Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/458/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa MED-ART, spol. s r. o., Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, IČO:34 113 924, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Mesárošom so sídlom Novozámocká 214, 949 05 Nitra proti odporcovi Medihrad, s. r. o, Kpt. Nálepku 159, 984 01 Lučenec, IČO:43 866 255, zastúpenému advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o. so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO:36 860 662, o zaplatenie 58.919,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -261 zo dňa 28. mája 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -261 zo dňa 28. mája 2014 potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 656,94 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 58.919,23 eur s príslušenstvom, trovy konania vo výške 3.535,--eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.509,42 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 58.919,23 eur s úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že na základe objednaného a dodaného tovaru do prevádzky odporcu - lekáreň Medihrad so sídlom Kpt. Nálepku 159, Lučenec v období od 23. 6. 2011 do 23. 11. 2011 vystavil odporcovi faktúry a spolu s dodaným tovarom ich doručil odporcovi. Prevzatie tovaru odporca potvrdil pečiatkou a podpisom na príslušných faktúrach, ktoré sú zároveň aj dodacími listami. Odporca žiadal návrh zamietnuť s poukazom na tú skutočnosť, že k prevzatiu tovaru zo strany odporcu nikdy nedošlo, pričom z priložených faktúr sa zdá byť pravdepodobné, že uvedený tovar prevzala zamestnankyňa odporcu R.. J. O., ktorá však na uvedené konanie, t. j. na objednávanie ako aj na preberanie tovaru v mene odporcu nemala žiadne oprávnenie.

Okresný súd uviedol, že v intenciách právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20. 3. 2014, kde súd vyslovil právny názor vo vzťahu k uplatnenému právu navrhovateľa na zaplatenie ceny dodaného tovaru titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle , súd opätovne vypočul svedkyňu J. O. na podrobné okolnosti uzatvárania zmluvy, zaužívanú obchodnú prax ako aj okolnosti prevzatia tovaru. Z výpovede svedkyne R.. J. O. okresný súd potom s poukazom na ust. a nasl.

ako aj na ust. a dospel k záveru, že svedkyňa R.. J. O. v období od 23. 6. 2011 do 8. 11. 2011 pracovala u odporcu ako vedúca lekárne. Pre zabezpečenie chodu prevádzky preto svedkyňa pri prevádzkovaní podniku v obchodnom styku odporcu bola oprávnená konať v mene podnikateľa právne úkony, ku ktorým pri výkone takejto činnosti obvykle dochádza. Nepochybne takýmito úkonmi je aj objednávanie tovaru a jeho preberanie. Na predmetné úkony preto svedkyňa J. O. nepotrebovala osobitné splnomocnenie. Pokiaľ teda svedkyňa tovar objednávala za ceny požadované navrhovateľom, takéto jej konanie zaviazalo odporcu pri vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti. Rovnako je tomu aj pri preberaní tovaru, či už vedúcou lekárne alebo pracovníčkou lekárne - laborantkou. Z predložených listinných dôkazov, na ktoré poukázal odporca, t. j. Zmluvy o dodávke liekov nevyplynulo, že by v predchádzajúcom období počas účinnosti tejto zmluvy bola medzi navrhovateľom a odporcom iná prax pri preberaní zásielok tovaru, a teda, že navrhovateľ by bol informovaný o tom, že vedúca lekárne nie je oprávnená tovar preberať.

