Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-139-2014.pdf
PDF · 103.84 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/139/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO 31 575 951 proti žalovanému K. K., Š. V. I. W., D. O. XXX/X, T. - J., o zaplatenie 635,83 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 677,24 € s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 677,24 € od 15.03.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 38,- € do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia istiny 635,83 €, úroku 64,61 €, sankčných poplatkov 12,19 €, úroku 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 22.05.2014 do zaplatenia, 8 % ročného úroku z omeškania z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 15.03.2014 do zaplatenia, poplatkov za upomienky vo výške 60,00 € a náhrady trov konania titulom neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere. Uviedol, že dňa 19.12.2012 uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu č. 26381, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.000,- €. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver a úroky splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach, pričom celý úver s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 22.12.2014. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 20.02.2014 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 14.03.2014. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dňa podania žaloby uhradená. Ku dňu podania žaloby predstavovala pohľadávka žalobcu voči žalovanému sumu 772,63 €, ktorá bola tvorená nezaplatenou istinou vo výške 635,83 €, úrokmi vo výške 64,61 €, sankčnými poplatkami vo výške 12,19 €, poplatkami za upomienku vo výške 60,00 €. Istina poskytnutého úveru a nezaplatené úroky boli od 15.03.2014 sankcionované sankčnou províziou vo výške 8 % ročne. Úrok vo výške 64,61 € predstavoval dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci splátok poskytnutého úveru. Sankčná provízia predstavovala dohodnutý úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Uznesením č. k. 13Ro/144/2014-14 zo dňa 28.08.2014 súd žalobcu vyzval na doplnenie žaloby o špecifikáciu výpočtu istiny, riadneho úroku, sankčného poplatku, poplatkov za upomienky, sankčnej provízie a o predloženie kompletnej platobnú disciplíny žalovaného v lehote 10 dní. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa10.09.2014, avšak žalobca na výzvu súdu do dňa verejného vyhlásenia rozsudku nereagoval.
Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p., rozhodol súd vec podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu.
Súd sa oboznámil s podanou žalobou, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 20.02.2014, výpisom z hlavnej knihy žalobcu zo dňa 17.03.2014, úverovou zmluvou č. 26381 zo dňa 19.12.2012, výpisom z účtu žalovaného za obdobie od 19.12.2012 do 31.12.2012 a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o úvere č. 26381 zo dňa 19.12.2012 uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 51,02 € vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom termín splatnosti prvej splátky bol 21.01.2013 a splatnosť úveru bola dňa 22.12.2014. Zmluvné strany si dojednali poplatok za správu úverového účtu vo výške 1,99 € mesačne, výška RPMN bola 27,07 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 46,35 %, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola 1.272,24 €. Podľa bodu 4.1. zmluvy ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia. Podľa bodu 4.2. zmluvy ak klient poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu 4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutý bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP), požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle sadzobníka poplatkov, a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti vrátane povinnosti podľa bodu 3. 3., trestnoprávna zodpovednosť klienta tým nie je dotknutá, vymáhať pohľadávku súdnou cestou, resp. cestou rozhodcovského súdu, uplatniť inú sankciu v zmysle VOP. Podľa bodu 4.3. zmluvy ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, a to až do jej zaplatenia. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere mali byť všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré však žalobca k podanej žalobe súdu nepredložil.
Výzvou žalobcu žalovanému na predčasné splatenie úveru zo dňa 20.02.2014 bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného pre neplnenie podmienok úverovej zmluvy č. 26381 zo dňa 19.12.2012 na úhradu celého dlhu vo výške 729,93 € s príslušenstvom pozostávajúceho zo zostávajúcej sumy úveru vo výške 699,93 € a poplatku za výzvu vo výške 30,- €, najneskôr do 14.03.2014.
Výpisom z hlavnej knihy žalobcu k 17.03.2014 bolo preukázané, že žalobca evidoval voči žalovanému úver v pôvodnej výške 1.000,- €, ktorého nezaplatená istina (zostatok úveru) predstavovala sumu 635,83 €, nezaplatené úroky sumu 41,41 €, nezaplatené sankčné poplatky sumu 2,26 €, celkom teda sumu 679,50 €. Ďalej si žalobca od žalovaného uplatňoval od 17.03.2014 úroky vo výške 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny, 8 % ročne sankčný poplatok z nezaplatenej istiny, 8 % ročne sankčný poplatok z nezaplatených úrokov. Ku dňu 17.03.2014 predstavovala výška omeškaných splátok (istina + úrok) sumu 195,34 € a výška anuitnej splátky je vo výške 51,02 €.
Výpisom z účtu žalovaného za obdobie od 19.12.2012 do 31.12.2012 bolo preukázané, že žalovaný dňa 19.12.2012 čerpal úver z úverového účtu vo výške 1.000,- €.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 19.12.2012.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo. Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods., 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je v časti dôvodná.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tejto zmluvy o úvere vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť žalovanému úver a žalovanému vznikla povinnosť vrátiť poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalovaný ako dlžník akceptoval jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mal povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal.
