Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/512/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej, v právnej veci navrhovateľky: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, D., zast. JUDr. Ingrid Zlochovou, advokátkou, Galvaniho 12, Bratislava, proti odporcovi: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, D., zast. JUDr. Rudolfom Suranom, advokátom, Osloboditeľská 26, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej I. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26. marca 2014 č.k. -272, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v častiach, týkajúcich sa rozvodu manželstva účastníkov konania, zverenia mal. I. I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, jej zastupovania a spravovania jej majetku, a úpravy styku odporcu s maloletou I., potvrdzuje.

V časti uloženia povinnosti odporcu prispievať na výživu maloletej I. sumou 200 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, ako i v časti trov konania, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania, a upravil výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej I. I., nar. XX.XX.XXXX („ďalej „maloletá“), tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, rozhodol, že ju navrhovateľka a odporca budú zastupovať a spravovať jej majetok, a odporcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk odporcu s maloletou upravil tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 19.00 hod. do pondelka do 8.00 hod, každý párny rok počas Vianočných sviatkov od 23.12. od 19.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod., od 27.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod., od 30.12. od 19.00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod., a každý párny rok počas letných prázdnin od 11.07. od 19.00 hod. do 30.07. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 04.08. od 19.00 hod. do 24.08. do 19.00 hod.. Navrhovateľke uložil povinnosť v určenom čase pred svojím bytom v mieste jej aktuálneho bydliska maloletú riadne pripravenú odovzdať odporcovi, a odporcovi povinnosť v určenom čase a na tom istom mieste maloletú odovzdať navrhovateľke. Obom účastníkom uložil povinnosť v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému účastníkovi najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal právo na ich náhradu.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.03.1994 v Bratislave I, a že z manželstva pochádzajú dve deti, a to I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý počas konania dosiahol plnoletosť, preto nerozhodoval o jeho úprave pomerov na čas po rozvode, a maloletá I., nar. XX.XX.XXXX. Po právnej stránke rozhodnutie o rozvode manželstva účastníkov odôvodnil ust. § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi účastníkmi, ako i skutočnosť, že ich manželstvo neplní svoj účel. Poukázal na to, že obaja účastníci zhodne potvrdili dlhotrvajúce problémy a úplné ochladnutie vzťahov. Zistil, že dlhodobo, osem až deväť rokov spolu nežijú, nakoľko navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala, a odvtedy spolužitie neobnovili, nehospodária spolu, nepomáhajú si, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, navzájom sa citovo odcudzili, a nemajú skutočný záujem na zotrvaní v manželstve. Nevzhliadol potom reálny predpoklad pre obnovenie spolužitia, a manželstvo účastníkov rozviedol, keď dospel k záveru, že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletej I..

Rozhodnutie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov na čas po rozvode k maloletej I. odôvodnil po právnej stránke ust. § 24 Zákona o rodine. Maloletú zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky z dôvodu, že táto sa o ňu riadne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, a zverenie maloletej do jej starostlivosti pre prípad rozvodu navrhol aj odporca, a kolízny opatrovník s tým súhlasil. Uviedol, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, keďže je to v jej záujme.