Okresný súd ďalej uviedol, že kúpna zmluva v zmysle a nasl. môže byť uzatvorená aj ústne, k čomu podľa názoru súdu došlo na základe telefonickej objednávky vedúcej lekárne svedkyne J. O. tak, ako to bolo pri chode lekárne obvyklé. Svedkyňa potvrdila, že za celé obdobie, počas ktorého pôsobila v lekárni vo funkcii vedúcej lekárne, objednávky sa realizovali telefonicky, a to nielen od navrhovateľa, ale aj od tretích subjektov. Okresný súd poukázal na zoznam faktúr predložených navrhovateľom, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ odporcovi dodal tovar v celkovej hodnote 585.158,22 eur, pričom neuhradená zostala len suma 58.919,23 eur. Ak teda svedkyňa potvrdila, že objednávala od navrhovateľa tovar telefonicky a ten následne približne 90 % dodávok od navrhovateľa uhradil, potom je nelogické tvrdenie odporcu, že po ukončení kúpnej zmluvy č. 39/2010 uzatvorenej do 31. 12. 2010 dochádzalo medzi navrhovateľom a odporcom k dodávaniu tovaru na základe inej ako ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Svedkyňa potvrdila telefonické objednávanie tovaru, ktorý bol následne prevzatý v lekárni poverenými zamestnancami, preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle Obč. zákonníka, pretože sa jedná o plnenie z ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, nie o plnenie bez právneho titulu. Podľa názoru okresného súdu je v rozpore s akýmikoľvek pravidlami formálnej logiky, ak by navrhovateľ dodal konkrétne označený tovar, ktorý odporca aj prevzal bez toho, že by k objednaniu takéhoto tovaru nedošlo. Naviac, keď odporca v zastúpení vedúcej lekárne tento tovar prevzal, pretože ho potreboval. Navrhovateľ dodával tovar na základe platne uzatvorenej zmluvy, pretože konanie, a to telefonická objednávka vedúcej lekárne, odporcu zaväzovala rovnako ako ho zaviazalo aj následné prevzatie tovaru v prevádzke. K otázke určenia kúpnej ceny súd poukázal na zaužívanú prax medzi navrhovateľom a odporcom, kedy poverený zamestnanec odporcu objednávku realizoval na základe vlastných autonómnych rozhodnutí, pričom v čase takejto objednávky mu cenníková cena nebola známa. Napriek tejto skutočnosti tovar objednal, teda išlo o uzatvorenie kúpnej zmluvy zo strany odporcu prejavením vôle uzatvoriť zmluvu bez vopred určenej kúpnej ceny. Ako svedkyňa potvrdila rozdiely medzi kúpnymi cenami jednotlivých dodávateľov boli minimálne. Následne zo zaužívanej praxe medzi účastníkmi konania vyplýva, najmä vzhľadom na skutočnosť, že v 90 % predchádzajúcich prípadov takto odporca postupoval, vystavená faktúra navrhovateľa bola uhradená aj napriek tomu, že cena v cenníku nebola dojednaná, jednalo sa o ceny, ktoré odporca akceptoval. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že predložené faktúry navrhovateľa slúžia zároveň ako dodací list o prevzatí tovaru. Z faktúry je zrejmé aký tovar a v akej cene bol doručený a tým, že zo strany vedúcej lekárne tento tovar bol prevzatý, bola akceptovaná aj cena tovaru určená navrhovateľom. V inom prípade by pri neakceptácii ceny muselo dôjsť zo strany vedúcej lekárne k vráteniu tovaru, čo sa však ani v jednom prípade nestalo. Z uvedených dôvodov súd po doplnení dokazovania výsluchom svedkyne navrhovateľovi právo priznal. Keďže bol odporca v omeškaní s povinnosťou zaplatiť peňažný dlh, súd mu priznal aj právo na uplatnený úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol súd podľa a priznal navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3.535,--eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 4.509,42 eur.