Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/95/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, Z. X., nar. XX.XX.XXXX a v právnej veci M. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, M. X. do plnoletosti, deti rodičov: matka N. X., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. D. XXXX/XX, D., t. č. CZ R. R. C., Česká republika a otec Mgr. S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, Y. pod F., o návrhu matky na zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -135 zo dňa 02. apríla 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. -135 zo dňa 02. apríla 2014 vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť otcovi zaplatiť M. X. nedoplatok na výživnom od 01.05.2013 do 31.03.2014 v celkovej výške 270,00 Eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť otcovi zaplatiť nedoplatok na výživnom od 01.05.2013 do 31.03.2014 na maloletú Z. vo výške 270,00 Eur a za to isté obdobie na maloletého Z. vo výške 90,00 Eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 15,00 Eur mesačne u maloletej Z. a u po 10,00 Eur mesačne u maloletého Z., spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom podľa § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol o zvýšení výživného na deti tak, že uložil otcovi povinnosť platiť na M. X. zvýšené výživné vo výške 140,00 Eur mesačne od 01.05.2013, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Nedoplatok na výživnom od 01.05.2013 do 31.03.2014 v celkovej výške 270,00 Eur súd otcovi povolil splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc mesiacov nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Otcovi uložil povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletú Z. X. vo výške 140,00 Eur mesačne od 01.05.2013 a na maloletého Z. X. vo výške 120,00 Eur mesačne od 01.05.2013, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom od 01.05.2013 do 31.03.2014 v celkovej výške 270,00 Eur u maloletej Z. a 90,00 Eur u maloletého Z. súd otcovi povolil splácať v splátkach po 15,00 Eur mesačne u maloletej Z. a po 10,00 Eur mesačne u maloletého Z., spolu s bežným

výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 26.04.2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 31.10.2001 vo výroku o výživnom na maloletú M. X. a na maloletú Z. X. a na maloletého Z. X.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal súd právo na náhradu trov konania v súlade s ust.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný čiastočne. V konaní bolo preukázané, že rodičia detí sú manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom sp. zn. zo dňa 26.04.2001 súd zveril všetky tri maloleté deti do výchovy matke a otcovi uložil povinnosť prispievať výživným na maloletú M. 1 450,00 Sk, na maloletú Z. 1 350,00 Sk a na maloletého Z. 1 200,00 Sk k rukám matky od 01.03.2011 (správne od 01.03.2001 - poznámka odvolacieho súdu), ktorý rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. zo dňa 31.10.2001. V tom čase prestali rodičia spolu žiť, matka sa s deťmi odsťahovala k svojim rodičom, ktorým prispievala na bývanie sumou 2 500,00 Sk, bola na rodičovej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 2 740,00 Sk a prídavky na deti. Deti nechodili do školy, starala sa o ne. Otec pracoval ako policajt, a mal za obdobie od apríla 2000 do marca 2001 priemernú čistú mzdu 13 551,00 Sk (449,81 Eur), platil výdavky bývania, poistky. Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia v apríli 2001, resp. v októbri 2001 (rozhodoval odvolací súd) s okolnosťami v čase súčasného rozhodnutia v apríli 2014 mal preukázané, že v priebehu času za 13 rokov došlo k takej podstatnej zmene pomerov oprávnených detí, ako aj rodičov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, ide o zmeny, ktoré sa prejavili výraznejším spôsobom a súd ich vyhodnotil ako dôvodné pre zmenu výšky výživného. M. je už plnoletá a študuje na strednej škole, predtým nemala ani 6 rokov, maloletá Z. má 16,5 roka a tiež už študuje na strednej škole, predtým nemala ani 4 roky, maloletý Z. má 14,5 roka, v novom školskom roku bude končiť povinnú školskú dochádzku, teraz je ôsmak, predtým nemal ani dva roky. Plnenie povinnej školskej dochádzky a príprava na budúce povolanie štúdiom na strednej škole (u obdivoch detí mimo miest bydliska) je podstatná zmena pomerov spojená so zvýšením výdavkov a dôvod na zvýšenie výživného. Vyššie sú aj výdavky na uspokojovanie bežných životných potrieb, a to v dôsledku nárastu fyzického veku, ako aj v dôsledku rastu cien v spoločnosti. Pribudli výdavky aj na voľnočasové aktivity. Maloleté deti sú zdravé, M. má zvýšené výdavky v súvislosti s ochoreniami a ich liečbou. Zmena pomerov nastala aj u obidvoch rodičov. Matka už nie je na rodičovskej dovolenke s maloletým Z., ale od decembra pracuje v riadnom pracovnom pomere mimo územia Slovenska, uzavretom síce len na dobú určitú, ale vždy je tu možnosť predĺženia, jej príjem sa zvýšil o približne 180,00 Eur. Otec pracuje u toho istého zamestnávateľa v novej funkcií a jeho príjem sa zvýšil o cca 700,00 Eur, keď absolvoval vysokoškolské štúdium a zvýšila sa mu v rámci nového pracovného zaradenia mzda. Naviac mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Určite pomery otca sú priaznivejšie, a aj preto rodičia a plnoletá M. sa dohodli na zmene výchovy, deti budú v osobnej starostlivosti otca, čo je za danej situácie rozumnejšie riešenie, tak ako to potvrdila na pojednávaní M.. Súd prihliadol na skutočnosť, že otec sa s dcérami stretáva, prispieva na ich potreby aj nad rámec určeného výživného. U obidvoch rodičov prihliadol na výdavky bývania a domácnosti, ktoré matka platila v prenajatom byte sama a musela si platiť aj ubytovanie v Čechách. Otec sa na výdavkoch domácnosti podieľa spoločne so svojou družkou.

