Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/28/2013

Potvrdené rozhodnutím 3Sžo/198/2015
„Identifikačné číslo spisu: 1013200204 Dátum vydania rozhodnutia: 19.10.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200204.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcov: 1.) B. D., bytom S., 2.) P. K., bytom Y., obaja zastúpení JUDr. Stanislavom Pavlom, advokátom so sídlom Šancová 58, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti: Landier, spol. s r.o., so sídlom Pekná cesta 9/11, 831 54 Bratislava, IČO: 35 752 904, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/2582/JAN z 21. novembra 2012, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/28/2013-41 z 28. januára 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/28/2013-41 z 28. januára 2015 p o t v r d z u j e. Žalobcovi a pribratému účastníkovi konania spoločnosti Landier, spol. s r.o. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcov: 1. B. D., S. XX, W., 2. P. Q., Y. XXX, W., právne zastúpení: JUDr. Stanislav Pavol, advokát, Šancová 58, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad v Bratislave, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: Landier, spol. s r.o., IČO: 35 752 904, Pekná cesta 9/11, Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A-XXXX/XXXX/JAN zo dňa 21.11.2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-XXXX/XXXX/JAN zo dňa 21.11.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie príslušného stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Rača, č. J.-XXXX/XXXX/XXXX/ LU zo dňa 17.07.2012 o povolení zmeny dokončenej stavby: „Zateplenie bytového domu Pekná cesta 9 a 11, Bratislava“ , na Peknej ceste 9 a 11 v Bratislave, na pozemkoch parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/XX, v k.ú. H., pre stavebníka: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Pekná cesta 9 a 11, Bratislava zastúpení správcom bytového domu, Landier, spol. s r.o..

Žalobcovia považovali rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadali ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedli, že aj keď sú spoluvlastníkmi vyššie uvedených pozemkov, prvostupňový správny orgán (stavebný úrad) s nimi nekonal ako s účastníkmi konania a prvostupňové rozhodnutie doručoval verejnou vyhláškou. Prvostupňový správny orgán porušil procesné práva žalobcov a v rozpore s § 24 ods. 1 a § 26 ods. 1 Správneho poriadku a § 61 ods. 4 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov nedoručoval žalobcom písomnosti priamo. Takéto konanie je vadou v procesnom postupe, pre ktorú je potrebné zrušiť obe rozhodnutia napadnuté v žalobe. Žalobcovia nesúhlasili s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, že doručovanie verejnou vyhláškou je vo vzťahu k žalobcom v poriadku, pretože v danom prípade nešlo o veľký počet vlastníkov pozemkov pod stavbou, títo sú známi aj stavebnému úradu na základe príslušnej evidencie v katastrálnom operáte. Žalobcovia poukazujúc na § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona tvrdili, že ich práva a oprávnené záujmy sú rozhodnutiami správnych orgánov priamo dotknuté a preto mali byť účastníkmi konania od jeho začiatku.

Žalobcovia tiež namietali, že ako vlastníci parciel č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX susediacich s parcelami, na ktorých je postavený bytový dom, neudelili súhlas stavebníkom na realizáciu stavby, ktorá sa nepochybne bude realizovať aj na uvedených dvoch pozemkoch. K týmto parcelám totiž nie je zriadené

žiadne vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a stavebníci nemajú ani iné práva k týmto pozemkom. Preto bolo nevyhnutné, aby žalobcovia k realizácii stavby udelili súhlas. Keďže súhlas k realizácii zateplenia bytového domu nebol daný, nebola splnená hmotnoprávna podmienka k vydaniu stavebného povolenia na realizáciu zmeny stavby jej zateplením.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 26.03.2013, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný uviedol, že v súlade s § 61 ods. 4 stavebného zákona zvolil stavebný úrad spôsob doručovania listín verejnou vyhláškou z dôvodu veľkého počtu účastníkov konania. Počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov a vlastníkov pozemkov presahoval 100 osôb, čím podľa názoru žalovaného bola splnená podmienka stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako nevyhnutný predpoklad na to, aby stavebný úrad doručoval účastníkom konania oznámenie o začatí stavebného konania a rozhodnutie vo veci prostredníctvom verejnej vyhlášky. Tieto písomnosti boli vyvesené na úradnej tabuli Mestskej časti Bratislava - Rača a o tom, že žalobcovia boli o konaní a rozhodnutí informovaní, svedčí aj nimi podané odvolanie.

Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a uviedol, že hoci vecné bremeno - právo stavby na pozemku parc. č. XXXXX/XX v k.ú. Rača nie je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, toto vecné bremeno vzniklo na základe zákona. Z listu vlastníctva č. XXXX- čiastočný, v k.ú. H. právo stavby na pozemku parc. č. XXXXX/X, X,XX vyplýva. Stavba bytového domu na Peknej ceste 9 a 11 v Bratislave je svojou časťou postavená aj na pozemku parc. č. XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalobcov. Predmetným stavebným konaním sa prejednávala zmena už realizovanej stavbe bytového domu, ku ktorej žalobcovia vlastnícke právo nemajú. V danom prípade sa nemá realizovať nová stavba bytového domu, kedy by stavebník bol povinný v zmysle § 58 ods. 2 Stavebného zákona preukázať, že je vlastníkom pozemkov alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriaďovať na ňom požadovanú stavbu. Tým, že sa bude na jestvujúcej stavbe bytového domu realizovať len zateplenie s odstránením systémových porúch, vlastnícke práva žalobcov v súvislosti s pozemkom parc. č. XXXXX/ XX nebudú vo väčšej miere dotknuté, ako sú v súčasnosti.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že na základe žiadosti stavebníkov príslušný stavebný úrad, Mestská časť Bratislava - Rača dňa 17.07.2012 vydala stavebné povolenie na zmenu dokončenej stavby: „Zateplenie bytového domu Pekná cesta 9 a 11, Bratislava“ na pozemkoch parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/XX. Predmetom povolenia bolo zateplenie obvodového plášťa a zateplenie stropov. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 21.11.2012, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako jeho vyjadrenie k žalobe.

Z kópie katastrálnej mapy súd zistil, že predmetný bytový dom je postavený na parc. č. XXXXX/X, č. XXXXX/X a č. XXXXX/XX. K bytovému domu je prístup z ulíc Pekná cesta a Hlinická, pričom je možný len cez parc. č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX, ktoré sú v spoluvlastníctve žalobcov. Vecné bremená - právo stavby, nie sú na príslušných listoch vlastníctva (č. XXXX a č. XXXX) evidované.

Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Podľa § 26 ods. 1 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.

Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona Účastníkmi stavebného konania sú:

a) stavebník,

b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Niet pochýb o tom, že žalobcovia ako spoluvlastníci vyššie opísaných nehnuteľností spĺňajú podmienky účastníctva v predmetnom stavebnom konaní a toto nespochybňoval ani žalovaný. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach upravujúcich účastníctvo v konaní chráni subjekty pred neoprávnenými zásahmi do ich vlastníckych oprávnení tým, že im umožňuje uplatniť námietky, pripomienky a tým chrániť svoje práva a záujmy v konaní v postavení účastníkov konania, ak ich práva môžu byť takýmto konaním dotknuté.

Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR zo dňa 18.10.2012 sp. zn. , v ktorom sa konštatuje, že doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou je v zmysle ustanovení stavebného zákona viazané na účastníctvo v stavebnom konaní, resp. na veľký počet účastníkov stavebného konania; účastníctvo v stavebnom konaní však nemá iba imaginárny (iluzórny) význam, resp. pojem účastník konania nie je iba akási bezobsažná veličina bez konkrétneho obsahu, práve naopak, s účastníctvom v konaní (v danom prípade v stavebnom konaní, pozn.) je spätý celý rad práv a povinností, a to nielen hmotnoprávneho, ale aj procesného charakteru, ktorých využívanie (v prípade práv) a plnenie (v prípade povinností) musí mať reálny základ a odraz v samotnom konaní. Inými slovami, aby účastník konania mohol jemu zákonom priznané práva a povinnosti aj realizovať, musí mať vedomosť, že má postavenie účastníka konania, resp. že je s ním konané ako s účastníkom konania. Vzhľadom na reálny význam a obsah pojmu účastník stavebného konania je tak bezpochyby dôvodná aj požiadavka jeho identifikácie a až v prípade zistenia, že takýmto spôsobom identifikovaných účastníkov stavebného konania je veľké množstvo, prichádza do úvahy aplikácia zákonného ustanovenia o doručovaní stavebného povolenia verejnou vyhláškou. V súvislosti s uvedeným ústavný súd podotkol, že aj napriek tomu, že ustanovenie § 61 ods. 4 v spojení s § 69 ods. 1 a 2 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom období vytvára „priestor“ na to, aby stavebné povolenie bolo doručované verejnou vyhláškou, ak ide o veľký počet „účastníkov stavebného konania“, pričom rozhodnutie o tom, že v konkrétnom prípade ide skutočne o „veľký počet účastníkov stavebného konania“, a teda že sa stavebné povolenie bude doručovať verejnou vyhláškou, je vecou úvahy správneho orgánu, ani v tomto smere nemôže byť táto voľná úvahu svojvoľná, resp. neodôvodnená a nepodložená. Doručovanie verejnou vyhláškou možno realizovať aj v prípade väčšieho množstva bližšie neurčitého počtu osôb, ktorých práva a oprávnené záujmy by eventuálne mohli byť stavebným konaním dotknuté. Podľa ústavného súdu vzhľadom na reálny obsah pojmu účastník stavebného konania, ako aj v záujme vytvorenia reálneho priestoru na konzumáciu účastníkovi konania priznaných práv a povinností, nemožno z ústavného hľadiska akceptovať, aby pri voľnej úvahe o počte účastníkov stavebného konania bola táto založená iba na domnienke, resp. na predpoklade o výskyte síce veľkého množstva, avšak anonymných adresátov, ktorým by mohlo byť stavebné povolenie adresované, pretože by sa mohlo eventuálne dotknúť ich práv a oprávnených záujmov. V prípade takéhoto chápania pojmu účastník stavebného konania by išlo iba o imaginárny subjekt bez možného reálneho vplyvu na priebeh a výsledok stavebného konania.