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že okresný súd konal v rozpore so svojou povinnosťou riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu vyplývajúcej z ust. podľa názoru odvolacieho súdu len v prípade, ak by dospel k záveru, že navrhovateľov nárok vznikol na základe iného titulu, t. j. iného ako navrhovateľom tvrdeného zmluvného vzťahu, nakoľko odvolací súd má za to, že tento nebol daný, uložil povinnosť zisťovať cenu dodaného tovaru vo výške obvyklej v čase dodávania predmetných liekov. Týmto iným titulom mal vychádzajúc z príkladu výslovne vymedzeného krajským súdom byť napríklad nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Názory krajského súdu mal rešpektovať aj okresný súd, avšak ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, tieto okresným súdom v žiadnom smere zohľadnené neboli. Súd sa svojvoľne aj v novom rozsudku opätovne pridržiaval doterajších záverov, vôbec nezohľadňujúc krajským súdom vytknuté skutočnosti. Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťami rozhodujúcimi v tejto veci, a to, že navrhovateľovi sa nepodarilo dokázať ďalšiu existenciu ústnej zmluvy po zániku zmluvy písomnej a s tým súvisiacu oprávnenosť ním žiadanej pohľadávky. Súd sa uspokojil s vyjadrením opätovne vypočutej svedkyne p. O., pričom sa bez uvedenia dôvodov potvrdzujúcich pravdivosť a opodstatnenosť tvrdení uvedených svedkyňou s jej tvrdeniami stotožnil a tieto bez akéhokoľvek zhodnotenia ďalších okolností prípadu vzájomnej súvislosti považoval za smerodajné. V ďalšom konaní pritom nepochybne nedošlo k takým novým zisteniam, ktoré by opodstatňovali odklon od názoru vyjadreného krajským súdom a takéto nerešpektovanie predmetného uznesenia odvolacieho súdu ospravedlňovali. Podľa názoru odporcu rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav veci bol zistený nedostatočne a nesprávne. Odporca trvá na skutočnosti, že zo strany navrhovateľa nedošlo k preukázaniu dodania tovaru a rovnako súd nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy a znova sa uspokojil len s opätovným vypočutím svedkyne O., ktorej nedôveryhodnosť už bola odporcom viackrát namietaná. Zo strany súdu nedošlo k doplneniu dokazovania v rozsahu požadovanom odporcom, konkrétne k vypočutiu svedkyne L. - laborantky odporcu, ako i vypočutí účtovníčky odporcu, ktorých výpovede by nepochybne preukázali, že navrhovateľ odporcovi ním tvrdený tovar nikdy nedodal. Odporca dal do popredia nevyhnutné náležitosti kúpnych zmlúv, ku ktorým patrí aj určenie kúpnej ceny, prípadne musí byť daný aspoň spôsob jej určenia. Ako na viacerých miestach potvrdila svedkyňa O., zo strany ktorej malo dochádzať k objednávaniu predmetného tovaru, z jej strany k dojednaniu ceny nikdy nedošlo. Ak by súd trval na svojom zjavne nepodloženom závere, že medzi účastníkmi konania v čase údajného dodávania tovarov