Pri rozhodovaní o výške výživného súd komplexne posúdil finančné možnosti otca, jeho rodinné a majetkové pomery, rovnako možnosti a pomery matky, ale aj zvýšené potreby M., maloletej Z. a maloletého Z.. Výživné zvýšil od 01.05.2013, od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh, keď výživné sa platí mesačne vopred. Súd považoval za prirodzené a spravodlivé zvýšiť výživné od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh podaný, lebo ide o maloleté deti, a nie odo dňa podania návrhu, ako pri plnoletom dieťati. Potom pri takto upravenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok u M. 270,00 Eur, u maloletej Z. 270,00 Eur a u maloletého Z. 90,00 Eur, ktorý prepočítal ako rozdiel medzi výživným plateným otcom po 110,00 Eur na každé z detí a novoupraveným výživným, pri zohľadnení naviac zaplatených platieb. Nedoplatok na výživnom u M. vyčíslil sumou 270,00 Eur, u maloletej Z. sumou 270,00 Eur a u maloletého Z. v sume 90,00 Eur, u všetkých detí za obdobie od 01.05.2013 do 31.03.2014. Dlžné výživné povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach, ktoré považoval za primerané a zodpovedajúce jeho možnostiam.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. .

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to proti tej časti, kde okresný súd rozhodoval o výške a splatnosti nedoplatku na výživnom vo vzťahu ku všetkým deťom. Žiadal rozsudok v časti nedoplatku o výživnom zrušiť a rozhodnúť o ukončení platenia výživného mesiacom marec 2014. Uviedol, že matka detí pracuje v Českej republike, a požiadala ho, aby sa o výchovu deti staral s tým, že deti budú u neho aj bývať. S týmto súhlasil, a tak sa deti presťahovali k nemu na adresu Y. C. F., a to od 04.04.2014. Výživné za mesiac apríl a máj 2014 zaplatil, napriek tomu, že deti mal vo svojej starostlivosti. Ocitol sa v situácií, kedy je povinný prispievať na výživu detí výživným v celkovej sume 400,00 Eur mesačne k rukám matky, avšak táto okolnosť nekorešponduje so skutočnosťou, keďže výchovu a výživu detí zabezpečuje práve on. Dal do pozornosti, že matka detí od apríla 2014 žiadnym spôsobom neprispieva na ich výživu, a ani neposiela rodičovský príspevok. Na základe týchto skutočností podal návrh na zverenie detí do osobnej starostlivosti a o určenie výživného, ktorý dňa 11.04.2014 podal na Okresný súd v Martine.

Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že skutočnosti tvrdené otcom nie sú pravdivé. Výživné pravidelne každý mesiac odovzdáva svojej matke a deťom. Dala do pozornosti, že od apríla 2014 sa o deti starajú jednak otec, u ktorého sú niekoľko dní v mesiaci a deťom tiež poskytuje vreckové. Stará matka deťom zabezpečuje varenie, stravu, pranie, žehlenie a väčšinu času strávia u nej. Na základe toho matke posiela výživné na deti, na náklady, ktoré nehradí otec. V ďalšej časti vyjadrenia bližšie popísala udalosti, ktoré nastali po apríli 2014, spôsob starostlivosti o deti, pričom žiadala, aby naďalej zostali deti v jej výchove a opatere, pretože pokiaľ by boli zverené do výchovy otcovi, dovolil by si ešte viac na deťoch šetriť. V tejto súvislosti bude určite nevyhnuté vykonať dokazovanie aj výsluchom detí. K vyjadreniu pripojila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým boli odňaté prídavky na plnoletú M., ďalej rozhodnutie, ktorým bola zastavená výplata prídavku na dieťa, a to maloletú Z. a maloletého Z..

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k podanému odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s tento rozsudok v zmysle ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že v podanom odvolaní otec nerozporoval zvýšenie výživného pre maloleté deti Z. a Z., a pre M. za obdobie od 01.05.2013 v súdom stanovenej výške. Otec v odvolaní výslovne namietal rozsudok okresného súdu v časti, kde súd za obdobie od 01.05.2013 do 31.03.2014 vyčíslil nedoplatok vo vzťahu k jednotlivým deťom, a zároveň povolil splácať zameškané výživné v mesačných splátkach, pričom určil výšku, ako i zročnosť splátok. Z dôvodov odvolania otca taktiež jednoznačne vyplýva, že nerozporuje súdom vyčíslený nedoplatok. V odvolaní otec výslovne namietal, že od 04.04.2014 má deti vo svojej opatere, a v tejto súvislosti aj podal návrh na zverenie detí do jeho starostlivosti, a zároveň o určenie výživného.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu, či zrušenie rozsudku okresného súdu v jeho napadnutej časti t. j. v časti o dlžnom výživnom. Otec v odvolaní len tvrdil, že má zaplatené výživné aj za mesiac apríl a máj 2014, kedy boli deti v jeho starostlivosti a matka na deti ničím neprispievala. Z uvedeného teda vyplýva, že otec rozporuje trvanie vyživovacej povinnosti po apríli 2014, ako aj jeho povinnosť platiť súdom stanovené výživné.

O povinnosti otca platiť výživné aj po apríli 2014 na maloleté deti bude rozhodovať súd na základe návrhu otca, ktorý v odvolaní tvrdil, že dňa 11.04.2014 podal návrh na zverenie detí do výchovy a o určenie výživného.

Keďže námietky otca z odvolania vzťahovali sa na obdobie po 31.03.2014, ku ktorému dátumu bol vyčíslený nedoplatok na výživnom, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.