Ohľadom výživného na maloletú uviedol, že navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 250 eur, a v konaní potvrdila, že odporca na výživu maloletej prispieva v súčasnosti sumou 150 eur, pri príležitosti sviatkov jej kupuje darčeky, stretáva sa s ňou každý druhý víkend, maloletá k nemu chodí aj cez sviatky a počas prázdnin, prespáva u neho, a že ich styk funguje. Odporca uvedené skutočnosti potvrdil, a poukázal na to, že maloletá si v čase, keď je u neho, alebo keď idú na výlet, kúpi nejaké drobnosti, prípadne jej kúpi kozmetiku podľa požiadaviek navrhovateľky. Vychádzal aj z jeho vyjadrenia, že o stretnutia s maloletou má záujem, a stretáva sa s ňou pravidelne. Mal za to, že sa s navrhovateľkou ohľadom jeho styku s maloletou vedia dohodnúť. Rozhodnutie o uložení vyživovacej povinnosti odporcovi odôvodnil právne ust. § 62 Zákona o rodine, a z uvedeného ustanovenia vychádzal aj pri určení výšky výživného. Konštatoval, že maloletá je zdravá, a navštevuje 5. triedu základnej školy, s čím má navrhovateľka bežné výdavky, a to za obedy a električenku, a tiež záujmový krúžok, oddiel synchronizovaného plávania TJ STU Slávia, s členským príspevkom vo výške 75 eur mesačne. Zistil tiež, že sa ročne zúčastňuje 8 - 10 súťaží, kde je štartovné vo výške cca od 15 do 30 eur, pričom rodič hradí aj dopravu a stravu cca vo výške od 20 do 30 eur. Každoročne sa zúčastňuje povinného letného sústredenia s výškou nákladov od 260 do 280 eur. Mal za preukázané, že okrem týchto poplatkov, spojených s uvedeným krúžkom, potrebuje maloletá hygienické potreby, plavky, sponky a pod. Z potvrdení o príjme navrhovateľky zistil, že je zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 1.205,79 eur za rok 2013, a vo výške 1.216,34 eur za január 2014. Skonštatoval, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému Simonovi, ktorý navštevuje 4. ročník gymnázia. Z potvrdenia o príjme odporcu mal za preukázané, že je zamestnaný s čistou priemernou mesačnou mzdou vo výške 1.224,02 eur za rok 2013, pričom má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k plnoletému I., a k maloletej I. I., nar. 13.11.2013. Pri skúmaní majetkových pomerov účastníkov zistil, že majú v bezpodielovom spoluvlastníctve byt, v ktorom býva odporca, pričom iný majetok nevlastnia. Tvrdenia odporcu, že nemôže prispievať na výživu maloletej I. vyššou sumou ako 150 eur z dôvodu, že by mal existenčné problémy, vyhodnotil ako účelové, keď skonštatoval, že je riadne zamestnaný, a jeho príjem je dostatočný na to, aby na výživu maloletej mohol prispievať sumou 200 eur mesačne. Vyjadril názor, že to, že sa mu narodilo ďalšie dieťa, neznamená, že by mal na maloletú prispievať menšou sumou. Poukázal na to, že odporca prispieva na výživu maloletej na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -101 zo dňa 22.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -129 zo dňa 24.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.02.2012, sumou 150 eur mesačne, a pri príležitostí sviatkov jej kupuje darčeky, stretávajú sa. Mal za preukázané, že náklady spojené s výživou, školou, a záujmovým krúžkom maloletej, uhrádza navrhovateľka, ktorá sa o ňu aj osobne stará. Vyhodnotil, že maloletá síce navštevuje finančne náročnejší krúžok, avšak je v jej záujme, aby sa tomuto venovala aj naďalej. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že suma 200 mesačne zodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletej, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu.

Styk odporcu s maloletou I. upravil súd prvého stupňa podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine tak, ako žiadali účastníci konania. V konaní zistil, že maloletá sa s odporcom pravidelne stretáva. Vyhodnotil, že aj keď účastníci konania spolu nežijú, je v záujme maloletej, aby sa jej vzťahy s odporcom prehlbovali, čo sa môže uskutočňovať len v rámci styku medzi nimi. Uviedol, že rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej priamej výchove, má obmedzenejšie možnosti ovplyvňovať jeho výchovu ako rodič, ktorý dieťa vo svojej výchove má, ale napriek tomu nie je zbavený zodpovednosti za výchovu dieťaťa. Mal za to, že svoj vplyv na maloletú môže odporca uplatňovať pri pravidelnom styku, na ktorý má právo, pričom je aj v záujme maloletej, aby na jej výchovu pôsobili obidvaja rodičia, a aby si vytvorila citový vzťah k obom. Keďže navrhovateľka ich stretnutiam nebráni, prihliadol tiež k tomu, aby citový vzťah medzi odporcom a maloletou zostal nenarušený.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. veta prvá .