zmluvný vzťah existoval, muselo byť vzhľadom na uvedenú absenciu dojednania o cene v zmysle § 37 a 39 Obč. zákonníka ísť o absolútne neplatné zmluvy. Navrhovateľom fakturované sumy podľa jeho tvrdenia za dodaný tovar sú nepochybne výsledkom ľubovoľného určenia samotného navrhovateľa a nie sú výsledkom súhlasného prejavu vôle účastníkov. Odporca tiež namietol nepreskúmateľnosť rozsudku, keď v ňom nie sú uvedené dostatočné a relevantné dôvody, z ktorých by vymedzený záver okresného súdu vyplýval, Ak by aj súd uvažoval o existencii ústnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom, do dnešného dňa bližšie nešpecifikoval kedy mala byť presne táto zmluva uzatvorená a kedy mohlo dôjsť k ukončeniu takto založeného právneho vzťahu. Takýto záver súdu nepochybne nemožno považovať za preskúmateľný, jasný a zrozumiteľný a nie je ho možné považovať za preskúmateľný výsledok logického myšlienkového procesu. Odporca ďalej uviedol, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom , pretože výsluch svedkyne sa konal na pojednávaní uskutočnenom dňa 28. 5. 2014 o 9.30 h. Na uvedenom pojednávaní však z objektívnych príčin uvedených v návrhu na odročenie pojednávania zo dňa 19. 5. 2014 nemohol byť právny zástupca odporcu prítomný. Napriek skutočnosti, že o týchto dôvodoch spočívajúcich v kolízii predmetného pojednávania so skôr vytýčeným termínom iného pojednávania právny zástupca informoval súd v dostatočnom časovom predstihu, súd návrhu na odročenie s poukazom na súdnu judikatúru nevyhovel. K takémuto záveru dospel súd napriek zjavnej relevantnosti dôvodu, ktorá bola právnym zástupcom odporcu dostatočne preukázaná priloženou zápisnicou z konania inej právnej veci, na ktorej došlo k skoršiemu vytýčeniu kolidujúceho termínu. Takýmto, podľa názoru odporcu neodôvodneným nevyhovením relevantného návrhu na odročenie pojednávania bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Na predmetnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti právneho zástupcu odporcu došlo k vykonaniu opätovného výsluchu odporkyne, ktorý je nutné považovať za zásadný procesný úkon súdu, pretože predovšetkým vyjadreniami svedkyne súd odôvodňuje svoj záver o existencii ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi tohto konania. V dôsledku takéhoto postupu súdu sa odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nemal možnosť vyjadriť k skutočnostiam opísaných svedkyňou a taktiež svedkyni položiť ďalšie podstatné otázky. Svojimi tvrdeniami svedkyňa viacnásobne potvrdila tvrdenie odporcu, že jednotlivé dodávky tovaru boli uskutočňované bez dohody o cene, ktorú ako nevyhnutnú zložku kúpnej ceny vyžaduje . Navrhol, aby na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a návrh zamietol ako nedôvodný. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške podľa počtu úkonov právnej služby do právoplatného skončenia vo veci samej.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že s rozsudkom okresného súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje. Navrhovateľ nadmieru všetkých pochybností jednoznačne preukázal, že tovar bol z jeho strany dodaný do prevádzky odporcu. Uvedenú skutočnosť jednoznačne potvrdila aj vypočutá