Súd uzavretú úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzavretí zmluvy bol v pozícii spotrebiteľa, keď zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár, pričom jej text žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 19.12.2012 úverovú zmluvu č. 26381, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- €. Žalobca so žalovaným v zmluve o úvere dohodli poplatok za správu úverového účtu 1,99 € mesačne. Dohodnutá úroková sadzba bola vo výške 19,9 % ročne, pričom bola dojednaná ako fixná do splatnosti. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 24 mesačných splátkach po 51,02 € splatných k 20. dňu v mesiaci s tým, že termín splatnosti prvej splátky bol 21.01.2013 a splatnosť úveru bola dňa 22.12.2014. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 1.272,24 €. Výška RPMN bola 27,07 % a priemerná RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy bola 46,35 %. Pretože žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru dňom 14.03.2014, ktorú túto skutočnosť žalovanému oznámil listom zo dňa 20.02.2014. Ku dňu zosplatenia úveru záväzok žalovaného spočívajúci v nezaplatenej istine predstavoval sumu 635,83 €. Nakoľko žalovaný žalovanú pohľadávku žalobcovi neuhradil, súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 635,83 €.
Žalobca podanou žalobou uplatňoval vyčíslený úrok ku dňu vypracovania žaloby (k 22.05.2014) v sume 64,61 € s tým, že zároveň uplatňoval úrok 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny od 22.05.2014 do zaplatenia. Podľa výpisu z hlavnej knihy žalobcu bol vyčíslený úrok ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 41,41 €. Žalobca na výzvu súdu uznesením č.k. 13Ro/144/2014-14 zo dňa 28.08.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10.09.2014, ktorým bol vyzvaný na špecifikáciu výpočtu uplatneného úroku v rozsahu z akej sumy, v akej sadzbe a za aké obdobie bol účtovaný, podanú žalobu nedoplnil, a preto súd vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom (zo zmluvy o úvere zo dňa 19.12.2012 a z výpisu z hlavnej knihy žalobcu k 17.03.2014). Zmluvou o úvere si účastníci konania dojednali úrokovú sadzbu vo výške 19,90 % ročne, pričom táto úroková sadzba bola dojednaná ako fixná do splatnosti. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá zmluvou o splátkovom úvere dňom 22.12.2014, pričom k mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňom 14.03.2014, keď žalobca využil svoje právo uvedené v zmluve v bode 4.2. a žiadal splatenie zostatku úveru s príslušenstvom. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru
pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Podľa súdu zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov mal žalovaný žalobcovi zaplatiť len do splatnosti úveru. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým treba považovať celý dlh žalovaného za splatný, preto v zmysle zmluvy o úvere od splatnosti úveru už žalobca nemá nárok na úrok z úveru, ktorého platenie bolo dojednané obmedzenie - do splatnosti, a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Súd dospel k záveru, že nie je možné žalobcovi priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z úveru do splatnosti úveru vo výške 41,41 € (vychádzajúc výpisu z hlavnej knihy žalobcu) a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z úveru žalobu zamietol.
Žalobca ďalej uplatňoval podanou žalobou sankčné poplatky vo výške 12,19 € a poplatky za upomienky vo výške 60,00 €, ktoré napriek výzve súdu uznesením č.k. 13Ro/144/2014-14 zo dňa 28.08.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10.09.2014, a ktorým bol vyzvaný na špecifikáciu týchto poplatkov v rozsahu, z akých súm, v akej sadzbe, za aké obdobie boli účtované, podanú žalobu nedoplnil. Súd preto nemal z predložených listinných dôkazov za preukázané, z akého dôvodu žalobca tieto sankčné poplatky a poplatky za upomienky voči žalovanému uplatňoval. Žalobca v podanej žalobe neuviedol a ani na výzvu súdu nedoplnil, podľa akého zmluvného ustanovenia boli účtované, pre porušenie akej povinnosti žalovaným a zároveň neuviedol spôsob ich výpočtu. V tomto smere súd poukazuje i na skutočnosť, že žalobca nepredložil všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov a ani upomienky, za ktoré účtoval poplatky, a preto z podanej žaloby a ani k nej pripojených listinných dôkazov nebolo možné ustáliť oprávnenosť ich uplatnenia žalobcom a ani ich výšku, resp. spôsob ich výpočtu. Dôkazná povinnosť na preukázanie žalovaných tvrdení zaťažuje žalobcu, ktorý dôkazné bremeno v tejto časti neuniesol. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti uplatnených sankčných poplatkov a poplatkov za upomienku zamietol.
O úroku z omeškania z nezaplatenej istiny a z nezaplatených úrokov rozhodol súd v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, keď sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcom po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti t. j. od 15.03.2014, pričom výška uplatneného úroku z omeškania nepresahuje zákonom stanovenú maximálnu výšku úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, a preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 667,24 € (635,83 € + 41,41 €) od 15.03.2014 do zaplatenia.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Žalobca mal vo veci čiastočný úspech, avšak v pomere k jeho úspechu mal žalobca neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania v sume 38,- € titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu.
Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.