Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/80/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci žalobcu CETELEM Slovensko, a. s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému H. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. A. XXXX/XX, H., zastúpeného opatrovníkom JUDr. D. D., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, o zaplatenie 1.039,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -93 zo dňa 23.5.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľskému združeniu OSA so sídlom v Bratislave n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 610,30 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 35 Eur zastavil. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 311,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , , , a . Vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaný so žalobcom uzavrel úverovú zmluvu a v zmysle uzavretej zmluvy čerpal poskytnuté prostriedky. Súd mal rovnako za preukázané, že vyčerpané prostriedky v dohodnutej lehote neuhradil, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žiadal o úhradu splatného dlhu. Súd mal za to, že tým, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, analogicky týmto krokom od uzavretej zmluvy v zmysle v nadväznosti na odstúpil, vznikol tak žalobcovi nárok na úhradu rozdielu medzi poskytnutým plnením - úverom a uhradenými splátkami, nie však z titulu úveru, ale z titulu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ došlo odstúpením od zmluvy k jej zrušeniu a strany sú povinné vrátiť si poskytnuté plnenie, vznikol tak rozdiel medzi prostriedkami skutočne poskytnutými žalovanému žalobcom a objemom prostriedkov žalovaným uhradených žalobcovi, pričom uvedená suma by predstavovala záväzok žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal žalovanému poskytnúť úver vo výške 920,70 Eur, v skutočnosti po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 102,30 Eur bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 818,40 Eur a z tejto sumy žalovaný uhradil sumu 173,10 Eur. V zmysle vyššie uvedených zásad

vysporiadania účastníkov zmluvy tak má žalobca nárok na úhradu sumy 645,30 Eur. Vo vzťahu k sume 35 Eur žalobca však podaný návrh zobral čiastočne späť, preto skutočný nárok žalobcu predstavuje sumu 610,30 Eur a v časti o zaplatenie 35 Eur súd konanie zastavil.

Čo sa týka ďalších uplatnených nárokov, a to zmluvného úroku vo výške 39 % ročne zo sumy 894,78 eur, v tomto smere mal súd za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú žalovaný pri uzavretí zmluvy nemal možnosť ovplyvniť, preto súd v tejto časti návrh zamietol. Taktiež súd zamietol návrh v časti dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 144,83 Eur. K uvedeným nárokom súd predovšetkým konštatuje, že sa jedná o nepreukázané nároky a navyše nároky uplatnené v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Napriek tomu, že žalobca bol v konaní len čiastočne neúspešný, jeho pomer úspechu a neúspechu bol vo vzťahu k pôvodne žalovanej istine zanedbateľný.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to do zamietavého výroku predmetného rozsudku. Namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie veci. Poukázal na to, že od úverovej zmluvy neodstupoval, a teda sa zmluva nezrušila od počiatku. Žalobca v súlade so zmluvou vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Má za to, že ak ide o plnenie v splátkach, môže žalobca žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže žalobca použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, takže nie je možné v tomto prípade použiť režim vzťahujúci sa k odstúpeniu od úverovej zmluvy. Namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvého stupňa presne neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania. Postupoval tak v zmysle ust. . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. a . Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , . Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd musí prisvedčiť námietke žalobcu v tom smere, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ žalobcom vyhlásenú mimoriadnu splatnosť právne posúdil ako odstúpenie od zmluvy. Je totiž nepochybné, že žalobca listom zo dňa 4.7.2012 sledoval zosplatnenie celého úveru (aj splátok úveru, ktoré sa mali stať zročnými v budúcnosti). Napriek tomuto pochybeniu, vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca, ktorý nenamietal výrok, ktorým mu bola časť žalovaných nárokov priznaná, a preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom preskúmavania, je však potrebné konštatovať, že rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku vecne správny.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 19.9.2011 zmluvu o spotrebnom úvere, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému 920,70 Eur. Nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle . Podľa zmluvy mesačná splátka úveru predstavovala 57,70 Eur v počte 24 mesačných splátok. Celková cena úveru tak vzhľadom na uvedené dosahovala rozsah 1 384,80 Eur (57,70 Eur x 24 splátok). Ročná úroková sadzba úveru bola v tejto zmluve určená rozsahom 39 %. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný doposiaľ zaplatil titulom poskytnutého úveru 35 Eur.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Odvolací súd so zreteľom na súdom prvého stupňa nepriznaný zmluvný úrok vo výške 39 % ročne zdôrazňuje najmä tú skutočnosť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani spod kontroly podľa generálnej klauzuly ( ). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,84 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať. Výška úrokovej sadzby vo výške 39 % ročne spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak úrokovú sadzbu v predmetnej výške hodnotil ako absolútne neplatnú. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom prvostupňového súdu o nedôvodnosti žaloby v časti poplatku za poistenie.

Pokiaľ súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú v prevyšujúcej časti zamietol, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle v spojení s V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorým žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Na základe uvedeného preto rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľskému združeniu so sídlom v Bratislave nepriznal.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.