svedkyňa J. O.. Preto tvrdenie odporcu považuje za účelové a zavádzajúce, nakoľko sa nezakladá na pravde. Odporca tvrdí, že dodaný tovar sa údajne nikdy nenachádzal na sklade odporcu a ani nebol vedený v účtovnej evidencii. Za týmto účelom navrhol vypočuť účtovníčku odporcu. K tejto skutočnosti navrhovateľ uvádza, že akákoľvek výpoveď účtovníčky odporcu by nepreukázala, či predmetný tovar bol skutočne dodaný alebo nie, nakoľko je vôľou odporcu, či predmetný tovar zaeviduje do účtovníctva alebo nie. To znamená, že tovar bol riadne dodaný, ale odporca sa mohol rozhodnúť ho nezaúčtovať, a preto by v účtovnej evidencii ani nefiguroval, a to napriek jeho skutočnému dodaniu. Argumentáciu odporcu považuje za účelovú a tendenčnú s cieľom vyhnúť sa svojej povinnosti plniť za riadne dodaný tovar. Opätovne poukázal na ust. § 16 Obch. zák. s tým, že má za to, že navrhovateľ splnil všetky svoje zákonom stanovené povinnosti pri dodávke tovaru a tovar bol riadne dodaný aj prebratý odporcom v jeho prevádzke. Medzi účastníkmi sporu bolo úplne obvyklé a bežné, že predmetný tovar preberala nielen R.. O., ale aj laborantka pani L., o čom svedčia podpisy na faktúrach. Ďalej uviedol, že ust. § 409 a nasl. nevyžaduje ako podmienku uzatvorenia kúpnej zmluvy písomnú formu. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy môže preto dôjsť aj ústnou formou, k čomu došlo aj medzi účastníkmi sporu, nakoľko došlo k telefonickej objednávke (ako bolo obvyklé a bežné medzi účastníkmi) zo strany odporcu a navrhovateľ na základe takejto telefonickej objednávky plnil a riadne dodal odporcom objednaný tovar. Dohoda o kúpnej cene existovala medzi účastníkmi, nakoľko odporca objednával predmetný tovar na základe cenníka navrhovateľa, v ktorom boli jednoznačne uvedené ceny objednávaného tovaru. V tejto súvislosti poukázal na cenové opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré určuje maximálne ceny liekov. Navrhovateľ ani jeho pracovník, ktorý odovzdával tovar nemal odkiaľ vedieť, či osoba, ktorá preberala predmetný tovar nie je oprávnená tento tovar v rámci vnútroorganizačnej štruktúry prevziať. Poukázal ďalej na skutočnosť, že v zmysle účelovej a tendenčnej argumentácie odporcu v rámci tohto konania, ani samotný odporca nemá vyjasnenú skutočnosť, kto údajne bol alebo nebol oprávnený dodávaný tovar preberať. Naviac je namieste otázka, prečo odporca tovar prevzatý pani L. nevrátil navrhovateľovi, pokiaľ pani L. nebola údajne oprávnená na preberanie tovaru. Nemôže byť na ťarchu a škodu navrhovateľa nekonanie odporcu v rámci stanovenia pracovných náplní a povinností odporcových vlastných zamestnancov a určenia vnútroorganizačnej štruktúry. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že odvolací súd mal jednoznačne preukázané, že k dodaniu tovaru zo strany navrhovateľa došlo a rovnako došlo aj k prevzatiu dodaného tovaru odporcom, a to v súlade s ust. § 15 a 16 Obch. zákonníka. Ďalej spochybnil tvrdenie odporcu, že okresný súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, pretože samotný odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že mal po preskúmaní veci za preukázané, že navrhovateľ uvedenými dôkaznými prostriedkami osvedčil skutočnosť, že odporcovi tovar dodal, tento ho prostredníctvom svojich pracovníčok prevzal a uvedené pracovníčky na to boli oprávnené. Z uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že okresný súd je povinný opakovane vykonať dokazovanie za účelom preukázania, či nárok, ktorý si uplatňuje navrhovateľ je nárokom z dôvodu nezaplatenej kúpnej ceny alebo z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia. V zmysle intenciách uznesenia odvolacieho súdu aj okresný súd postupoval a vykonal dokazovanie opakovaným výsluchom svedkyne O., ktorej výpoveď jednoznačne a nad všetky pochybnosti preukázala, že k uzatvoreniu ústnych zmlúv medzi účastníkmi došlo a v rámci týchto ústnych zmlúv došlo aj k dohode o kúpnej cene medzi účastníkmi. K prejaveným názorom odvolacieho súdu bola povinnosť vykonať dodatočné dokazovanie za účelom preukázania, či došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv dohodou o kúpnej cene alebo nie. Práve tento právny názor odvolacieho súdu okresný súd v plnej miere rešpektoval a postupoval práve v zmysle tohto právneho názoru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 656,94 eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 539,41 eur 1 x režijný paušál vo výške 8,04 eur a 20 % DPH vo výške 109,49 eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5. 11. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 58.919,23 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny za dodaný tovar. Účastníci konania uzatvorili kúpnu zmluvu č. 35/2010 dňa 1. 6. 2010, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 31. 12. 2010. Tovar, zaplatenia ktorého sa navrhovateľ predmetnou žalobou domáha bol dodávaný odporcovi v období od 23. 6. 2011 do 23. 11. 2011.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 409 ods. 2 Obch. zák. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa ust. § 448 ods. 2 Obchod. zák. ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení č. k. zo dňa 20. marca 2014 mal preukázané, že navrhovateľ dôkaznými prostriedkami osvedčil skutočnosť, že odporcovi tovar dodal, tento ho prostredníctvom svojich pracovníčok prevzal a uvedené pracovníčky na to boli oprávnené v súlade s ust. § 15 a 16 Obch. zákonníka, pretože boli pri prevádzkovaní podniku oprávnené konať v mene podnikateľa