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý odvolaním podľa jeho vyjadrenia napadol celý rozsudok súdu prvého stupňa, a žiadal ho v časti výroku o rozvode manželstva upraviť tak, aby bol podľa jeho názoru vykonateľný, a vo zvyšku ho žiadal zmeniť, a uložiť mu vyživovaciu povinnosť na maloletú I. vo výške 100 eur. Mal za to, že nakoľko výrok o rozvode neobsahuje názov úradu, pred ktorým bolo manželstvo účastníkov uzavreté, a zmieňuje ako miesto sobáša iba okres Bratislava I, a pri knihe manželstiev nie je uvedený matričný úrad, ktorý túto knihu vedie, považoval výrok o rozvode manželstva za zmätočný a nevykonateľný. Ohľadom výroku o výživnom poukázal na to, že naposledy mu bolo výživné k maloletej určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -101 zo dňa 22.09.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -129 zo dňa 24.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.02.2012, a to vo výške 150 eur. Súdu prvého stupňa potom vytkol, že napriek tomu, že z dokladov, ktoré založil do spisu, vyplýva, že jeho plat sa od roku 2012 nemenil, a že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, tieto skutočnosti ignoroval, a namiesto toho, aby výživné znížil, ešte ho zvýšil. Uviedol, že v zmysle rozhodnutia súdu prvého stupňa by potom vynakladal na dve deti výživné vo výške tretiny svojho príjmu, bez zohľadnenia výživného na jeho tretie dieťa, a na ďalšie výdavky, ktoré na deti okrem výživného vynakladá. Namietal, že vzhľadom na určenú výšku výživného budú ohrozené jeho osobné aktivity s dvoma mladšími deťmi, pre ktoré sú osobný kontakt s ním a spoločne prežité pozitívne zážitky nenahraditeľné pre ich ďalší vývoj. Výškou výživného sa cíti byť nespravodlivo znevýhodnený a obmedzený, nakoľko mu znemožňuje plnohodnotný osobný kontakt s deťmi (návštevy podujatí, múzeí, kultúrnych stánkov, divadiel, výletov). Zdôraznil, že s maloletou I. intenzívne trávi čas, a nechce, aby sa jeho starostlivosť obmedzila len na platenie výživného. Materiálne podmienky navrhovateľky a svoje považoval za neporovnateľné. Poukázal na to, že žije v paneláku so svojou partnerkou a nemluvňaťom, a ich jediný príjem je jeho zárobok. Navrhovateľka má podľa jeho názoru vysoký životný štandard a prebytok finančných prostriedkov, keď býva v rodinnom dome svojho otca, za čo mesačne prispieva sumou 100 eur, používa bez obmedzenia motorové vozidlo svojho otca, a chodí na dovolenky do exotických krajín, ktoré jej vraj platí otec, pričom nevedela vysvetliť, prečo sa ich deti nepodieľajú na jej životnej úrovni. Mal potom za to, že odôvodnenie rozsudku v tejto časti nezodpovedá zistenému skutkovému stavu, a je jednostranné v prospech tvrdení navrhovateľky, keďže súd vôbec neuviedol jeho výdavky na maloletú I. a na jeho ďalšie dve deti, ktoré založil do spisu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že zdôvodnil výšku výživného a nevyhovenie jeho návrhu na jeho zníženie dôvodmi, ktoré nie sú v súlade s princípmi spravodlivého a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa ust. , keď jeho argumentáciu vyhodnotil ako účelovú, narodenie jeho tretieho dieťaťa ako bezvýznamnú skutočnosť, nemajúcu vplyv na výšku výživného a na jeho životné náklady, a jeho štyri roky nezmenený plat za dostatočný príjem. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto považoval i s poukazom na rôznu judikatúru v tejto časti za nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Argumentoval, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, ale vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich, pričom všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť sa môže pohybovať od bežných základných potrieb nutných pre život až po plné uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa, v závislosti na životnej úrovni rodičov, ktorých majetkové pomery charakterizuje aj celkový životný štandard. Mal za to, že v rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu má byť vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, pričom miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Odôvodnené potreby dieťaťa považoval za bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.

Podľa neho určená výška výživného narušuje existenčné pomery jeho rodiny, a aj spôsob jeho osobného styku s maloletou I., a program spoločne tráveného času.

Navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. S odvolaním odporcu nesúhlasila, keď mala za to, že súd prvého stupňa vo výroku o rozvode manželstva účastníkov konania dostatočne a bez možnosti zámeny špecifikoval účastníkov ich menami, dátumami ich narodenia, dátumom a miestom uzavretia ich manželstva, a tiež tým, v ktorej knihe je manželstvo zapísané, na akej strane a pod akým číslom. Takúto špecifikáciu manželstva účastníkov, ktoré súd prvého stupňa napadnutým výrokom rozviedol, považovala za dostatočnú i s poukazom na to, že v právnom poriadku SR nie je žiadny platný právny predpis, ktorý by presne vymedzoval náležitosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Tvrdenie odporcu o nevykonateľnosti tohto výroku potom považovala za účelové a neopodstatnené. Nesúhlasila ani s argumentáciou odporcu, ktorý tvrdil, že nakoľko naposledy bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava III určené výživné na maloletú vo výške 150 eur, a preto by pri zohľadnení miery inflácie, ktorá je jediným relevantným ukazovateľom nárastu životných nákladov, malo byť jeho výživné stanovené vo výške 153,60 eur. Pochybovala, že si odporca uvedomuje, že životné náklady dieťaťa sa zvyšujú tiež v dôsledku mnohých iných okolností, najmä s jeho rastúcim vekom, získaním nových záľub, krúžkov, aktivít a podobne. V tejto súvislosti poukázala na to, že predmetný rozsudok Okresného súdu Bratislava III bol vydaný pred dvoma rokmi, čo je v prípade maloletej dostatočne dlhá doba na to, aby sa zmenila výška jej životných nákladov, a tým aj vyživovacia povinnosť rodiča. Vznik novej vyživovacej povinnosti odporcu k jeho novonarodenej dcére I. nepovažovala za skutočnosť, ktorá by ovplyvnila súdom určenú výšku jeho vyživovacej povinnosti k maloletej I.. Ak odporca poukazoval na dôležitosť osobného kontaktu rodiča s dieťaťom, mala za to, že jeho styk s maloletou I. bol súdom prvého stupňa upravený, pričom mu v osobnom styku s ňou nebolo nikdy bránené. Zdôraznila, že jej dovolenky, na ktoré odporca poukázal, si nefinancuje z vlastných prostriedkov, ale boli darom od jej otca, a preto nemajú žiadny súvis s týmto konaním, ani s určením výšky vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej I.. Uviedla, že v konaní riadne preukázala svoj príjem. Vyjadrila názor, že odvolanie odporcu je účelové, a sledujúce len oddialenie právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého rozsudku, ktorý bol vydaný, vzhľadom na rovnakú účelovú stratégiu odporcu v predchádzajúcich fázach konania, až po piatich rokoch. Odporcom navrhovanú sumu výživného vo výške 100 eur považovala vzhľadom na preukázané náklady na maloletú za neadekvátnu, keďže jej životné náklady sú okrem bežných výdavkov zvýšené o náklady spojené s krúžkom akvabel, ktorý navštevuje. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca je riadne zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške 1.251,57 eur, určil súd prvého stupňa výšku výživného správne, a to aj v kontexte s jeho majetkovými pomermi. Jeho tvrdenie, že sa v dôsledku výšky výživného dostane do existenčných problémov, vyhodnotila ako tendenčné a nezakladajúce sa na pravde.

Kolízny opatrovník maloletej I. navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vychádzal pri určení výšky výživného z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine, a zohľadnil majetkové pomery otca, ako aj odôvodnené potreby maloletej, pričom zopakoval výšku jej bežných výdavkov ako i výdavkov spojených s jej záujmovým krúžkom. Zdôraznil, že odporca je zárobkovo činný, a jeho príjem mu umožňuje uhrádzať výživné na maloletú vo výške 200 eur mesačne, ako aj plniť si ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Mal za to, že odvolanie odporcu nie je v záujme maloletej I..

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa ust. v rozsahu odvolania odporcu, bez pojednávania podľa , postupom podľa ust. , a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné len v časti, v ktorej smeruje proti výroku o určení jeho vyživovacej povinnosti k maloletej I.. Vo zvyšných napadnutých častiach je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny, a preto ho odvolací súd v rozsahu, uvedenom vo výroku tohto rozsudku, podľa ust. potvrdil, a keďže sa stotožnil aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa súvisiacim s výrokmi o rozvode manželstva účastníkov, so zverením maloletej I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o jej zastupovaní a spravovaní jej majetku, a o úprave styku odporcu s maloletou I., poukazuje naň v zmysle ust. .