Súd konštatuje, že toto právo žalobcom upreté nebolo, stavebný úrad si však zjednodušil prácu v tom, že všetkým účastníkom konania en bloc doručoval svoje písomnosti verejnou vyhláškou. Súd je toho názoru, že postup doručovania verejnou vyhláškou bol bezpochyby opodstatnený pri vlastníkoch bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ktorí sú vo všeobecnosti zastúpení správcom a v stavebnom konaní tiež splnomocneným zástupcom správcu. Rešpektujúc diskrečnú právomoc správneho orgánu pri výklade pojmu „stavby s veľkým počtom účastníkov konania“ súd poznamenáva, že správny orgán mohol zobrať do úvahy, že žalobcovia sú ako vlastníci pozemkov pod stavbou len dvaja, pričom z hľadiska potenciálneho zásahu do ich práv sú takými účastníkmi, ktorých stanovisko môže konanie zásadne ovplyvniť. Je treba tiež vziať do úvahy, že vlastníci pozemkov pred realizáciou stavby samotného bytového domu v minulosti neboli účastníkmi konania, bytový dom bol postavený

bez ich súhlasu a právo stavby vzniklo zo zákona, nie na základe zmluvného vzťahu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba postavená.

Zároveň však treba konštatovať, že v danom prípade nešlo o zásadnú chybu, resp. vadu konania, ktorá by zaťažila konanie spôsobom majúcim vplyv na zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu, resp. žalovaného. Nebola namieste požiadavka žalobcov, že pre vytýkanú procesnú vadu je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní. Mimo to z administratívneho spisu vyplýva i skutočnosť, že žalobcovia sa o vydanom rozhodnutí stavebného úradu reálne dozvedeli, o čom svedčí nimi podané odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. V konečnom dôsledku sa žalobcovia mali v rámci jednotného správneho konania možnosť oboznámiť s podkladmi rozhodnutia a s prvostupňovým rozhodnutím, proti ktorému podali včas kvalifikované odvolanie. Preto nemožno v danom prípade hovoriť o takom postupe v rámci jednotného správneho konania, ktoré by uprelo žalobcom možnosť uplatniť všetky ich práva v procesnom postavení účastníkov konania. Postup stavebného úradu preto nemohol mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Procesné práva žalobcov neboli dotknuté natoľko, aby bolo potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutia, pretože žalobcovia mali možnosť vyjadriť sa ku konaniu, mohli uplatniť a aj uplatnili všetky námietky a výhrady k povoľovanej stavebnej činnosti. Súd nevidel dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného alebo prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p..

Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Pokiaľ ide o druhú námietku žalobcov, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre vydanie stavebného povolenia pre absentujúci súhlas žalobcov ako vlastníkov parc. č. XXXXX/XX a č. XXXXX/ XX k stavebnej činnosti na týchto pozemkoch, súd poukazuje na znenie § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z.. Ako vyplýva z administratívneho spisu, predovšetkým z kópie katastrálnej mapy, užívanie predmetnej stavby (bytového domu) je možné len s prístupom cez uvedené dva pozemky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome ku všetkým parcelám, ktoré súvisia s touto stavbou. To znamená, že právo v zmysle § 23 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. sa týka nielen pozemkov, ktorých grafické označenie kopíruje samotnú stavbu bytového domu (parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X a XXXXX/XX), ale i pozemkov, bez ktorých by nebolo možné stavbu vôbec užívať, teda aj pozemkov parc. č. XXXXX/ XX a č. XXXXX/XX. Súladným so zákonom a logickým je len taký výklad § 23 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý predpokladá, že ak je bytový dom postavený na troch úplne zastavaných parcelách (č. XXXXX/X, č. XXXXX/X a č. XXXXX/XX), právo stavby, ktoré samozrejme nemusí byť bezodplatné, sa primerane týka aj okolitých bezprostredne susediacich pozemkov (parc. č. XXXXX/XX a č. XXXXX/ XX). V prípade pripustenia iného výkladu, by nebolo možné stavbu udržiavať, opravovať, prípadne upravovať, ako je to v danom prípade. Súd je toho názoru, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome aj k pozemkom parc. č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX, preto osobitný súhlas vlastníkov týchto pozemkov - žalobcov, nebol v preskúmavanom stavebnom konaní nevyhnutný a správne orgány vychádzali zo zákonom zriadeného práva oprávňujúceho vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako stavebníkov k užívaniu uvedených pozemkov pre potreby realizácie stavby za podmienok uvedených v stavebnom povolení. Súd podotýka, že v danom prípade nejde o stavebné povolenie na novú stavbu, ale len zmenu dokončenej stavby v neveľkom rozsahu a preto stavebník nebol v konaní povinný preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo oprávňujúce ho zriadiť stavbu.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.