- odporcu.

Odporca v konaní nepreukázal, že by uvedené osoby svojim konaním prekročili rozsah poverenia podľa , preto ho konanie uvedených osôb zaväzuje. Nepreukázal ani skutočnosť, že by navrhovateľ mal mať vedomosť o tom, že pracovníčky odporcu tovar preberať nemôžu, hlavne keď aj v minulosti týmito osobami k preberaniu tovaru dochádzalo.

Odvolací súd dal v ďalšom konaní okresného súdu zisťovať cenu dodaného tovaru vo výške obvyklej v čase dodávania predmetných liekov a na základe takto zistenej ceny o nároku navrhovateľa opätovne rozhodnúť.

Okresný súd v ďalšom konaní opätovne vypočul svedkyňu O., ktorá potvrdila, že v otázke objednávania tovaru mala viac-menej autonómiu, sama určovala aký tvar sa bude objednávať s tým, že mala od odporcu inštrukciu, že nesmie prekročiť určitý dohodnutý strop v objednávaní tovaru, aby sa zbytočne nenavyšovali zásoby. Potvrdila, že subjekty, od ktorých bolo objednávané, boli určené konateľom R., ktorý svedkyni povedal, od ktorých subjektov má objednávať viac tovaru, od ktorých menej. Potvrdila, že zaužívanou praxou bolo, že sa realizovali objednávky telefonicky s tým, že pri objednávaní sa neriadila cenníkom, pretože rozdiely medzi cenami jednotlivých dodávateľov boli minimálne. Potvrdila, že tovar sa preberal v priestoroch lekárne a bol do účtovníctva odporcu zaúčtovaný. Svedkyňa lieky objednávala z toho titulu, že mala licenciu farmaceuta, ktorú konatelia obchodnej spoločnosti odporcu nemali a osoba bez licencie tak učiniť nemohla. K otázke ceny liekov svedkyňa uviedla,. že pri liekoch existuje celoslovensky určený slovník, kde sa ceny liekov týmto spôsobom nehýbu a v súlade s cenníkom sa nakupujú. Čo sa týka cien liekov, boli akceptované ceny, za ktoré poskytol tvar navrhovateľ. Svedkyňa dohodu o cene nerealizovala. Po doplnení dokazovania opätovným výsluchom svedkyne O. dospel okresný súd k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna zmluva, k čomu podľa názoru okresného súdu došlo na základe telefonickej objednávky vedúcej lekárne - svedkyne O. tak ako to bolo pri chode lekárne obvyklé. Keďže svedkyňa potvrdila telefonické objednávanie tovaru, ktorý bol následne prevzatý v lekárni poverenými zamestnancami, nemohlo podľa názoru okresného súdu dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Obč. zákonníka, pretože sa jedná o plnenie z ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, nie o plnenie bez právneho titulu. K otázke určenia kúpnej ceny súd poukázal na zaužívanú prax medzi navrhovateľom a odporcom, kedy poverený zamestnanec odporcu objednávku realizoval na základe vlastných autonómnych rozhodnutí, pričom v čase takejto objednávky mu cenníková cena nebola známa.

Pokiaľ ide o formu kúpnej zmluvy, platí zásada úplnej neformálnosti. Na platnosť kúpnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma iba v tých prípadoch, keď aspoň jedna strana pri rokovaní prejaví vôľu, aby zmluva bola uzavretá v písomnej forme (§ 272), inak možno kúpnu zmluvu uzavrieť ústne, telefonicky, konkludentne, keď prejavy vôle strán vyplývajú z ich správania, prípadne sčasti písomne, sčasti ústne, resp. konkludentne. Aj Viedenský dohovor potvrdil zásadu neformálnosti medzi národných kúpnych zmlúv, keď v čl. 11 ustanovuje: „Zmluva o kúpe sa nemusí uzavierať alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmkoľvek prostriedkami vrátane svedkov“. Z uvedeného vyplýva, že kúpna zmluva vznikne už dohodou strán o podstatných a nepodstatných náležitostiach. Odovzdanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny patrí už k jej splneniu. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú určenie zmluvných strán, vymedzenie predmetu kúpy, množstvo tovaru, záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu, záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu.

Odporca v odvolaní namietal jednak tú skutočnosť, že okresný súd sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle ust. a tiež, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o cene, čo svedkyňa potvrdila s tým, že dohodu o cene nerealizovala.