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že i keď odporca odvolaním napadol celý rozsudok súdu prvého stupňa, z obsahu jeho odvolania vyplynulo, že výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, nenapadol pre jeho vecnú nesprávnosť, ale z dôvodu, že sa domnieval, že tento výrok tak, ako bol koncipovaný, nie je vykonateľný. Svoje odvolanie voči výrokom, ktorými bolo rozhodnuté o zverení maloletej I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o jej zastupovaní a spravovaní jej majetku, a o úprave jeho styku s maloletou I., ničím neodôvodnil, ani neuviedol, v čom vidí ich nesprávnosť, a ani nenavrhol, ako by mal odvolací súd podľa jeho názoru rozhodnúť, preto sa odvolací súd v ďalšom obmedzí len na konštatovanie správnosti týchto výrokov. Z predloženého spisu zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie uvedenými výrokmi, zistený skutkový stav aj správne vyhodnotil, a následne aj správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie v tejto časti aj dostatočne v zmysle ust. odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a zohľadnil aj argumentáciu navrhovateľky i odporcu, ktorý súhlasil s rozvodom manželstva, ako i so zverením maloletej I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, i s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia. Styk odporcu s maloletou upravil podľa návrhu účastníkov v zmysle ich dohody. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvého stupňa vo svojom rozsudku v tejto časti dospel.

Námietku nevykonateľnosti rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania, vznesenú odporcom v odvolaní, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odporca považoval výrok o rozvode za nevykonateľný preto, že neobsahuje názov úradu, pred ktorým bolo manželstvo účastníkov uzavreté, a zmieňuje ako miesto sobáša iba okres Bratislava I, a pri knihe manželstiev nie je uvedený matričný úrad, ktorý túto knihu vedie. V tejto súvislosti podal aj návrh na opravu rozsudku, ktorý súd prvého stupňa uznesením č.k. -286 zo dňa 17.06.2014, právoplatným dňa 29.07.2014, zamietol s odôvodnením, že vo výroku o rozvode špecifikoval účastníkov ich menami, dátumami ich narodenia, dátumom a miestom uzavretia ich manželstva, ako aj uvedením, kde je toto manželstvo zapísané a pod akými číslami, čo považoval za dostatočné. Mal za to, že výrok rozsudku o rozvode obsahuje všetky údaje, potrebné pre vykonanie zmeny v zápise v príslušnom registri matriky, keďže ani presne nevymedzuje, aké údaje má obsahovať výrok rozsudku o rozvode manželstva. Poukázal tiež na to, že súdy zasielajú v zmysle ust. vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, príslušnej matrike správu o právoplatnom rozhodnutí súdu o rozvedení manželstva, pričom údaje, tak ako sú uvedené aj v napadnutom rozsudku, sú pre matriku dostatočné. S týmto odôvodnením rozhodnutia o zamietnutí návrhu odporcu na opravu rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil, a nepovažuje za potrebné opakovať už raz uvedené dôvody, pre ktoré nemožno námietke odporcu o nevykonateľnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva prisvedčiť. Je totiž nepochybné, že výrok o rozvode je určitý, jasný a zrozumiteľný, má všetky rozhodujúce náležitosti, keď z neho jednoznačne vyplýva, ktoré manželstvo, a kde zapísané, kedy a kde uzavreté presne identifikačnými údajmi označenými účastníkmi konania, súd prvého stupňa rozviedol.

Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej I. vo výške 200 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, a po oboznámení sa s jeho odôvodnením, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o výške výživného, ktorým je odporca povinný na maloletú I. prispievať, v podstate len na uvedení, že navrhovateľka, ktorá sa o maloletú osobne stará, má v súvislosti so starostlivosťou o ňu „bežné výdavky“, ktoré vôbec nešpecifikoval a neuviedol ani ich výšku, ako i výdavky spojené so záujmovým krúžkom, ktorý maloletá navštevuje (tieto výdavky rozdelil ako mesačné, príležitostné, a raz do roka a ich výšku uviedol), a tiež výdavky na hygienické potreby, plavky, sponky a podobne v neuvedenej výške. Vyčíslil teda len výdavky navrhovateľky súvisiace s krúžkom maloletej, pričom výšku celkových nákladov na maloletú vôbec neustálil. Následne uviedol výšku príjmu navrhovateľky zo zamestnania, výšku príjmu odporcu zo zamestnania, a skonštatoval, že navrhovateľka má jednu ďalšiu, a odporca dve ďalšie vyživovacie povinnosti, bez uvedenia ich výšky. Skúmaním majetkových pomerov účastníkov zistil, že okrem bytu, v ktorom býva odporca, a ktorý vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve, žiadny majetok nemajú. Na základe týchto skutočností potom rozhodol o vyživovacej povinnosti odporcu k maloletej vo výške 200 eur mesačne, keď uviedol, že táto suma zodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletej ako i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Námietky odporcu k výške výživného

vyhodnotil ako účelové s odôvodnením, že je riadne zamestnaný, a jeho príjem je dostatočný na to, aby mohol na výživu maloletej prispievať sumou 200 eur, pričom skutočnosť, že sa mu narodilo ďalšie dieťa, neznamená, že by mal prispievať menšou sumou. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je možné riadne preskúmať, nakoľko z neho nevyplývajú základné skutkové zistenia ohľadom celkových nákladov na maloletú, príjmov ale aj nevyhnutných výdavkov navrhovateľky a odporcu, výšky ich ďalších vyživovacích povinností, a ani ohľadom ich životnej úrovne. Z odôvodnenia tiež nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa (zrejme) zistil, že odôvodnené potreby a pomery maloletej sa od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti odporcu k nej, ktorá bola určená Okresným súdom Bratislava III vo výške 150 eur, zmenili, a nevyplýva z neho ani ako vyhodnotil zmenu pomerov na strane odporcu, ktorá nastala po tomto poslednom rozhodnutí o jeho vyživovacej povinnosti. Akými úvahami sa súd prvého stupňa spravoval, keď určoval výšku výživného na maloletú I., zostalo nevysvetlené, pretože sumu 200 eur považoval za odôvodnenú bez bližšieho zdôvodnenia. Odvolací súd pre nedostatok dôvodov preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti, týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti odporcu zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 veta prvá zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Určenie výšky vyživovacej povinnosti má vzhľadom na citované ustanovenia Zákona o rodine vychádzať z toho, že obaja rodičia prispievajú na výživu maloletej podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vyživovaciu povinnosť voči nej majú teda obaja rodičia, pričom súd musí individuálne skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch. Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že pod pojmom „podľa svojich schopností a možností“ nie je možné rozumieť len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale je potrebné jeho schopnosti a aj možnosti komplexne posúdiť. Rozhodujúca pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti musí súd prvého stupňa vychádzať z vyčíslenia celkových nákladov na maloletú, a to tak, aby výška výživného pokrývala jej oprávnené potreby (ktoré sa menia v závislosti od jej veku, školskej dochádzky a podobne) ku dňu rozhodovania o výške výživného. Je preto nevyhnutné najskôr ustáliť, aké výdavky je potrebné na maloletú vynaložiť. To, v akej miere sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch na maloletú bude potrebné ustáliť z ich majetkových pomerov a ich životnej úrovne. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti prihliadne aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti, príjmy, a odôvodnené výdavky. Do úvahy zoberie i to, že navrhovateľka, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti, vykonáva vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Až na základe vyhodnotenia vyššie uvedených, čiastočne už v konaní zistených skutočností, bude môcť súd prvého stupňa dospieť ku konkrétnemu záveru a určiť výšku výživného, ktorým bude odporca prispievať na maloletú. Svoje závery bude povinný v odôvodnení rozhodnutia aj zrozumiteľne vysvetliť tak, aby jeho odôvodnenie spĺňalo predpoklady dané ust. .

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v častiach, týkajúcich sa rozhodnutia o rozvode manželstva účastníkov konania, o zverení mal. I. I. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o jej zastupovaní a spravovaní jej majetku, a o úprave styku odporcu s maloletou I., ako vecne správny podľa ust. a potvrdil, a v časti, ktorou bola určená vyživovacia povinnosť odporcu k maloletej I., ako i v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. a ods. 2 zrušil, a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (ust. ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.