetom konania o veci samej, ale dočasne upravuje určitý okruh vzťahov, pri ktorých si to vyžaduje naliehavá potreba. Formulácia petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekorešponduje v danom prípade s konkrétnou argumentáciou žalobcu uvedenou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodňujúcou potrebu dočasnej úpravy pomerov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, ktorá by podľa obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mala až do právoplatného skončenia vo veci samej smerovať k umožneniu vstupu žalobcu do predmetnej L. za účelom realizácie vlastníckych oprávnení žalobcu a tomu korešpondujúcich povinností spojených s opravou a údržbou predmetnej nehnuteľnosti a k uloženiu konkrétnej povinnosti žalovanému odstrániť z priestorov L. farby a mazivá.
11. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania, alebo v jeho priebehu nastať. Žalobca mal preto petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia naformulovať tak, aby viedol k dočasnej úprave pomerov zmysle eliminácie prípadných nepriaznivých dôsledkov v časovom období do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pretože súd viazaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je oprávnený pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preformulovať petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby zodpovedal dočasnému charakteru neodkladného opatrenia a in concreto dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré sú uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovi nič nebráni, aby podal taký návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého petit zodpovedá charakteru neodkladného opatrenia, ktorým je dočasná úprav pomerov a konkrétnym dôvodom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska tvrdenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov.
12. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.