Kúpna cena je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Kúpna cena ako peňažná hodnota tovaru musí byť vyjadrená v peniazoch. V kúpnej zmluve musí byť cena priamo určená určitou sumou peňazí alebo musí byť určený spôsob dodatočného určenia kúpnej ceny, t. j. musí byť splnená požiadavka, že cenu možno určiť. Kúpna cena sa určí dohodou účastníkov kúpnej zmluvy. a pripúšťa možnosť uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny, ak strany takúto vôľu prejavia. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu určenú podľa Obchod. zákonníka. V je ustanovené pravidlo určenia ceny pre prípad, keď sa strany výnimočne rozhodli uzavrieť kúpnu zmluvu bez určenia ceny ( ). Kupujúci je povinný zaplatiť cenu, ktorá je pre daný druh tovaru a pri obdobných podmienkach je obvyklá v čase uzavretia zmluvy.

Aj napriek záveru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení, že bude okresný súd zisťovať cenu dodaného tovaru vo výške obvyklej v čase dodávania predmetných liekov a na základe takto zistenej ceny o nároku navrhovateľa opätovne rozhodne s tým, že v pôvodnom rozhodnutí uviedol, že ak došlo k ukončeniu platnosti kúpnej zmluvy č. 35/2010, tak by v prípade odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Obč. zákonníka, okresný súd po doplnení dokazovania podrobným výsluchom svedkyne zistil, že k ústnemu uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo, s čím sa odvolací súd stotožnil.

Odvolací súd sa po preskúmaní veci nestotožnil s námietkami odporcu uvedenými v odvolaní, v tom smere, že okresný súd sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, pretože už odvolací súd v zrušujúcom uznesení potvrdil, že tovar dodaný bol, odporca tovar prostredníctvom svojich pracovníčok prevzal a odporcovi sa nepodarilo v priebehu celého konania preukázať, že by pracovníčky odporcu, ktoré tovar prevzali, tento prebrať nemohli a tiež nepreukázal, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že tieto konkrétne pracovníčky odporcu tovar preberať nemôžu. Ak okresný súd po doplnení dokazovania výsluchom svedkyne O. dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna kúpna zmluva podľa ust. § 409 a nasl. Obchod. zákonníka má odvolací súd preukázané, že okresný súd po doplnení dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené môže byť kúpna zmluva uzatvorená aj telefonicky - ústne, keď z dodatočného výsluchu svedkyne vyplynulo, že bolo zaužívanou praxou, že sa objednávky realizovali telefonicky s tým, že tovar sa preberal v priestoroch lekárne a bol do účtovníctva odporcu zaúčtovaný. Svedkyňa objednávala lieky z toho titulu, že mala licenciu farmaceuta, ktorú konatelia obchodnej spoločnosti nemali. K cene liekov svedkyňa uviedla, že pri liekoch existuje celoslovensky určený cenník, kde sa ceny liekov týmto spôsobom nehýbu a v súlade s cenníkom sa nakupujú. Správne potom okresný súd uviedol, že pri otázke určenia kúpnej ceny poukázal na zaužívanú prax medzi navrhovateľom a odporcom.

Ak aj odporca namieta, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o kúpnej cene, poukazuje opätovne odvolací súd na ust. § 448 ods. 2 Obchod. zákonníka, a to hlavne z odkazom na zaužívanú prax medzi navrhovateľom a odporcom, ako aj na to, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar v nepomerne vyššej hodnote ako je predmet žaloby, pričom odporca 90 % dodávok od navrhovateľa aj uhradil. Medzi

navrhovateľom a odporcom prebiehali obchody - dodávanie liekov, t. j. jednalo sa o rovnaký druh tovaru pri obdobných podmienkach, ako v prípadoch, keď odporca cenu za dodané lieky navrhovateľovi uhradil, preto dospel odvolací súd k záveru, že odporca je povinný žalovanú sumu navrhovateľovi uhradiť ako kúpnu cenu, ktorá je pre daný druh tovaru v obdobných podmienkach obvyklá v čase uzavretia zmluvy. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že navrhovateľ predložil k svojmu návrhu jednotlivé faktúry, ktoré boli potvrdené aj odporcom, t. j. je zrejmé, že tovar uvedený vo faktúre odporca prevzal čo bolo aj v konaní preukázané a bol povinný za tento tovar navrhovateľovi zaplatiť.

Čo sa týka návrhov odporcu na výsluch ďalších svedkov, ktoré súd neakceptoval, odvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie, ktorým pôvodne rozsudok okresného súdu zrušil a v ktorom ozrejmil, prečo nie je dôvod na výsluch týchto svedkýň.

Odporca v odvolaní zároveň namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom z toho dôvodu, že okresný súd neakceptoval žiadosť právneho zástupcu odporcu o odročenie pojednávania a na tomto pojednávaní bola vypočutá svedkyňa O., ktorej nemal možnosť odporca klásť otázky, keďže sa uvedeného pojednávania nemohol pre kolíziu s iným pojednávaním zúčastniť.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že okresný súd vytýčil pojednávanie na deň 28. 5. 2014 o 9.30 h, na ktoré predvolal aj svedkyňu R.. J. O.. Právnemu zástupcovi odporcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 30. 4. 2014, pričom právny zástupca odporcu až podaním datovaným 19. 5. 2014, doručeným okresnému súdu dňa 28. 5. 2014 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným, skôr vytýčeným pojednávaní, pričom odporca trvá na účasti právneho zástupcu odporcu v tomto konaní, t. j. nesúhlasí s tým, aby ho zastupoval iný advokát. Zároveň uviedol, že ku kolízii došlo so skôr vytýčeným pojednávaním (vytýčené bolo dňa 24. 3. 2014). Súčasťou návrhu na odročenie pojednávania bola zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde Bratislava II. č. k. z 24. 3. 2014, podľa ktorej zápisnice bolo pojednávanie odročené na termín 28. 5. 2014 o 8.05 h. Okresný súd právnemu zástupcovi odporcu mailovým podaním dňa 26. 5. 2014 oznámil, že ním uvádzaný dôvod pre odročenie pojednávania vytýčeného na deň 28. 5. 2014 o 9.30 h , a to kolízia pojednávaní v zmysle ustálenej judikatúry a postupov súdov SR nie je vážnym dôvodom, pre ktorý by mal súd termín pojednávania zrušiť, resp. odročiť na iný termín. Zároveň poukázal na skutočnosť, že vo veci bola na pojednávanie predvolaná svedkyňa R.. J. O., ktorá upovedomenie o pojednávaní prevzala, a preto je dôvodné predpokladať, že sa pojednávania zúčastní. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania súd uvádzaný dôvod pre odročenie pojednávania neakceptuje.

Podľa ust. § 119 ods. 2 O. s .p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel, alebo od kedy sa o ňom mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právnemu zástupcovi odporcu bolo predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 28. 5. 2014 doručené už dňa 30. 4. 2014, návrh na odročenie pojednávania je datovaný až dňa 19. 5. 2014, hoci o skutočnosti, že pojednávanie na okresnom súde Bratislava II. bolo odročené na deň 28. 5. 2014 o 8.05 h mal právny zástupca odporcu vedomosť už od 24. 3. 2014, kedy sa pojednávanie na Okresnom súde Bratislava konalo. Aj z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca odporcu nekonal bez zbytočného odkladu potom, ako sa o termíne pojednávania dozvedel. Ďalej mal odvolací súd z plnej moci udelenej odporcom advokátskej kancelárii JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o. Bratislava preukázané, že splnomocniteľ - odporca súhlasí, aby si splnomocnenec ustanovil za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne. Uvedenú plnú moc podpísal konateľ J.C.. Neobstojí potom tvrdenie právneho zástupcu odporcu v návrhu na odročenie pojednávania z 19. 5. 2014 kde uvádza, že odporca trvá na účasti právneho zástupcu a nesúhlasí s tým, aby ho zastupoval iný advokát, keď sám konateľ odporcu J.C. v plnej moci udelil súhlas, aby si splnomocnenec ustanovil za seba zástupcu. Z uvedených dôvodov dospel aj odvolací súd k záveru, že dôvod - kolízia s iným pojednávaním nebol dôvodom na odročenie pojednávania konaného na Okresnom súde Lučenec.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 656,94 eur, t. j. vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28. 7. 2014 vo výške 539,41 eur, 1 x náhrada režijný paušál vo výške 8,04 eur a 20 % DPH vo výške 109,49 eur ().

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.